A Girl Called Granger

Preklad: Jimmi

Betta-read: Cyrus

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Povedala, že sa volá Grangerová. Poznal jedno dievča menom Grangerová. Mohlo by to byť to isté dievča? Bola na dovolenke a vyzeralo to, že dali jej izbu niekomu inému. V skutočnosti ju dali Dracovi Malfoyovi. Vráti ju a ona ju príjme? Zamilujú sa?

wwwdotfanfictiondotnet/s/3828376/1/A_Girl_Called_Granger

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.

Kapitola 2

Večera s cudzincami

Hermiona sa ponáhľala do svojej novej izby, otvorila dvere a ostala neuveriteľne šokovaná. Bola prekrásna, nádherná, prepychová a to bola len izba! Mohol by byť výhľad rovnako úžasný? Vybehla na balkón a radosťou sa zatočila. Bol to nebeský výhľad! Jej matka vyšla von tiež a povedala: „Nebolo od toho pána Malfoya pekné, že nám dal túto izbu?"

„No, ona to pôvodne naša izba bola, ale áno, bolo to pekné," odvetila.

„Večera je o šiestej, takže máš len pár minút, aby si sa pripravila, miláčik," povedala jej matka, a kým si nasadzovala jednu z náušníc, vrátila sa do spálne. Hermiona ju nasledovala.

„Myslíš, že by som si mala dať moje červené šaty, mami?" riekla Hermiona, keď otvorila dvere na najbližšej spálni. Svoje veci našla vyložené, vrátane červených šiat. Otočila sa a usmiala sa na svoju matku.

„Myslela som, že by si si ich chcela dať, vyzeráš v nich veľmi pekne," povedala jej matka.

Hermiona sa rýchlo prezliekla, napravila si make-up, vymenila náušnice a topánky. Matka jej zaklopala na dvere so slovami: „Ponáhľaj sa, drahá."

Hermiona vyšla zo svojej izby a pozerala sa na svoje šaty. Vpredu si ich uhladila a riekla: „Vyzerám dobre?"

„V skutočnosti vyzeráš veľmi dobre," odvetil mužský hlas.

Hermione mykla hlavou a v ich izbe stál Draco. „Čo tu robíš?" spýtala sa ho.

„Napadlo mi, že odprevadím dve dámy dole do jedálne," vysvetľoval.

Hermiona prešla k svojej matke a povedala tlmeným hlasom: „Namôjdušu, mami, mohla som vyjsť v spodnej bielizni!"

Draco to začul. „Som si istý, že by si aj v spodnej bielizni vyzerala báječne."

Venovala mu otrávený pohľad, ale jej matka sa zasmiala. „Ideme, dámy?" spýtal sa Draco, keď zamieril ku dverám. Otvoril ich a Hermionina matka vyšla prvá. Hermiona sa pohla von a Draco položil ruku na jej driek, aby ju zaviedol na chodbu. Veľmi dobre si jeho ruku uvedomovala. Nechal ju tam, až kým neboli na chodbe a potom zavrel dvere. Ponúkol tým ženám, že sa ho môžu chytiť a Hermionina matka to vďačne prijala. Hermiona riekla: „Dokážem kráčať aj bez pomoci," a pohla sa dole schodmi.

„Tvoja smola, drahá," zasmiala sa jej matka. Draco tiež. Keď sa dostali na spodný schod, Hermiona tam už stála a čakala na nich. Otočila sa, že prejde do chodby, ale zakopla na koberčeku a pristála na kolenách. Jej matka zalapala po dychu a Draco sa prihnal k nej, aby jej pomohol.

„Podľa všetkého nedokážeš kráčať bez pomoci," povedal jej do ucha. Znova na neho zazrela a on sa zasmial. „Budeš na mňa zazerať celý večer? Kde máš svoje vtipné odseknutia?"

„Šetrím si ich pre niekoho, koho zaujímajú," vyhlásila, keď mu dovolila pomôcť jej postaviť sa. Jednu ruku dal pod jej lakeť a druhú vložil do jej. Dokonca potom, čo už stála, držal jej ruku niekoľko okamihov. Cítila, ako sa jej vracia červeň do líc a odvrátila od neho hlavu, aby to nezbadal.

Vošli do jedálne toho malého podniku a zbadali tam len jediný veľký stôl. Najedia sa v rodinnom štýle, pekne v skupinke. Draco odtiahol stoličku pre Hermioninu matku na vzdialenejšom konci stola. On si sadol na druhý koniec. Hermiona obsadila jediné voľné miesto, ktoré bolo po Dracovej pravici.

Postaršia dáma na opačnom konci povedala: „Volám sa slečna Maršová a toto je moja sestra, pani Laurincová. Tamto je profesor Kaminský, a po jeho ľavici major Jablončík a jeho manželka Marianna. Po mojej ľavici je mladá Marilyn Strážovská a jej brat Noe. Oproti nim je Harold Rukatý, tak tým sme sa my všetci predstavili. Takže, koho to tu máme?"

Hermionina matka prehovorila prvá. „Volám sa Margaréta Grangerová a na tamtom konci je moja dcéra Hermiona a vedľa nej je jej priateľ Draco Malfoy."

Hermiona prevrátila oči. Jej matka navodila dojem, že s Dracom tvoria pár.

Čašníci začali podávať večeru a mladý muž vedľa Hermiony povedal: „Myslím, že si vás pamätám z Rokfortu. Bol som prvák, keď vy ste boli šiestaci."

„Pripadám si kvôli tomu taká stará," zasmiala sa Hermiona.

Usmial sa. „Nevyzeráte staro. Moja sestra promovala len tento rok a toto jej darček k promócii, výlet po Európe. Keďže rodičia nemohli ísť, tak jej robím garde ja." Hermiona sa predklonila pred mladého muža a potriasla si rukou s tým mladým dievčaťom.

Odkedy sa posadila, ten muž oproti Hermione z nej nespustil oči, skutočnosť, ktorú si ona nevšimla, ale ktorú si Draco poriadne uvedomoval. „Takže, je to slečna Grangerová?" spýtal sa Harold Rukatý.

„Áno," odpovedala Hermiona.

„Čo robíte, slečna Grangerová?" položil otázku, skoro znudene.

„Pracujem v múzeu, v Londýne. Je to jediné známe čarodejnícke múzeum vo Veľkej Británii. Som mladší kurátor," odpovedala.

Slečna Maršová z konca stola riekla: „Aké báječné! Milujem to múzeum. Sme hlavní mecenáši, však sestrička?" povedala svojej sestre.

„Povedzte mi, pracuje tam stále pán Dodek?" opýtala sa pani Laurincová.

„Áno, je to môj šéf. Je kurátorom. Je to skvelý muž," prehovorila Hermiona s citom.

„Ja ho tiež zbožňujem," riekla tá staršia dáma.

Počas večere sa Draco naklonil k Hermione a povedal: „Zdá sa, že si večeru užívaš."

„Áno, je veľmi dobrá."

„Došlo ti, že si zjedla môj rožok spolu so svojím vlastným?" zasmial sa.

„Ah, páni, prepáč," usmiala sa. „Mal si mi to povedať."

„Nuž, vyzerala si, že si ho vychutnávaš, takže som ti ho nechal. Zdá sa, že si vychutnávaš celé jedlo."

Zamračila sa. „Čo tým myslíš?"

„Myslím, že si veľmi dobre živená," odvetil s úškrnom.

„Hovoríš, že som tučná?" spýtala sa Hermiona.

„Nie, hovorím, že si veľmi dobre živená," dovolil si nesúhlasiť. Ešte raz na neho zazrela a on povedal: „Zase ten prenikavý pohľad."

Pani Jablončíková prehovorila. „Takže, ako dlho vy dvaja spolu chodíte?" Hermiona sa ani nepozrela nahor, pretože ju nenapadlo, že hovorí k nej, až kým ju Draco nekopol do lýtka.

„Čo je?" spýtala sa ho.

„Pani Jablončíková sa ťa niečo pýtala, srdiečko," Draco prekypoval falošnou ľúbeznosťou.

„Nevolaj ma srdiečko, a prepáčte pani Jablončíková, myslím, že som vás nepočula."

Skôr než sa tá žena mohla spýtať znova, Draco sa rozhodol odpovedať. „Chodili sme spolu do školy a odvtedy je to s prestávkami."

„Ach, aké milé," riekla tá žena.

Hermiona sa k nemu naklonila. „Naozaj som ju nepočula, čo sa pýtala?"

„Pýtala sa, ako dlho sa poznáme," zaklamal Draco.

„Prečo si povedal, že od školy je to s prestávkami?" divila sa Hermiona.

„To som povedal? Len som chcel povedať, že sa poznáme od školy," zaklamal znova.

Hermiona si nebola istá, čo tým myslel, ale zatiaľ sa tým nebude trápiť. Skupinka dojedla a profesor navrhol, aby šli všetci na verandu na kokteil. Hermiona bola posledná, ktorá opustila stôl. Keď prechádzala cez jedáleň, aby sa dostala do vestibulu, rozhodla sa navštíviť miestnosť pre dámy. Práve skončila a vychádzala, keď prakticky za dverami toalety narazila na pána Rukatého.

„Ach, pán Rukatý, vyplašili ste ma," riekla Hermiona, keď sa chytila rukou za hruď.

„Napadlo mi, že vás odprevadím na terasu. Len dúfam, že to vášmu priateľovi nebude prekážať."

„Môjmu priateľovi?" opýtala sa. Čo tým myslel?

„Tomu chlapíkovi Malfoyovi," vyhlásil, keď si napravil okuliare na nose.

„Panenka skákavá, Draco Malfoy nie je môj priateľ. Pred dnešným večerom som ho sedem rokov nevidela," zasmiala sa.

„Nuž, tak to sú pre mňa dobré správy," riekol, a ponúkol jej svoje rameno. Prijala ho a zamierili von.

Bol teplý, voňavý večer. Hermiona prešla k svojej matke, ktorá bola zahĺbená v rozhovore s profesorom Kaminským. Rozhodla sa nevyrušovať ich, takže prešla k tomu mladému bratovi so sestrou. Pán Rukatý k nej znova prešiel a podal jej pohár bieleho vína. „Dúfam, že máte radi biele víno," riekol. „Vždy si to myslím, keď ide o ženské pitie," riekol skoro povýšene.

„Ženské pitie?" spýtala sa Hermiona, ktorá potrebovala ujasnenie.

„Nuž, ženy majú slabšiu telesnú konštrukciu než muži. Zvyčajne nedokážu zvládnuť tvrdší alkohol. A tak sa k nim hodí viac biele víno. Je ľahšie, menej silné," pokúsil sa vysvetliť.

Hermiona sa mračila. Noe Strážovský sa zasmial. „Pán Rukatý, vy ste čarodejník, správne?"

„Nuž, samozrejme mladý pán Strážovský. Prečo sa to pýtate?"

„Toto je Hermiona Grangerová. Je to priateľka Harryho Pottera. Viete, kto je Harry Potter, však?" spýtal sa mladý muž, stále so smiechom.

„Samozrejme, že viem, kto je Harry Potter, ale slečna Grangerová mi stále nie je povedomá."

Marilyn Strážovská prehovorila. „Nuž, mala by byť, pomáhala Harrymu Potterovi v boji proti Temnému pánovi. Takže to, čo sa môj brat snaží povedať, je, že konštrukcia slečny Grangerovej je rovnako silná ako ktorékoľvek muža a možno by si rada vypila niečo iné."

Draco začul celú výmenu a všimol si, že sa Hermiona stále mračí. Prešiel k nej a podal jej pohár červeného vína. „Na, Grangerová, daj si červené víno. Napokon, sme v Taliansku, domove vinohradov," riekol Draco. Zobrala si od neho víno a otočila sa, že odíde.

Pán Rukatý riekol: „Nemal som v úmysle vás uraziť, slečna Grangerová." Správala sa, ako keby nepočula. Zamierila k druhej strane verandy, kde bol balkón postavený priamo pozdĺž útesu. Výhľad z tohto balkóna bol duplikátom výhľadu z jej izby, pretože boli otočení rovnakým smerom.

Draco k nej prišiel a ona povedala: „Aký arogantný chlap. Vážne, ženy nie sú slabšie než muži."

„Minimálne ty nie si, to môžem dosvedčiť. Moja tvár je toho svedectvom. Poznám z prvej ruky, aká si silná," vravel, keď sa dotýkal svojho líca.

Najprv nepochopila a potom si spomenula, ako mu v treťom ročníku strelila facku a povedala: „Ach, áno. Predviedla som svoju hrubú silu, však?"

„Nuž, bola si mladá a ja som bol hrubý, takže si predviedla." Nechal to byť a zobral si pohár vína. Dodal: „A nebola si úplne zodpovedná. Napokon, je to všetko o pôvode a výchove." Len čo to povedal, uvedomil si, že znel rovnako hlúpo, ako ten tupý pán Rukatý, keď v skutočnosti chcel z toho urobiť žart. Chcel napraviť situáciu, pokúsiť sa vyjasniť, čo myslel, ale len čo sa k nej otočil, vychrstla mu víno do tváre.

Pokrútil hlavou, utrel si oči a povedal: „Aspoň si mi tentoraz nedala facku." Urazene prešla k svojej matke, rozlúčila sa s ňou, ospravedlnila sa ostatným a šla do postele.

Hodiny ležala v posteli, len premýšľala. Ten prekliaty Malfoy! Bol tým najväčším blbcom, čo poznala. Prehadzovala sa a otáčala. Začula otvoriť sa dvere na apartmáne. Pozrela sa na hodinky. Bolo po polnoci. Aspoň jej matka sa dobre bavila.

Stále nemohla zaspať, takže si obliekla biely hodvábny župan a šla do vestibulu, aby zistila, či nenájde nejakú knihu na čítanie. Matka jej zakázala nejakú si priniesť. Dokonca si jednu ukryla v kufri, ale jej matka ju objavila a vyhodila ju. Zvažovala ukryť nejakú pomocou mágie, ale uvedomila si, že matka ju uvidí čítať.

Prechádzala sa po vestibule, keď zbadala blond hlavu Draca Malfoya za chrbtom kresla pri ohnisku. Mal v ruke pohár brandy. Prešla k nemu a riekla: „Malfoy, môžem s tebou hovoriť?"

Bez toho, aby sa na ňu otočil, povedal: „Najprv mi ukáž ruky, chcem sa uistiť, že sú prázdne." Predklonil sa v kresle a ona načiahla ruky. Usmial sa a riekol: „Sadni si."

Posadila sa do kresla oproti nemu a povedala: „Ospravedlňujem sa, že som ti vyliala to pitie do tváre. Bolo to odo mňa neuveriteľne detinské. To bolo len tým, že ma to prenieslo späť do detstva a bolo to, ako keby si ma znova nazval humusáčkou." Pozerala sa na ruky v lone.

„Počúvaj, Grangerová. Ja som ten, čo by sa mal ospravedlniť. Myslel som to v prvom rade ako žart, ale nevypálilo to tak, a vedel som, len čo to opustilo moje ústa, že to znelo hnusne a tak sa ospravedlňujem. Mimochodom, ja už to slovo viacej nepoužívam. Humusáčka. Takže, prijímaš moje ospravedlnenie?" Predklonil sa v kresle.

„Áno, ja prijímam tvoje a beriem späť svoje," zasmiala sa.

„Nemôžeš vziať späť ospravedlnenie. Keď sa raz vysloví, je príliš neskoro vziať ho späť," riekol s úsmevom.

„Ale ty si ho vôbec neprijal, takže ja ho mám plné právo vziať späť," zdôvodňovala.

„To nedáva zmysel, ale ja som ho vo svojom srdci prijal, takže ho nemôžeš vziať späť," povedal a snažil sa znieť úprimne.

„Vo svojom srdci?" Nahlas sa zasmiala. Na ňom. „Ty máš srdce?" dodala.

„Teraz by si sa mala ospravedlniť," domnieval sa.

Postavila sa a povedala: „Naozaj sa ospravedlňujem, pretože viem, že máš srdce, inak by sa mi zvalil mŕtvy k nohám." Otočila sa a pohla sa, že odíde.

Chcel jej povedať, aby sa vrátila. Chcel sa s ňou ešte rozprávať. Postavil sa a pohol sa hore schodmi, práve vtedy keď ona. Dostali sa na medziposchodie a on povedal: „Nuž, moja izbička bez výhľadu je tadeto, takže dobrú noc."

„Dobrú noc," súhlasila a pohla sa po chodbe. Otočila sa a povedala, „Malfoy, ideš zajtra na výlet do viníc?" Šiel, pretože tie vinice boli jediným dôvodom, prečo bol tu.

„Ak ideš ty, možno pôjdem," povedal veselo, nedal jej vedieť, že samozrejme, že ide.

„Ja idem," vyhlásila.

„Potom aj ja," opätoval.

„Uvidíme sa zajtra a príjemné sny," riekla, otočila sa, aby šla do svojej izby. Stál tam a sledoval ako odchádza. Len čo bola bezpečne vo svojej izbe, prešiel k svojim dverám. Vošiel do tej malej izby a zatvoril dvere. Pomyslel si v duchu, že nebola to isté dievča menom Grangerová, ktoré kedysi poznal a že to bola dobrá vec, pretože na tamtej Grangerke mu veľmi nezáležalo, ale túto by si mohol obľúbiť, a to poriadne.