Kapitola 2. Spolubývajúci
„Nie! V žiadnom prípade Albus!" kričala Rose na svojho bratranca. Albus sa snažil brániť, ale stačil mu jediný Rosein vražedný pohľad a ihneď zmĺkol. Ľudia v kaviarni sa pomaly začali otáčať ich smerom, ale Rose na to nedbala. Pokračovala v kričaní na Albusa: „Ako si si mohol myslieť, že dovolím, aby tento tu býval u mňa v byte? Čo si sa načisto pomiatol?!" Scorpius sa nahlas uchechtol. Rose po ňom vrhla spoly znechutený, spoly vražedný pohľad. Nemala ďaleko od toho, aby naňho nevytiahla svoj prútik.
„Ty sa nesmej inak ti ten tvoj odporný ciferník rozbijem!" zavrčala jeho smerom. Scorpius si odfrkol a potom sa hlasno rozosmial. To bola pre Rose posledná kvapka. Vyrútila sa na Scorpiusa s cieľom rozbiť mu tie jeho nehorázne veľké ústa. Nanešťastie si začala s dvoma stíhačmi, ktorí mali dosť rýchle reflexy na to, aby ju zachytili skôr ako mohla napáchať nejaké škody. Albus ju odtrhol od Scorpiusa a ten od nej uskočil, čo najďalej.
„Rosie, upokoj sa," začal Albus vľúdne. Rose však sebou mykla a lakťom mu uštedrila ranu do žalúdka.
„Pusti ma!" precedila cez stisnuté zuby. Albus ju však aj najďalej tuho zvieral. Trhla sebou a jeho zovretie povolilo. Rýchlo z neho vykĺzla a zamračene sa pozrela na svojho bratranca. Scorpius stál obďaleč a všetko pozoroval. Rose mala stále chuť jednu mu vraziť, ale snažila sa sama seba presvedčiť, že jej to zato nestojí. Mohla by mu ešte niečo nepríjemné pričarovať, ale keďže kaviareň bola plná muklov, neprichádzalo to do úvahy.
„Už mám po prestávke, musím sa vrátiť do práce," povedala berúc si svoj kabát. Albus chcel niečo namietnuť, ale umlčala ho zdvihnutím ruky.
„Zbohom, Albus," pozdravila ho a s hrdo zdvihnutou hlavou vypochodovala z kaviarne ignorujúc zvedavé pohľady všetkých naokolo.
Potom ako sa Rose vrátila späť do svojej kancelárie na oddelení pre presadzovanie čarodejníckeho práva, na nič zo svojej práce sa nedokázala sústrediť. Stále nevedela pochopiť, ako mohlo Albusovi napadnúť, že by súhlasila, aby u nej Malfoy býval, i keď iba na nejaký čas. Vedel, že ju celé tie roky na Rokforte iba ponižoval, urážal a využíval na pomáhanie s domácimi úlohami a že ho za to neznášala. Už ju začínala bolieť hlava z toľkého rozmýšľania.
„Amanda, priniesla by si mi prosím ťa aspirín?" zavolala na svoju asistentku. O pár minút sa hnedovláska objavila v jej kancelárii s aspirínom a pohárom vody v rukách.
„Ďakujem," zaďakovala a vďačne si od nej vzala medicínu. Rýchlo lieky zapila, ale nepocítila žiadnu úľavu. Namrzene si vzdychla.
„Čo sa stalo, Rose?" spýtala sa jej Amanda tým svojím nehorázne vysokým hlasom. Z toho zvuku ju hlava rozbolela ešte viac. „Odkedy si sa vrátila z obeda tváriš sa akoby si videla ducha."
Rose si odfrkla: „Niečo horšie ako ducha." Amandino obočie vyskočilo priam do nebeských výšok. Oprela sa o Rosein stôl a čakala na vysvetlenie.
„Ten slizoňský magor, Scorpius Malfoy sa vrátil," vzdychla. „Albus odo mňa chcel, aby som mu na nejaký čas dovolila u mňa bývať. Chápeš tú drzosť?!" Amanda ju počastovala chápavým pohľadom. Chodili spolu na Rokfort a ona dobre vedela aký bol k nej Malfoy hnusný. Síce sa jej zdal rozkošný vždy Rose podporovala v jej nenávisti k nemu.
„Najhoršie na tom všetkom je, že keby sa tam nebol ukázal, kývla by som na to," vyznala Rose zatiaľ čo si masírovala spánky. „Albus mi nepovedal o koho ide a ja som bola taká sprostá, že som si myslela, že by ho nenapadlo prosiť ma o pomoc keď ide o toho... toho chumaja!"
Ako hlboko som sa len v Albusovi sklamala!
Konečne bolo sedem hodín večer a Rose sa skončila pracovná doba. Tak ako predpokladala tento deň jej ubehol nehorázne pomaly. Celý deň ju bolela hlava a pred očami jej stále tancovala pobavená tvár Scorpiusa Malfoya. Ako to len Albus mohol urobiť? Naozaj čakal, že na to pristúpi? Vedel predsa aký vzťah mali v škole. Keby mala Rose spočítať koľkokrát ju za tých sedem rokov na Rokforte urazil, prsty na nohách aj rukách by jej boli málo. Musela uznať, že ani ona k nemu nebola bohvieako milá, ale to vždy len preto, že si o to koledoval. Otec ju pred nástupom do školy pred ním varoval a ona vážne nemala chuť sa s ním priateliť. Potom však Albusa zaradili do Slizolinu- Rose bola v Chrabromile- a z neho a Scorpiusa sa stali najlepší kamaráti. Albus a Rose však boli už od mala nerozluční, a tak sa z nich troch stala partia. Niektorí ich nazývali novým Zlatým triom a to aj napriek tomu, že dvaja jeho členovia sa nenávideli na život a na smrť. Rose vlastne nikdy nechápala prečo tomu tak bolo. Scorpius ju jedného dňa z ničoho nič nazval Ryšavkou a odvtedy sa tí dvaja sústavne hádali. No, možno až na šiesty ročník kedy ju požiadal, aby ho doučovala z aritmancie- talent na ten predmet zdedila po matke. Celý ten mesiac, čo ho doučovala dokázali na seba neštekať. Nakoniec sa však ukázalo, že on doučovanie z aritmancie vôbec nepotreboval a iba využil jej láskavosť a ochotu. Odvtedy s ním neprehovorila ani slovo. Zakaždým, keď ju začal urážať mu pohrozila prútikom a on mal našťastie toľko rozumu, aby jej dal pokoj. Keď potom zistila, že chce byť aurorom, ktorých oddelenie je na tom istom poschodí ako to jej, skoro ju trafil šľak. Našťastie sa však po roku a štyroch mesiacoch- nie že by to počítala- niekam vyparil a Rose mohla zasa spokojne žiť. Až dodnes. Znova sa vrátil, aby jej mohol otravovať život.
Vošla do svojho bytu. Prezliekla sa do pohodlných teplákov a starého trička s logom Kudleyovských kanónov a zvalila sa na gauč pred telku. Do lona jej skočila jej béžová perzská mačka, Mellow.
„Ahoj dievča," prihovárala sa jej zatiaľ čo ju škrabkala za ušami. „Dáme si zmrzlinu?" Mellow súhlasne zamňaukala. Rose sa uškrnula, jemne položila zviera na sedačku a podišla k mrazničke, aby vytiahla zmrzlinu. Ešte tam zostala nejaká vanilková z minulého piatka. Lyžičkou trochu nabrala do misky, ktorú potom položila pred Mellow. Zapla televízor na ich obľúbenú britskú reality show o celebritách, ktoré musia niekoľko týždňov prežiť nástrahy austrálskej džungle.
„Nezabudni, že držíme palce Amy Willertonovej," povedala Mellow s ústami plnými ľadovej zmrzliny. Mačka jej však nevenovala pozornosť a ďalej do seba ládovala zmrzlinu.
„V kostiach cítim, že dnes konečne vypadne Matthew," pokračovala Rose.
Skvelé! Je piatok večer, ja sedím doma pri nezmyselnej reality, napchávam sa zmrzlinou a rozprávam sa s mačkou! Asi som už naozaj potratila rozum.
„Och, Merlin, potrebujem chlapa!" zamrmlala si Rose popod nos. So svojím posledným objavom sa rozišla už pred vyše pol rokom a- i keď to nerada priznávala- cítila sa trochu osamelo. Nechcela skončiť ako nejaká zatrpknutá stará dievka s kopou mačiek! Odhodila kelímok so zmrzlinou na stôl a zavŕtala sa do pohovky. Z reality vyhodili Matthewa tak, ako si želala, ale náladu jej to nezdvihlo. Znova na ňu začínala doliehať depresia. Mellow akoby to vycítila, pretože smutne zamňaukala a pritúlila sa k svojej majiteľke.
„Nie, netreba sa trápiť. Koniec- koncov stále máme jedna druhú," mrmlala Rose kým hladkala mačku. Vtom sa ozvalo hlasné zaklopanie na dvere. Rose len tak nadskočila od ľaku a Mellow sa radšej rýchlo skryla pod stôl. Kto to len môže byť?, uvažovala Rose. Možnože mi Amanda predsa len objednala toho gigola, o ktorom toľko básnila. Váhavo, opatrne pristúpila k dverám. Znova sa ozvalo zaklopanie a Rose sa strhla. Pre istotu si pripravila prútik; neohlásené návštevy veľmi často nemávala. Odomkla a otvorila dvere.
„Ahoj, zlatko, vyzerá to, že teraz budeme spolubývajúci," začal sladkým hlasom. Rose sa nezmohla na slovo. Stála tam s prútikom v ruke a s potvorenými ústami zízala na Scorpiusa Malfoya, ktorý stál pred prahom jej bytu.
Ja toho Albusa vážne zabijem!