Prešla som okolo.
„Možno som tu priskoro" pomyslela som si. Nakukla som do učebne, či sa tu McGonagallová náhodou neocitla skôr. Nanešťastie som zistila, že (ako vždy) idem príliš skoro.
„Takže, čo teraz Hermiona?" spýtala som sa nevedno koho. Poobzerala som sa po miestnosti. Nikde nikoho. Pohla som sa teda do prázdnej triedy a zvalila sa pri veľkom okne. Pozrela som von. Videla som Freda a George-a ako do seba šťuchajú a snažia sa jeden druhého zhodiť z metly. Zasmiala som sa.
„Hlupáci, robia to stále." pomyslela som si a usmiala sa.
„Slečna Grangerová, čo tu robíte? V tejto časti hradu v túto hodinu nemáte čo robiť!"
Vystrelo ma a úsmev mi zamrzol na perách.
„Profesor Snape. Čakám na profesorku McGonagallovú. Mali sme sa tu stretnúť." dostala som zo seba.
Neodpovedal. Zazeral na mňa ďalej, no už nie ako na človeka, ktorý práve porušil všetky pravidlá ale akosi inak. Čakala som. Práve on bol jeden z tých pár ľudí, ktorých som nevedela ani v najmenšom odhadnúť. Okrem neho tu bol ešte Fred a Albus Dumbledore, no toho nedokázal odhadnúť nikto. No Fred a profesor Dumbledore mi aspoň nenaháňali strach alebo čo to bolo.
„A prečo presne ste sa mali stretnúť?" spýtal sa nakoniec s kamenným pohľadom.
„A čo ťa to zaujíma ty bastard?" pomyslela som si. Neodpovedala som však.
„Čakám na vašu odpoveď slečna Grangerová." zahlásil po chvíli ticha.
Vykročil dopredu. Vzdialenosť medzi nami sa rapídne zmenšovala. Zrýchlil sa mi tep.
„Čo po mne pre boha chce?!" začala som panikáriť, ustupovať, no čoskoro ma zastavila stena.
Už bol takmer pri mne keď zastal. Zapichol do mňa prísny pohľad, prísnejší ako som na ňom kedy videla.
„Tak ja sa vás spýtam ešte raz slečna Grangerová. Prečo ste sa tu mali stretnúť s profesorkou McGonagallovou?" spýtal sa ostro.
„Ja.." zakoktala som sa.
Zdvihol obočie.
„Mali sme sa dohodnúť na jednom projekte mimo hodín." dostala som zo seba.
Zasmial sa a znovu vykročil dopredu.
„A prečo si nikdy nedáte doučovanie so mnou proti čiernej mágií slečna Grangerová? Nemám pocit, že by ste excelovali." Bol už takmer pri mne.
„Dopekla a čo teraz ty mudrlant?!" nadávam sama sebe.
Dotkol sa moje ruky. Prešiel mnou elektrický impulz. Chcela som mu jednu streliť a rozbehnúť sa preč ale držal mi ruku. Nemohla som sa hýbať.
„Nechcela si mi odpovedať?" spýtal sa a zabodol do mňa pohľad.
„Pre boha, veď musím vyzerať ako vyplašené kura!" blyslo mi hlavou.
„Ja.. Nemám pocit, že by som to potrebovala." dostala som zo seba konečne súvislú vetu.
„A pustite ma!" spamätala som sa.
Chytil ma ešte silnejšie a strčil mi koleno medzi nohy.
„Ale ja mám pocit, že by ste to potrebovali!" povedal ostro.
„Okamžite ma pustite!" začala som sa metať.
„A čo ak nie?" pozrel sa mi do očí. Čo som v nich mala vidieť? Akosi som sa pozabudla v tom bránení. Toto som mala celý čas vidieť? Že ma chce pretiahnuť?
Neviem ako dlho som tam tak stála a vlastne ani neviem čo vtedy povedal. Prebrala som sa až v momente keď tlačil svoje pery proti tým mojím. Nedal mi ne výber. Nepýtal sa, či súhlasím alebo nie. A tak som nemohla povedať nie.
Jeho pery sa odtiahli ale len na chvíľu, kým mi strhol tričko.
„Slečna neholduje podprsenkám?" zasmial sa.
Začervenala som sa. „Ako som na ňu mohla zabudnúť?!" karhala som sama seba.
Ani som sa nenazdala a prisal sa mi na bradavku. Nerobil to prvý krát, to samozrejme nie. Mala som chuť sa na neho v momente vrhnúť.
Zježili sa mi chĺpky na bruchu. Jeho ruka prechádzala mojím bruškom až príliš pomaly. Vzdychla som. A ona zastala úplne.
„Čo kurva robí?!" zakliala som sama pre seba. Obzrela som sa. Stál asi meter odo mňa, tam kde pristálo moje tričko.
„Na obleč si to." povedal s nevôľou a hodil mi ho.
Kým som sa spamätala niekto otváral dvere. V momente som na seba hodila tričko.
„A slečna Grangerová, vidím, že to máte spoločnosť." prehovorila profesorka McGonagallová.
Chvíľu som iba zízala pred seba neuvedomujúc si vôbec nič.
„Prepáčte, len som prechádzal okolo a zaujímalo čo robí slečna Grangerová v túto hodinu na tomto mieste." povedal jasne, jeho klasickým prísnym tónom akoby sa nič nebolo udialo.
„Ach tak. Slečna Grangerová prišla prejednať jeden projekt a teraz ak dovolíte pôjdeme." odvetila McGonagallová.
Vykročila smerom k vedľajšej učebni. A ja som tam stála ako prikovaná. Snape zostal v opačnom rohu miestnosti.
"Tak teda zatiaľ." žmurkol na mňa a zmizol.
"Hermiona? Ste v poriadku?" pozrela na mňa McGonagallová takmer materinsky.
"Áno prepáčte, len som trochu unavená." zaklamala som. Vážne som práve klamala McGonagallovej? Niektorí vraveli, že príde na každú lož. Buď som naozaj dobrá klamárka alebo sa stará McGonagallová radšej tvári, že mi to zožrala aj s navijákom.
Ďalšiu hodinu a pol som sedela v učebni a snažila sa predstierať, že sa plne sústredím na to, čo stará McGonagallová hovorí. V skutočnosti? Netuším o čom vlastne hovorila. Držala som v hlave len jednu myšlienku. "Bolo to reálne?".
"Tak Hermiona ak na mňa nemáš otázky skončili by sme. Sľúbila som Albusovi, že mu pomôžem s papierovaním. A predsa len už je dosť hodín." povedala.
Zažmurkala som.
"Nie, nemám žiadne otázky pani profesorka." odpovedala som zasnene.
"Dobre teda. Tak si pobaľ veci a bež. Ak ti to nebude prekážať pôjdem zadom, nech sa nemusím podkýňať o študentov na chodbe." oznámila mi.
Skôr ako som sa zmohla na odpoveď bola preč. A ja som znovu osamela. Pomaly som si balila poznámky, alebo skôr čmáranice, ktoré som dnes vyprodukovala. Vychádzala som z učebne, keď som ho uvidela znovu.
"No čo ako si pokročila s projektom?" spýtal sa podpichovačne profesor Snape.
Zostala som stáť ako prikovaná.
"Pokročila!" odpovedala som rozhodne, rozhodnutá nedať mu šancu na ďalšie vystúpenie.
"To ma teší." odpovedal opovrhujúco a tlačil ma späť do učebne. Nechcela som sa znova brániť.
"Myslel som, že McGonagallová nikdy neskončí." snažil sa povedať pomedzi to ako mi tlačil pery na tie moje.
Bolo mi jedno čo povedal. Bolo mi jedno, všetko čo som si doteraz myslela. Bolo mi jedno kto to je. Bolo mi jedno, že je to profesor Snape, ktorý mi tak dlho naháňal strach. Myslela som len na jedno. Chcem ho tu a teraz.
Ako prvé letelo moje tričko, následne na to aj to jeho. A moja sukňa. Žeby sa bál, že ho znovu niekto vyruší?
Chytil ma a hodil na stôl.
Jednu jeho ruku som cítila na mojich prsiach. Stláčala moju bradavku. Krúžila okolo nej a znova ju mačkala. Vzdychla som.
Zaškeril sa.
Druhá ruka mu putovala dole mojím telom. Najprv okolo môjho pupku a postupne nižšie. Lem mojich nohavičiek ich nezastavil ako by som očakávala. Namiesto toho ich schytil a trhol. Jemná bavlna sa natrhla.
Zavrčal.
"Sprostý kus látky!" zamrmlal.
Nemilosrdne nimi trhol a vlákna úplne roztrhli.
Čakala som nejaké nežné hladkanie, nič také sa nekonalo. Schytil ma a vrazil do mňa dva prsty. Prehla som sa.
"Toto sa ti páči?"spýtal sa posmešne.
Zdvihla som hlavu.
Postavil ma a otočil hlavou k stene. Vzal šatku, ktorú som mala pôvodne na krku. Zviazal mi ruky.
"Čo to robíš?" spýtala som sa vydesene.
"Bojíš sa?"
"Ja.. Nie." zaklamala som. Bála som sa ale bolo mi jasné, že ak to teraz pokazím už nikdy sa na mňa nepozrie.
Zviazal mi si nohavice. Pritisol sa na môj chrbát.
"Oh môj bože!" zakričalo vo mne čosi.
"Pripravená?" spýtal sa akoby ho to zaujímalo.
Zaboril mi ruku do vlasov s trhol nimi dozadu.
"Odpovedz mi!" zasyčal.
"Mám na výber?" vydýchla som.
"Hmm... Nie." zasmial sa a ja som zacítila v sebe. Hlboko.
Vykríkla som a prehla sa.
"Pšššt. Nechcete predsa aby si vrátila profesorka McGonagallová." povedal a zapchal mi ústa rukou.
Zakusla som mu do ruky. Chcela som kričať.
On len pridával. Chcel viac. Ja som sa trhala. Bránila sa tomu.
Počula som jemný vzdych. Zasmiala som sa.
"Pán nedostupný si práve povzdychol?" povedala som do jeho ruky.
Trhlo mnou dozadu. Pustil mi ústa.
"Slečna Grangerová neviem, ktorý z nás je pritlačený o stenu a nemôže sa hýbať." podpichol.
Všetko sa to vo mne začalo náhle hromadiť. To ako veľmi som ho nenávidela zároveň s tým ako veľmi som ho chcela. Hnev na Freda za to, že nikdy nebol schopný dať mi to, čo som chcela. Hnev na tých všetkých, ktorý mi znepríjemňovali život a vzrušenie z toho, že jediné čo som chcela bolo presne toto.
A náhle z čista jasna som sa začala triasť. Telo mi vypovedalo službu. Skríkla som a začala sa pod ním sypať. Podlomili sa mi kolená a nedokázala som sa držať na nohách. Zachytil ma.
"Vydrž ešte" povedal a zrýchlil.
"Akoby si to mohol ovplyvniť." dostala som to zo seba.
"Môžem." povedal a sypal sa so mnou.
Chvíľu sme obaja zostali ležať na zemi. Počula som svoj dych a srdce. A kroky.
"Vstávaj!" zašepkal a hodil mi moje veci. Všetky až na moje roztrhnuté nohavičky.
Obliekla som sa.
"Uvidíme sa." povedal a usmial sa.
"Hermiona? Čo tu ešte robí?" spýtala sa McGonagallová , ktorá práve otvorila dvere.
"Prepáčte ešte som niečo.. Písala.." odpovedala som.
"Tak poďte so mnou." vybrala som sa za ňou. Vyšli sme na chodbu. Stará McGonagallová zamykala učebňu.
"Naozaj ste v poriadku slečna Grangerová?" spýtala sa.
"Ja neviem pani profesorka." odpovedala som neisto pretože som si v tej chvíli uvedomila prečo som sa ho tak dlho bála.
Pretože som sa bála toho, čo sa stalo. A ja som ani nepostrehla ako sa zjavil a ja som sa do neho zamilovala.
