A/N: Už som to raz povedala, pokus o filozofickú Mary Sue -. Niektoré z citátov pochádzajú z úst známych ľudí, niektoré spadajú pod môj copyright, je len na vás, či to viete odlíšiť -. A pardón za to, aký je tu Draco OOC. Je to vlastne tiež účel...veď v Mary Sue poviedkach sú holt ľudia často out-of-character . Toto je vlastne taká skrytá paródia na dokonalé slečinky, no, ale to vám už asi došlo -. Och, a bola by som zabudla, ešte raz pardón za to blbé delenie do kapitol, proste mi tu blbol editor a stlačil mi tie odseky do jedného súvislého pásma, tak ma to nasr...nahnevalo...
.o.o.o.o.o.o
"Zdvihnite ju!"
Chladný hlas sa jej zaryl hlboko do mozgu a zbúral hranicu myšlienok, ktorú s námahou vystavala medzi sebou a okolitým svetom. Čiesi ruky ju násilne odlepili od vlhkej dlažby. Nepozrela sa naňho. Nechcela, nemohla, nevládala. Uprela pohľad na lesklý kúsok kameňa. V pravidelnej vrstve zrazenej vody sa rozpíjali kvapky krvi. Pomaly stekali zo sečnej rany, pretínajúcej jej tvár v pravidelnom smere, a vytvárali spletité obrazce.
"Buď mi to povieš, alebo umrieš!"
Niekto k nej pristúpil, chytil jej bradu a donútil ju zdvihnúť hlavu. Pozbierala posledné zvyšky síl.
"Som slobodný duch v spútanom tele. Bohémsky umelec a nevinný vinník. Nevyzrádzam veci, čo sú mojej mysli skryté," zopakovala a sledovala, ako jej väzniteľ zúri. Keď nič iné, opustí tento svet s vedomím, že sa nevzdala ako mnohí pred ňou.
"Kde sa ten malý zasran skrýva?!" skríkol takmer nepríčetne, dlhé svetlé vlasy mu padli do tváre.
"Nezaujímam sa o vaše povrchné boje. Čo je skryté, nájde len ten, kto dokáže hľadať..."
Uškrnula sa, no telom jej po chvíli prebehol bolestivý kŕč.
"Zavrite ju späť, zajtra proste použijeme Veritasérum a potom ju zabijeme..."