"Znie to, akoby trápili mačku," poznamenal Loki zlomyseľne. Jeho brat sa zatváril ako nakopnuté šteňa a zložilúbohé husle na pohovku, kde ich našiel, s prísahou sebe samému, že ten diablov nástroj už do rúk nevezme.

"Obdivujem Mary, že dokáže z tých prekliatych strún vylúdiť čo i len jeden tónm" vyjadril uznanie Lokiho spolubývajúcej.

"Hlavne jej ich nerozbi," poznamenal Loki a napil sa z pohára s nejakým oranžovým nápojom," je na ne dosť citlívá."

"Ako myslíš...čo to vlastne piješ?" opýtal sa Thor.

Loki prekvapene zodvihol hlavu a takmer sa onou tekutinou zadusil. " Mrkvovú šťavu," odvetil, keď konečne lapil dych.

"To vážne piješ?" prekvapil sa Thor.

"No...je to dobré..." Loki položil pohár na stôl a ľutoval, že nechal Thora, aby ho videl, ako to pije.

Už sa nemohol viacej ponížiť.

"Fajn, Thor, je od teba milé, že si sa zastavil, ale Mary čoskoro príde, tak by si už možno mohol ísť..." povedal otrávene.

Thor zosmutnel, ale urobil, ako si jeho brat prial a opustil ho.

Loki jasal.

Mary sa mala vrátiť až o hodinu. Má celý byt pre seba.

Zamieril do kuchyne, kde sa na stole povaľovala kravata patriaca Maryinmu priateľovi, ktorú si tam zabudol pri svojej poslednej návšeteve.

Loki postupne otváral všetky skrinky, až kým konečne nenašiel to, čo hľadal. Vrecko mandlí v čokoláde. Nožnicami ho otvoril (takmer si pri tom odstrihol prst) a spokojne sa so svojím úlovkom vrátil do obývačky.

Ale po chvíli sa ukázalo, že len tak sedieť a jesť mandle vôbec nie je zábavné. Tak sa rozhodol preskúmať Maryinu zbierku filmov.

Film o sebe a svojom bratovi radšej opatrne odignoroval a rozhodoval sa medzi Vojnovým koňom a Pánom prsteň návalom nostalgických spomienok na malého Sleipnira si vybral Vojnového koňa.

Keď sa Mary o hodinu neskôr vrátila domov, našla na svojom gauči poloprázdne vrecko mandlí v čokoláde, balíček vreckoviek a jedného severského boha trikov v slzách.