"Čo je to s tebou?"spýtala sa ma profesorka McGonagallová.

"Prepáčte, to bude tým počasím." odvetila som a pozrela do zeme dúfajú, že profesorka sa viac pýtať nebude.

"Neverím ti ani slovo Hermiona." odpovedala mi ostro. Zostala som prekvapená jej ostrým tónom.

"Myslím, že by som mala ísť." povedala som rýchlo aby som sa vyhla ďalším otázkam.

McGonagallová neprotestovala a nechala ma ísť.

Prechádzala som hradom. Bola hlboká noc. Namiesto toho aby som zamierila hore a išla čo najskôr spať zamierila som von. Sadla som si na trávu.
"Čo som to urobila? Toto sa Fred nesmie nikdy dozvedieť!" preblyslo mi hlavou.

"Ha! Našiel so ťa!" skríkol mi do ucha Fred Weasley a potiahol ma za vlasy.

Mykla som sa.

"Ty si tak strašný hlupák!" oborila som sa na neho.

"Ale no tak Hermiona, ja som to predsa tak nemyslel." povedal a vtisol mi bozk.

Zostala som trochu zaskočená.

"Kde si bola celý večer? Hľadal som ťa." spýtal sa vážnejšie.

"Prepáč ja.." zakoktala som sa.

Fred na mňa vyplašene pozrel.

"Vieš George hovoril, že ťa videl s profesorom Snape-om." povedal zahanbene.

Skrúrilo mi žalúdok. Nasilu som sa zasmiala.

"To ťažko. Bola som za McGonagallovou kvôli tomu projektu." povedala som čo najsebavedomejšie.

"Jaj tak. A čo vravela stará Gonagallka?" spýtal sa Fred so smiechom. Bolo to dosť presvedčivé?

Zarazila som sa.

"Dobre Hermiona pokoj. Teraz povedz niečo múdre a Fred sa prestane pýtať." pomyslela som si.

"Rozprával mi o premenách. Vieš, že keď chceš aby tvoja sova.."

"Dobre, dobre, to mi stačí." zasmial sa. Vyšlo to?

Objal ma.

"Fred ty si pil?" odtiahla som sa rýchlo.

"Iba trošku. Oslavovali sme Neville-ove narodeniny." povedal.

"Klameš!" skríkla som a rýchlo sa postavila.

"Neville by nikdy neoslavoval svoje narodeniny! Klameš! Kde si bol!" kričala som ďalej.

"Hermiona no tak, prosím upokoj sa." snažil sa ma objať alebo skôr zdrapiť a pritiahnuť k sebe. Metala som sa.

"Pusti ma!" kričala som.

"Grangerová! Weasley! Čo tu vy dvaja robíte?! Máte byť dávno v hrade!" započula som ľadový a drsný hlas profesora Snape-a.

Vyšklbla som sa z jeho zovretia.

"Nič pán profesor. Ja akurát odchádzam!" povedala som nahnevane, vzpriamila sa a chystala sa na odchod.

"Nie tak rýchlo slečna Grangerová!" trhol mnou naspäť a potiahol ma za rameno. Striaslo ma, keď som ucítila dotyk jeho ruky na mojom ramene. Nahnevane som sa obzrela.

"Vy obaja za mnou ráno pred hodinou prídete a vysvetlíte mi, čo ste tu dopekla robili! A teraz obaja dnu!" povedal prísne.

"Veď sme sa boli len prejsť." oboril sa na neho Fred.

"Hej? Preto ste držali slečnu Gangerovú a ona vrieskala na celý hrad?" zasyčal.

"Len sme sa doťahovali." prevrátil očami Fred.

"Hej?! Skočil si na mňa ako na chuderu!" zasyčala som. Vážne so ho práve potopila?

Fred zostal stáť ako obarený.

"Hermiona.." zasekol sa mu hlas.

Zopla som pery k sebe a vydala sa rýchlym nahnevaným krokom smerom k hradu. Tentokrát ma nikto nezastavil.

...

Zobudila som sa so svitaním. V momente som vedela, že viac nezaspím. Poobzerala som sa po izbe. Ron aj Harry ešte spali. Stále mnou otriasal hnev, sklamanie a zvedavosť. Mala som sto chutí zobudiť ich alebo aspoň Harryho a posťažovať sa. Dnes ale nie. Postavila som sa a prezliekla sa. Bolo síce ešte skoro ale vedela som, že mám toho ešte veľa na práci. Včera som nerobila absolútne nič, ani len starú McGonagallovú som nepočúvala a teraz som sa za to karhala. Zamierila som do knižnice rozhodnutá zabudnúť na profesora Snape-a aj na Freda.

Vošla som do knižnice.

Našla som si miesto úplne vzadu a pustila sa do materiálov, ktoré mi dala profesorka McGonagallová. Neviem koľko času mohlo ubehnúť, koľko som tam sedela, no pomáhalo mi to nemyslieť na všetko naokolo.

"Je to sexy keď sa tak pekne snažíš sústrediť." povedal profesor Snape a zakusol si do pery.

"Nechajte ma na pokoji." odpovedala som podráždene s hraným nezáujmom a ďalej sa venovala knihe.

Podišiel ku mne a vzal mi knihu z ruky.

"Hej! Na to nemáte právo!" zareagovala som.

Miesto odpovede mi stlačil zápästia k sebe.

"Na čo konkrétne nemám právo slečna Grangerová?" zašepkal.

"Na nič z toho, čo robíte." odpovedala som a trhla rukami.

Zasmial sa.

"Tak mi potom povedz prečo sa ti to páči?"

Chcela som ho za to nenávidieť, no nedokázala som to. V niečom mal pravdu. Páčilo sa mi to jeho výstredné správanie. Pri tej myšlienke som si zakusla do pery.

V tom momente ma pobozkal. Rýchlo a náruživo. Zdvihol ma a posadil na stôl. Podarilo sa mu zhodiť dve z mojich kníh.

"Ešte raz sa ťa ten malý parchant Weasley dotkne, tak ho premením na potkana!" povedal vážne.

Zachichotala som sa. Viem, že to nebolo správne, Fred ma predsa mal rád ale rozosmievala ma predstava Freda ako potkana.

Chytil ma za boky a stiahol mi sukňu. Zaklonila som hlavu a on sa mi prisal na krk.

Niečo na ňom bolo. Niečo čarovne nádherné, niečo, prečo som ho tak veľmi chcela.

Zašiel rukami pod moju košeľu a jedným trhnutím ma zbavil podprsenky. Moje prsia zostali uväznené pod tričkom. Jeho ruka tlačila proti mojim bradavkám. Krúžila a potom ich znova mačkala. Stáčala som sa pod ním.

Zasmial sa a ja som ho znova cítila hlboko v sebe. Chvíľu som túžila po tom zabudnúť na všetko a na všetkých.

"Tak sleduj ako sa to robí Weasley!" zašepkal sám pre seba.

"Čo má proti Fredovi? Nie je zas taký zlý." pomyslela som si, no v momente mi napadlo akú hlúposť som sa vlastne spýtala.

Cítila som jeho ruku na mojich prsiach, jeho penis hlboko vo mne a jeho pery na mojom krku.

Všetko sa to vo mne začalo hromadiť. Tak veľmi som si želala aby som ho mohla, aby som ho dokázala nenávidieť za to ako prišiel do môjho života a zničil moju nevinnosť, zničil môj vzťah s Fredom. Ale nedokázala som to.

A potom sa mi všetko začalo rúcať. Zviezla som sa na stôl a sťažka dýchala.

"Chcem aby si si ich obliekla." prerušil moje vyčerpané telo jeho hlas. Podával mi obyčajné čierne nohavičky.

"Ako náhrada za tie zo včera." dodal rýchlo.

"Myslela som, že budete kreatívnejší." zasmiala som sa.

"Uvidíme." zaškeril sa a podal mi ich.

Obliekla som si ich a viac som tomu význam nedávala.

Slnko už bolo vysoko na oblohe, keď som sa pozrela z okna.

"Ten prekliaty Weasley sa má za mnou zastaviť a vysvetliť mi, čo ste tam včera robili." riekol nahnevane.

"Pán profesor Fred bol iba v nálade. Oslavovali Neville-ove narodeniny. Nič sa v podstate nestalo." obhajovala som ho, hoci som tomu sama neverila.

Zúžili sa mu zreničky aj keď pri jeho temných očiach bolo takmer nemožné rozoznať zreničku od dúhovky.

Prehovoril hlasom z ktorého mrazilo "Sama tomu neveríte slečna Grangerová. A za druhé. Prečo ho chránite?".

"Si absolútne tupý?! Mám ho rada, preto ho asi chránim!" pomyslela som si, no ostala som ticho.

"Ja uvidím, ako moc vážnej veci sa pán Weasley dopustil. Nielenže sa vrhol na nevinnú študentku ale ešte bol aj pod vplyvom." povedal podráždene pričom dal dôraz na slovo "nevinnú".

"Nepotopte ho." povedala som prosebne aj keď som vedela, že je to zbytočné.

"To sa ešte uvidí. Uvidíme sa na vyučovaní slečna Grangerová." povedal a vykročil do tieňa, ktorý vrhali police.

Chvíľu som tam zostala stáť.

"Za toto všetko môžem ja. Dostala som Freda do problémov." pomyslela som si. "Nie Hermiona! On si za to môže sám. Bol opitý a vrhol sa na teba!" potlačila som v sebe ľútosť.

Hrdo som vzala učebnice a zamierila na hodinu s profesorkou McGanagallovou.

...

"Hermiona naozaj. Fred to trochu prehnal ale nikto nečakal, že to pôjdeš vešať na nos Snape-ovi."

"Ron! Ja som nikomu nič na nos nevešala! Boli sme vzadu na lúke a on sa na mňa vrhol. Snape tam bol náhodou. Nevolala som ho." povedala som na moje prekvapenie až moc pokojne.

"Ja viem, prepáč. Len vieš, že Fredove správanie sa občas nedá predvídať." povedal Ron ospravedlňujúco.

Vzdychla som si.

"Ani nevieš akú máš pravdu Ron." pomyslela som si.

Vošli sme do učebne. Keďže som na chodbe stretla Rona bolo mi jasné, že ideme neskoro.

Nenápadne sme sa snažili prejsť okolo všetkých na svoje miesta tak, aby si nás Snape nevšimol. Harry na máš mával. Usadili sme sa. Rozhliadla som sa po triede. Fred tu nebol.

".. A keďže pán Weasley a slečna Grangerová nevedia chodiť na čas, sadnú si rovno sem dopredu." prebodol nás Snape pohľadom.

Spolu s Ronom sme sa na seba pozreli a zamierili dopredu. Usadili sme sa.

"Tak a aby ste si to konečne zapamätali, že na hodiny sa nechodí neskoro, toto mi prepíšete!" zašepkal a položil na stôl štos papierov.

"Paráda!" zaklial pre seba Ron.

Ja som sa mykla. Moje nohavičky. Začali vibrovať!