Harry sa počas celej večere pozeral uprene na svoj tanier, pretože ľudia zo všetkých strán na neho hádzali zvedavé pohlady, ktoré mu boli nepríjemné.
"Ignoruj ich. Je to len banda tupcov," povedal Draco zlostne.
"Ja viem, ale nemôžem si pomôcť. Veď sa na mna pozerajú úplne všetci," vysvetlil Harry, značne unavený z toho, že je stredobodom pozornosti. V nasledujúcej chvíli Harrym prebehol nepríjemný pocit, ako keby ho niekto sledoval. Očami zablúdil k profesorskému stolu a všimol si hneď dva uprené pohľady.
"Kto to sedí vedľa Quirella?" spýtal sa zvedavo Harry.
"Kto? Aha. To je profesor Snape. Je to majster elixírov a navyše aj hlava našej fakulty," objasnil mu Draco jeho otázku.
Ten nepríjemný pocit ale nepochádzal od neho, ale čuduj sa svete, pochádzal priamo od Riaditeľa Dumbledorea. Hneď ako sa na neho Harry pozrel, pocítil zvláštny tlak vo svojej mysli a v nasledujúcej chvíli sa cítil otupený. Tak otupený, že nijako nemohol od
riaditeľa odtrhnúť svoj pohľad. Zrazu sa v jeho hlave začali premietať jeho spomienky. Videl tetu Petúniu nadávajúc mu do neschopných idiotov, svoju konverzáciu s hadom zo ZOO, cestu Rokfortským expresom a nakoniec jeho prijatie Dracovej ruky.
Bol to divný pocit, ako keby mu niekto prehrabával spomienky. Ten pocit sa mu nijako nepáčil, ale nebol schopný tomu zabrániť.
Z jeho otupenia ho vytrhol až Draco, ktorý ho silno buchol do pleca.
Draco sa na sekundu znechutene pozrel na Dubledorea, no potom svoj pohľad obrátil späť k Harrymu. Niektorí jeho spolusediaci si to nevšimli a tí čo si to všimli boli rovnako znechutení ako on.
"Potter, už nikdy sa nepozeraj Dumbledoreovi do očí!" prikázal mu Draco nahnevane.
"Prečo?" spýtal sa Harry a svoj pohľad obrátil na tortu pred ním.
"Dumbledore patrí k najlepším čarodejníkom, ktorý ovládajú Legillimenciu. To znamená čítanie myšlienok a spomienok. A práve to on robil teraz tebe. Nesmieš mu dať šancu skúsiť to znova," dokončil Draco tichým hlasom.
"To je pravda," ozvalo sa nejaké dievča vedľa Draca. Mala krátke čierne vlasy a aristokratické črty. "Dumbledore urobí všetko pre to, aby vás mal pod svojím starým, vráskavým, deravým, plesnivým prstom." Pár ľudí sa zasmialo nad jej popisom.
Další chlapec sa tiež pridal do ich konverzácie. "Pravda. My všetci sme si všimli, ako ticho zostalo, ked si bol zaradený sem k nám."
"Myslíte, že ma chce využiť?" spýtal sa Harry a ani sa nesnažil skrývať svoj hnev.
"Áno. Ale neboj sa. Naučíme ťa všetko, čo potrebuješ vedieť. Koniec koncov, nemôžeme mať vo fakulte Harryho Pottera, ktorý nevie nič o čarodejníckom svete."
Dievča si hlasno odkašľalo, čím na seba upútalo pozornosť.
"Mimochodom, som Pansy Parkinsonová. Som rada, že vás spoznávam," hrdo im oznámila a podala Dracovi a Harrymu ruku na privítanie.
"Som Harry Potter. Teší ma," predstavil sa Harry a pobozkal Pansy ruku.
Pansy očervenela ako paprika a rýchlo svoj pohľad stočila k tanieru.
Draco s druhým chlapcom sa iba uškrnuli.
"Blaise Zabini, mimochodom. Je dobré, že vás spoznávam," povedal chlapec a natiahol svoju ruku na pozdrav Dracovi a Harrymu. Chlapci si potriasli rukami a obaja ešte raz povedali svoje mená.
"Oh! Mám skvelý nápad. Mimochodom som Daphnee Greengrassová...viete čo? Mali by sme si vytvoriť štúdijnú skupinu."
"Štúdijná skupina? Veď ešte ani nezačal školský rok," zvolala Pansy rozhorčene.
"Nebudeme sa učiť na tento školský rok, mopslík," odpovedala jej Daphnee a uškrnula sa na ňu.
"Má pravdu. Mohli by sme sa stretávať na ihrisku a spísať do knihy všetky vedomosti, ktoré vieme. Mohlo by nám to všetkým pomôct chrániť sa proti takým ľuďom, ako je ten dedko Dumbledore," navrhol im Blaise.
"Blaise má pravdu. Okrem toho, nemôžeme na verejnosti vyzerať ako blbci, ktorí nič nevedia," pridal sa Draco.
"Super, tak sme dohodnutí. Začneme ešte dnes večer," vykríkla Daphnee s nadšením.
"Súhlasím. A začneme s Harrym. Ten to potrebuje najviac," ukončil túto debatu Draco.