Disclaimer: Shaman King mi nepatrí. Keby áno, tak postavy by najskôr neboli ploché ako doska na žehlenie. Možno.

Úprimne, nečakal som od rodiny nijaké vrelé gratulácie. Zčasti to mohlo byť preto, lebo práve skončil ich nie práve dobrovoľný (a predpokladám, že nie práve dvakrát príjemný) pobyt v železných hračkách mojej nastávajúcej.

A navyše, žalár proste nie je najlepšie miesto na vysvetľovanie podobných vecí.

Odkašľal som si a snažil sa nepozerať na dojemné zvítanie Jun a Pailonga.

,,Takže," začal som a znovu si odkašľal. Potreboval som, aby ma počúvali naozaj všetci. ,,Ako mi pred pár týždňami jemne a citlivo naznačil otec, je načase, aby som si našiel vhodnú snúbenicu a zabezpečil tak budúcnosť mocného rodu Tao." Takticky som nespomenul, že od jeho jemného naznačenia mám ešte doteraz zaľahnuté v ušiach. ,,Podľa tradície má byť manželka hlavy nášho rodu šamanka ovplývajúca nezvyčajnou mocou, ktorej furioku prejde na jej potomkov a zaistí im tak postavenie v šamanskom svete." Dúfal som, že si nikto nevšimne, že som práve odrecitoval prvú stranu z jedinej knihy, ktorú sme mali v našom veľkolepom sídle. Pochybujem, že ju niekedy niekto vôbec čítal. ,,Moja budúca žena bojovala v poslednom kole turnaja šamanov, zúčastnila sa na boji proti Haovi a na výprave ku Kráľovi duchov." No áno, a niekde medzitým pozabíjala pár svojich protivníkov a so svojou bláznivou partičkou fanatikov pokazili, čo sa dalo. ,,Chcel by som vám predstaviť moju snúbenicu."

Železná panna sa pokúsila usmiať. Vyzeralo to desivo.

Moja drahá rodinka tam len stála ako primrznutá. Niežeby sa im to dalo vyčítať, v podzemí bola naozaj hrozná zima. Svojho času som mal dostatok času overiť si to.

Prvý sa ozval dedo. Nahlas sa totiž rozosmial.

,,Výborne, výborne," vyjadril svoj názor a keďže ja som stál na druhej strane miestnosti, potľapkal po chrbte môjho otca. Tomu sa na tvári usadil nezvyčajne spokojný výraz a len popod nos si zašomral niečo o tom, že je rád, že som neskončil ako prastrýko Lau. Matka si chvíľu Jeanne premeriavala, no potom sa usmiala a začala veselo drmoliť niečo o tom, ako ju bude treba naučiť správne držať vejár.

Od šoku z ich neočakávaných reakcií som takmer zabudol na moju sestru.

,,Ty si sa zbláznil, Ren."

Strhol som sa na zvuk jej hlasu. Ten tón mrazivejší než najzapadlejšia kobka som už dlho nepočul – vlastne od tej nepríjemnej záležitosti s Yohom. Mal som tušiť, že to nepôjde tak ľahko.

,,Jun, ja..." pokúsil som sa narýchlo prísť na nejaký presvedčivý argument. Bohužiaľ, rétorika nikdy nebola mojou silnou stránkou. Trápnu chvíľu vyplnenú nehlučným otváraním a zatváraním úst sa podujala prerušiť moja sestra. Niežeby to nejak pomohlo zmierniť fakt, že vyzerám ako idiot. Nečakaný útok ma zrazil z nôh a donútil k až príliš intímnemu zblíženiu s najbližšou stenou. Prekvapene som zažmurkal a kým som sa vôbec dostal k mojej zbrani, ďalší Pailongov úder ma bezpečne zbavil akýchkoľvek ďalších pokusov o pokojnú konverzáciu.

,,S čím máš problém?" podarilo sa mi po chvíli opäť nadobudnúť hlas, pevnú zem pod nohami a pevne som dúfal, že aj dôstojnosť. Bason výnimočne prejavil dosť duchaprítomnosti na to, aby sa jeho bocchan stal bojaschopným ešte kým mu zostanú nejaké končatiny.

,,S čím mám problém?" precedila Jun, hodila po mne pohľad, pri ktorom by žiletka zbledla závisťou a veľmi nedistingvovane ukázala prstom na moju snúbenicu.

,,Ona je problém!" Jeanne očividne nezdieľala názor mojej hysterickej sestry, keďže jediné, čo ju zaujalo z ponúkanej scenérie bola pleseň nezvyčajného tvaru. Nebol som si istý, či je to zodpovedajúca reakcia, ale nikdy som nebol expert na medziľudské vzťahy a navyše na premýšľanie nebol veľmi čas.

,,Ren, ona je...psychopat!"

Ďakujem, to by som si naozaj sám nevšimol. A čo s tým?

Jun vyzerala pomerne otrasene. Mňa zas vyvádzal z miery fakt, že mi akosi uchádzala celá pointa situácie. Pailong zastal uprostred výkopu a ako to už u mŕtvol býva, nevyzeral nijak.

Nastalo nepríjemné ticho.

,,Tak budete bojovať alebo nie?" prerušil ho dedo v očividne veľmi dobrej nálade. Otec zdvihol zrak od maľovania povzbudzujúceho transparentu. Radšej som ani neuvažoval nad tým, pre ktorú stranu bol určený

,,No tak, Ren," pokúsila sa opäť Jun, tentokrát pokojným tónom. ,,Premysli si to ešte. Manželstvo a deti...Ren, to sú veci, ktoré by si mal zdieľať s človekom, ktorého máš rád...ktorému dôveruješ...ktorý ti nevyvraždí rodinu krutou smrťou..."

Zamračil som sa. Kútikom oka som videl, že Jeanne urobila to isté. Ak sme niečo v tej chvíli zdieľali, tak to bol príval nie práve pozitívnych emócií k jej budúcej švagrinej. Modlil som sa, aby Jeanne nedostala chuť zrealizovať poslednú časť výroku.

Nepochybne som ju však podcenil. Práve som mal na jazyku jedovatú poznámku týkajúcu sa Pailonga a jeho súčasných fyziologických predispozícií, čo by mi následne stopercentne zaručilo, že na vlastnú svadbu by som prišiel v rakve. Našťastie moja nevesta konečne uznala za potrebné zasiahnuť.

,,Slečna Tao," povedala úctivo a Jun prekvapene nadvihla obočie. ,,Som si vedomá, že moja ponuka môže pôsobiť trochu nezvyčajne." Po poslednom prívlastku obočie mojej sestry zmizlo kdesi vysoko v ofine. Pre zmenu som s ňou súhlasil. ,,Avšak," pokračovala Jeanne, „pozrime sa na to realisticky. Jednak nemôžete poprieť, že rod Taovcov potrebuje...hm..." obzrela sa po žalári a zjavne nevedela nájsť slovo, ktoré by nebolo absolútne urážlivé, ,,no, proste niečo určite potrebuje. A ja to niečo zabezpečím."

Preslov začal pomaly upútavať aj pozornosť starších generácií rodiny, dosiaľ sklamanej zo skorého ukončenia všeobecnej zábavy. Dokonca niekoľko otcových bojovníkov sa tajne priplížilo a načúvali spoza rohu.

Jeanne sa však očividne rozhodla rozvinutie poslednej myšlienky na fantázii poslucháčov. Tá už pracovala na plné obrátky – otcovi sa na tvári rozhostil zasnený výraz, dedo slintal popri predstavách o ružovej budúcnosti rodu a matka popod nos rátala, koľko vejárov a smaragdových ihlíc do vlasov si bude môcť kúpiť.

V záujme zachovania si aspoň posledných zvyškov zdravého úsudku som sa rozhodol tých troch ignorovať, rovnako ako moju sestru. Zdalo sa, že sa pokúša súperiť so stenou o to, kto bude mať kamennejší výraz. Na plnej čiare vyhrávala. Pailong síce tiež pripomínal boha pomsty, ale po chvíli som usúdil, že neplánuje pokračovať v súboji. Vydýchol som si a povedal si, že snáď sa s tým časom nejak vyrovná.

,,Urobím všetko pre to, aby sa tá svadba nikdy neuskutočnila, Ren!"

Ejha. Tak možno ani nie.