Prológ
Mladá žena sa práve obúvala a pripravovala sa na odchod. Vtedy sa na vrchu schodov zjavil jej syn, jej mladšie dieťa. Nemohol mať viacej ako päť rokov. Oči mal plné strachu, „Kaa-chan, kam ideš?" Žena sa obzrela a usmiala sa, „Shuichi, zlatko, už si mal byť v posteli. Tvoja onee-san už dávno spí." „Bojím sa," povedal chlapček so slzami v očiach, „kam ideš?" Potom rýchlo zbehol dole schodmi k svojej mame. ‚Tak malý a už vycíti tú energiu' pomyslela si žena smutne, „Neboj sa Shu-chan: My si len ideme s tvojím otou-san niečo vybaviť, ráno už budeme určite doma." Malý Shuichi na ňu pozrel s veľkými uslzenými očami, Ja nechcem aby ste šli preč." Mama sa usmiala, „Shu-chan, počúvaj ma teraz pozorne. Nesmieš plakať, nerob hanbu svojmu pravému menu, Tearless. Pamätaj si to Shuichi, Tearless. Čaká ťa ťažký osud, ale ja viem, že ty budeš proti nemu bojovať a staneš sa veľmi silným. Časť svojej budúcej sily si už uvedomuješ, a to tým, že cítiš veci, ktoré iný nie. Ale vedz, že raz si nájdeš niekoho, kto ťa bude posilňovať ako nikto iný, tvoju druhú polovičku, niekoho s rovnakým menom ako ty. Tak ako som si našla ja tvojho otca. Teraz sa však neboj, my sa s tou-sanom do rána vrátime a bež už spať." Potom mu zotrela slzy z líc a odhrnula vlasy z čela. Dala mu letmý bozk na jeho hebké mačacie uši a odišla.
Ráno sa Shuichi zobudil s pocitom prázdnoty. Nevedel čo sa stalo a znervózňovalo ho to. Rýchlo zbehol dole do kuchyne, aby sa uistil, že kaa-san je doma. Kuchyňa však bola prázdna. Shuichi zostal stáť a začal plakať. Začula ho jeho onee-san, Maiko, a rýchlo pribehla. „Čo sa stalo?" spýtal sa ustarostene. „Kaa-san ...a tou-san... nie sú ... doma..." hovoril Shuichi medzi vzlykmi. „Preto ešte nemusíš plekať. Možno šla nakupovať." povedala Maiko neisto. Maiko nebola schopná cítiť pohyby mágiu, ako Shuichi, ona nemala svoje pravé meno. Ale vedela, že rodičia by nešli nikam bez toho, aby im to nepovedali. Vtom sa ozval zvonček. Maiko utekala otvoriť. Za dverami stála jej teta Mitsuko, oči červené od plaču a ešte stále vzlykala. „Ma-maiko, z-zlatíčko," šepkala medzi vzlykmi.Za Maikiným chrbtom sa zjavil Shuichi. Mitsuko vošla do domu a sadla si v obývačke na gauč. „Čo sa stalo teta Mitsuko?" spýtala sa Maiko. Mitsuko sa znova rozvzlykala a trvalo pár minút, kým sa upokojila natoľko, aby mohla rozprávať. „De-deti, va-vaši rodičia boli dnes ráno n-nájdený m-mŕtvi," podarilo sa jej nakoniec povedať. Shuichi hneď začal plakať, ale Maiko tomu nebola schopná uveriť. Naozaj jej teta hovorila, že jej rodičia sú ... mŕtvi? Potom jej to došlo musela to byť pravda, ešte nikdy nevidela svoju tetu takú smutnú. Začala srdcervúco plakať a nikto na svete by ju v tej chvíli nezastavil, a ani sa o to nik nepokúšal.
Pohreb bol jednoduchý a tichý. Dospelý mali kamenné tváre, ale deti stále plakali. ‚Tearless?' premýšľal Shuichi, ‚myslím, že sa nikdy nebudem môcť navždy vzdať svojich sĺz. Gomenasai kaa-san.' Po pohrebe sa spolu s tetou vrátili do jej domu, kde od teraz bývali.
Keď nastúpil do školy, spoznali Hira. Odvtedy sa z nich stali najväčší priatelia, všade chodili spolu. Shuichiho magická sila stále silnela a on sa bál, čo by Hiro povedal, keby to zistil. Až keď prišli na strednú sa mu to odvážil povedať. Na jeho prekvapenie sa Hiro nezľakol, dokonca nebol ani šokovaný, a tiež sa mu priznal, že ovláda mágiu. Jeho skutočné meno bolo Brokeless. Keď boli v druhom ročníku, začali sa diať čudné veci. Z ničoho nič sa raz za čas zjavovali rôzne páry s magickou silou, ktoré ich vyprovokovali k súboju. Od nich sa naučili, že všetci s pravým menom si musia nájsť toho, kto má rovnaké meno. Niekoho, kto je predurčený priamo im, s kým zostanú po zvyšok života. V dvojici je vždy jeden Fighter a Sacrifice. Pri prvom súboji sa Shuichi spýtal, ako zistia, kto je Fighter. Súperi sa začali šialene smiať. „Fighterovo meno je obklopené tŕňmi." Povedal chladne čiernovlasý chalan, ukážuc na svoje líce. Shuichi si až teraz všimol malej jazvy, s výstižným meno, Heartless, ktoré bolo obklopené jazvou vyzerajúcou ako tŕne. Z tej prvej bitky museli Hiro a Shuichi utiecť, ale aspoň vedeli, o čo tu ide. Doma zistili, že Hiro má svoje meno na zápästí, ale bez tŕňov. Väčšie prekvapenie však bolo, keď po dlhom hľadaní našli Shuichiho meno na chrbte obklopené tŕňmi. „Hiro, keď nechceme, aby nás tí maniaci zabili, mali by sme vytvoriť spoločný tým" povedal Shuichi, „Teda, aspoň kým nenájdeme koho hľadáme." Po chvíľke rozmýšľania Hiro prikývol, a tak začali spoju bojovať proti všetkým, ktorý ich vyzvali, Shuichi ako Fighter a Hiro Sacrifice.
Rok pred skončením školy si Shuichi a Hiro založili vlastnú skupinu, lebo sa chceli podobať ich obľúbenej skupine, Nittle Grasper. Hiro vedel hrať na gitaru a Shuichi mal talent na spievanie. Taktiež vedel hrať na syntetizátory, ale radšej chcel spievať. Najprv hrali len na školských podujatiach a malých mestských súťažiach. Hneď po ukončení školy chceli začať profesionálnu dráhu. Hrali v rôznych kluboch. To im však nestačilo, stále boli malou a neznámou skupinou. Preto Hiro navrhol, aby sa pokúsili získať zmluvu s nahrávacou spoločnosťou. Poslali jednu svoju nahrávku do NG-records, a na ich prekvapenie dostali kladnú odpoveď.