A Sudden Awakening (Náhle precitnutie)

Preklad: Jimmi

Betta-read: Eggy

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Uvidel ju, ako sedí oproti nemu. Posledný krát, keď ju videl, ležala na zemi a myslel si, že je mŕtva. Nezachránil ju v tú noc kvôli nej, urobil to kvôli sebe. Takže mu nič nedlhuje, A stále je to len humusáčka.

Dramione.

wwwdotfanfictiondotnet/s/3657047/1/A_Sudden_Awakening

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.


Kapitola 1.

Výber voľby

Kráčal po dlhej chodbe väzenia. Väzenia, ktoré bolo jeho domovom posledných päť mesiacov. Dnes sa malo rozhodnúť o jeho osude. Jeho obhajkyňa mu povedala, že neočakáva dobrý výsledok. Milé vedieť, že tá prekliata suka si tak verila.

Viedli ho do miestnosti, v ktorej už predtým bol. Bola to tá istá miestnosť, kde sa stretával so svojou obhajkyňou zakaždým, keď za ním prišla. V tej istej miestnosti ho vypočúvali aurori. V tej istej miestnosti sa s ním presne pred týždňom stretli Harry Potter a Remus Lupin, aby mu povedali, že usilovne pracujú na tom, aby ho odtiaľ dostali von.

Ako sa dostávali bližšie k miestnosti, Draco začal spomaľovať. Nie pretože by sa bál chvíle, keď tam príde, ale hlavne preto, aby naštval strážnika, ktorý ho viedol. Tento konkrétny úbožiak bol k Dracovi zvlášť brutálny, takže čokoľvek, čo mohol Draco urobiť, aby vytočil jeho jednoduchý rozum, to mal samozrejme v úmysle urobiť .

Bol tam za účasť na Dumbledorovej vražde, a pretože počas šiesteho ročníka pustil smrťožrútov. Bolo to posledný krát, čo jeho noha vstúpila na Rokfort. Krátko na to odtiaľ utiekol. Počas vojny hral na obe strany sporu. Nikdy skutočne nepatril ani k jednej strane. Zásoboval informáciami Fénixov rád, ale nikdy nie z dobroty svojho srdca. Robil to len zo sebeckých dôvodov. Nejakým informáciami zásoboval tiež smrťožrútov. Koniec koncov musel budiť dojem, že im je stále verný.

Jednu informáciu, ktorú poskytol smrťožrútom, bude navždy ľutovať. Udal im polohu zabezpečeného miesta, ktoré Rád používal pre zranených. Musel im niečo dať. Nemal tušenia, že tam niekto bude a tak si pomyslel, že bude v poriadku, keď im tú polohu dá.

Mýlil sa.

Smrťožrúti sledovali miesto niekoľko dní. Už takmer odtiaľ odišli, ale mali šťastie. Hermiona „Humusáčka" Grangerová, mozog Zlatého Tria, bola videná ako vošla do domu spolu s niektorými ďalšími členmi Rádu. Okamžite informovali Temného Pána a on k sebe zavolal Draca, aby ho oboznámil s tým, že jeho služby temnej strane sa konečne vyplatili.

Do pekla. Draco nemohol len tak nechať tých smrťožrútov vojsť a zabiť Grangerovú. Mohol? Mohol, ale pomyslel si, že keďže hrá na obe strany, nebude na škodu veci, keď povie Rádu, že niekto (vôbec sa nezmieni, že to bol on) udal ich polohu smrťožrútom.

Kvôli tomu sa v tej lokalite prihodila skutočne nechutná bitka. Väčšina aurorov a ostatní členovia Rádu prišli hneď potom, ako prišli smrťožrúti. Draco sa rozhodol pripojiť. Keď ho Rád uvidí, bude si myslieť, že je s nimi a presne naopak to bude so smrťožrútmi. Naozaj nevedel, prečo sa rozhodol ísť.

Keď sa tam dostal, urobil najväčšiu chybu svojho života. To bol v prvom rade ten dôvod, prečo bol v tejto sračke.

Pokračoval pomaly dole chodbou a v jednej chvíli dokonca zastal, aby sa oprel o stenu. Vtedy ho ten odporný strážnik udrel po hlave so svojou palicou a zasmial sa, keď spadol na zem.

„Pohni sa, ty červ. Čakajú na teba," povedala tá dutá hlava. Draco sa postavil, ale pokračoval pomaly ďalej, hlavne kvôli tomu, že mu do očí kvapkala krv a tiež ho pekelne bolela hlava.

Došlo mu, že má tri možnosti. Nuž, nie naozajstné možnosti, pretože si nemôže vybrať. Avšak tri možnosti budú pripravené pre neho. Doživotné väzenie, rozsudok smrti alebo sloboda. Na rovinu, bolo mu jedno, čo mu vyberú. Chcel len, aby to celé skončilo.

Keď sa konečne dostali ku dverám, strážca ho zatlačil cez ne. Uvidel svoju obhajkyňu (tá hlúpa suka), čarodejnicu v dlhom hábite, ktorá musela byť sudkyňou z Wizengamotu (Starostolca), žalobcu, jedného muža, ktorého nespoznal a troch, ktorých spoznal. Chápal, prečo sú tu Potter a Lupin, ale čo tu do pekla robila ona?

Posledný krát, keď ju videl, bolo v tú noc v zabezpečenom dome. Pomyslel si, že je mŕtva, keď ju uvidel. Ležala v blate (aké primerané) // AP:. mud = blato, mudblood = humusáčka// a krv bola všade naokolo. Bežal k nej, chcel sa len uistiť, že je mŕtva a uvidel ako sa k nej iný smrťožrút dostal prvý. Ten smrťožrút zdvihol svoj prútik a vyslal na ňu kliatbu Cruciatus. Úprimne, keby bola mŕtva, bola by to zbytočná námaha.

Ale nebola. Počul ju kričať. Krik, aký ešte nikdy nepočul v celom svojom živote, ale keby ho už nikdy nepočul znova, potom by zomrel ako šťastný muž. Rozbehol sa k nim, kto vedel prečo a postavil sa zoči-voči smrťožrútovi, ktorý ju mučil. Draco nikdy nezabudne, čo videl v tú noc. Nikdy. Videl ako jeho vlastný otec mučí Grangerovú a čo viac, jeho otec zbadal Draca a povedal: „Konečne zabijeme tú malú humusáčku, Draco. Je takmer mŕtva, ale ak si to želáš, nechám ťa sfúknuť jej sviecu." Jeho otec sa zasmial a sklonil prútik.

Draco zdvihol svoj, uvidel otcov úsmev a potom povedal: „Avada Kedavra."

Lucius Malfoy bol na mieste mŕtvy. Draco zabil vlastného otca a len kvôli tomu, aby nejaká humusáčka mohla žiť.

Neurobil to kvôli nej. Do pekla, mohla v tej chvíli zomrieť a bolo by mu to jedno. Iste, zacítil osteň viny, keď ju tam videl ležať. Keď uvidel ako je zničená bolesťou, jeho srdce sa zachvelo. Ale len troška. To vôbec nič neznamenalo. Nezabil svojho otca, aby ju zachránil. Nie. Iste, všetka tá krv ho prinútila priať si, aby nikdy neprezradil tú polohu. Ale aj tak mu bolo jedno, či tá humusáčka prežije alebo zomrie. Draco Malfoy zabil svojho otca z veľmi sebeckých dôvodov, presne tak ako robil všetko ostatné vo svojom živote. Jeho otec bol brutálny manžel, hnusný otec a neodškriepiteľný bastard. Dracov svet bol bez neho lepší, koniec príbehu.

Sadol si oproti Potterovi. Sedela vedľa neho. Lupin a ostatní čarodejníci stáli. Jeho hlúpa obhajkyňa bola po jeho pravej strane; pýtala sa ho prečo krváca; a sudkyňa bola naľavo, na konci stola, so žalobcom na druhom konci. Strážca ho zatlačil na jeho miesto a povedal: „Tu je väzeň."

'Aké zrejmé', pomyslel si Draco.

Potter a Lupin mu obaja povedali ahoj. Ona ani nezdvihla zrak. Ruky mala zložené v lone a pozerala sa na ne. Potter popod stôl načiahol ruku a chytil ju za jednu z jej rúk. Aké milé. Draco prehovoril prvý.

„Máme krásny deň, však? Je od vás všetkých milé, že ste prišli na čaj."

Strážca znova udrel Draca do ramena. Sudkyňa ho schladila.

„To nebolo nevyhnutné."

Sudkyňa požiadala, aby Dracovi vysvetlili, prečo prišli. Žalobca začal hovoriť o všetkých tých zlých veciach, ktoré mal pán Malfoy urobiť. (Naozaj urobil väčšinu z nich.) Obhajkyňa potom začala hovoriť o všetkých tých dobrých veciach, ktoré pán Malfoy urobil (z ktorých väčšina bola pravdivá tiež, veľmi ironické, nie?) Ten muž, ktorého Draco nepoznal, začal hovoriť o tom, ako ho rehabilitujú, ak ho prepustia. Potom svedčili Potter a Lupin.

Každý rozprával ako keby ani nebol v miestnosti. Bolo mu to jedno. Nechal ich hovoriť. Rozhodne k tomu nemal čo povedať. Keď sa ho sudkyňa spýtala, či má k tomu niečo povedať, len sa pozrel na ňu a povedal jediné slovo.

„Nie."

Po celý čas, čo sa toto dialo, sa na neho ani raz nepozrela. Pozerala sa na Pottera, na sudcu, dokonca aj na toho prekliateho strážcu, ale nie na neho. Sudca z ministerstva sa spýtal, či existuje ešte nejaké svedectvo. Videl ako sa Potter sklonil a niečo jej zašepkal. Len zatriasla hlavou nie, k niečomu, čo musel povedať. Znova zašepkal a tentoraz pokývala hlavou áno. Do čerta, to dievča už nemôže rozprávať? Možno tie všetky roky nadmerného rozprávania ju nakoniec dostali?

Potter sa spýtal sudkyne, aby sa uistil, či si prečítala prísažné vyhlásenie slečny Grangerovej. Uistila Zázračného chlapca, že to už urobila a zváži ho. Povedala, aby ju na chvíľu ospravedlnili a že sa potom vráti aj so svojím rozhodnutím. Obaja právnici vyšli von tiež. Lupin povedal Potterovi, že sa uvidia o chvíľu. Sklonil sa a pobozkal Grangerovú na líce.

„A pre mňa žiaden bozk, Vĺčik?" žartoval Malfoy.

„Nie dnes Draco, ale možno budem mať pre teba jeden pri najbližšom splne," odpovedal Lupin. Na to sa Grangerová usmiala. Draco sa na ňu zamračil, a ona sa znova pozrela na svoje ruky. Harry povedal Hermione, že sa hneď vráti, chcel sa ísť pozrieť, kam išiel Lupin.

Postavil sa a obrátila sa na Draca.

„Len preto, že som svedčil v tvoj prospech, neznamená to, že ťa mám rád, Malfoy, zapamätaj si to. A tiež nemysli na to, že si pohovoríš s Hermionou, keď budem preč." Pozrel sa na strážcu a nakázal mu, „nedovoľte mu s ňou hovoriť." Ten sprostý strážnik sa usmial, šťastný, že ho o niečo požiadal Chlapec Ktorý Prežil a súhlasil.

Potter sa zohol a pobozkal jej prekliate líce. Prečo ju každý musí bozkávať?

„Beriem to tak, že pretože ma nepobozkal na rozlúčku ten vlkodlak, tak ma ani ty, že Zjazvená tvár?" spýtal sa Draco.

„Radšej by som pobozkal dementora, Malfoy," bezvýrazne hľadel Harry.

„Ty si asi schovávaš všetky svoje bozky pre svojho priateľa Weasleyho," pomaly povedal Draco. Potter mu venoval ešte jeden nevraživý pohľad a vyšiel von.

Ten druhý muž odišiel tiež, tak tam teraz bol len Malfoy, Grangerová a ten strážca.

Draco prepaľoval svojím pohľadom dieru do Hermioninej lebky. Nepozrel sa inam a ona nezdvihla zrak. Povedal by, že sa k nej dostáva, pretože sa začínala červenať a začala si žmoliť ruky. Draco začal rozmýšlať: 'Možno by som ju prinútil plakať. To bude zábava'.

„Tak, humusáčka, ako si sa do pekla mala?" Správal sa tak, ako keby boli starí priatelia.

Ani sa na neho nepozrela. Možno stratila hlas. Nuž, teraz je príležitosť odplatiť sa, pomyslel si, pretože Draco sa rozhodol urobiť, čo mal v úmysle.

„Smrťožrúti dostali tvoj jazyk, Hummy?" Na toto strážca znova udrel Draca po hlave a povedal mu, aby držal hubu.

Draco si položil ruku na zranenú hlavu a venoval mužovi skutočne veľmi nevraživý pohľad. Jeho hlava stále krvácala od posledného úderu a teraz krvácala ešte viac. Keď sa pozrel na krv na svojej ruke, podržal ju priamo pod jej nosom, tak aby ju prinútil pozrieť sa nahor.

„Pozri, moja krv je červená, Grangerová, nie ako tvoja špinavá hnedá krv." Pozrela sa na neho, nie s hnevom, ale s prosebným pohľadom 'prosím buď ticho, než ťa udrie znova'.

Utrel si ruku o nohavice a pozrel sa nahor na strážcu.

„Pozri, slečna Grangerová a ja sme starí priatelia. Prešli sme spolu dlhú cestu, že áno, Grangerová? Áno, boli sme veselí dobrí priatelia v škole. To boli dni. Pamätáš si na deň, keď si skamenela? Dosť zlé, ale aspoň ťa nezabili. Alebo čo to v piatom ročníku, keď ťa prekliali v tom malom boji na ministerstve. Áno, dobré časy, dobré časy."

„Povedal som drž hubu!" zajačal znova strážnik.

Úplne ignorujúc toho muža a s Hermioninou plnou pozornosťou, pretože teraz hľadela priamo na neho a nie na jej ruky, pokračoval, „samozrejme, neboli sme takí dobrí priatelia ako ty, Potrík a Weslík. Ty si bola ich osobná malá humusácka kurva, že áno? Nuž, môj otec vždy hovorieval, že humusáčky sú dobré len na jedinú vec. Si dobrá v tejto veci, Grangerová? Rozprávam o sexe, pre prípad, že by ti to nedošlo." Keď hovoril poslednú časť, naklonil sa smerom k nej.

Strážca treskol päsťou po stole a povedal: „Ešte jedno slovo a umlčím ťa ja!"

Hermiona sa začala triasť. Jej oči očerveneli. Oh úspech, konečne bude plakať. Keď jej jedna slza stekala po líci, Malfoy urobil niečo, čo by nikto v miestnosti nečakal. Zdvihol svoju zakrvavenú ruku k jej tvári a utrel jej slzu. Nechcel to urobiť, tak ako ju nechcel zachrániť. Musel niečím zakryť svoju šialenú reakciu.

„Zábavné, vždy som si myslel, že humusácke slzy sú hnedé."

Predtým než si ktokoľvek uvedomil, čo sa deje, strážca palicou udrel Draca cez rameno a zrazil ho zo stoličky. Potom ho kopol do tváre, do rebier a keď sa Draco strhol bolesťou, uvidel Hermionu vstať z jej stoličky a zakričať: „Prestaňte, ubližujete mu!"

Draco ležal na zemi vo svojej vlastnej krvi a v silných bolestiach. Strážca sa pozrel na Draca. Slizolinčan precedil medzi zuby: „Myslím, že sa rozpráva s tebou, ty hlupák." Práve vtedy znovu vošiel Potter do miestnosti a uvidel Hermionu plakať, Draca na podlahe v kaluži vlastnej krvi a veľmi nahnevaného strážnika stojaceho nad ním.

Harry vytiahol svoj prútik.

„Čo do pekla sa tu deje?" Povedal strážnikovi, aby išiel po liečiteľa. Pokúsil sa podať Dracovi ruku, ale Draco ju odrazil preč. Harry dal na miesto Dracovu stoličku a Dracovi sa podarilo vstať a posadiť sa. Harry sa spýtal Hermiony, či je v poriadku a ona odpovedala, že strážca začal biť Draca bezdôvodne. Prečo kvôli nemu klamala? Potter sa otočil na Draca.

„Zostaň tu, presvedčím sa, či je pomoc na ceste." Potom odišiel z miestnosti.

Aké zvláštne, teraz tu boli len sami dvaja.