Dívali sa na mikrozariadenie určené asi na špionáž.
„Mária, ehm kde tu je toaleta?" opýtal sa Callen.
„Hore po schodoch, druhé dvere vľavo."
„Vďaka."
Klopanie dverí donútilo Deeksa aj Máriu zbystriť pozornosť.
„Kto je?," pýtala sa Mária.
„Pizza!"
Deeks spoznal Nellin zvonivý hlas a poriadne mu odľahlo. Mohli to byť naozajstný Robie a Luke. A to by mali veľký problém.
-Medzitým na WC-
„Eric, čo to je?"
„Myslím, Callen, že je to... Tu to máme. Hackol som sa do serveru a ... je to viacúčelové zariadenie. Dokáže vybuchnúť, nahrávať video aj audiozáznam, dá sa z toho strieľať a má to zabudované GPS a polohy nejakých bodov. Ešte neviem čo alebo kto to je, ale pustím sa do toho. Ach, tak mi tu chýba Nell."
„Hej, Eric." Callen sa na neho pozrel s typickým Callenovským pohľadom.
„Máš pravdu, len pokoj. Držím palce."
„Ale ja som si žiadnu pizzu neobjednala."
„No, to je mi ľúto, ale máme tu vaše meno aj adresu."
„Ale ja som ju nechcela."
„No tak, veď predsa neodmietnete našu špecialitku, recept priamo z Talianska. Náš poklad. Jej neodolateľná chuť, chrumkavé a zároveň jemné cesto, jemná vrstva rajčinovej omáčky s roztopeným parmezánom..." Nell sa vžila do tejto role a vyzerala veľmi presvedčivo.
„Mária, myslím, že by ste tú pizzu mali kúpiť."
„Nemám pri sebe hotovosť. Vy áno?"
„Nie."
„Je mi ľúto, milá dáma, ale nemáme záujem."
„A dosť! Viete, aké je to ťažké! Chodíte po celom meste, dostávate mizerný plat...!"
„Dobre, dobre, idem sa hore pozrieť pre peniaze."
„Hetty vám posiela ploštice, máte ich tu umiestniť.," sykla Nell Deeksovi keď popri ňom prechádzala.
„O ou, asi máme spoločnosť. Zdrž Swensonovú v dome."
„Kto ste?"
„Ja? Ja som priateľ tejto slečny," pokynul na Nell.
„Ahá. A čo tu robíte?"
„Objednala si pizzu. A vy?"
„Ja a Luke sme prišli po...ehm...niečo nám dlží."
„Viete čo chlapci, nemali by ste ju teraz otravovať. Má so svojím manželom starosti."
„No viete, chceli by sme ju vidieť..."
„To nebude možné," do debaty sa priplietla aj Nell.
„Prečo?"
„Práve skolabovala. Volajte 911."
„Čo myslíte, čo sa jej stalo?" Táto otázka trápila každého v centrále.
„Je v kóme a možno sa neprebudí. Lekári nenašli nič v jej krvnom obehu a nič nezvyčajné."
„Pán Callen, máte zariadenie?"
„Áno, Hetty."
„Je len otázkou času, kedy Swenson a jeho chlapi zistia, že ich niekto vodí za nos."
„Niečo nové s bombami, Eric?"
„Nie."
„Dobre, agenti, môžete ísť domov, dnes už nič nevyriešime."
„Je niekto doma?" Deeks sa tešil, dúfal, že Kensi aj malý Matt budú doma.
„Psssst, malý práve zaspal," ozvala sa Kensi a Deeks sa pousmial.
„Pre Sandy treba ísť až o hodinku a malý Matthew spí..."
„Mhmmm... Takže vieš, čo budeme robiťť?"
„To, čo som posledných pár týždňov dlho nerobil...a určite ani ty."
„Deeks, Deeks, Deeks..." Kensi sa smiala od ucha k uchu. Tak jej chýbal, keď bola preč.
„Naozaj musím?"
„Marty, nemôžme nechať malú Sandy v škôlke dlhšie, ako ... no čo ak sa jej tam nepáčilo a..."
„Ale naozaj nemienim...Ale no tak. Aký chlap s normálnym rozumom by teraz vstal, obliekol sa a išiel do toho dažďa pre uplakané dieťa?"
„No, neviem...žeby Marty Deeks?"
„Máš pravdu, je to pre Sand. Keď sa vrátim...túto činnosť dotiahneme do konca!"
Obaja sa zasmiali a v objatí zostali ležať a vdychovali vôňu jeden druhého. Obaja toho druhého tak postrádali...
„Už idem. Oddýchni si." Deeks Kensi pobozkal na čelo a pobral sa do škôlky pre svoju dcéru.