,,Šuch. Šuch. Šuch. " Vydávajú sane na snehu. ,, Chrap. Chrap. " Chrapči sneh pod mojimi nohami. Je to už asi rok, čo prišli Zmeny. Jar sa prestala striedať s Letom. A Jeseň so Zimou. Ostala už iba Zima s Letom. A tie sa začali striedať ako sa im zachcelo. Občas zima trvala pár dní. Niekedy zase mesiace. Mrznúca a studená. Niekedy až -30.
Večina ľudí umrzla alebo umrela na hlad. Ostali len tí ktorí sa dokázali prispôsobiť novým podmienkam. Ja som sa prispôsobila. Nemala som na výber.
Pametám si na ten deň keď prišli Zmeny. Bolo práve leto, Vonku asi 30○C nad nulov. Bola som práve na prestávke. Keď mi zrazu prišla zima, tak som si išla pre mikinu. Lenže keď mi aj v mikine bola zima, vedela som že niečo je zle . Vrátila som sa naspäť do jedálne. Lenže to čo som videla ma šokovalo. Na oknách bola námraza. A pár spolupracujucim čo boli v jedálni stúpala od úst para. Zbehla som naspäť do predajne. Keď sa ozvalo požiarne zvonenie. ,, To chcú aby sme vyšli von v takejto zime? " spýtala som sa kolegyne. ,, zime?" Opýtala sa a zdvihla obočie. ,, Áno, " odvetila som ,, Vonku mrzne" vedela som že moja odpoveď je zbytočná lebo sa ešte ochladilo. Ona zvesila s vešiaku kabát a vybehla von spolu s ostatnými. Ja som zobrala kabát do ruky a vybehla som sa pozrieť čo to vlastne horí. Okolo mňa pobehovali ostatný smerom von. ,, Čo sa deje? " spýtala som sa manažérky ktorá posielala ostatných von. ,, Neviem. " odvetila.
,, Prečo je tu taká zima? Pokazila sa ventilácia? "
,, Nie vonku mrzne."
,, Mrzne? Teraz? V lete? "
,, Áno"
,, Čo mám robiť? "
,, Nič"
,, Nič? Zatvára sa obchod? Alebo sa nájde požiar a uhasí? "
,, Všetci ideme domov. Prevádzka bude zatiaľ uzavretá. Zober si kabát a choď"
,, Dobre. Ďakujem"
A tak som išla. Zobrala som si moju kabelku a dáždnik zo skrinky. Nákup čo som spravila pred smenov a išla smerom domov.
To som ešte netušila čo ma čaká doma.