1. Atarashii Taichou

Mladý kapitán desiatej divízie, Hitsugaya Toushirou, odkladal kalamár s atramentom, ktorý potreboval na podpisovanie dokumentov. Chystal sa ísť do barakov prvej divízie na stretnutie kapitánov. Stretnutie bolo nečakane zvolané predchádzajúci deň a malo sa začať o desiatej. Bolo to zvláštne, pretože okrem pravidelných týždenných stretnutí sa kapitáni zvolávali len v mimoriadnych situáciách a takmer nikdy neboli zavolaný na zhromaždenie aj podkapitáni.

Dvere do kancelárie sa náhle otvorili a dovnútra vošla jeho ryšavá podkapitánka so štedrým poprsím, Matsumoto Rangiku. „Taichou, už je čas," povedala trochu spevavo. „Ja viem, Matsumoto-kun. Práve som chcel zistiť, kde si," odpovedal Toushirou s nezaujatou tvárou. Spolu vyšli z kancelárie a smerovali k prvej divízií. „"Taichou, čo myslíš, čo sa stalo? Myslíš, že je to Aizen? Odkedy sa nám podarilo v zime poraziť jeho Espadas a vziať mu Hougyoku, ušiel a nepočuli sme o ňom," pýtala sa Rangiku. Toushirou nezmenil výraz svojej tváre, ale chlad v jeho hlase prezradil, ako veľmi opovrhuje spomenutým mužom, „Ak by to bol Aizen, zhromaždenie by sa konalo hneď a nečakalo by sa naň celý deň. Neviem, čo by to mohlo byť, ale aj tak je to niečo dôležité."

Pred bránou stretli Hisagiho, podkapitána deviatej divízie a Izuru Kiru, podkapitána tretej divízie, ktorých kapitáni sa stali zradcami. „Yo, Kira, Hisagi," zvolala Rangiku, „pôjdeme potom spolu piť?" Obom osloveným sa na tvári objavil rozpačitý úsmev, ale skôr, než stihli čokoľvek povedať, ich prerušil Toushirou, „Matsumoto! Po zhromaždení musíš robiť papierovanie.!"

Rangiku našpúlila pery, Ale Taichou..." „Matsumoto... „ začal Toushirou, ale bol prerušený Momo, ktorá práve dorazila. „Ohayo, minna, Ohayo Hitsugaya-kun." Pozdravila ich ticho. Teraz sa Toushirou zatváril otrávene, „Hitsugaya-taichou da!" Momo však len kývla rukou.

Keď vošli dovnútra, ku podivu tam zatiaľ boli len Soi Fon, Komamura, Kenpachi a Kurotsuchi s ich podkapitánmi. Zo štvrtej, šiestej a ôsmej divízie čakali len podkapitáni Isane, Renji a Nanao. Všetkým sa na tvárach zračilo očakávanie. O pár minút vošli do miestnosti aj chýbajúci kapitáni.

Keď už boli kompletný, postavili sa na svoje miesta, s podkapitánmi niekoľko krokov za nimi, pričom miesta kapitánov tretej, piatej a deviatej divízie zostali prázdne. Chvíľu na to vošiel aj komandér Yamamoto. Pomaly prešiel pomedzí kapitánov a postavil sa na svoje miesto.

„Kapitáni,," oslovil ich ráznym hlasom, „dnes som vás sem mimoriadne zvolal, lebo Seireitei je stále ohrozovaný bývalým kapitánom Aizenom, ktorý pred mesiacom, v zimnej bitke, utiekol. Gotei 13 je oslabené, pretože nám chýbajú traja kapitáni. Nedávno som sa rozhodol a ja som navrhol kapitána, ktorý včera podstúpil test pod dohľadom nie troch, ale piatich kapitánov.. Tými kapitánmi boli Unohana-taichou, ja, , Kyoraku-taichou, Ukitake-taichou a Kuchiki-taichou. Dovoľte mi predstaviť vám novú kapitánku piatej divízie, Tsukino Hikari." Nastalo ohromené ticho, ktoré prerušilo otvorenie dverí.

‚Nemôžem tomu uveriť! Naozaj som kapitánkou,' myslela si Hikari, ako s tak prechádzala sem-tam popred dvere, ‚konečne môžem jii-sama dokázať, že som na to pripravená.' Náhle sa zastavila a nervózne sa začala hrať s prstami, ‚Ale čo keď ma v piatej divízií neprijmú? Veď aj v prvej mi chvíľu trvalo, kým som si získala ich dôveru, a to som mala na tvári masku, takže nevideli, že som skoro ešte dieťa...' Prudko pokrútila hlavou, ‚Iie, nemôžem takto myslieť. Toto je príležitosť, na ktorú čaká už skoro 50 rokov. A posledných 20 rokov som strávila s maskou na tvári v rámci prvej divízie. Ja to dokážem. Retsu-nee, Shunsui-nii a Juushirou-nii mi veria, nemôžem ich sklamať. A možno ma podporí aj Hitsugaya-taichou. Veď keď sa pred 20-mi rokmi stal kapitánom, bol o 10 rokov mladší, ako som ja teraz. On by to mohol chápať.' Z myšlienok ju vytrhol zvuk otvárajúcich sa dverí. Rýchlo sa otočila k dverám, vystrela sa a na tvári sa jej zjavil odhodlaný výraz.

Všetky oči sa upreli k dverám. V nich stálo mladé dievča. Mala dlhé blond vlasy, zopnuté do konského chvosta na temene hlavy a hľadela do miestnosti žiarivo modrými očami. Na tvári sa jej zračilo odhodlanie. Na sebe mala štandardnú čiernu shihakusho, na ktorej mala bielu kapitánsku haori bez rukávov. Zanpakutou mala zavesený naprieč chrbta pomocou modrého remeňa. Pomaly sa pohla k Yamamotovi. Keď prechádzala okolo, všimol si Toushirou, že je od neho pár centimetrov nižšia, a aj vzhľadom vyzerala, že je v ľudskom svete asi o rok mladšia, v Seireitei by to bolo okolo 10 rokov. Šibol očami k Momo, ktorá stála na mieste zarazene a s otvorenými ústami.

Hikari sa zastavila pred Yamamotom. Hlboko sa uklonila a povedala: „Bude mi cťou slúžiť pod Vami, Yamamoto Genryuusai-sama." Otočila sa smerom k ostatným kapitánom, znova sa mierne uklonila a pevným hlasom prehovorila: „Watashi wa Tsukino Hikari, kore kara go-bantai taichou desu. Douzo yoroshiku onegaishimasu." Prítomný kapitáni kývli hlavu, ako znak, že ju prijali. Potom prešla k miestu piatej divízie a opäť sa uklonila Hinamori, „Hinamori-fukutaichou, verím, že naša spolupráca bude bez problémov." Momo sa tiež uklonila a nervózne odpovedala" „H-hai."

Keď sa Hikari zaradila na svoje miesto, Yamamoto ešte chvíľu rozprával o vojne proti Aizenovi, ale Toushirou ho už nevnímal. Pokukával po Momo, ktorá stále mala na tvári zarazený výraz. Po pár minútach ich Yamamoto konečne rozpustil a odišiel.

Hikari sa otočila k Momo, „Hinamori-san, naozaj rada Vás spoznávam a dúfam, že budeme spolu dobre vychádzať." „Aj ja," nervózne sa usmiala Momo. Nastalo ticho, keď pár sekúnd na seba len pozerali. „Á, a teraz nastalo trápne ticho," uškerila sa Hikari, „už viem, začnime ešte raz. Ja som Tsukino Hikari, ale pokojne mal volaj len Hikari." A usmiala sa na Momo. Tá sa na chvíľku tiež usmiala, „Ja sa volám Hinamori Momo, a tiež mi môžeš hovoriť iba Momo." „Momo je krásne meno," povedala Hikari, „Taká som bola z tohto nervózna, že som skoro pred dverami vychodila dieru. Viem, že si mala môjho predchodcu rada..." &pri spomienke jej predchádzajúceho kapitána Momo posmutnela. „Á, nechcela som, aby si bola smutná," mávala Hikari rukami, Gomennasai, nemala som nič hovoriť." Momo pokrútila hlavou, „Iie, nič sa nestalo. Poďme, ukážem ti, kde budeš bývať."

Cestou von si Momo všimla, ako sa kapitáni Kyoraku a Ukitake usmiali a zakývali Hikari a kapitánka Unohana sa usmiala a uklonila sa hlavou. Zvedavo sa jej na to spýtala. Hikari sa na ňu pozrela, ale rýchlo zase uprela pohľad dopredu. „Posledných 20 rokov som veľa času trávila v prvej divízií," povedala pomaly, „a predtým mi pomáhali s tréningom, takže sa veľmi dobre poznáme, sme ako rodina." Momo prikývla.

Vonku pred bránou na ne čakali Rangiku s Toushirom. Obe dievčatá sa pred nimi zastavili. Obaja kapitáni kývli hlavami a zamrmlali: „Tsukino-taichou.... Hitsugaya-taichou..." Hneď na to Momo pozdravila, „Hitsugaya-kun." Toushirou sa zamračil a pomaly, varovne ju opravil, „Hitsugaya-taichou da!" Hikari sa chcela usmiať, ale ovládla sa, aby niekoho neurazila. „Potrebovali ste so mnou a s Momo o niečom hovoriť?" spýtala sa Toushira. „"Ani nie, len by som Vám chcel povedať, že máte u mňa ešte nejaké papiere z piatej divízie," povedal Toushirou, „a spolu s Matsumoto sme Vám chceli pogratulovať k povýšeniu."

Rangiku sa slušne uklonila a s úsmevom povedala: „Omedetou, Tsukino-taichou. Je dobré, že piata divízia má nového kapitána. Už toho začínalo byť na Momo veľa..." „Doumo, Matsumoto-fukutaichou..." ďakovala Hikari, ale Rangiku ju prerušila, „Môžete mi hovoriť Rangiku." Po týchto slovách sa Hikari usmiala, „mne môžeš pokojne hovoriť Hikari." „Kawaiii," zvýskla Rangiku a vrhla sa na Hikari. Rangiku objala Hikari tak, že jej tvár skončila medzi jej veľkými prsiami a začala sa nimi doslova dusiť. Momo s Toushirom zostali vyjavene stáť, ale keď začala úbohá Hikari kŕčovito rozhadzovať rukami, priskočili jej na pomoc.

„Rangiku-chan," zvolala Momo a Toushirou na ňu naštvane kričal, ako sa pokúšali uvoľniť zovretie ryšavej ženy.. Rangiku sa spamätala a konečne mladú kapitánku pustila. Hikari sa zapotácala a následne s nie príliš dôstojne zviezla na zem. „Ah, sumimasen, ale ty si ešte roztomilejšia ako môj chladný kapitán," Rangiku sa nervózne pousmiala, úplne ignorujúc pohľad, ktorý jej Toushirou posielal. Hikari na zemi pokrútila hlavou, „Nič sa nestalo. Len som to naozaj nečakala." „Matsumoto-kun..." začal Toushirou vážne, ale prerušil ho nový hlas.

„Hikari-sama!" zvolal člen prvej divízie, ako sa blížil ku skupine, „Vaše veci sú už pripravené." Vtedy si všimol Hikari, ktorá bola ešte stále na zemi, „Erm, Hikari-sama, čo robte a zemi?" Hikari sa rýchlo postavila oprášila, „To nič nie je. Mohli by ste – prosím, odniesť moje veci do piatej divízie, Honda-san?" Honda Makoto, ôsmy dôstojník prvej divízie, sa úctivo uklonil a odbehol preč. „Tsukino-taichou, vy nechávate podriadených hovoriť Vám prvým menom?" spýtal sa Toushirou prekvapene. Hikari prikývla, „Na tom nie je nič zlé. Pokiaľ ma oslovia primerane k môjmu postaveniu, tak je to v poriadku." Za Toushirovým chrbtom sa Rangiku s Momo začali potichu chichotať. Veď Toushirou ešte aj ich nechá oslovovať ho taichou, taký je hrdý na svoj post. Hikari si spojila ruky pred sebou tak, aby mala ruky skryte rukávmi jej shihakusho, „Ak vám to nevadí, rada by som teraz šla do piatej divízie. Jej členovia by určite chceli vedieť, že dostali nového kapitána a som si istá že moja nová kancelária bude preplnená papiermi, ktoré treba vybaviť." Momo prešla k svojej novej kapitánke a spolu sa odobrali preč.