Prológ
V dávnych časoch sa anjeli radi prechádzali medzi ľuďmi a pomáhali im. K nim patrili aj Yuki Tenshi. Na Zemi sa objavili s prvým snehom a spolu s ním aj zmizli. Ich jedinou starosťou aj radosťou bolo chodiť pomedzi ľudí, či už sa viditeľný alebo neviditeľný, a dávať im radosť. Mali tú moc rozžiariť ľudské tváre v období zimy, keď mnohý ľudia prepadali melanchólii a smútku, a to ich robilo šťastnými.
A práve medzi týchto anjelov patrila aj jedna mladá dievčina. Nanešťastie sa zamilovala do smrteľného človeka. Lenže ona bola anjel a on len človek s obmedzeným životom. Keďže dievčina bola Yuki Tenshi, musela každý rok na jar odísť. Lúčenie bolo vždy bolestné, ale o to krajšie boli návraty. Ich láska nezhasla ani po rokoch. Lenže muž starol. Každý rok bol starší, až z neho bol nevládny starec, zatiaľ čo dievčininej tváre sa čas nedotkol. Starec vedel, že sa blíži jeho koniec.
Keď umieral, držala ho dievčina vo svojom náručí a plakala. Žalostne vzlykala, slzy sa jej valili z oči a padali na zem v podobe priezračných drahokamov. Starec naposledy vydýchol. Dievčina horko zaplakala, uložila ho a sama si ľahla vedľa neho. Potom nechala objaviť svoje krídla, aj keď to bolo v ľudskom svete zakázané, a oboch ich nimi prikryla. Modlila sa, aby už žiadny anjel nemusel prežiť to, čo ona. Skonala od žiaľu vedľa svojej celoživotnej lásky. Nevedomky tak pomohla ostatným anjelom. Svojou modlitbou a smrťou vytvorila cestu, ako sa stať smrteľníkom.