A/N – Tak, jedna zo starších poviedok nájdená v najzapadnutejšom kútiku môjho USB... :)
Upozornenia: sebapoškodzovanie, smrť, depresia, šialenstvo, OOC
Rachel Berry sedela na posteli vo svojej izbe.
Okolo seba mala obmotaný iba uterák a čerstvo umyté tmavé vlasy sa jej lepily na plecia.
Miestnosť osvetľovalo iba svetlo stolnej lampy a vo vzduchu bolo cítiť ľahkú vôňu žihľavového šampónu. Po celej miestnosti bolo porozhadzované oblečenie, knihy a smeti.
Mladé dievča hystericky vzlykalo.
Cítila sa tak... zničene.
Rozožratá.
Na malé kúsky.
Bez toho, aby si uvedomovala, čo robí, zadrela svoje nechty do pokožky na stehne a pomaly ich ťahala, akoby zo seba chcela stiahnuť všetku kožu. Všetku špinu.
Nechty za sebou zanechávali krvavé stopy.
Sykla bolesťou.
Slzy jej ztekali po líci, hruď mala zovretú a nemohla poriadne dýchať.
Napriek tomu sa niečo v nej cítilo spokojne.
A ten pocit... nebolo treba potláčať.
Najmä nie teraz, keď už pre ňu bolo tak ťažké cítiť niečo príjemné.
Nahla sa pre krabicu pod posteľou a vytiahla z nej nôž.
Rúčka zdobená, oceľová čepeľ poriadne naostrená.
S malými zaschnutými kvapkami krvi, ktoré sa nedali vyčistiť.
Opäť zamierila do kúpeľne.
Upchala zátku vo vani a pustila teplú vodu.
Postavila sa pred zrkadlo a pozerala na seba.
Tak dlho sa snažila vyzerať krásne.
Ale na čo to bolo? Na čo, vlastne?
Nikto ju nikdy nerespektoval, bez ohľadu na to, jako vyzerala alebo jako s správala.
Cítila sa znechutene. Nikdy sa nenaučila vážiť si samu seba.
Zobrala do ruky prameň tmavých vlasov a celou silou šklbla.
"Aaaaaaaa..." z hrdla sa jej drali ubolené hlasné výkriky.
Chumáč vlasov popadol na zem, spolu s kvapkami krvi.
Napriek príšernej bolesti tu ale bolo potešenie. Slasť.
Chcela trpieť.
Druhý prameň dopadol na zem.
Potrebovala trpieť.
Tretí prameň dopadol na zem.
Sladké vykúpenie.
Pomaly, otupená bolesťou sa nasúkala do vane.
Ruka, v ktorej držala nôž sa triasla.
Zdvihla ju a spravila si hlboký zárez do ramena.
Fascinovane sledovala prúd krvi tečúci do vody.
Rozpíjala sa... ako malé obláčiky. Vytvárala obrazce.
Bolesť necítila.
Cítila sa... šťastne.
Nejakým zvráteným, šialeným spôsobom, kterému ani ona nerozumela.
Len vedela, že teraz je jej dobre.
Z najbližšej skrinky zobrala Alpu a vatový tampónik, na ktorý si jej trošku naliala.
Pevne ho pritlačila na ranu.
Jej telo sa prehlo v mučivej bolesti a slzy sa jej predierali spod zavretých viečok.
Viac.
Roztrasene zobrala fľaštičku a liala jej obsah na rameno.
Jej telom sa rozlievalo teplo.
Zmes hlasných vzlykov, výkrikov bolesti a smiechu, chorého smiechu sa ozývala po kúpeľni a v Racheliných očiach sa zračilo šialenstvo.
Bolo to také... zábavné, dobré, vzrušujúce.
A ona už vtedy vedela, že to urobí. Že to chce.
Pozerala sa na teraz už ružovú vodu a prelievala si ju z ruky do ruky.
Cítila sa ako v extáze.
Konečne voľná.
Ľahučká.
Položila si ruky okolo krku a zatlačila.
Robievala to často, presne vedela odhadnúť dĺžku a silu tak, aby sa nezabila, iba potešila.
Srdce jej bilo rýchlejšie.
Cítila sa omámená, akoby zdrogovaná.
Jednou rukou zdvihla nôž zo zeme, druhou sa stále priškrcovala.
Urobila si plytkú ranu naprieč hrudníkom.
Smiala sa, tak hlasno, ako jej to prísun kyslíka dovolil.
Zatlačila na krčnú tepnu.
Zabodla nôž do medzi rebrá, presne do srdca.
O pár sekúnd na to už jej bezvládne telo nehybne ležalo vo vani.
Rachel Berry, mŕtva, v karmínovo červenom sne so zvrhlým úsmevom na perách.
Doničená a zohavená sama sebou.
A nikto, nikto jej už nepomôže.