Jednoducho neodolateľná (Simply Irresistible)

Autor: bookworm1993

Originál: s/5498748/1/Simply_Irresistible

Stav: autorkasúhlasila s prekladom

Banner: Lady Malfoy

Preklad: Morgana

Beta read: -

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí: pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto konkrétnej poviedke vlastní bookworm1993.

Najprv pozrela naľavo, potom napravo, kým sa odhodlala prejsť cez ulicu k miestu, kde sa nachádzala ich kaviareň. Keď ho cez veľké okno do ulice uvidela sedieť dnu, na tvári sa jej rozhostil veľký úsmev.

„Ron!" šťastne zvolala Hermiona, keď sa konečne predrala k ich zvyčajnému miestočku. Sklonila sa k nemu, aby ho objala. Potom otočila hlavou, že ho jemne pobozká na ústa, no on sa mierne odvrátil, takže sa perami obtrela len o jeho líce.

Na sekundu sa naňho zmätene pozrela, no nechala to tak. Ako sa tak dátum svadby pomaly blížil, vyzeral stále viac a viac mimo.

„Hermiona..."

„Áno? Je všetko v poriadku?" opýtala sa opatrne, keď si sadala. Mlčanie, ktoré nasledovalo, jej bolo odpoveďou. Spýtavo k nemu vzhliadla.

„Nezvládnem to."

Hermiona sa naňho pozrela. „Ach, to jedlo si môžem zobrať aj so sebou. Prepáč, kiežby si mi bol povedal, že si už-"

„Nemyslím obed," povedal nahlas.

„Aha." Nevedela, čo iného na to odpovedať; takže čakala, kým svoje vyjadrenie vysvetlí. To ticho jej pripadalo ako večnosť, pritom ubehla sotva minúta. Potom vyslovil tých šesť nezabudnuteľných slov.

„Hermiona, ja si ťa nemôžem vziať," povedal Ron skoro šeptom.

Ticho.

„Rozmýšľaj, si druhý človek, s ktorým som kedy chodil... A ja som dokonca tvoj prvý!"

Šokovane mu pozrela do tváre. „Takže čo? Žiadaš o čas na vybúrenie si hormónov?"

„Nie. Teda... myslím tým, že v našom vzťahu už viac nie je žiadna vášeň! Si..."

„Čo som?"

Ron mlčal.

„No povedz, Ron, čo som?" Hermionine slová naberali na intenzite.

„Si taká nudná. Keď prídeš domov, jediné, čo chceš robiť, je čítať. A stále ma za niečo sekíruješ! A... a... obliekaš sa horšie ako moja mama. Už sa viac neupravuješ tak, ako vtedy na ten Vianočný-"

Nemohla dýchať. Pripadala si, akoby jej z pľúc niekto vysal všetok vzduch. Potom sa jej nohy samy od seba postavili zo stoličky.

„Prestaň. Nepovedz už radšej nič, lebo by si mohol vyznieť ešte povrchnejšie než sa už stalo. Naozaj prepáč, že zo mňa nikdy nebol reprezentatívny kúsok, aký si zo mňa vždy chcel mať. Vieš čo? Celé ti to uľahčím," riekla a začala si sťahovať prsteň, „Je koniec... Končím s tebou. Nikomu neprezradím-"

Ron si uľavene odfúkol.

„Radila by som ti však, aby si to čím skôr svojej rodine povedal."

Na to sa Ron zatváril veľmi kyslo.

„Hermiona, je mi to veľmi ľúto."

„Mne tiež, Ron," povedala so zadržiavaným plačom, „hoci, musím ti zablahoželať. Veľmi dobré načasovanie- obedná prestávka- teraz ťa nemôžem prekliať do ďalšieho storočia," zašepkala. „Och a mimochodom, Ron, naozaj si myslíš, že si bol mojím prvým priateľom? Hovorí ti niečo meno Viktor Krum?" Potom Hermiona opustila kaviareň a nechala tam svojho ex sedieť v úplnom šoku.

Pri prvej príležitosti, ktorá sa jej naskytla v podobe odľahlej uličky, sa Hermiona odmiestnila domov. Hneď, ako pristála v obývačke, vytiahla prútik a začarovala všetky Ronove veci, aby sa pred ňou zhromaždili. Zmenšila ich a nahádzala do krabice, ktorú následne umiestnila pred dvere bytu. Potom vymenila zámky na dverách.

Keď už bolo všetko vypovedané a urobené, cítila ako to na ňu celé doľahlo. Vtedy prišiel na rad plač.

V ten večer si ustlala v hosťovskej. Spánok jej priniesli až vysychajúce slzy.

Na ďalší deň sa Hermiona zobudila na neodbytné slnečné lúče prenikajúce cez okno.

Cez hlavu si pretiahla prikrývku, no nemalo to žiadny účinok; stále ich cítila. Po pár minútach sa vzdala. Zhodila zo seba perinu a potkýnajúc sa, kráčala do kúpeľne. Namiesto toho, aby vošla priamo do ďalšej miestnosti, narazila do steny. Zabudla, že nebola v ich spoločnej spálni, ale v hosťovskej.

„Aaaau," zakričala a pošúchala si čelo.

Potom sa už taká ubolene zobudená dostala konečne do kúpeľne a pozrela na svoj odraz v zrkadle. Keby to len nerobila. Oči mala celé napuchnuté a červené od plaču. A vlasy... nuž, ich vzhľad by charakterizovala tak, že teraz by pokojne mohla súťažiť s Hagridom o najkreatívnejší účes. Museli by si hodiť mincou.

„Ron, ty bastard," zašepkala v sprche, keď ju obklopil lahodný pocit z osviežujúcej vody. Slzy sa jej už konečne minuli. Teraz cítila len ľútosť. Svadba sa mala konať o dva týždne... o dva týždne by z nej bola pani Hermiona Weasleyová. O tomto dni snívala už od štrnástich! Teraz- v dvadsiatich dvoch rokoch, bola nahnevaná a zatrpknutá. Ako jej to len mohol spraviť? Priznávala, vždy bola pre chlapcov nudným dievčaťom, pretože nadovšetko milovala čítanie. A čo ak aj nechodí celá nahodená a vymaľovaná? Prečo by to vôbec robila? Po svojom boku už predsa mala muža svojich snov. Alebo si to aspoň myslela. Možno mala počúvnuť Ginny a krajšie sa obliekať, potom by Ron... Zjavne jej zásoba sĺz ešte vyčerpaná nebola, pretože sa začali kotúľať dolu jej lícami odznova. Nebola si ale celkom istá pre koho alebo čo tie slzy ronila. Plakala nad Ronom alebo rokmi, ktoré strávila snažením sa byť tou ženou, ktorou Ron chcel, aby bola? Keď sa zamyslela, aby našla odpoveď, plač jej pomaly utíchol.

Uvažovala nad tým, keď vychádzala zo sprchy. A keď si obliekala župan. A aj keď si robila rannú kávu.

„Krivolab, choď z toho Denného proroka dolu!" zavelila Hermiona, keď si všimla, že jej kocúr si hovie na novoprinesených novinách. O chvíľu si však priala, aby ho odtiaľ nikdy nevyháňala.

Ron Weasley pristihnutý bozkávať sa s božskou Sadie Rayne!

Kdeže je Hermiona Grangerová a Draco Malfoy?

Hermiona na mieste stuhla a s vypleštenými očami pozerala na obrázok svojho sotva-24-hodín-ex bozkávajúceho pôvabnú, nie, nádhernú ženu s havraními vlasmi. Ruka, v ktorej držala hrnček s kávou, poľavila svoje zovretie, a tak sa jej o sekundu neskôr vyšmykol úplne a s treskom dopadol na zem. Nevenovala tomu ale žiadnu pozornosť. Zízala na krásku na fotke. Mala prekrásne čierne, rovné vlasy, pre ktoré by každé dievča na svete vraždilo, pekné, rovné, biele zuby, plné ružové pery a žiarivé modré oči. Vskutku stelesnenie dokonalej ženy. Draco Malfoy neveriacky vyvaľoval oči na titulku Denného proroka. Znovu si prečítal článok pod obrázkom, len aby sa uistil, že sa mu to celé nesníva. Jeho priateľka sa zaplietla s Weaslíkom... včera večer. Včera večer ho tá prekliata ženská podviedla s Ronom Idiotským Weaslym!? Zasnúbeným Ronom Weaslym. No, možno že už taký zasnúbený ani nie je, podotkol v duchu. V hlave sa mu vynoril zoznam možných zaklínadiel, ktoré má preňho Grangerová asi prichystané. Za možnosť vidieť jej vyčíňanie, by si Draco aj priplatil. Za ten čas, čo sa nevideli, musela Grangerová pokročiť z kanárikov na niečo nebezpečnejšie, ako napríklad na hipogrifov.

Zo všetkých chlapov na Zemi si musela vybrať práve Weasleyho? Čo ak jej aj nevenoval toľko pozornosti ako zvyčajne? Bol nesmierne blízko k uzavretiu zmluvy, ktorá by mu vyniesla milióny galeónov- dedičstvo pre najmenej tri ďalšie malfoyovské generácie. Tá prekliata ženská je len príliš žiadostivá! Skoro ako Parkinsonová, len bez tých prezývok. Tiež sa na ňu dobre pozeralo či už v šatách alebo bez šiat.

Šľahol noviny o stôl; už sa ďalej nemohol pozerať na to, ako jej Weasley ústami vysáva celú tvár. Ako sa opovážila takto ho ponížiť! Vedel, že sa tým len snažila získať späť jeho pozornosť, pretože obrázok bol vyfotený pri klube Nero, okolo ktorého sa vždy motalo množstvo paparazzov. Nič, čo sa tu udialo, nebolo tajné. Do pekla, keď niekto chcel na seba upútať pozornosť, prišiel sa zabávať práve sem!

Keď vbehol do kancelárie Blaise, Dracove oči boli stále upreté na noviny.

„Ach, takže si to už videl," podotkol Blaise.

„Samozrejme, že som to videl. Tak ako aj celý čarodejnícky svet!"

„Aspoň, že vyzeráš lepšie ako Hermiona," poznamenal Blaise.

Draco na neho v momente uprel oči. „Hermiona? Myslíš Grangerovú?"

„To je jasné, ty tupec. Poznáš aj iné Hermiony?"

„Odkedy si začal nazývať Grangerovú... Hermiona?" spýtal sa neohrabane. Nikdy ešte nevyslovil nahlas to posledné slovo. Bolo také nezvyčajné. Z nejakého dôvodu sa mu ale páčilo.

„Odvtedy, ako som s ňou začal pracovať na Ministerstve?! Čo bolo... nechaj ma rozmýšľať... pred dvoma rokmi!?" povedal sucho Blaise.

„Aha. Myslíš- odkedy si odmietol ponuku pracovať pre mňa?" zamračil sa naňho Draco.

„Pozrimeže, prežil si," odpovedal a sadol si na stoličku oproti.

„Počkať, vráťme sa trochu späť. Povedal si, že Grangerová vyzerá horšie než ja?"

„Áno."

„Ako presne?"

„Prečo sa o to tak zaujímaš?"

„Nezaujímam."

„Ale áno. Máš na tvári ten svoj zamyslený výraz."

„Nemám."

„Ale máš."

„Nie," hádal sa Draco.

„Taký čitateľný..." odporoval mu Blaise.

„Fajn, mám. A teraz mi to už konečne povedz."

Blaise si ho obozretne prehliadol, ale povedal mu všetko do bodky. Koniec koncov, boli stále najlepšími priateľmi.

Hermione liezli na nervy všetky tie súcitné pohľady hrnúce sa od spolupracovníkov. Človek by si myslel, že jej zomrel otec alebo tak, keď ju každý otravoval so slovami 'Mrzí ma, že si oňho prišla' . Takmer si želala, aby dnes do práce vôbec nechodila. Ale ak by tak neurobila, zožierala by sa v mysli nad tým, čo si o nej klebetia. Možno niečo v zmysle, že je zatvorená u Sv. Munga, lebo sa pokúsila zabiť sa po vypočutí 'noviniek', ako tomu každý hovoril. Presne ako keď Voldemorta nazývali Ten-koho-netreba-menovať.

Opláchla si tvár na dámskych toaletách; samozrejme to nepomohlo, jej oči boli stále podliate krvou z toľkého plakania. Vyzerala prepracovaná a tvár mala strhanú. Niet sa čo čudovať, že Ron zrušil ich zasnúbenie. Sama si to potvrdila- vyzerala ako živá mŕtvola, kým Sadie Rayne ako... nuž ako nádherná modelka. Dokonca chodila s Dracom Malfoyom, ktorý bol známym sukničkárom, tri mesiace (!), čo bol rozhodne rekord. Nieže by sa o to zaujímala. Náhodou na to raz naďabila v novinách pri strážení Teddyho u Ginny a Harryho doma.

Vyšla z miestnosti a namierila si to späť do kancelárie, aby povedala svojej asistentke, nech ju bez obáv nechá v kancelárii a sama nech ide na obed.

„Uau, Hermiona, ani slovkom si sa mi o tom nezmienila... niet divu, že Ron a Sadie Rayne... Tak ti závidím, on je fakt úlovok!" Po týchto slovách na ňu jej asistentka žmurkla a odišla preč.

Hermiona sa po nej pobavene pozrela a pokrútila hlavou. Potom otvorila dvere do kancelárie.

„Pre Merlina, ženská, naozaj vyzeráš strašne. Nečudujem sa, že ťa Weasley vymenil za Sadie."

Hermiona nadskočila od ľaku a skoro prestrašene zakričala. No zastavila sa, lebo spoznala návštevníkov hlas. Dokonca aj napriek tomu, že prešli roky, odkedy s ním naposledy prehovorila, stále si pamätala jeho hlas. Ten aristokratický tón, ktorý sa mnohí snažili napodobniť, znel z jeho úst dokonale prirodzene.

„Malfoy, čo robíš v mojej kancelárii? A- naozaj mi ako prvé povieš práve toto?"

„Čo by si radšej počula? Že ma mrzí, že si prišla o snúbenca?"

„Och, sklapni," otrávene povedala Hermiona, „hádam si začal tým menším zlom. A teraz... čo tu robíš?

Draco sa pred ňou nafúkane uškrnul. „Chcem ti ponúknuť kompletnú zmenu výzoru."

„Asi som zle počula... Čo?"

„Ale áno, dobre si počula, ponúkam ti zmenu vzhľadu. Keď budem s tebou hotový, každý muž si bude priať mať ťa a Weasley bude ľutovať, že ťa niekedy vôbec opustil. Budeš jednoducho neodolateľná."