Chaca...moja na Hetaliu XDD Katastrofa, sama newiem, čo ma to napadlo, tak ale snáď to prežijete... XD Držím Vám v tom palce... A zničte ma KRITIKOU! :D


Dážď... Studené kvapky dopadajú na moju tvár a zobúdzajú ma. Pomaličky otvorím oči. Hmla sa rozplynie a ukáže mi krajinu. Navonok sa nič nezmenilo od vtedy, čo som zaspal. Navonok... Porážka, pocit samoty, smútku... Bolesť z toho, že ma zradili priatelia trhá moje vnútro na kúsky. Ako je to možné? Veď som bol najmocnejší...Vždy... A vlastne nikdy. Nedokázal som si uvedomiť moje chyby, ako hlúpo som sa správal. Považoval som sa za najlepšieho a nevidel som, že ostatní chystajú plány na moje prepadnutie... Bolesť, ktorú som cítil v mojom vnútri prešla do očí. V tej chvíli som si uvedomil, že to, čo mi steká po lícach už nie je len dážď. Prečo? To snáď nie je možné! Nie! Amerika predsa nesmie padnúť, NIKDY! Ja to nedovolím... A predsa...už som to dovolil. Možno nie priamo, no to stačilo na zničenie celej jednej krajiny. SOM TAKÝ DEBIL! Možno by som mal so všetkým skoncovať. Skôr než ma zabijú oni... Aspoň by som nestratil svoj úbohučký zvyšok hrdosti, ktorý vo mne zostal. Prstami som dočiahol neďalekú pištoľ. Bude koniec... Rýchlo... Prsty sa mi pomaly chystali stlačiť spúšť.

„PRESTAŇ! Alfred! Amerika!" Čiasi ruka mi revolver vytrhla z dlane. Pozrel som sa tej osobe do očí.

„Arthur..." Prečo sa vrátil?

„Ty idiot! Chvíľu na teba nedávam pozor a už sa ideš zabiť! Ty si naozaj taký blbý ako vyzeráš!" vmietol mi do očí, „ Vstávaj, nemôžeš tu ležať celý svoj zvyšok života!" Schmatol ma pod pazuchu a zdvihol zo zeme.

„A osprchuješ sa! Vyzeráš otrasne, ty cvok..." poznamenal ešte trochu jedovato. Nechápal som... On za mnou prišiel? Aj keď som mu toľkokrát JA OSOBNE podrazil nohy...? Mohol ma tam nechať ležať, nechať ma zabiť sa... Ale on predsa...

„A nech ťa nabudúce nenapadne stavať sa Ivanovi do cesty! Jasné? Hej, Al, poslúchaš ma?"Atrhur si viedol monológ a očividne zjastril, že ho nepočúvam. Po prvý krát za uplynulé dni, mesiace, sa mi na tvári zjavil úsmev.

„Nie..." odpovedal som úprimne

„JASNÉ! A ja ťa budem kvôli tejto tvojej blbej povahovej črte musieť vždy zachraňovať! A chodiť po teba aj na bojisko! " rozčertil sa.Úsmev na mojej tvári nezmizol...Práve naopak..zväčšil sa.

Hej. Budeš musieť... No stačí mi pohľad do tvojej tváre a znova má pre mňa zmysel žiť. I keby sa proti mne obrátil snáď každý na svete... Ak ty prídeš, všetko bude v poriadku... Ja to viem.

THE END


Už som sa divila nad tým, jaká je to volovina... :D takže to tu nezopakujem... A asi by som bola v keli, keby neexistovalo slovo "SOM" XDD Len toľko :D