Shuichi vstúpil do ordinácie. „Konnichiwa, Shindou-san," pozdravila ho doktorka Kiwamoto, „ako sa dnes máte?" „Trochu lepšie," usmial sa na ňu Shuichi, „už sú výsledky testov?" „Áno," kývla doktorka. Potom sa usmiala na Shuichiho, „A mám pre vás radostnú novinu. Čakáte dieťa!" Pár sekúnd Shuichi len nemo hľadel na lekárku, akoby sa práve bola zbláznila. „ČOŽE?!" zvolal neveriaco. Doktorka Kiwamoto prikývla, „Áno. Všetky vaše príznaky tomu nasvedčovali a testy to len potvrdili. Ste v piatom týždni." „Ale ja som muž! Nemôžem byť tehotný!" panikáril Shuichi. „No, vlastne je to možné," odporovala mu doktorka, „bolo zaznamenaných niekoľko prípadov mužských tehotenstiev, len sa o tom veľmi nehovorí." Shuichi ju počúval a pozeral pred seba. Doktorka si jeho reakciu zle vysvetlila, „Má to znamenať, že chcete ísť na potrat?" Shuichi prestrašene pozrel na doktorku, „Samozrejme, že nie! Dieťa si chcem určite nechať." Doktorka Kiwamoto sa usmiala, vstala a prešla k lekárskemu kabinetu. Vytiahla z neho fľaštičku liekov. „Toto sú prenatálne vitamíny. Čiastočne Vám pomôžu aj pri ranných nevoľnostiach. A o mesiac sa stretneme na kontrole." povedala a postavila fľaštičku pred Shuichiho. Shuichi si ju vzal a zašepkal: „Arigatougozaimas." Potom odišiel.
„Tadaimá Yuki!" zvolal Shuichi, keď vchádzal do bytu, kde už tri roky žil s Yukim. Bol týždeň pred Vianocami a všade už viseli vianočné ozdoby, ktoré spolu predchádzajúci deň povešali. „Okaeri," ozvalo sa z pracovne. Shuichi tam vbehol a objal Yukiho. Odkedy vyšiel z ordinácie, mel veľmi dobrú náladu. „Kde si bol?" spýtal sa ho Yuki. „Bol som u Hira," zaklamal Shuichi. Nechcel ešte Yukimu povedať, že čaká dieťa. Nechával si to na vhodnú príležitosť. Yuki prikývol, uložil si prácu a spýtal sa: „Si hladný? Pôjdem niečo navariť?" Shuichi prikývol. Bol už strašne vyhladovaný. Yuki šiel do kuchyne a pripravil tenpuru. Keď začali jesť, Shuichi zrazu vstal, vybral zo skrinky čokoládový krém a dal si ho na jedlo. Yuki hľadel na neho so záujmom, „Nebude ti z toho zle?" Shuichi sa na neho pozrel, „Prečo by malo?" „No preto, lebo takéto veci nikto neje," povedal Yuki, „iba ak tehotné ženy." Shuichi sa začervenal a v tichosti dojedol.
Celý týždeň vydržal Shuichi nikomu nepovedať o jeho malom tajomstve. Konečne nastala štedrovečerná večera. Yuki a Shuichi si ju užili v pokoji, romanticky. Potom šli do obývačky, kde mali vianočný stromček a Sali si vedľa neho. „Yuki mám pre teba niečo," zvolal Shuichi veselo. Vybral spod stromčeky tenký balík a podal ho Yukimu. Yuki ho zvedavo rozbalil. Vnútri bol nový laptop. „Aww, ďakujem Shuichi," usmial sa Yuki, „a teraz ty." Podal Shuichimu menší balíček. Shuichi ho šťastne rozbalil a zistil, že je to najnovšie CD-čko Nittle Grasper. „Yuki! Veď to CD nie je ešte ani v predaji!" zvolal Shuichi, „Ako si ho zahnal?" „To je tajomstvo," zasmial sa Yuki. Zrazu vytiahol spomedzi ihličia na stromčeku ešte jeden maličký balíček. „Ešte je tu niečo," zašepkal Yuki, keď ho podával Shuichimu. ‚Má to veľkosť ako ...'prebehlo Shuichimu hlavou, ‚Je to možné?' Trasúcimi rukami ho rýchlo rozbalil. Vnútri naozaj bola krabička na prstene. Opatrne ju otvoril a uvidel zlatý prsteň, v ktorom bol zasadený ružový rubín v tvare srdca. „Yu-Yuki," koktal Shuichi. Yuki vzal od neho krabičku a začal hovoriť: „Shuichi, poznáme sa už dosť dlho. Vieš, že ťa milujem z celého srdca. Shuichi, vezmeš si ma?" Shuichi sa vrhol na Yukiho, až ho zhodil, „Samozrejme, že áno!"
Keď tak spolu ležali na zemi, Shuichi bol na Yukim a objímal ho okolo krku, Shuichi zašepkal: „Aj ja ti musím ešte niečo povedať." „Čo je to?" spýtal sa Yuki. „Som tehotný," zašepkal Shuichi. Nastalo šokované ticho. Shuichi sa zľakol, že to Yuki nepovažuje za takú úžasnú novinu a rýchlo si kľakol. „Ja... no... asi teraz budeš chcieť všetko zru..." hovoril Shuichi nervózne, ale nestihol dopovedať, lebo Yuki si sadol a umlčal ho bozkom. „To je úžasné," zašepkal Yuki napokon, „ale ako je to možné?" Shuichi mu porozprával, čo mu povedala doktorka Kiwamoto. „Teraz som už vlastne v šiestom týždni," povedal Shuichi napokon. „Však som si aj všimol, že v poslednom čase si nejaký čudný," povedal Yuki s úsmevom. Shuichi sa začervenal, „Yuki! Prečo si taký?!" Yuki sa zasmial, „Lebo si strašne chutnučký, keď sa hneváš."