2. Chapter
V prázdnej koncertnej hale sa ozývala rýchla hudba a spev mladého speváka. Shuichi dával do tej pesničky všetko. Lenže ten song nebol jeho, ale jeho idola, Sakuma Ryuichiho. Hiro ho zatiaľ odprevádzal na svoju gitaru. Vtom ich však vyrušil naštvaný krik: „ČO TO TU ROBÍTEEEEEEE?!" Bol to ich manažér, Sakano. „Máte predsa nacvičovať na dnešný koncert!" funel Sakano. „Ah, daijoubu, Sakano-san," upokojoval ho Shuichi, „Svoje piesne už dávno vieme."
„Čo to tu máme?" ozval sa spoza nich hlas. Keď sa otočili, zbadali skupinu ASK. Tachi pokračoval, „Táto miestnosť je vyhradená pre nás." Členovia Bad Luck sa zamračili. Potom však Hiro obnovil svoj pokoj a povedal: „My sme vaši predskokani, takže máme právo tu byť." Tachi pohŕdavo zdvihol kútik úst, „S tým, čo sme práve videli, naši fanúšikovia skôr zamrznú." Hiro v zlosti prižmúril oči, ale potom sa mu tvár vyjasnila, „Takže by ste mohli vystupovať prvý, a tých fanúšikov trochu rozohriať." Teraz boli na rade ASK, aby sa mračili.
Vtom to Hiro so Shuichim opäť pocítili. Bol to neomylný pocit toho, že niekto z bojovníkov a obetí je nablízku. Ich oči sa zachveli. Rýchlo to však zamaskovali, tým že od druhej skupiny odhliadli. Keď sa pozreli späť, všimli si, že Tachi sa na nich víťazoslávne uškŕňa. To nie je možné, ten čiernovlasý spevák bol jeden z nich. A zo svojho postoja dáva jednoznačne najavo, že by ich najradšej vyzval na súboj.
Avšak skôr než stihla ktorákoľvek strana niečo povedať, do miestnosti cez stenu vrazilo červené auto. Z auta vystúpila rázna brunetka. „Shindou Shuichi," oslovila drobného speváka, „Poď ihneď so mnou!" „Nani?" zvolal Shuichi. Ale brunetka k nemu rýchlo pristúpila a odvliekla ho do auta. Potom naskočila na svoje miesto a veľkou rýchlosťou vyštartovala preč.
„Čo si to dovo…" dožadoval sa Shuichi, ale bol prerušený ráznym, „Sklapni, nevidíš, že telefonujem?!" Shuichi okamžite stíchol a zahľadel sa pred seba. Sústredil sa, ale nič z tej príťažlivej brunetky necítil. Vôbec ju nepoznal, ale zdalo sa, že ona ho pozná. Inak by sa po ňom nezháňala a nedala by si tú námahu, aby ho uniesla zo skúšky. Nemal však ani potuchy kto bola.
Brunetka zastala pred drahým podnikom. Vystúpila a vstúpila dovnútra nasledovaná Shuichim. Vnútri bol len barman, „Ah, Mika-san. Som rád, že ste prišli." Brunetka, Mika sa usmiala, „Doumo. Prepáčte, že som sem tak vtrhla." „Iya, ste predsa náš najlepší zákazník," povedal barman a potom si všimol Shuichiho, „A toto je kto?" Mika sa obzrela na mladého speváka, „To je Eiriho nová hračka." Shuichimu zabehla slina, „Hračka?" Pohľad, ktorý mu Mika poslala ho zmrazil. „Vážne, čo si ten Eiri myslí, začať si s takým mladým a neskúseným?" hundrala si popod nos.
Keď sa chcel Shuichi ohradiť, otočila sa k nemu a povedala: „Volám sa Seguchi Mika a som Eiriho sestra." Shuichimu sa zatočila hlava, „Yukiho… sestra?" Mal pocit, že už to nemôže byť horšie, keď sa za ním ozvalo: „Konnichiwa, Mika-san." Rýchlo sa zvrtol a za sebou zbadal Svojho šéfa, Seguchi Tohmu. „Tohma," pozdravila ho Mika. Shuichimu spadla sánka, ‚Ona ho oslovila Tohma?' „Môjho manžela by si mal poznať. Koniec koncov je to tvoj šéf," prehodila Mika akoby len tak mimochodom. „Shindou-san," pozdravil ho drobný muž a natiahol k nemu ruku. Shuichi ju prijal a potriasol ňou.
„Nebudeme teda chodiť okolo horúcej kaše Shindou-san, a hneď prejdeme k tomu, prečo ste dnes tu," Tohmova tvár nadobudla chladný výraz, „Chcem, aby ste Eiriho presvedčil, aby navštívil svojho otca v Kyote." Shuichi na neho prekvapene pozrel. „Zaplatím vám, keď chcete, peniaze nie sú mňa problémom," trval na tom šéf NG. Pomaly prešiel k Shuichimu a naklonil sa k jeho uchu, „Alebo by som mohol zariadiť, aby Bad Luck mala dostatočnú publicitu." Shuichimu sa zachveli oči, myslel to ten muž vážne?
Odstúpil od Tohmu a rázne povedal, „Dobre, prijímam. Pokúsim sa Yukiho presvedčiť." Ihneď videl, ako sa na tvári druhého muža roztiahol víťazoslávny úsmev. Rýchlo však pokračoval: „Ale nič za to od vás nechcem. Nezáleží mi na vašich peniazoch a nepotrebujem vašu pomoc. Bad Luck to dokáže aj bez vás." Potom sa zvrtol na päte a vyšiel z baru, nechajúc manželov stáť s otvorenými ústami.
Obaja si sadli k baru a objednali si pitie. „Čo si to ten sopliak o sebe myslí?!" Zúrila Mika. Tohma sa na druhej strane usmieval, „Mne sa páči jeho odvaha. Urobí to, čo si od neho chcela a predsa nič za to nechce. Myslím, že Eiriho naozaj miluje. Možno... možno to bude práve on, kto vyvedie Eiriho z temnoty." Pohľad v Mikiných očiach zmäkol, „Tohma... Myslíš? Možno... Kiež by si mal pravdu. Modlím sa za to."
Shuichi prišiel k Yukiho domu a keď mu Yuki otvoril, vyšiel hore. Blond muža našiel v obývačke na gauči ako fajčí. „Dnes som sa stretol s tvojou sestrou," povedal pokojne. Yuki vyfúkol obláčik dymu a nezaujato sa spýtal, „A čo tá čarodejnica od teba chcela?" Shuichi na neho vážne pozrel, „Počul som, že si rozhádaný s otcom. Mal by si ho ísť navštíviť." Yuki uhasil cigaretu v popolníku na stole pred ním. „Zasa tá istá pesnička," vzdychol si, „Mal by si to pustiť z hlavy, lebo do toho ťa nič." Postavil sa a pomaly prešiel k Shuichimu. „Čo ti ponúkli za to, aby si tu teraz u mňa prosil? 5 000 yenov? 10 000? 50 000?," pýtal sa naštvane, „Alebo ti snáď Seguchi ponúkol, že pomôže tvojej skupine?"
Pri tej poslednej zmienke sa Shuichimu zachveli oči. „Vedel som to," trpko zašepkal Yuki, „Všetci sú rovnakí. Stačí len nájsť tú správnu cenu." Chytil Shuichiho, ktorému sa mačacie uši sklopili dozadu k hlave a zrazu vyzeral znepokojene, za bradu, „Možnože to, že som ťa pobozkal, bola chyba. Ty si pre mňa len chyba. Choď preč a nájdi si niekoho iného, s kým sa budeš zahrávať." Shuichimu sa objavil na tvári naštvaný výraz. Odstrčil Yukiho ruku, vyskočil a pobozkal Yukiho priamo na pery. Lenže spisovateľ nijako nereagoval.
Po niekoľkých sekundách sa Shuichi spustil znova na zem a so slzami v očiach začal vykrikovať: „Mne je jedno, keby Seguchi-san ponúkol hoci aj modré z neba, ja som ti len chcel pomôcť, aby si sa dal znova dokopy so svojou rodinou. Chcel som ťa len trochu viac spoznať!" Yuki sa na neho chladne zahľadel. „Klamár," precedil pomedzi zuby. „Prečo by niekto robil niečo také? Ako som povedal, všetci sú rovnaký: dajú sa ľahko podplatiť a klamú, aby dosiahli svoje."
S tými slovami odišiel z miestnosti, vošiel do svojej pracovne a tresol dverami. Shuichi zostal stáť v jeho obývačke, hľadiac na zavreté dvere. Potom pomaly vyšiel z bytu a potichu za sebou zavrel vchodové dvere. Vonku sa oprel chrbtom o dvere a so slzami stekajúcimi po jeho lícach zašepkal, „Yuki..." Nejaký čas tam tak zotrval, počúvajúc, či sa zvnútra niečo neozve. V byte za ním však bolo hrobové ticho.
Už tam však nemohol dlhšie stáť. Musel ísť, inak by zmeškal svoj koncert a Hiro by si o neho začal robiť starosti. A to bolo to posledné, čo chcel. Hlavne keď sa v poslednom čase dialo toľko čudných vecí a po jeho raňajšom únose. S ťažkým povzdychom si rukávom utrel tvár, aby odstránil akékoľvek stopy po slzách, odlepil sa od dverí a vydal sa na cestu ku klubu Zepp Tokyo.
Do klubu dorazil práve včas. Hiro už pred dverami nervózne behal a vyzeral ho. Ako náhle speváka zbadal, pribehol k nemu, chytil ho za plecia a začal ho prezerať, či je v poriadku. „Čo to malo ráno znamenať?" vypytoval sa horlivo. „Tá žena, čo ma odvliekla, je žena Seguchi Tohmu a Yukiho sestra," začal vysvetľovať Shuichi, „chcela, aby som presvedčil Yukiho, aby šiel za svojím otcom. Dokonca my ponúkali za to odmenu."
Hiro ho vážne počúval. „Povedal som, že to beriem, ale odmenu za to nechcem," povedal Shuichi potichu. Hiro mu pobavene rozcuchal vlasy, „Som na teba hrdý, tak to má byť. Choď si za svojím cieľom." Potom sa začal smiať. „Hej, to nie je smiešne," našpúlil ústa Shuichi, „si ku mne zlý." Hiro sa rozosmial ešte viac, „Tak poď Shu, aby sme sa mohli pripraviť."
Shuichi s Hirom vystúpili na pódium. Z hľadiska sa ozvali nespokojné hlasy. „Hej, my sme skupina Bad Luck a najprv budeme vystupovať my," ozval sa veselo Shuichi, „Takže si nás prosím vypočujte a užite si to!" Potom sa otočil na Hira a kývol mu. Hiro začal hrať. Lenže keď sa Shuichi otočil naspäť dopredu, úplne stuhol. Hiro okamžite prestal hrať a pozrel, kam to hľadel Shuichi. Úplne vzadu za divákmi stál Yuki Eiri, ten známy spisovateľ z televízie, o ktorom Shuichi tak veľa rozprával.
‚Shit,' bolo jediné čo Hirovi v tom momente napadlo. Doslova počul, ako Sakano-san v zákulisí kňučí a trasie sa. „Shuichi," oslovil jemne speváka, ale ten bol ako zmrznutý. Len tam tak stál, držal mikrofón a bez žmurknutia hľadel na blond muža vzadu. To nebolo dobré. A ešte k tomu fanúšikovia už začínali byť netrpezlivý a dávali to aj najavo. Kútikom oka zbadal ako frontman skupiny ASK sa víťazoslávne uškŕňa. Takže teraz budú namiesto veľkého úspechu veľký prepadák. Zachráni ich už len zázrak.
A práve, keď to Hiro už vzdal, sa mu zdalo, že z hľadiska niečo počul:
tooku de me o hikarasete mezameru monotachi matte iru
yoru no jouheki sasowarete utsurisumu mure no nukegara ni
umarekawareru anata yo hitori hohoemanaide hitomi o irodoru
nozonda sekai ga totsuzen hai ni natte mo kiseki ni mada meguriaeru
muku na mama de sarasarete hanabira o chirasu hana no you ni
migaku houseki te no naka no HIBI ni sae kizukihajimeteru
Najprv to nebolo veľmi počuť, lebo fanúšikovia boli príliš hlučný. Ale aj oni to počuli a postupne utíchavali.
ima mo todokanu hikari no yukue azayaka ni mau omoi o egakou
michibiku kotoba ga koborete shimawanu you ni utsuru toki o osorenaide
Cez dav kráčal smerom k pódiu neznámi muž v šiltovke, ktorá mu zakrývala oči. Keď však prišiel bližšie a vyliezol hore na pódium, uvedomil si Hiro, že je to Sakuma Ryuichi. Momentálne najlepší japonský spevák, ktorý mal byť teraz v Amerike. A presne ten istý spevák, ktorého Shuichi tak obdivoval a vďaka ktorému sa rozhodol stať spevákom.
umarekawari no anata yo hitori hohoemanaide hitomi o irodoru
nozonda sekai ga totsuzen hai ni natte mo kiseki wa mada megurikuru
todokanu hikari no yukue azayaka ni mau omoi o egakou
michibiku kotoba ga koborete shimawanu you ni utsuru toki o osorenaide
Ryuichiho spev postupne utíchol. Otočil sa k Shuichimu a pár sekúnd na neho vážne hľadel. Potom sa mu však na tvári roztiahol úsmev a zvolal: „Hello, mina-san, RYU-CHAN je tu!" V hľadisku sa ozvali zmätené výkriky. Ryuichi pokračoval: „Tuto môj kamarát bol len trochu nervózny, ale teraz už bude pokračovať, ne?"
Shuichi sa usmial a prikývol. Otočil sa k Hirovi a zvolal jeho meno. Ten okamžite začal hrať a Shuichi začal spievať. Fanúšikom sa to páčilo. Ryuichi ich chvíľu pozoroval a potom sa pridal k Shuichimu. Na to sa dav úplne rozvášnil. Ľudia v hľadisku kričali a tancovali. Hiro sa na okamih otočil a dokonca zbadal zúriaceho Aizawu. Nevedel odkiaľ sa tu Sakuma Ryuichi vzal, ale bolo mu to jedno. Toto bol asi najlepší začiatok aký si mohli so Shuichim priať.
Keď skončili, fanúšikovia jasali. Shuichi s Ryuichim sa smiali a objímali sa okolo pliec. Shuichi sa obzrel dozadu miestnosti, očakávajúc, že tam uvidí blond spisovateľa, ako na neho hľadí svojimi prenikavými očami. Miesto neho tam stál šéf NG a bývalý člen Nittle Grasper, Seguchi Tohma. Yuki Eiri už pravdepodobne odišiel.
Shuichi netrpezlivo čakal na koniec koncertu. Potom hneď pozdravil Hira a utekal preč. Bežal smerom k Yukiho bytu. V hlave mu vírili rôzne otázky. Páčil sa Yukimu koncert? Alebo nie? Preto odišiel? Prečo teraz ide k nemu? Cítil ako mu na koži naskočili zimomriavky a srdce mu tĺklo o rebrá. Taký mal ten spisovateľ na neho účinok. Už bol na ulici, kde býval. Ružovo vlasý spevák zastal rovno pred spisovateľovým bytovým komplexom. Chvíľu váhal. Niekoľkokrát natiahol ruku k zvončeku, ale hneď ju zase stiahol späť.
Napokon sa však predsa len odhodlal a zazvonil. Dvere zabzučali bez toho, aby sa v intercome niekto ozval. Vyšiel hore výťahom, kde našiel pootvorené dvere. Najprv ich len trochu potlačil a nervózne nazrel dnu. Nikoho však nevidel. Vošiel teda dovnútra a potichu za sebou zavrel. Stále ešte nevidel spisovateľa. „Yuki?" zašepkal do ticha. Keď sa nikto neozval pokračoval hlbšie do útrob bytu. Staršieho muža našiel v obývačke pri balkónových dverách, ako pozerá von na osvetlené Tokyo a fajčí.
„Yuki?" oslovil ho Shuichi. Oslovený muž sa obzrel. „Už si tu?" povedal trochu nevrlo. „Keď si ma tu nechcel, prečo si ma teda pustil dnu?" pýtal sa Shuichi zúfalo, „Prečo si prišiel na ten koncert? Prečo keď si na blízku, tak sa cítim takto zvláštne? Prečo...?" „Tak dosť," zastavil ho Yuki rázne, „Stále sa len pýtaš: prečo, prečo, prečo. Už ma to unavuje. Ja mám tiež pár otázok. Prečo sa správaš tak iracionálne? Prečo máš na mňa taký vplyv? Nechápem to, a predsa..." Mladý spisovateľ sa nahol nad nervózneho speváka a pobozkal ho na pery.
Šokovanému Shuichimu trvalo niekoľko sekúnd, kým začal reagovať na bozk. Privrel oči a zľahka začal svojimi perami pohybovať oproti Yukiho. Okamžite sa Yuki dotkol jazykom Shuichiho pier, dožadujúc sa vstupu. Ten mu bol s radosťou umožnený. Yuki vsunul svoj jazyk do Shuichiho horúcich úst a začal ich preskúmavať. Za to si vyslúžil od mladšieho muža roztúžený sten. Shuichi cítil ako Yukiho ruky prechádzajú po jeho chrbte až sa zastavili na zadku. Chvíľu tak zotrvali, no potom Yuki Shuichiho vyzdvihol a ten si omotal nohy okolo spisovateľovho pása.
Yuki ich pomaly dostal do jeho spálne a zvalil na posteľ. Zdvihol sa zo Shuichiho tela, ktorý bol nútený sa ho pustiť. Yuki chytil okraj Shuichiho trička zvliekol mu ho cez hlavu. Potom sa vrhol nohavice, ktoré po niekoľkých sekundách námahy dal dole spolu s trenkami. Teraz ležal Shuichi pred Yukim úplne nahý. Prerývane dýchal a chvel sa po celom tele. Yuki sa postavil a rýchlo zhodil zo seba vlastné oblečenie.
Znova si ľahol na Shuichiho a na pery mu vtlačil ďalší vrúci bozk. Potom pokračoval ľahkými bozkami pozdĺž jeho čeľuste a po krku. Zastavil sa priamo na mieste, kde krk prechádzal v plece. Najprv to miesto jemne pobozkal a potom doň zahryzol, dosť silno na to, aby Shuichi vykríkol, ale nie dosť silno, aby začala tiecť krv. Hneď však začal poškodené miesto sať, takže sa Shuichiho výkrik zmenil na slastný ston.
Yuki sa presunul nižšie, aby sa mohol venovať Shuichiho bradavkám. Ľavú si vzal do úst a jemne ju sal a hryzkal, zatiaľ čo s druhou sa hral prstami, dokým nebol obe tvrdé. V tomto bode už Shuichi nebol schopný racionálne rozmýšľať a zmenil sa na stenajúcu a vzdychajúcu kôpku. Čo však nečakal, bolo, že Yuki vzal zrazu do ruky jeho penis a začal ním pumpovať. Okamžite zavrel tuho viečka a od slasti vyvrátil hlavu dozadu. Lenže ani toto netrvalo dlho, lebo hneď ako naplno stoporený, prestal ho Yuki masírovať a natiahol sa k svojmu nočnému stolíku, kde zo šuplíka vytiahol malú fľaštičku lubrikantu.
Vytlačil si trochu toho chladivého gélu na svoje prsty a priložil ich k Shuichiho otvoru. Shuichi sťažka preglgol. Nebol hlúpy. Vedel približne, čo bude nasledovať, a vedel, že to nebude najpríjemnejšie. Yuki bez ďalších teatrálností vsunul jeden prst do Shuichiho tesného otvoru. Spevák sa pomrvil. Zatiaľ to nebolo najhoršie, ale nebol to ani príjemný pocit. Okamžite pocítil, ako sa prst v ňom hýbe dnu a von. Zanedlho sa k nemu pridal aj druhý a tretí prst, a spolu sa začali hýbať nožnicovým spôsobom, aby ho trochu roztiahli. Shuichi sa trhane nadýchol a vydal zo seba bolestný ston. Lenže ten sa uprostred zmenil na slastný, keď sa Yuki dotkol niečoho hlboko v jeho tele.
Yuki okamžite vytiahol prsty, kvôli čomu sa ozvalo Shuichiho nespokojné zakňučanie. V okamihu však boli prsty nahradené niečím väčším. Yuki pretlačil hlavu svojho penisu cez prvý prstenec svalov Shuichiho otvoru a Shuichi zaskučal. Potom jedným rýchlym pohybom vrazil Yuki svoj penis do Shuichiho až po koniec. Shuichi vykríkol a do očí sa mu nahrnuli slzy. Yuki vtlačil ďalší vášnivý bozk na Shuichiho pery. Čakal chvíľu, kým si mladší muž nezvykne na jeho veľkosť. Shuichi zatiaľ držal kŕčovitý stisk okolo Yukiho pliec.
Po nejakej chvíli Shuichi niečo zamrmlal. „Yuki sa samoľúbo usmial, „Čo si hovoril?" „Povedal som, hýb sa," zasyčal dychčiaci mladík. Starší muž mu okamžite vyhovel. Pomaly vytiahol penis až kým vnútri nezostala len hlava a hneď ho tam zase rýchlo vrazil. Shuichi vykríkol Yukiho meno. Yuki sa uškrnul, lebo vedel, že sa mu podarilo nájsť to, čo pošle jeho milenca do siedmeho neba. Ani sa neunúval s pomalým tempom, ale tak prirážal do malého tela, až posteľ, na ktorej boli, kymácala. Chytil Shuichiho nohy a zahákol si ich o svoj pás, aby mohol ešte zvýšiť tempo a zakaždým si dal pozor aby sa trafil do jeho prostaty. Pomaly cítil, ako sa blíži jeho vyvrcholenie, preto znova Shuichiho ignorovaný penis a začal ním pumpovať do rytmu svojho prirážania.
Shuichi na druhej strane videl hviezdičky. Vo svojom opojení nezvládol nič, len kričať a stenať. Každý jeho sval bol napnutý na prasknutie. Z každého jeho póru mu stekal pot a v podbrušku cítil stúpajúci tlak. A zrazu sa to všetko uvoľnilo a on ejakuloval na Yukiho ruku a svoje brucho. Okamžite vykríkol Yukiho meno a utiahol svoje zovretie na spisovateľovom krku a páse. Yuki cítil, ako sa Shuichiho vnútorné steny okolo neho uťahujú. To ho tiež poslalo cez hranice. Zastonal a vypustil svoje semeno do Shuichiho útrob.
Yuki rýchlo vytiahol svoj penis zo Shuichiho a skolaboval na posteľ vedľa neho. Chvíľu tam sťažka oddychovali. Postupne sa ich dych spomaľoval a tep sa im vrátil do normálu. Po niekoľkých minútach sa Yuki otočil na Shuichiho, ale toho našiel pokojne spiaceho. Blond muž si vzdychol, ‚Nie je to zrovna najlepší milenec. Nemá žiadnu výdrž.' Naklonil sa nad svojho milenca a prehrabol mu jeho ružové vlasy. V rukách mu zostali jeho mačacie uši. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu sa Yuki usmial, natiahol sa k svojmu nočnému stolíku a tie uši vložil do šuplíka.
Zrazu sa naklonil nad Shuichiho a chcel ho pobozkať, ale pár centimetrov od spevákovej tváre sa zarazil a znova sa narovnal. ‚Čo to robím?' pomyslel si zmätene, ‚musel som sa zblázniť.' Rýchlo vstal a šiel do kúpeľne, aby sa osprchoval. Potom sa znova obliekol a šiel do svojej pracovne, kde zapol laptop a pokračoval v písaní jeho knihy. Spiacemu Shuichimu na jeho posteli už nevenoval jedinú myšlienku.
