Pery na pery.
Telo na telo.
Pootvorim oči a vídím ako tvoje sivé hľadia priamo do mojich hnedých. Skloníš sa k môjmu krku a zakusneš sa mi doň. Telom mi prejde príjemná bolesť. Z mojich úst sa vyderie pomalý ston. Očividne sa ti ten zvuk páči, pretože pokračuješ na vytváraní poriadnej červenej škvrny, ktorú budem musieť nasledujúcich pár dní skrývať pred ostatnými.
V izbe počuť len moje stony a zvuk plieskania kože na kožu. Náhle zmeníš uhol prirážania a mne a zjavia pred očami iskry. Pritlačíš mi svoje pery na moje, aby si ma umlčal, avšak neprestávaš prirážať. Zaborím svoje nechty do tvojho chrbta. Už nevydržím dlho, ale to ty dobre vieš z mojich reakcii.
Naozaj to netrvá dlho a moje telo zachvátia slastné kŕče. Pár sekúnd na to, vytiahneš a na mojom bruchu pristane tvoj ejakulát. Chvíľu tam len tak ležím, neschopná slova. Potom sa uškrniem, „Leviiii, narobil si neporiadok." Nadvihneš jedno obočie a bezvýrazne odpovieš, „osprchuješ sa, nie?"
Potom sa postavíš a s nenútenosťou, ktorá ťa vždy obkolesuje, sa oblečieš. Odchádzaš... Samozrejme. Nikdy tu nezostaneš. „Musím už ísť," povieš akoby mimochodom, keby mi to náhodou nedošlo z tvojich akcií, a ja len prikývnem.
Len čo sa dvere za tebou zavrú, postavím sa, a zamierim si to do kúpeľne. Pustím na seba horúcu vodu. Úsmev z mojej tváre sa stratí akoby ho spláchla voda. Koľkokrát sa už takáto scéna opakovala? Viackrát než sa mi chce počítať. A prečo? Lebo si sa práve pohádal s NÍM a chceš sa mu pomstiť.
Vždy keď ma takto necháš v mojej vlastnej posteli, cítim neskutočnú prázdnotu. Prečo sa nemôžeš na mňa pozerať ako na Erwina? V čom sme si tak rozdielni? Bolo by to priveľa, žiadať od teba, aby si sa aspoň raz na mňa pozrel tak, ako by ti na mne záležalo? Asi áno. Tá skutočnosť ma zožiera zvnútra.
A predsa...
Keď na budúce zaklopeš na moje dvere neskoro v noci, pustím ťa dnu a celé sa to bude opakovať.
Prečo?
Pretože ja, Hanji Zoe, som do teba bezhlavo zamilovaná.
