Zlomené krídla
Krídla moje zlomili mi,
meče do nich bodli,
teplé kvapky stekajú mi
po obnaženej koži.
Hlboké jazvy zanechá
rana po temnom noži.
Roztiahnuť krídla;
dotknúť sa neba!
- Po tom moje srdce túži,
zostalo však udupané v kaluži krvi.
„Podaj mi ruku svoju,
vzlietneme tam predsa spolu."
Zmiznúť z tohto sveta chcem,
nikdy viac nevrátiť sa sem...
Krv moja opäť ma volá,
nikdy som ju nezapočula.
Stojí s mečom zdvihnutým,
za chrbtom s tajomstvom ukrytým.
Okovy ma čakajú,
pokorne ich prijmem,
temné kúty volajú,
nikdy viac na voľné krídla nezabudnem.
Rubínové slzy z oka tečú,
zanechávajúc v hrdle obrovskú hrču.
Krídla svoje zlomené roztiahnuť sa snažím,
navždy však prehrávam ten boj večne márny...