Rose sa pohodlne posadila na tmavohnedú pohovku, vzala si od Ala plechovku Spriteu a zapla telku. Milovala tieto muklovské zázraky a toho, kto televízor, počítač, internet alebo playstation nepovažoval za zázrak, automaticky zaradila do kolónky "obmedzený ignorantský idiot".
"Kedy príde James?" zavolala na bratranca, ktorý v kuchyni robil popcorn a otočila hlavu jeho smerom. Nepýtala sa to preto, že by nejako extra túžila po tom, aby sa k nim pridal. Nebolo to však tak, že by ho nemala rada. Bol to jej bratranec, prakticky s ním vyrastala, ale... jej vzťah s Jamesom bol na míle vzdialený tomu s Albusom. Nikdy si s ním nebola taká blízka ako s Alom.
Ona a Albus boli už od mala nerozlučná dvojka. Boli najlepší priatelia hádam už od perinky a počas Rokfortu sa ich priateľstvo iba utužilo. Nebolo teda prekvapením, že po skončení školy sa schádzali tak často, ako to bolo možné.
Al sa vystrčil spoza rohu a pokrčil plecami. "Neviem. Ale keďže išiel von s Fredom a nejakými jeho kamošmi, tak skoro ho nečakám."
Nuž, áno. Ich bratranec Fred bol pekný kvietok, čomu zodpovedal aj výber jeho priateľov. Koniec koncov bol to syn svojho otca. Pokojne by sa stavila, že do rána o ňom počuť nebudú.
"Takže, ako to ide na kurze?" spýtala sa, keď sa Al konečne vynoril z kuchyne s veľkou miskou pukancov v ruke.
"Mám šťastie, že sme čarodejníci a všetky odreniny a rany sa dajú bez následkov ošetriť. Inak by som ti ukázal, ako to ide," zamumlal, zvraštil čelo a keď misku položil na stolík, rukou si pri spomienke na posledný výprask prešiel po pleci.
Rose sa zachichotala a šťuchla ho do rebra. "Vedel si, do čoho ideš. Strýko Harry ti povedal, že aurorský výcvik je drsný. Vlastne ti ho vylíčil dosť dopodrobna."
"Už znieš ako moja mama."
Rose zodvihla obočie. "Čo prosím?"
Al sa načiahol po ovládači a zapol DVD-prehrávač. "Zakaždým, keď sa zmienim o niečom, čo sa stalo na kurze, tak mi povie: 'Ty si naliehal, že chceš byť aurorom. My sme ťa varovali, že to nebude jednoduché.'" napodobňoval svoju mamu a Rose sa uškrnula.
"Možno to hovorí preto, že sa stále iba sťažuješ a fňukáš," doberala si ho.
"Ja nefňukám!" pobúrene vyhŕkol a natlačil si do úst plnú hrsť pukancov. "Okrem toho," zamumlala s plnými ústami, "aj Scorpius ti dosvedčí, že je to tam fakt brutálne."
No iste! Po ničom inom netúži viac, než sa vypytovať Scorpiusa Malfoya na to, ako sa veľactenému veličenstvu páči v aurorskom kurze. Keď sa Rose dozvedela, že Scorpius sa tiež prihlásil za aurora, ani nebola veľmi prekvapená. Už od prvého ročníka v Rokforte boli on a Al ako siamské dvojčatá. Jej to nebolo až tak veľmi po chuti, pretože jej Malfoy prakticky kradol jej najlepšieho priateľa, ale nebolo veľa vecí, ktoré by s tým mohla robiť.
Vtedy sa rozhodla, že oveľa lepšie, ako menej sa vídať s Alom, bude pokúsiť sa vychádzať so Scorpiusom. Takže sa snažila. Niekedy sa dokonca šepkalo o druhom Zlatom triu, ale nad tým sa Rose musela iba zasmiať. Jej mama, otec a strýko Harry bola najlepší priatelia. Ona však Scorpiusa iba tolerovala a to bolo dosť ďaleko od priateľstva. Lenže potom, niekedy v šiestom ročníku, sa veľa vecí zmenilo a za všetko mohol Scorpius. Od vtedy sa mu radšej vyhýbala.
„Keď už hovorím o Scorpiusovi... idem s ním zajtra do baru, nechceš sa pridať?" opýtal sa Albus a Rose sa na neho zaksichtila.
„Myslím, že vieš, aká je moja odpoveď. Ani pýtať si sa nemusel."
Al trhol ramenami a otočil sa k obrazovke. Nepáčilo sa mu, že tí dvaja spolu nevychádzali alebo skôr že sa jeden druhému vyhýbali. Všetkými možnými spôsobmi sa ich snažil prinútiť normálne sa baviť, hoci už dopredu vedel, že je to nemožné. Obaja, on aj Scorpius, vedeli, prečo je Rose také nepríjemné byť v blondiakovej prítomnosti. Najrozumnejšie bolo nechať ich, nech si to vyriešia sami a netlačiť na nich. Aj tak by to k ničomu nebolo.
„Al?" ozvala sa po pár minútach Rose váhavým hlasom.
„Hm?"
„Mohla by som sa ťa niečo opýtať?"
„Hm..." Rose sa zaškľabila. Asi bol príliš zaujatý filmom na to, aby ju naplno vnímal.
„Už si s niekým spal?"
Ani sa nečudovala, že sprite, ktorý Albus práve pil, skončil rozprsknutý na konferenčnom stolíku. Ona by asi reagovala rovnako, keby sa jej spýtal to isté.
„Čo?"
Na jej tvári sa objavila grimasa. „Musím to opakovať?"
Al sa na ňu díval vypúlenými očami. „Ale... čo je to za otázku?" rozhorčene sa spýtal. Bolo zaujímavé dívať sa, ako sa mu po lícach postupne rozlial rumenec.
„Normálna. Tak spal alebo nie?"
„Rose!" vykríkol. „Na toto ti nebudem odpovedať. Nemáš žiadne hranice, pre Merlina? Som tvoj bratranec!"
Rose pokrčila plecami. Dobre, možno to bolo trošku neortodoxné, ale ona bola v dosť prekérenej situácii. Zúfalá situácia si vyžadovala zúfalé činy. „No a? Si aj môj kamarát."
„Áno, kamarát a nie kamarátka! A okrem toho, aj tak tu prevažuje fakt, že som tvoj bratranec," pobúrene povedal a zamračene sa díval na telku. Chvíľu iba pozeral, sem tam nespokojne pokrútil hlavou. „Prečo si sa ma to vôbec opýtala?"
Spokojne sa uškrnula. Vedela, že neodolá. Bol príliš zvedavý na to, aby to nechal tak. „Si si istý, že to chceš vedieť?" lyšiacky sa spýtala.
„Som si veľmi istý, že to nechcem vedieť, ale aj tak mi to povedz."
„Iba som chcela vedieť, kedy si stratil... ehm, svoju nevinnosť," hlesla a musela si zahryznúť do pery, aby sa nerozosmiala. A to nielen pri pohľade na Alovu tvár, ale aj preto, že slovo nevinnosť a Al rozhodne nešli dokopy.
Zízal na ňu. „Robíš si zo mňa srandu?"
„Nie."
„Prečo, prepána, by si chcela niečo také vedieť!" vyhŕkol, ale zrazu sa zarazil a podozrievavo prižmúril viečka. „Pýtaš sa to, aby si ma mučila? Že je to tak? Ale pokiaľ viem, v poslednej dobe som ti nič neurobil."
Rose si povzdychla a pokrútila hlavou. Teraz bolo na nej, aby sa jej po lícach rozliala červeň. „Nie, nerobím to, aby som ťa mučila! Vieš, s Ianom chodím už dva mesiace..."
„A?" spýtal sa Al s nadvihnutým obočím, no potom sa zamračil. Mal pocit, že vie, kam sa toto uberá a vôbec sa mu to nepáčilo. Vôbec!
„No, myslím, že je načase urobiť...," zaváhala. Ako to má, do pekla, povedať? „...ďalší krok," povedala napokon.
Al sa na ňu pozorne zadíval a mračil sa. Prečo to musí byť práve on? „Okej," pomaly premyslene povedal, kým ju sledoval svojimi znepokojujúco prenikavými očami. „A v čom presne je problém? Ou! Dúfam... DÚFAM, že nechceš, aby som ti vysvetľoval, ako-"
„Nie!" prerušila ho Rose zvýšeným hlasom. „Nepotrebujem, aby si mi niečo vysvetľoval, nemám desať!" podráždene zasyčala a prevrátila oči v stĺp. „Ja len... no, myslím si, že je čas urobiť to, ale... Och! Vieš čo? Zabudni na to!"
Toto bol doposiaľ ten najponižujúcejší rozhovor jej života. A to ho pritom sama iniciovala! Na čo vôbec myslela? Ako sa na to môže opýtať Ala? Jej bratranca Ala? Pre Merlina, mal pravdu, nemá žiadne hranice a ešte k tomu je aj šialená. Jedine úplne choromyseľný človek by s takým niečím obťažoval chlapca, ktorý patrí do jej rodiny!
Odvrátila od neho pohľad a uprene sa zadívala na obrazovku. Cítila, ako sa Al zahmýril na pohovke a celým telom sa otočil k nej. „Keď už si to načala, tak pokračuj!"
Rose si bezradne zložila tvár do dlaní. „Nechaj to tak," zamumlala.
„Vieš, aký som, keď niečo chcem vedieť. Vytiahnem to z teba, či už sa ti to páči alebo nie," vyroval ju Al.
„Och, fajn!" vzdychla po chvíli. „Vieš, myslím, že Ian bude očakávať, že mám... no, skúsenosti, ktoré určite nemám. A ja neviem, či... či by som mu to mala predtým povedať alebo nie."
Umrie! Určite umrie na priveľa krvi v mozgu, ktorá sa jej teraz usadzuje v lícach.
„Toto je tvoj problém?" neveriacky sa spýtal Albus a uchechtol sa. Rose zodvihla hlavu. Mal snáď pocit, že je to na smiech?
„Nerehoc sa! Ach, ja som vedela, že ti nemám nič hovoriť!" naštvane vyštekla červenovláska a rýchlo vstala.
„Počkaj," zavolal za ňou bratranec, chytil ju za ruku a stiahol späť na pohovku. „Neposmievam sa ti! Len mi príde čudné, že z toho robíš takú veľkú vedu. Za prvé mala by si mu to povedať a za druhé určite bude rád. Každý chalan by na jeho mieste bol."
Pochybovačne sa na neho zadívala. Z toho, čo dosiaľ vypozorovala, mohla povedať, že rozhodne nie každý by bol rád. Nechceli chalani náhodou skúsenú sexbohňu? Babu, ktorá ukojí všetky ich túžby? Nuž, ona by sa to rozhodne mohla naučiť, ale tento jeden raz určite nebude pripomínať erotickú zvodkyňu.
„To neznie veľmi dôveryhodne."
„Rose, v tomto mi môžeš veriť."
Môže? No, bol to síce chalan, ale bol to aj jej bratranec. Nepovedal jej to iba preto, aby ju upokojil?
„A nebude sa mu zdať čudné, že mám dvadsať a ešte som to s nikým nerobila?" Zdalo sa jej, že čím dlhšie sa o tom rozprávajú, tým ľahšie sa jej s ním o tom hovorí.
Jej bratranec iba pokrčil ramenami. „Možno, ale stále je to rozhodne lepšie ako ten druhý extrém."
„A ty si myslíš, že je to normálne?"
„Rose, ja ťa poznám ako svoju dlaň a viem, že by si to neurobila s niekým, koho nemiluješ. A keďže viem, že doteraz si takého človeka nestretla, je dobré a vlastne aj prirodzené, že si počkala."
Mal pravdu. To bol vlastne jediný dôvod toho, prečo sa ešte s nikým nemilovala. Jednoducho sa doteraz ešte nezaľúbila.
„No, keď myslíš," zamyslele zamumlala a podoprela si bradu. Možno má pravdu. Možno zbytočne robí z komára somára.