Winter
Zase je všetko biele a studene, ako to teraz býva v decembri v Moskve. Stále idem po zasnežených cestách, kde som už ako malé decko kračal so svojou matkou. Ale to už je minulosť. Ona je minulosť. Odvtedy, ako zomrela som zostal sám. Moje srdce bolo prázdne a studene ako sneh, čo padá z nebies a lachko pohladka moju tvár. Cítim sa tak sám. Nemám nikoho. Môj jediný blízky je môj starý otec, ktorý ma deň čo deň bil. Vtedy som sa naučil jedno. Never nikomu, ani sebe. A toto je aj teraz tak. Neverim ani mojim kamarátom s teamu. Kamarati? Sú to vôbec? Ani to neviem. A čo je s tebou? Rei... .
Cítim, že idem vždy pomalšie. Nevládzem. Moje nohy sú ťažšie. Už ani ruky necitim.
Teraz pridem nato, že kde som. Toto je to miesto, kde som vždy bežal keď som už nevedel ďalej, keď som potreboval pokoj a kľud. Tu som našiel svojho kamaráta... môjho naozajstného kamaráta... samoto. A aj teraz je moj kamarát. Jediný. Nahnem si do snehu a počúvam. Cítim ako sa vietor hrá s mojimi vlasmi. Necham sa do snehu spadnúť. Už necítim a nepočujem. Len to ticho.
Rei... moje spomienky vždy nájdu cestu k tebe. Ale prečo? Cítil som to už davnejšie. Je to láska? Môžem milovať? Je mi oveľa teplejšie okolo srdca. Tvoje nádherne oči. Tvoj užasny úsmev. Tvoje nádherne vlasy. Tvoje perfektne telo. Ty cely si jedinečny. Tak rád by som ti povedal o mojich citoch, ale to nesmiem. Tak rád by som bol v tvojom blizku. Ale je tu problem. Nesmiem to spraviť. A prečo? Ako by si reagoval, čo by si povedal. Nenavidel by si ma? Nechcem na to ani myslieť.
Malá slza tečie dole z mojich červených líc. Zavriem moje oči. Citim teplo a úľavu. Už nevládzem. Neviem sa už ani pohnúť a ani to neskúsim. Tu chcem zostať v mojej bielej posteli a čakať na koniec tohto príbehu.
Počujem hlas. Počujem tvoj hlas. Volaš moje meno. Počujem kroky. Blížiš sa ma. Cítim ako ma zoberieš do tvojich náručí. Počujem ako mi hovoriš: Neopušťaj ma. Citim tvoje teplo a slzy ktoré padajú na mňa. Skoro ich ani necitim.
Nemožem ťa tu len tak nechať. Prečo som na to nemyslel. Ako by si sa citil keby som odišiel? Keď som počul tvoje slová, došlo mi, že ku mne niečo cíťiš.
Aj keď môj život buďe ťažky, plno trapenia a bolesti. Vždy začnem znova, lebo viem, že ty stojiš pri mne a držíš ma za ruku... a preto...
... začnem od znova a...
...otvorim ešte raz moje oči.
Ja viem bolo to strasne. Ale mala som takú náladu a musela som sa rozpisať. A toto sa z toho vyplynulo.