"Kto jej to priniesol?!"
Draco začul nahnevaný krik svojho otca, hoci bol od podzemných ciel ďaleko. Tušil, že sa týka ,filozofky", ako dievčinu, kvôli nedostatku vhodnejšieho slova, nazýval.
Keď zadýchaný dobehol až na miesto, na ktorom za posledný týždeň potajomky strávil veľa času, srdce mu z akéhosi dôvodu vynechalo jeden úder.
Dievčina sedela opretá o stenu svojho väzenia. Na bledej tvári mala svoj typický pobavený úškrn, prázdne oči nevidomo upierala kamsi do diaľky. Vedľa jej hlavy sa akýmsi zázrakom na kameni udržal nápis zvláštne červenej farby. Pristúpil bližšie, aby si ho prezrel.
"Je ťažšie ovládať ducha, ako trýzniť telo. Duša vždy zostane slobodná"
Pôvod morbídneho atramentu odhalil o pár sekúnd na to. Medzi úlomkami skla, z fľaše drahej brandy, ktorú Draco ukradol z otcovej pracovne, sa rozlievala tmavá mláka krvi. Tenučkými priehlbinkami v dlažbe pritekala až k nohám okolostojacich, a v desivých ornamentoch vypĺňala takmer celú podlahu malej kobky.
"Sloboda má mnoho podôb Draco. Môžeš si vybrať, kam pôjdeš, čo si kúpiš, koho si vezmeš, kde budeš bývať. Ak ti už žiadna z jej foriem nezostane, máš už len jedinú. Tú, ktorá ti umožňuje výber, medzi životom a smrťou. A niekedy, len medzi dvoma odlišnými druhmi skonania. Aj umrieť môžeš tak ako chceš, keď už niet inej možnosti..."
Tie slová sa mu duto odrážali v hlave. Tie úlomky spomienok na osobu, o ktorej nevedel vôbec nič. Dokonca ani meno.
To na stenu musela napísať pred tým, než viedla hlavný rez žilou. Malá ranka, ktorá poskytla krv práve na odkaz, očividne typický pre jej povahu.
Lucius chvíľu nemo stál a potom len trhol plecom, pozrúc na svojho syna s chladným úškľabkom.
"Aj tak nič nevedela. A Fenrir bude rád, že sa jej zbavil."
Draco neochotne odtrhol pohľad od dievčiny.
"Čože?"
"Tá malá bola Greybackov ľavoboček. Ani netuší s kým ju mal. Mysleli sme, že bude nápomocná, keď tiež chodila na vašu školu, ale bola bezvýznamná."
"Ona...chodila na našu školu?"
A vtedy si spomenul, odkiaľ sa mu zdala bledá tvárička povedomá. Bola možno o rok mladšia, netušil do akej fakulty chodila a nebol si istý, či ju vôbec videl viac ako raz. Strhaná bytosť, ktorú smrťožrúti priviedli do ich sídla, sa jej len pramálo podobala.
"Ako sa volala?" spýtal sa, no nedočkal sa odpovede.
"Ako sa volala?!" zopakoval dôrazne.
"Myslím že..."akýsi smrťožrút sa na chvíľu odmlčal, "asi Liberté, alebo tak nejako..."
Pár ľudí odpochodovalo z podzemia a Dracovi bolo jasné, že za chvíľu sem príde niekto, kto sa o mŕtve telo postará. A bolo mu tiež jasné, že to príliš dôstojné nebude.
Vstúpil dnu, nedbajúc na to, že stúpa do tmavých krvavých mlák a nežne zavrel jej prázdne oči. Zdvihol bezvládne telo na ruky.
"Môžeš si podrobiť telo človeka. Ale neber mu jediné, čo mu vo väzení zostane...jeho myseľ a dušu. V nich sa skrýva posledná sloboda, ktorá mu zostane."
Netušil, kam ju odnesie, no nechať ju v podzemí nemohol.
Je ťažšie ovládať ducha, ako trýzniť telo. Duša vždy zostane slobodná.