Dôverne známe miesto

Preklad: Jimmi

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.

wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/3/A_Familiar_Place

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.


Časť III.

Dotyk ruky:

Keď bežal vedľa nej nahor k hradu, niečo si uvedomil. Povedala mu Draco. Nie Malfoy, Draco. Predtým mu nikdy nepovedala Draco. Ako bežali k hradu, mohol ju ľahko predbehnúť. Mal dlhšie nohy a bol bezpochyby rýchlejší, ale zostal vedľa nej.

Keď sa konečne dostali k dverám hradu, predklonil sa vyčerpanosťou. Ona si dokonca sadla na schody, tiež nemohla lapiť dych. Hoci Hermiona stále namáhavo dýchala, podarilo sa jej povedať: „Čo urobíme najskôr? Pokúsime sa nájsť riaditeľku?"

Nevedel, ako dokázala dýchať a popritom rozprávať. Nakoniec našiel svoj hlas, keď pichanie v boku zoslablo a jeho dýchanie sa vrátilo k normálu. „Áno, nájdime tú babizňu a povedzme jej, že sme tu."

Postavila sa a otvorila dvere. Načiahol sa ponad jej hlavu a potlačil ich, aby sa otvorili pre nich oboch. Prešli cez vchodové dvere a uvideli len tu a tam niekoľko študentov.

Avšak, každý, kto ich zazrel, civel priamo na nich. Obaja boli priveľmi známi a vidieť ich spolu bolo pre mnohých dosť prekvapivé. Začali ísť nahor veľkým schodiskom, aby našli riaditeľku, keď ich namiesto toho našla sama.

„Pán Malfoy, slečna Grangerová, robili sme si starosti. Dostali sme patronusa pána Malfoya, tak sme sa práve chystali vytvoriť pátraciu čatu. Vy všetci ste mali zostať vo vlaku, pretože ste sa nemohli premiestniť ku hradu. Študenti z vlaku už dávno prišli. Kde sú ostatní?" spýtala sa profesorka McGonagallová.

„Ostatní?" spýtala sa Hermiona.

„Pán Longbottom, slečna Lovegoodová a zvyšok, čo išiel s vami," vysvetlila.

„Prečo, profesorka, my sme sa od nich oddelili už dávno," vysvetlila Hermiona, „myslíte tým, že oni ešte nie sú späť?"

„Nie, nie sú. Pošlem niekoho, aby ich začali okamžite hľadať. Študenti, ktorí prišli vlakom, sú už vo svojich izbách. Posunula som vaše informačné stretnutie na dnes večer o šiestej. Choďte do svojich izieb a potom do Veľkej Siene na večeru. Stretnete sa so mnou v učebni Transfigurácie kvôli pokynom o šiestej večer. Vaše izby sú v hale blízko južnej veže na piatom poschodí."

Hermiona a Draco kráčali vedľa seba nahor po schodoch, mali namierené na piate poschodie. Dracovi sa veľmi chcelo povedať 'vidíš, hovoril som ti, že ideme zlou cestou', ale zahryzol si do jazyka.

Keď sa dvojica dostala nahor na chodbu na piatom poschodí, Hermiona povedala: „Rada by som vedela, ako budú naše izby vyzerať."

Draco sa zastavil, obrátil sa k nej a povedal: „Rozprávaš sa so mnou?"

„Vidíš tu niekoho iného?" spýtala sa Hermiona.

„Takže si myslela vážne to, čo si hovorila vtedy v lese. Máš v úmysle sa so mnou rozprávať, dokonca aj keď nás niekto môže uvidieť?" spýtal sa prekvapene Draco.

„Nebuď hlupák, samozrejme, že sa budem s tebou rozprávať. Rozprávam sa s tým, s kým chcem, kedykoľvek, kedy chcem a nezaujíma ma, či ty alebo niekto iný máte s tým problém," povedala ostro, pokračujúc v chôdzi ku ich izbám.

„Je mi to fuk," povedal. Odvrátila sa, zase to nesprávne pochopila a kráčala pred ním. Domnievala sa, že tým myslel, že mu je fuk, či sa s ním rozpráva, ale skutočnosť bola taká, že tým myslel, že nemá problém s tým, že sa s ním ona rozpráva.

Dostali sa k portrétu, ktorý zakrýval chodbu, čo viedla do ich izieb. „Ako môžu do pekla od nás čakať, že budeme vedieť heslo?" povedal Draco, keď sa dievčatko na obraze otočilo, aby sa na neho pozrelo.

Hermione sa zdal obraz smutný. Zobrazoval malé dievčatko s dlhými blonďavými vlasmi, ktoré stálo pred bránou, na okraji záhrady s malou chalúpkou a s kvetmi za plotom. Za plotom boli tiež iné deti, hrali sa v záhrade a ona vyzerala, že by sa chcela pridať k nim. Vyzeralo to, že nedokáže vstúpiť a je osamelá. „Heslo bolo určené skupinou študentov, ktorí prišli pred vami. Heslo je 'nový začiatok'," povedala im.

Draco prevrátil oči a povedal: „Aké otrepané. Ja by som vymyslel 'Draco je kráľ', alebo niečo podobné."

Hermiona ho prerušila. „Nuž, myslím, že je to skvelé heslo, keďže odráža cestu, po ktorej my všetci teraz kráčame." Zamrmlala slovné spojenie a portrétové dvere sa otvorili. Hermiona položila ruku na dvere, aby otvor rozšírila kvôli tomu, aby mohli prejsť. Draco položil ruku priamo nad jej, tak ako to urobil, keď prvýkrát vstúpili na Rokfort. Dvere sa začali otvárať, jej ruka sa posunula vyššie, jeho klesla a na kratučký moment sa ich ruky dotkli. Pozrela sa na neho, keď sa on pozrel na ňu a obaja odtiahli ruky v tom istom čase. Prekročili prah a vošli do chodby.

Hermiona prešla chodbou a uvidela, že na pravej strane sú na dverách dievčenské mená a na ľavej chlapčenské. Každá strana chodby mala kúpeľňu, zase jednu pre chlapcov a jednu pre dievčatá. Hermiona našla svoju izbu; bola piata od dverí. Vstúpila. Poobzerala sa dokola. Bola to malá, ale pohodlne vyzerajúca izba a celá bola len jej. Bola tam jedna posteľ so stolom a stoličkou vedľa neho pod jednodielnym oknom. Vedľa dverí bol šatník a malý bielizník. Jej kufor už bol položený na konci postele. Položila tašku na posteľ a sadla si vedľa nej. Rozmýšľala nad tým, prečo sa kvôli tomu, že sa jej ruka na portrétových dverách dotkla Dracovej ruky, začervenala a cítila sa zvláštne. Počas dňa sa jej dotkol niekoľko krát, ako keď ju ťahal na kopec, a keď sa jej dotkol, aby udržal rovnováhu. Prečo to bolo teraz iné? Určite ju nepriťahoval niekto ako Malfoy.

Draco našiel svoju izbu. Bola celkom na konci, vedľa niečoho, čo vyzeralo ako spoločenská miestnosť. Najprv vošiel do spoločenskej miestnosti. Bola to okrúhla izba. Nebol zvyknutý na okná v spoločenskej miestnosti. Nebol si istý, čo si má o tom myslieť. Bol tam dlhý drevený stôl s najmenej desiatimi stoličkami. Boli tam dva veľké gauče, veľký kozub a niekoľko stoličiek len tak voľne postavených po izbe. Pokrčil plecami; neohromilo ho to a vstúpil do svojej izby.

Pomyslel si, že jeho izba vyzerá ako cela. Uvažoval, či je menšia, ako boli cely jeho matky a otca v Azbakane. Hodil svoju tašku na kufor a zvalil sa na posteľ. Položil si ruky za hlavu. Rozmýšľal nad tým, akou zvláštnou osobou sa ukázala byť Grangerová. Došlo mu, že ako náhle niekto ešte príde, ona opraví svoje malé vyhlásenie 'budem sa rozprávať, s kým chcem' a prestane sa s ním rozprávať. Pozrel sa na svoju ruku; ruku, ktorá sa krátko dotkla tej jej, keď prechádzali cez dvere. Cítil sa zvláštne kvôli tomu, že sa jej takto dotkol. Dotkol sa jej niekoľkokrát v ten deň. Dokonca sa po nej napil. Pred rokmi by ani jednu z tých vecí neurobil, ale teraz, úprimne, dvakrát nerozmýšľal. Avšak, z nejakého dôvodu, náhodný dotyk jej ruky sa zdal viac dôverný a ani trochu sa mu to nepáčilo.

Začul zaklopanie na dvere, a potom počul mužský hlas povedať: „Vylez, Malfoy. Ostatní už prišli a riaditeľka sa chce s nami stretnúť teraz a nie o šiestej." Draco pod nosom zaklial a postavil sa, aby opustil izbu. Zábava začína.

Taktika:

Hermiona si práve vybaľovala veci z tašky, keď začula klopanie na dvere. Bol to Terry Boot. Keď otvorila dvere, povedal: „McGonagallová chce po nás všetkých, aby sme prišli do učebne Transfigurácie. Ostatní už prišli. Dostavia sa priamo tam."

„Vďaka, Terry," povedala Hermiona, vyšla z izby a zatvorila dvere. Keď vyšla von z izby, uvidela, ako sa Malfoy opiera o protiľahlú stenu, takmer ako keby čakal na ňu. Sklonil sa k zemi, aby si zaviazal šnúrky na topánke, ktoré už vyzerali zaviazané.

„Malfoy, počul si? Máme ísť do učebne Transfigurácie."

„Nie, nepočul," zaklamal. Narovnal sa a začal ísť po chodbe zarovno s Hermionou.

Hermiona sa zastavila pred dievčenskými záchodmi. „Potrebujem ísť najprv na záchod."

„Prečo mi to hovoríš?" spýtal sa Draco.

„Prepáč," povedala slabým hlasom. Keď vošla do kabínky, uvedomila si, že Draco nie je Ron alebo Harry. Nechystal sa byť jej náhradným priateľom. Bolo mu jedno, či musela ísť na záchod alebo nie. Pravdepodobne na ňu ani nepočká. Cítila sa ako hlupák. Umyla si ruky a pozrela sa na svoj odraz v zrkadle. Jej líca a nos boli spálené od slnka, napriek tomu, že im počas ich dnešnej cesty stromy poskytovali mierny úkryt. Upravila si vlasy a rozhodla sa, že už nemôže so svojím výzorom nič urobiť a tak vyšla z miestnosti, aby pokračovala vo svojej ceste k ostatným.

Len čo vyšla z chodby a zavrela portrét, uvidela, že Malfoy zase zaostal vzadu, takmer ako keby ju čakal. Pomyslela si, že vyzerá ako nešťastný, stratený malý chlapec, ktorý nevie, kde je jeho miesto na svete. Takmer skoro tak ako to dievčatko na obraze. Pokračovala v chôdzi, keď sa konečne pohol.

Náhle sa k nemu obrátila, aby si ho zbežne pozrela a to bola hrozná chyba. Zakopla o vyčnievajúci kameň na podlahe a vrazila ramenom do steny. Strhla sa bolesťou a zastavila. „Ty si také nemehlo, Grangerová," povedal Draco so smiechom, keď sa pri nej pristavil. Pozrela sa na neho s naozajstnými slzami v očiach. Jeho tvárou sa prehnala taká zúrivosť, ako keby si zrazu nasadil masku. Nevedela, čo ten pohľad znamená, tak sa radšej odvrátila. Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla a potom zrýchlila svoje tempo k učebni.

Keď uvidel v jej očiach skutočné slzy, zrazu sa vrátil do dňa, keď ju jeho teta mučila v jeho dome. Tiež mala v ten deň slzy v očiach. Dnes, keď sa pozrela na neho, takmer s pohľadom hovoriacim 'pomôž mi', zacítil neuveriteľnú vinu. Nepáčilo sa mu znova prežívať tie chvíle. Nechcel, aby cítila bolesť a hlavne sa mu nepáčilo, keď cítila bolesť, ale čo mohol urobiť?

Bol v rozpakoch a cítil, že sa nezachoval správne. Zrýchlila svoje tempo, znova zle pochopila jeho úmysly. Tentokrát prisahal, že napraví tento problém. „Grangerová?" zavolal na ňu. Zvrtla sa, držiac si rameno. „Si v poriadku?" Nevedel, čo ešte povedať. Nebol zvyknutý byť k ľuďom milý.

„Áno, a máš pravdu, som veľmi nemotorná," povedala a napoly sa usmiala. Usmial sa tiež, hoci trochu neohrabane. Bola zvláštna. Stále pokračoval po jej boku, hoci ju nasledoval nepatrne pozadu. Už sa na neho neobzrela.

Konečne sa dostali na miesto určenia. Luna vybehla a objala Hermionu, ako keby to bola jej dlho stratená sestra. Neville sa jej ospravedlnil, hovoriac, že ju mal počúvať, keďže mala pravdu. Povedal: „Hrozne sme sa zatúlali, dokonca sme sa pokúšali premiestniť, hoci Luna podotkla, že sa nemôžeme premiestniť do samotného Rokfortu. Stále sme sa snažili, ale potom sme zistili, že oblasť okolo Rokfortu musí byť asi začarovaná ako Zabudnutý les, pretože sme sa nemohli premiestniť nikam. Práve nás našli. Skutočne mi to je ľúto."

Chcela poukázať na to, že to v skutočnosti mal pravdu Malfoy, ale neurobila to. Namiesto toho povedala: „Každý z nás môže urobiť nejakú chybu, Neville, tak nezvaľuj všetko na seba. Najdôležitejšie je, že ste všetci tu a v bezpečí." Potom, čo pozdravila študentov, profesorka McGonagallová išla priamo k svojim záležitostiam.

Hermiona si našla prázdne miesto v zadnej časti učebne. Malfoy si sadol vedľa nej, čím pritiahol pohľady od ostatných v triede.

Profesorka odovzdala každému stručné výpisy a potom im všetko vysvetlila. Povedala im, že sa budú všetci spoločne učiť na ich MLOKy v jednej triede, vyučovaní hlavným učiteľom. Tento učiteľ, nový učiteľ Profesor Stephens, bol tiež novým učiteľom Transfigurácie. Riaditeľka im povedala, že bol kedysi prefektom, že získal 10 NKÚ a osem MLOKov, keď chodil do školy, takže je viac než kvalifikovaný na to, aby ich učil. Vyučovanie budú mať v triedach na opačnom konci ich spální. Počet predmetov, ktoré si každý vezme, bude stanovený profesorom Stephensom a ňou do konca tohto týždňa. Z väčšej časti budú študovať samostatne. Počet MLOKov, na ktoré sa rozhodnú študovať, bude určený dĺžkou ich 'školského dňa'. Očakáva sa od nich, že najmenej hodinu denne, tri dni v týždni budú praxovať s profesorom buď na Elixíroch, Transfigurácii, Obrane proti čiernej mágii, Herbológii, Starovekých Runách alebo Kúzlach. Tiež sa od nich očakáva, že pomôžu učiteľom s mladšími študentmi, či už s ich doučovaním alebo vyučovaním v triede. Môžu riaditeľke navrhnúť dve možnosti, čo by si želali mať za prax, ale ona bude mať posledné slovo.

Povedala im, že 'ôsme ročníky' nebudú musieť dodržiavať tie isté pravidlá ako ostatní študenti. Pretože všetci sú už plnoletí, budú mať dovolené opustiť cez víkendy školské pozemky. Nebudú mať večierku. Nebudú mať prefektov a profesor Stephens bude ich 'neoficiálny' riaditeľ fakulty. Očakáva sa od nich, že budú nosiť klasickú rokfortskú rovnošatu, s čiernymi viazankami a bez fakultných symbolov. Nemôžu sa pripojiť k žiadnemu tímu alebo klubu, ale môžu sa zúčastniť všetkých udalostí.

Povedala im, že budú mať svoj vlastný stôl vo Veľkej Sieni a mali by ísť príkladom pre všetkých ostatných študentov tým, že nebudú uprednostňovať jednu fakultu pred druhou. Očakáva sa od nich, že sa budú slušne chovať, neporušovať pravidlá žiadneho druhu, lebo inak ich pobyt tu bude veľmi krátky.

Povedala im, aby venovali niekoľko minút vyplneniu ich požadovaných predmetov, ktoré budú študovať a tiež tie, ktoré by uprednostnili na svojej praxi. Hermiona zdvihla ruku: „Profesorka, koľko MLOKov si môžeme vybrať?"

„Nuž, slečna Grangerová, viem, že ste dostali desať NKÚ, takže by som povedala som, že vy desať, hoci si myslím, že sedem, či osem je aj vo vašom prípade úplne postačujúce. Závisí to od každého jedného. Musíte mať zodpovedajúce známky z NKÚ v tom predmete, v ktorom chcete pokračovať na MLOKy."

Profesor Stephens sa usmial na Hermionu. Bol ohromený. Získala tak veľa NKÚ ako on, keď bol na škole.

Hermiona začala vyplňovať svoj formulár. Vybrala si Elixíry, Kúzla, Transfiguráciu, Obranu, Históriu mágie, Astronómiu, Staroveké runy a Aritmanciu. Spočítala si, koľko ich bolo. Spolu osem. Pridala Herbológiu. Bola si istá, že ľahko zvládne deväť. Pre jej prax si zapísala Elixíry ako číslo jedna, a Staroveké Runy ako číslo dva. Možno by mohla robiť oboje?

Draco sa pozrel na Hermionin formulár. Mala vyplnených deväť koloniek. On prešiel len cez sedem NKÚ, takže mohol študovať len sedem MLOKov. Zapísal si Elixíry, Kúzla, Obranu, Transfiguráciu, Staroveké Runy, Astronómiu a Veštenie. Pozrel sa na jej papiere ešte raz, aby videl, čo bola jej prvá voľba na jej prax. Dala si Elixíry a Staroveké Runy, On chcel len Elixíry, tak to bolo jediné, čo uviedol.

Naklonil sa k nej a povedal: „Staroveké Runy? Tu bude hrozná prax. Čo budeš robiť, posedávať a zízať na znaky a symboly celý deň?"

Pozrela na neho a potom si uvedomila, že sa pozerá na jej formulár. Prekryla ho rukou, aby ho ochránila pred jeho očami.

Začiatok:

Ten prvý večer, po večeri, sa ešte raz museli stretnúť s riaditeľkou a profesorom Stephensom. Vyučovanie začína na ďalší deň. Hermiona vybehla tak rýchlo, ako len mohla hore schodmi, kvôli tomu, aby sa ešte raz pozrela na svoj rozvrh. Riaditeľka prišla na ich chodbu a povedala každému študentovi, že sa ona a profesor Stephens stretnú s každým študentom v jeho izbe jednotlivo, jeden po druhom. Začali s Hermionou.

Profesorka McGonagallová jej odsúhlasila všetkých deväť predmetov a tiež Elixíry ako Hermioninu prax. Doširoka sa na Hermionu usmiala, povedala jej, že je rada, že je späť. Bolo jej ľúto, že ona nebude môcť mať jej skutočný 'siedmy ročník', pretože inak by bola prefektkou. Hermiona povedala: „Som nadšená touto príležitosťou."

Hermiona si to zamierila do spoločenskej miestnosti. Nikto iný tam ešte nebol. Všetci musia byť pripravený na ich stretnutia. Nevedela, čo ju k tomu prinútilo, ale vyšla von z miestnosti a zaklopala na Dracove dvere. Keď najskôr neodpovedal, rozhodla sa odísť preč. Keď už bola na odchode, začula ako jeho hlas hovorí: „Klopala si na moje dvere?"

Zvrtla sa a prešla k nemu. „Áno."

„Chcela si niečo?" Vyzeral rozčúlený, že ho vyrušila.

Chcela niečo? Nie tak celkom. Len sa chcela porozprávať, ale nevyzeral, že má zrovna náladu na rozhovor. Ospravedlnila sa a otočila sa k odchodu.

„Neklop znova na moje dvere, pokiaľ nebudeš niečo chcieť," povedal sarkasticky, keď začal zatvárať dvere.

Náhle sa prihnala k dverám, prekvapiac oboch a položila ruku na dvere, aby ich otvorila. Všimla si, že si ešte nevybalil. „Len som chcela vidieť tvoju izbu," zaklamala.

„Prečo? Nie je taká istá ako tvoja?" povedal a odlepil sa od zárubne, keďže ona sa opovážila pozvať sama do vnútra a zatvoriť dvere.

„Nikdy predtým som nevidela chlapčenskú izbu, teda, nie tu na Rokforte," vymýšľala si Hermiona nahlas.

„To som si istý," zasmial sa.

„Čože?" spýtala sa.

„Len hovorím, že som si istý, že si nikdy nevidela chlapčenskú izbu žiadneho druhu," vysvetľoval, sediac na svojej posteli.

Rozpačitý výraz sa objavil na jej tvári a na líca sa jej priplazil rumenec. Chcela brániť samu seba, ale on ju vlastne neurážal tým, keď povedal, že je slušná. Samozrejme, on narážal na to, že si myslel, že bola puritánska. „Bola som predtým v Ronovej izbe," ale rýchlo dodala, „samozrejme, len kvôli štúdiu alebo trochu to tam upratať." Pozrela sa na podlahu. Skutočne bola idiot. Radšej nemala nič hovoriť.

Postavil sa, prišiel k nej, ona sa na neho pozrela a začala mať z nejakého dôvodu obavy. Namiesto toho, aby k nej pristúpil, otvoril znova dvere a povedal: „Mala by si ísť, nechceme predsa, aby ťa tu McGonagallová našla. Moja izba nepotrebuje poupratovať a nemáme sa zatiaľ ani čo učiť."

Prikývla a odchádzala. Otočila sa a povedala: „Dobrú noc, Draco, uvidíme sa zajtra."

„Hm, dobrú noc, Hermiona," odpovedal.

Keď sa po chodbe vrátila do svojej izby, niečo si uvedomila. Práve jej povedal Hermiona, možno po prvý krát za celý ich život. Nie Humusáčka alebo Grangerová, len Hermiona. Nebola si istá, čo si má o tom myslieť.

Keď zavrel dvere, znova si v hlave prehral to, čo sa práve stalo. Keď rozprávala o tom, že bola vo Weslíkovej izbe a červenala sa, zacítil obrovskú túžbu byť blízko nej. To bolo pohoršujúce. Čo by vlastne urobil, keby sa raz k nej dostal bližšie? Našťastie sa mu to podarilo zamaskovať tým, že ju požiadal, aby odišla. Znova ho nazvala Dracom, tak sa cítil tiež zaviazaný povedať jej Hermiona. Za celých osem rokov ju týmto menom nenazval. Hermiona. Bolo to zvláštne meno. Zvláštne meno pre zvláštne dievča. Pomyslel si, že tento rok nebude takým utrpením. Myslel si, že to bude hrozné obdobie. Jeho matka naliehala, aby sa vrátil späť a držal svoju hlavu zvysoka a bol pyšný na to, kým je. Vedel, že to nebude jednoduchá úloha. Vedel, čo si každý o ňom myslí. Myslel si, že vie, ako sa každý bude k nemu chovať. To bol dôvod, prečo ho tak vyviedli z miery jej činy. Bola viac než len 'prívetivá'. Bolo to, ako keby chcela, aby boli 'priatelia' alebo niečo také. Sadol si nazad na posteľ a pomyslel si, že dnešok bol veľmi dobrým začiatkom zostávajúceho roku.