Vyvalila som oči. Sledoval ma. Zachytila som zvyšok jeho podpichovačného úsmevu.

"Prašivec!" zamrmlala som si.

Ron sa na mňa otočil.

"On bol vždy prašivec. Smutné, že si to len teraz pochopila." zasmial sa.

".. A preto sa to smie používať iba v nevyhnutných prípadoch, napríklad keď Weasley a Grangerová nevedie zavrieť ústa." zvýšil hlas.

Ron zapichol pohľad do papiera. Moje oči zostali visieť na profesorovi Snape-ovi.

Moje nohavičky začali vibrovať silnejšie. Chcela som vzdychnúť ale bola som v triede pre boha!

Zapichla som oči do papiera a začala sa vzpierať vlastnému telu. Po asi minúte sa profesor otočil.

"Nejaké otázky?"položil otázku profesor Snape a zabodol do mňa pohľad.

Myslela som, že ma na mieste klepne. Srdce som mala niekde v krku. Pootvorila som pery. Vzdychla som najtichšie ako sa len dalo.

"Hermiona?" pozrel sa na mňa spýtavo Ron.

Hlavou som mu naznačila, že je všetko v poriadku. Snape nás stále sledoval.

Ja som v sebe potláčala to neuveriteľné chvenie vychádzajúce od stehien.

"Pán profesor, Hermiona sa asi necíti dobre." postavil sa Ron.

"Och bože Ron! Ty si taký tupec! Nechceš rovno povedať "Pán profesor Hermiona sa chce spraviť ale nemôže lebo sa nachádza v triede plnej študentov?"? Pokrytec!" pomyslela som si.

So zatajeným dychom som čakala.

Profesor Snape sa otočil. Zdvihol obočie.

"Slečna Grangerová necítite sa dobre?" spýtal sa a nepatrne sa usmial. Díval sa na mňa.

Čo som mala povedať? Mala som mu klamať?

"Prepáčte ja.. Asi som niečo zlé zjedla." zaklamala som, sklopila pohľad a začervenala sa.

V jeho temných očiach som videla pobavenie a vzrušenie zároveň. Pre boha čo ak sa na mňa vrhne tu? Pred všetkými? - Tú myšlienku som veľmi rýchlo potlačila.

"V poriadku slečna Grangerová. Mohli ste povedať hneď, že ste preto s pánom Weasley-m meškali. Bežte na ošetrovňu." povedal súcitne.

"Naozaj ma prepúšťa? Necháva ma ísť? To sa mu vôbec nepodobá!" varovala som samú seba.

"Pán Weasley radšej ju odprevaďte." dodal.

"Parchant!" zamrmlala som. Ron na mňa pozrel nechápajúc moje rozhorčenie.

Obaja sme sa postavili a vykročili z učebne. Bez učebníc, bez všetkého.

"Ron ja si musím odbehnúť na toaletu." povedala som s predstieranou nevoľnosťou.

"Bež. Počkám vonku." odpovedal súcitne.

Rozbehla som sa na toalety. Zahla som do dverí a zastala. Viac som to v sebe nedokázala držať. Chcela som vypustiť to všetko, čo mnou v triede lomcovalo. Dostávala som kŕče do stehien ako som sa snažila brániť. A teraz? Nič.

"Ten parchant! Nechal ma v tom! Mám si pomôcť sama?! Tak sleduj tupec!" pomyslela som si.

Zavrela som sa do kabínky a rozhodla sa dokončiť, čo Snape začal. Stačila chvíľa a roztriasla som sa a vykríkla.

Chvíľu som len sedela a oddychovala. Pozbierala som sa. "Veď ťa vonku čaká Ron pre boha!" napadlo mi.

Vybehla som z dverí dievčenskej toalety a takmer som zramovala Rona.

"Hermiona? Je všetko v poriadku?" spýtal sa Ron s obavami.

"Áno, prepáč, že som ťa vydesila. Ráno som asi niečo zlé zjedla. Ach tie žalúdočné problémy!" zasmiala som sa najúprimnejším smiechom aký som dokázala vytvoriť.

"Ty a tvoje problémy!" zasmial sa aj Ron. Očividne omnoho úprimnejšie ako ja.

Chvíľu sme len ticho kráčali. Ron mi prišiel akýsi zakríknutý. Po nekonečne dlhej dobe Ron prehovoril.

"Počuj Hermiona, dnes ráno bol za mnou Fred a.." nenechala som ho dopovedať.

"Ron, už som ti povedala, že som to neurobila naschvál!" skočila som mu do reči a prevrátila očami.

"O to nejde Hermiona.. Ja som chcel len.. Fred vravel, že.. No.. Je mi to trochu trápne." zakoktal sa.

"No tak." povzbudila som ho.

"Fred vravel, že Snape.. Že na teba tak zvláštne pozeral." dostal zo seba.

Stiahol sa mi žalúdok. Už z toho nemôžem von!

"Ron, Fred bol opitý.. Nevedel, čo robí, čo hovorí a očividne vidí niečo, čo sa reálne nestalo." povedala som čo najpokojnejšie.

"Hermiona. Je mi jedno, čo Fred videl alebo nevidel. Povedz mi pravdu. Čo je medzi tebou a Snape-om!" povedal naliehavejšie.

"Nič! Medzi mnou a Snape-om nie je nič!" povedala som agresívnejšie ako som plánovala.

Ron sa otočil.

"Neverím ti! Nikoho by nepustil z hodiny. Len tak. Nieto ešte keď prišiel neskoro." povedal bez akejkoľvek známky výčitiek.

Začervenala som sa a zapichla pohľad do zeme.

"Spala som s ním. Dva krát." vyriekla som. A z časti sa mi uľavilo.

"Sranduješ však. To, že si spala s Fredom by som brala ale toto?" začal sa smiať na plné hrdlo.

Jeho smiech bol extrémne nákazlivý.

"Myslím to vážne Ron." smiala som sa. Neskutočne mi odľahlo. Teraz by som zvládla povedať všetko. Všetko sa zdalo byť tak banálne jednoduché.

"Spala som s ním a bolo to lepšie ako s Fredom." smiala som sa ďalej.

"Ale no tak Hermiona!" šťuchol do mňa a smial sa ďalej.

Zhodil ma na zem a tak sme sa tam váľali ako dvaja idioti po zemi a smiali sa.

...

"Vidím, že vám je už dobre slečna Grangerová!" prerušil náš smiech ľadový hlas profesora Snape-a.

"Hermiona, nechceš.." začal podpichovať Ron.

Ja som sa nezmohla na viac ako na smiech.

"Vidím, že som vám na smiech." vyhlásil profesor Snape.

"Prepáčte pán profesor, my sme len..." vybuchol Ron do ďalšieho záchvatu smiechu.

Snape sa otočil a vykročil smerom do chodby. Bez najtichšieho slova, najjemnejšieho náznaku pochopenia s očami plnými ľadu a krutosti odišiel.

Nejak ma prešiel smiech. Neviem prečo ale z toho ako odišiel ma v momente zmrazilo.

"Hej Hermiona asi sa na teba hnevá." vyhlásil Ron a začal sa znova smiať.

"Nie. Nie na mňa Ron." povedala som chladne. Obzrela som sa a vykročila smerom k pracovni profesora Dumbledore-a.

"A na koho? A kam ideš?" zakričal za mnou.

"Za Dumbledore-om!" zakričala som a zmizla za rohom.

...

V tej chvíli sa ma zmocnil strach. Strach o Freda. Strach o môjho Freda! Kde je, čo s ním ten parchant urobil?!

Takmer som bežala, len aby som dobehla na koniec chodby. Ešte zadýchaná som zaklopala na ťažké drevené dvere. Počúvala som.

Nič. Nikto tam nebol.

"Okej, tak to nevyšlo." pomyslela som si.

Rozbehla som sa teda hore do veže.

Keď sa mi podarilo dobehnúť hore, myslela som že mám srdce niekde v krku. Oprela som sa do dverí tak silno, že som preletela do izby a spadla na podlahu.

"Hermiona si v poriadku?" vyskočil ku mne Fred.

"Fred!" vyskočila som a objala ho.

"Si v poriadku? Nemal si problémy? Prepáč mi ten včerajšok, ja.. Neviem, čo to do mňa vošlo!" vyhŕkla som obíjmajúc ho.

"To je v poriadku. Všetko je v poriadku, nehnevám sa na teba. Prepáč, že som sa... Opil. Ja.. Mrzí ma to." povedal ospravedlňujúco a objal ma.

"Ja len. Mrzí ma, že som ťa zhodila pred Snape-om. Bola som nahnevaná!" povedala som.

Fred sa mi pozrel do očí.

"No tak zlatíčko." vzal ma do náručia a nežne ma začal bozkávať.

Pomaly mi zašiel rukou pod košeľu. Zašiel ňou pod košíček mojej podprsenky a jemne zakrúžil okolo mojej bradavky. Vzdychla som mu do pier.

"Fred, nie.. Teraz.. " snažila som sa povedať pomedzi jeho bozky.

"Pšššt" zašepkal a znova ma pobozkal.

Jemne mi chytil košeľu a ešte pomalšie ju rozopol. Rozopol mi aj podprsenku. Pomaly pobozkal asi každú časť môjho tela. Skrútila som sa. Potiahol moju sukňu. Pomaly prešiel perou po leme mojich nohavičiek.

"Prosím." vzdychla som.

Fred sa usmial. Stiahol mi nohavičky a bruškom prsta mi prešiel po vnútornom stehne. Vzdychla som.

Vzal dva prsty a ľahko ich vsunul do mňa. Začal nimi krúžiť. Znova som sa skrútila. Ošuchol sa jazykom o moje najcitlivejšie miesto. Znova a znova.

Ťahala som plachtu.

Fred sa dvihol.

"Vieš, že si mi chýbala?" vzdychol Fred a pomaly do mňa vnikol.

V tom momente som vedela, že z toho nič nebude, ako vždy. No ako to už chodilo, počkala som, kým mu to bude stačiť a ja budem môcť konečne vypadnúť.

Čo som si vlastne myslela?

"Hermiona, som tak rád, že si tu." povedal sladko.

Ostala som ticho.

"Fred mala by som ísť. Sľúbila som Harrymu, že mu pomôžem a nechcem prísť neskoro. Vieš, začal by sa zaujímať kde som." žmurkla som na neho čo najpresvedčivejšie.

Chvíľku zostal iba ležať.

"No dobre, keď musíš." povedal po chvíli vôbec nie nadšene.

Spanikárila som. Čo mu mám povedať? Jediné, čo chcem je odtiaľto, z tohto jedného trapasu vypadnúť.

"Prepáč mi, nevieš ako rada by som zostala." pozrela som sa na neho a nasilu ho objala.

"To je v poriadku." usmial sa na mňa a objal ma.

"Som v suchu!" pomyslela som si a rýchlo sa obliekla.

Predtým ako som definitívne zavrela dvere ešte raz som sa obzrela.

"Ľúbim ťa." povedala som a usmiala sa na môj vkus až moc úprimne. A pre zmenu som to myslela vážne. V posteli bol síce fakt mizerný ale ľúbila som ho.