Jednoducho neodolateľná (Simply Irresistible)

Autor: bookworm1993

Originál: s/5498748/3/Simply_Irresistible

Stav: autorkasúhlasila s prekladom

Preklad: Morgana

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí: pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto konkrétnej poviedke vlastní bookworm1993.

„Vzal si ma do obchodu so spodným prádlom?" sykla Hermiona a poobzerala sa navôkol.

„Nie, v skutočnosti je to obchod s erotickými pomôckami."

„Prosím?" hystericky vykríkla Hermiona. „Ty blbec!" nadala mu a buchla ho do pleca.

„Len žartujem. Je to normálny obchod s oblečením, akurát sa zameriava skôr na spodnú bielizeň."

Hermiona naňho nahnevane zagánila, avšak predtým, ako mu niečo stihla povedať, k nim prišla neznáma žena. Bola staršia, s prekrásnymi sivými vlasmi a priateľským úsmevom.

„Draco?"

„Ach, Lisa, dnes vyzeráš obzvlášť výborne," poznamenal Draco a bozkal ju na líce.

„Lichotník ako zvyčajne."

Po jej slovách sa jeho úsmev ešte rozšíril.

„Nepredstavil by si mi túto mladú dámu pri tebe?"

Draco sa odstúpil, aby sa Lisa mohla Hermione lepšie prizrieť. „Lisa, toto je Hermiona Grangerová. Grangerová, toto je dávna priateľka mojej mamy, Lisa."

„Tak Hermiona Grangerová? Naozaj?" spýtala sa Lisa.

„Uhm. Potrebujeme pre ňu nejaké nové oblečenie... ako si si už určite všimla," posledné slová jej len pošepol, takže ho Hermiona nepočula.

„Ale chlapče!" napomenula ho Lisa a pristúpila k Hermione. „Hmm," poznamenala, potom chytila kus jej rozťahaného trička do obidvoch rúk, napla ho a prirovnala k jej postave. „32C, správne?"

Hermiona mierne očervenela. Dracovi pri Lisiných slovách skoro padla sánka.

„Máte veľký potenciál byť naozaj krásnou mladou dámou."

„Hm, ďakujem," povedala neohrabane Hermiona. V momente, ako odtiaľto odídu, bude Draco Malfoy mŕtvy.

„Tak, Draco, čo presne by si chcel?"

„V prvom rade pyžamo," povedal a s odporom sa zadíval na jej súčasné oblečenie. Hermiona si založila ruky na prsiach a zagánila naňho. „Nejaké oblečenie do práce, v ktorom by vynikla jej postava. Tiež niečo na bežné nosenie... Letné šaty, niekoľko koktailových šiat a slávnostné šaty takisto. A ešte tú najzvodnejšiu krajkovú spodnú bielizeň, akú len nájdeš. Prihoď tiež pár decentných kúskov," zamyslene diktoval Draco.

Hermiona tam len stála s ústami dokorán. „Draco Malfoy... ty... ja... ty... ja si neoblečiem...!" koktala.

„Hej, Grangerová, vyjdeš už odtiaľ konečne?" zakričal smerom k jednej kabínke v privátnej časti prezliekárne zo svojho kresla.

„Nie!"

„Pre Merlina, ženská, nemôže to byť až také zlé."

„Vyzerám ako... pobehlica!"

„Grangerová, pochybujem, že je to vôbec mož-" Draco sa zastavil v polovici vety.

Záves na kabínke sa roztvoril. „Kto normálny by sa obliekol na spanie do tohto?"

Draco jej na to nič nepovedal. Nemohol si pomôcť; len tam tak vyvaľoval oči na jej obnaženú kožu. A toho zakrytého vskutku nebolo mnoho...

„Drahá, toto sa nenosí na spanie, ale pre iné... účely," povedala Lisa a žmurkla. „Nech sa páči - tu som vám doniesla nejakú spodnú bielizeň." Potom znova odišla.

„Malfoy, hej! Oči nahor!" napomenula ho a prekryla si telo závesom.

Draco mierne zosmutnel, keď o svoj výhľad takto nečakane skoro prišiel.

„Ach, Merlin. Typický chlap!" vzdychla si Hermiona a pretočila očami.

„Ďakujem."

„To nebol kompliment," pokrútila hlavou.

Na to jej Draco odpovedal len svojím typickým úškrnom, ktorý ju tak strašne doháňal k zúrivosti.

Útrpne zastonala a zatvorila závesy. „Z tohto sa prezliekam...!"

„Fajn. Keď budeš hotová, len mi to podaj."

„Aby si si to mohol vyskúšať sám?"

„Grangerová," začal Draco so zhnuseným výrazom, „to je nechutné."

„Ak motyka vystrelí..."

„Prosím?" zmätene sa opýtal Draco.

„Ale nič. Len taká mukelská fráza," vzdychla si Hermiona a znovu otvorila záves na kabínke. Tentoraz mala na sebe pastelovú sukňu a k nej sa hodiacu blúzku. Na jej vkus bol ten véčkový výstrih až príliš odhaľujúci.

„Vypni si vlasy," rozkázal jej omámene.

„Prosím?"

„Proste to sprav."

Spýtavo sa naňho zahľadela, ale urobila ako jej kázal.

Draco svoje slová okamžite oľutoval. Keď bol ešte na Rokforte, predstavoval si scénu, kde by profesorky a knihovníčky vyskočili na svoj stôl, rozpustili si vlasy z uhladených drdolov, a potom hlavou zmyselne potriasli, aby ich účes nadobudol zvodne rozháraný dojem... v tomto momente vyzerala Grangerová presne ako knihovníčka z jednej jeho fantázie.

„Mal si slabosť pre profesorku McGonagallovú alebo čo?"

„Nie! Nie! Ako ťa to vôbec mohlo napadnúť?"

„Pozeráš na mňa ako lev na kus mäsa. A ja práve teraz vyzerám ako McGonagallová."

„Ak by vyzerala ako ty teraz, som si istý, že by som dával na jej hodinách väčší pozor," mumlal si pre seba Draco.

„Povedz aj mne čo si to tam šepkáš," povedala mu Hermiona v nevedomosti. Našťastie.

O niekoľko kusov oblečenia neskôr, ktoré Draco ohodnotil buď zdvihnutým, alebo obráteným palcom, si Hermiona uvedomila, že je úplne vyčerpaná.

Dracovi neušlo zívnutie, ktoré sa neúspešne snažila zakryť, keď pred neho prišla predviesť dlhé čierne šaty (ktorým následne prischla prezývka „mníšsky hábit"). Pozrel na svoje hodinky. Bolo niečo po polnoci.

„Prezleč sa naspäť do toho otrasného odevu, ktorý ty nazývaš pyžamom. Musím ťa vziať domov ešte predtým, ako mi tu odpadneš do náruče."

„Tie veci otrasné nie sú:"

„Grangerová, ver mi, naozaj sú."

Odpovedala mu len rozhodením rúk, lebo na ďalšiu hádku už nemala síl.

Draco sa na jej výraze nemohol nezasmiať.

„Čoskoro sa opäť uvidíme. Grangerová je naozaj veľmi unavená."

„Chápem. Ak nájdem niečo pekné, určite to pre vás odložím."

„Vďaka, Lisa," povedal Draco a pobozkal ju na líce, „pre tento krát by sme si vzali týchto šesť kúskov." Podal jej jednu nočnú košieľku, pracovné oblečenie, jedny šaty na bežné nosenie, ktorými ho skoro zhodila z nôh, dva kúsky spodnej bielizne, v ktorých ju musel nútiť ukázať sa mu, a jedny koktailové šaty. „Môžem ťa taktiež poprosiť, aby si na všetko použila kúzlo ohňovzdornosti?" dodal.

„Si neuveriteľne paranoidný Malfoy," zareagovala na jeho slová Hermiona a pretočila očami.

„Ale kdeže, Grangerová, len ťa príliš dobre poznám."

Hermiona už nevedela, čo ďalšieho by mu odvrkla, tak len vyplazila jazyk.

„Veľmi dospelé," odpovedal jej na to Draco a nenútene sa oprel o pult.

„Lisa, ak by ste mi mohla ten účet poslať sovou-"

„Grangerová, ja som za tie veci už zaplatil."

„Ako? Bola som preč sotva pár minút..."

„Každý kúsok bol pripísaný na Dracov osobný účet v momente, ako ho schválil," vysvetľovala Lisa.

Hermionina sánka skoro spadla od údivu na zem. „Ty tu máš osobný účet?"

V sekunde, ako sa jej hlava dotkla vankúša, Hermiona zaspala.

Ku Dracovi však spánok tak ľahko neprišiel. Po rozume mu behalo milión vecí. Sadie bola v skutku krajšia ako Grangerová, ale aj tak nemohol pochopiť, prečo by ju Weasley menil. Grangerová je natoľko inteligentná, že to až berie dych; jej duchaplné poznámky sú určite poučnejšie než všetky Sadieine reči dokopy. Pravdupovediac, toto popoludnie sa mu zdalo omnoho zábavnejšie ako akékoľvek rande so Sadie. Draco zaspával s úsmevom na perách, ktorý mu vyvolávala myšlienka na výraz Weasleyho tváre, keď dokončí premenu jeho bývalej snúbenice.

Hermiona vystrelila z postele v okamihu, ako si uvedomila, že pravdepodobne prepočula zvonenie svojho budíka. Bolo práve 6:20, čo znamenalo, že má menej ako pol hodiny na to, aby sa nachystala. Dala si rýchlu sprchu a pri vychádzaní z nej sa skoro rozčapila na zemi. Potom jej trvalo päť minút, kým sa navliekla do županu, pretože si zjavne nedokázala spomenúť ako na to. Počas času, ktorý strávila čistením zubov si stihla urobiť kávu a niekoľko hrianok. Nasledovalo obliekanie. Prvé, čo jej padlo pod ruku, v zhone nahádzala na seba. A keď už konečne stála pripravená pred kozubom, zaznelo klopanie na dvere.

Útrpne si povzdychla, lebo vedela, že príde neskoro, a otvorila dvere.

„Musím podotknúť, že to, čo máš na sebe, je jednoducho údesné, Grangerová."

„Nemusíš podotýkať nič," odvrkla Hermiona, „Pozri, už aj tak meškám, takže-"

„Grangerka, dnes je sobota."

Hermiona zaklipkala očami. „Sobota?!" spýtala sa omámene.

„Sobota," zopakoval po nej Draco pokojne.

„Ach, takže som sa vyobliekala zbytočne?!" zaúpela a pozrela na svoje šaty.

„Toto v tvojej reči znamená vyobliekať sa?"

„Sklapni Malfoy. Robí ti dobre vysmievať sa z môjho oblečenia?"

„Po celý čas sa ti snažím jemne naznačiť, že by si mala všetku svoju garderóbu vyhodiť do koša. Teda okrem tých kúskov z včerajška."

„Môžeš sa jemne strčiť do zadku," odvrkla mu Hermiona.

„Skutočná dáma," odpovedal na to sucho Draco.

„Opakujem: Sklapni, Malfoy!"

„Akonáhle si oblečieš nejaké zo šiat, ktoré sme včera kúpili, tvoje prianie sa ti splní."

„Kúpili? Nemyslíš tým, že si ma najprv donútil si všetky tie veci vyskúšať, a potom si ich ty kúpil?"

„Drobné detaily," mávol rukou a vošiel dnu.

„Ak by som povedala nie, čo by si urobil?"

„To nechci vedieť, Grangerová..."

Hermiona pozrela sa svoj odraz v zrkadle. Tie šaty boli úchvatné, len sa jej zdali príliš honosné na bežné nosenie. A navyše, vôbec neboli podobné tým, ktoré predtým nosila. Ani vo sne by ju nenapadlo, že si niečo takéto na seba niekedy oblečie.

„Oblečená?"

„Nie!"

„Idem."

„Draco Malfoy!" zjačala Hermiona.

„Sakra, klamala si. Hoci som to mohol predpokladať..."

Hermiona sa na neho zamračene pozrela. „A ak by som nebola? Daj mi jediný dôvod, prečo by som ťa nemala prekliať," obrátila sa naňho Hermiona.

„Som príliš neodolateľný."

„No, drahý priateľu, s týmto neprejdeš," povedala mu a štuchla ho do hrude.

„Najvyšší čas odísť," zareagoval Draco predtým, ako by mu stihla niečo vyparatiť a zase raz ich spoločne odmiestnil.

Tento krát však bola Hermiona pripravenejšia.

„Práve si mi pripomenul, že som ťa ešte stále nepotrestala za včerajšok," podotkla, keď ucítila pevnú pôdu pod nohami.

„Mhm. A teraz otvor oči."

„Nie som si istá, či to vôbec chcem."

„Nuž, môžeš tu pobehovať so zatvorenými očami ako blázon, ak chceš. Mne je to úplne jedno."

Hermiona neochotne otvorila oči. Obklopovali ich mramorovo - biele starodávne steny. Potom si všimla umývadlá, kreslá a ostatné veci. Ocitla sa v salóne krásy.

„Achoj, Drakho," ozval sa hlas s neodškriepiteľným zahraničným akcentom.

Otočila sa, aby si obzrela pôvodcu toho hlasu, no keď tak spravila, skoro upadla do mdlôb. Nádherné plavé vlasy, dokonca dokonalejšie než Dracove, zelené oči upreté na ňu - toho krásneho teplého odtieňa zelenej, ktorá jej ihneď pripomenula jar, a nakoniec ten akcent... tak príťažlivý! Tipovala ho na škandinávsky. Ktorý z nich, v tom si istá nebola. Tak či onak, pred ňou stál jeden z najpôvabnejších ľudí, akých kedy videla.

„Gustav, zoznám sa so svojou najnovšou výzvou," povedal Draco, čím Hermionu prerušil z jej snenia.

„Nech sa páši, následhujte ma."

„Teba by som nasledovala aj do pekla," neúmyselne nahlas podotkla Hermiona.

Obaja muži sa zastavili; Draco sa mračil, kým Gustav sa srdečne zasmial.

„Uš theraz ju milhujem."

Hermione sa pri každom jeho slove podlamovali kolená viac a viac. Draco si to všimol a zamračene zvolal: „Dosť bolo škandinávskeho akcentu, Gusty."

„Ale dáme sa to očividne páči," odvetil Gustav perfektnou angličtinou. Hermiona pri tej náhlej zmene zmätene zažmurkala.

Draco mu na to nič nepovedal.

„Trošku majetnícky, nazdá sa ti?"