kapitola
Trvalo mi takmer dve hodiny kým som kompletne dostala to sprosté blato z vlasov! Osprchovala som sa, prezliekla, zviazala si mokré vlasy do jednoduchého chvosta a vrátili sme sa späť k Potterovcom. Dlhovala som predsa Dominique vysvetlenie. Našla som ju sedieť v obývačke na gauči listovať v nejakom časopise. Keď ma zbadala rýchlo ho odhodila preč a nedočkavo sa na mňa zahľadela. Prisadla som si k nej a začala jej dopodrobna opisovať incident v kúpeľni.
„Zaujímavé, že som ten tvoj rev nepočula," bolo jediné, na čo sa Dom zmohla, keď som skončila. Zahľadela sa niekam do prázdna s dumajúcim výrazom na tvári.
„Toto teraz nerieš!" snažila som sa ju vrátiť do reality. „Radšej mi pomôž vymyslieť spôsob, ako sa mu pomstiť."
„Nemôžeš to proste nechať tak?" nadhodila Dom a ja som rázne pokrútila hlavou. „Nestačí, ak poviem, že ho za tú kúpeľňu teta Ginny riadne zvozila a prinútila ho všetku tú vodu utrieť? Bez mágie, podotýkam."
„Vážne?" spýtala som sa pobavene. „Škoda, že som ho pri tom nevidela."
Začuli sme kroky a v obývačke sa objavil Potter s Roxanne za pätami. Neušlo mi, ako unavene Potter vyzeral. Avšak aj to len do chvíle, ako ma tam zbadal sedieť vedľa Dominique.
„Ale, ale, naše zmoknuté kura sa vrátilo," predniesol s úškrnom. „Prišla si si po prídavok, Eatonová?"
„Nie, vlastne som sa ťa prišla spýtať či nechceš vydrhnúť kúpeľňu ja nám, keď už sa hráš na toho domáceho škriatka," vrátila som mu, „S tým tvojím IQ húpacieho koníka by si medzi nich hravo zapadol, Potter."
Skôr však, ako mohol Potter niečo odvrknúť, Roxanne prekvapene vykríkla „Jacob!" a hnala sa k balkónovým dverám. Všetci sme sa pozreli tým smerom a zbadali sme tri chlapčenské postavy, ako sa cez trávnik blížia k domu. Dve postavy boli hnedovlasé a jedna plavovlasá. Roxanne sa hodila okolo krku tomu brunetovi úplne na ľavo- bol to jej frajer, Jacob Nott. Zvyšní dvaja chlapci pokračovali k domu zanechávajúc tam objímajúcu sa dvojicu osamote. Ako sa približovali, v blondiakovi som spoznala Scorpiusa Malfoya a v tom druhom hnedovlasom chalanovi, Potterovho ďalšieho spolužiaka zo Slizolinu, Marcusa Zabiniho.
„Marcus! Scorpius!" zvolal Potter natešene a išiel sa zvítať s kamarátmi.
„Nevravel si, že posledné dni prázdnin stráviš u starých rodičov, Scorp?"
Scorpius len pokrčil plecami. „Hej, ale moji starí rodičia vedeli, že by som bol radšej tu, a tak ma sem dnes priviezli." S Potterom sme si vymenili veľavýznamné pohľady. Scorpiusovo včerajšie stretnutie s Rose v tom opustenom dome malo zrejme zostať tajomstvom. Ale prečo? Prečo tam spolu boli a čo tam spolu robili? Čo také sa dialo, že to nemohli povedať ani svojim najlepším priateľom?
„Potter, môžeš na slovíčko?" kývla som hlavou smerom ku kuchyni. Dom aj Potter na mňa vrhli prekvapené pohľady. Veľavravne som sa na Pottera zadívala, ten konečne pochopil a prikývol. Zanechali sme ohromenú skupinku postávať v obývačke a stratili sme sa v kuchyni.
Hneď, ako sme sa ocitli v prázdnej kuchyni som sa otočila na Pottera.
„Máš predstavu, čo také mohli tí dvaja spolu robiť v tom dome?"
„Och, predstáv mám kopu! Jednu absurdnejšiu než druhú!"
Zavládlo medzi nami ticho kým sme sa obaja snažili v myšlienkach nájsť nejaké rozumné vysvetlenie toho, čo sme včera večer videli. Nedarilo sa mi to. Ten odporný tichý hlas z odľahlého kúta mojej mojej mysle na mňa stále kričal, že moja najlepšia kamarátka má aféru so Scorpiusom Malfoyom! Samozrejme, bolo to vylúčené! Rose a Scorpius mali asi taký vzťah ako ja s Potterom, s tým rozdielom, že na seba neútočili fyzicky. Vtedy sa o slovo znova prihlásil ten hlas v mojej mysli. Vybafol na mňa, že tí dvaja na seba už najskôr akosi fyzicky „zaútočili". Pri tej myšlienke mnou až hrklo. Ale nie, to by Rose nikdy nespravila! Nikto predsa nemôže mať aféru, vzťah alebo už čokoľvek s niekým, koho neznáša, no nie?!
Snažila som sa samu seba presvedčiť, že tam tí dvaja spolu boli z nejakých rozumných, ľahko vysvetliteľných dôvodov a ignorovala som ten poondiaty hlas, ktorý stále tvrdil, že je to inak.
„Mali by sme to zistiť," konečne prerušil ticho Potter.
Prikývla som. „Ty skús niečo vytiahnuť so Scorpiusa a ja skúsim niečo dostať s Rose." Potter slabo prikývol na súhlas. Wow, kto by si bol pomyslel, že ja a Potter raz budeme v niečom spolupracovať. V takejto situácii je však naše spojenectvo nevyhnutné.
Z našich ďalších úvah nás vytrhol hlas pani Potterovej, ktorá sa práve vrátila domov zavalená obrovskými nákupnými taškami.
„Albus, pomôž mi s tým," rozkázala Potterovi a ten sa rýchlo zberal jej pomôcť. Najskôr nechcel, aby sa naňho hnevala ešte viac. Poviem vám, na to aká je pani Potterová malá, vie byť poriadne desivá! Merlin vie, že si s ňou neradno zahrávať.
„Och, ahoj Alyssa," pozdravila, keď ma tam zbadala stáť. „Zostaneš na obed?"
„Myslím, že nie. Ďakujem, ale už som vašu pohostinnosť zneužila viac než dosť, pani Potterová," odmietla som nevoľky. Najradšej by som bola u Potterovcov každú jednu minútu. Atmosféra u nich doma bola vždy oveľa lepšia ako u nás doma. Žiť so starou mamou, ktorá vás v jednom kuse kritizuje a porovnáva s mladšou „dokonalou" sestrou, veru nie je prechádzka ružovou záhradou. Mama by ju najradšej poslala niekam do starobinca, pretože aj ju v kuse napomína, ale otec to odmieta. Potom sa kvôli tomu sústavne hádajú a jednoducho sa to nedá počúvať. Nečudo, že som odtiaľ rada preč.
„Hlúposť! U nás si predsa kedykoľvek vítaná, Alyssa. A rovnako aj Katherine," usmievala sa na mňa pani Potterová. Nemohla som si pomôcť, vďačne som sa na ňu usmiala.
„Ďakujem. A mrzí ma tá kúpeľňa dnes ráno."
„Tým sa netráp, moja milá, už sme ju dali do poriadku."
Presunula som pohľad na Pottera, ktorý na mňa zazeral z druhej strany kuchyne. Keď sa mi pani Potterová otočila chrbtom uškrnula som sa naňho.
„ALYSSA!" počula som zakričať Dominique a o sekundu na to sa vrútila za mnou do kuchyne.
„Áno, Dom, čo je?" spýtala som sa s úsmevom. Dominiqueine oči žiarili ako oči päťročného dieťaťa, ktoré si práve pod vianočným stromčekom našlo kopu darčekov.
„S Rose sme vymysleli, že si dnes spravíme čisto dámsky večer. No nie je to super?!" tešila sa Dom a začala poskakovať ako šialená. Skvelé, môžem s tešiť na maratón neznesiteľne primitívnych chick- flickov, na kompletnú manikúru aj pedikúru a babské rečičky! Ale na druhú stranu, budem mať výbornú príležitosť vymámiť niečo z Rose. Dnešná noc možno nebude až taká katastrofálna...
Nakoniec som sa teda nechala obmäkčiť a zostali sme, aj s Kat, na obed u Potterovcov. Jedlo bolo, tak ako vždy, vynikajúce a atmosféra veľmi príjemná. Tí traja chalani akoby so sebou priniesli nejaký nový elán a energiu. Obzvlášť Marcus, ktorý stále rozprával, čo za blbosti to s Potterom zvyknú vystrájať počas školského roka. Keďže pri stole sedeli aj jeho rodičia, Potter každú chvíľu vrhla vražedné pohľady Marcusovým smerom. Priznám sa, že tak veľmi som sa nezasmiala už dlho. Viem prečo sa mi ten chalan vždy zdal sympatický!
„Ale, nebojte sa pani Potterová, iba žartujem," uistil ju Marcus, keď naštvane zazerala po Potterovi. „Uisťujem vás, že Al je v škole úplný anjelik!" Od smiechu som až vyprskla tekvicový džús späť do pohára. Potter a anjelik?! To určite!
Po obede som sa spolu s Dom a Rose utiahla do ich izby, aby sme prebrali detaily nášho babského večera. Ako som sa obávala, baby chceli celý večer pozerať nejaké stupídne slaďáky a pri tom si lakovať nechty.
„Otázkou zostáva, aké filmy si pozrieme," vzdychla Rose.
„Ou, ou, ja viem!" nadšene zapišťala Dom. „Tuším sa to volalo Zápisník jednej lásky. Mama to minule pozerala a ten herec, čo tam hral, bol vážne na zahryznutie."
„Super! Mňa teraz tiež napadol jeden, ktorý moja mama úplne zbožňuje, Titanic," doplnila Rose.
„Um, vážne musíme tie hlúpe filmy pozerať?" spýtala som sa zúfalo. Titanic dobre poznám. Mama pri ňom zakaždým slzí. Dom a Rose sa na mňa pozreli akoby som pochádzala z inej planéty.
„Prečo? Čo je na nich zlé?" opýtala sa Dom.
„Pre Merlina, Alyssa, si predsa dievča, tak prečo nemáš rada dievčenské filmy?" nadhodila Rose.
„Len preto, že som dievča to neznamená, že musím mať rada romantické filmy!" odvrkla som. Dom a Rose si vymenili veľavýznamné pohľady. Pochopila som, že si začínajú myslieť, že nie som normálna.
„Povedzte mi jediný dôvod prečo by som ich mala pozerať! Väčšinou sú len presladené, primitívne a totálne nereálne! Vážne! Každý predsa vie, že „láska až na veky" alebo „žili šťastne až do smrti" neexistuje!" rozčuľovala som sa. „A nemienim to pozerať len preto, že tam hrajú rozkošní herci!"
Skôr než mi stihli povedať, aká som nenormálna, ozvalo sa zaklopanie na dvere a dnu nakukla Scorpiusova plavá hlava.
„Hej, dievčatá, má niektorá záujem zahrať si s nami metlobal?" spýtal sa. „Ešte nám chýbajú dvaja."
„Jasné!" ihneď som súhlasila. Och, ako mi len chýba metlobal! Celé prázdniny som dúfala, že si zahráme.
„Ak si si nevšimol, práve som boli uprostred dôležitej debaty, Malfoy!" osopila sa naňho Rose. Zmätene som pozrela na ňu. Len včera sa s ním v tom dome oproti smiala a teraz sa k nemu správa takto odmerane.
„Och, to ma mrzí! Práve ti dávali rady, ako si efektívne zafarbiť tie mrkvové vlasy?" spýtal sa s nádejou v hlase. Keby som nebola šokovaná tým, ako ľadovo sa k sebe správajú, keď len včera mali spolu tajné stretnutie, možno by som sa aj rozosmiala. O čo tu, do pekla, ide?!
Chalani nakoniec spracovali aj Dom, aby si zahrala, a tak sme sa všetci vybrali na metlobalové ihrisko ukryté v lese v čarodejníckej časti mesta. Cestou som sa ešte zastavila u nás doma po metlu a tiež, aby som rodičom oznámila, že aj dnešnú noc strávim u Potterovcov. Našťastie nemali námietky. Potom sme sa už vydali do lesa. Kráčala som po boku s Marcusom a Dom, ktorí boli zabratí do živého rozhovoru. Počúvala som ich len na pol ucha, pretože som po očku poškuľovala po Rose a Scorpiusovi. Išli vedľa seba, ale držali sa do seba najďalej ako to chodník dovoľoval. Nešlo mi to do hlavy. Včera im nevadilo byť pri sebe blízko a teraz...
Z myšlienok ma vytrhol šťuchanec pod rebrá. Vrhla som vyčítavý pohľad na Dom a šúchala si bok.
„Kde stále lietaš?"
„Prepáč...ja, zamyslela som sa," vyhŕkla som. Dom pohoršene pokrútila hlavou, ale nič nepovedala. Odvrátila sa odo mňa a pobehla, aby sa ocitla na rovnakej úrovni ako Rose. Keď bola preč Marcus sa ku mne nahol a zašepkal mi do ucha: „Kto je to?" Jeho pery sa pri tom zľahka obtreli o moje ucho, čo zapríčinilo, že mi telom prešla triaška. Som šestnásťročná teenagerka, nemôžete čakať, že moje telo nebude reagovať aj na nepatrné dotyky nejakého atraktívneho chalana! A že Marcus teda je kus! Tá karamelová pokožka, tmavé kadere, hlboké modro- zelené oči a tie plné pery by nenechali žiadne dievča chladné.
Sťažka som preglgla a snažila sa udržať na zrazu roztrasených nohách. Civela som s pootvorenými ústami naňho, úplne fascinovaná.
Na niečo sa ťa pýtal, pripomenula som si.
„Čo...ako to myslíš?" vytisla som zo seba.
„Kto je ten chalan, na ktorého myslíš," povedal akoby to bolo úplne samozrejmé.
„Nemyslím na žiadneho chalana!" zavrátila som. „Uvažovala som nad tým, ako prežijem dnešný večer." Nebola to tak úplne lož. Vážne som dumala nad tým, ako sa zvládnem celý večer dívať na babské filmy. Marcus sa na mňa chápavo usmial. Mal fakt krásny úsmev!
„Babské večery nie sú pre teba?"
„Vôbec!" potvrdila som. „Romantické filmy a babské rečičky sú niečo, čomu asi nikdy neprídem na chuť."
„A čomu teda?" spýtal sa s neskrývaným záujmom. Zamyslela som sa.
„Napríklad metlobalu, pokru, plánovaniu vraždy Albusa Pottera..." Na to sa Marcus úprimne rozosmial. Rose a Dominique sa na nás prekvapene obzreli. Pozreli raz na Marcusa a raz na mňa, a potom ma obdarili súhlasnými úškrnmi, ktoré ako by hovorili „Do toho, flirtuj s ním ďalej." Ony dobre vedia, že Marcus je presne môj typ.
O pár minút stromy okolo nás zredli a ocitli sme sa na lesnom priestranstve, ktoré bolo prerobené na metlobalové ihrisko. Nebojíme sa, že ho objavia mukolovia, pretože tí a boja do čarodejníckej časti mesta, čo i len vstúpiť. Sú presvedčení, že tam vládne niečo nadprirodzené. A vlastne ani nie sú tak ďaleko od pravdy, nie?! Čarodejníci sa len ťažko dajú označiť za niečo, čo muklovia považujú za prirodzené. Vidím to zakaždým na mojom otcovi, keď pred ním mama čaruje. Dala by som neviem čo za to, aby som mohla vidieť jeho tvár, keď mu mama po svadbe oznámila, že je čarodejnica. Stavím sa, že by to bol parádny pohľad!
„Tak fajn, teraz sa rozdelíme do tímov," zavelil James, ktorý sa ujal úlohy vodcu. „Tí, čo nehráte si choďte sadnúť tamto na lavičku."
Zostali sme my desiati, čo hráme. James nás rozdelil do férových tímov. Ja som bola v tíme s ním, Marcusom, Dominique a Scorpiusom. James a Marcus si zo srandy vymenili svoje obvyklé pozície- James bol strážca a Marcus stíhač, ja som bola odrážačka a Dominique so Scorpiusom triafači. V druhom tíme boli Hugo, ako strážca, Potter, ako stíhač, Jacob, ako triafač a Roxanne a Fred, ako odrážači a zároveň aj triafači.
Začali sme hrať. Hrali sme asi desať minút, keď Dom strelila Hugovi parádny gól. Katherine, ktorá sa podujala zápas komentovať, bola nadšením bez seba. Naopak Rose, ktorá sedela na lavičke vedľa nej, sa tvárila nezaujato. Rozmýšľala som prečo s nami vôbec išla, keď metlobal neznáša. Žeby to malo niečo spoločné s tým blonďavým slizolinčanom?
Odrazu tesne popri mne preletel Potter a takmer ma zhodil z metly. Stálo ma veľa síl udržať sa na metle.
„Nevieš dávať pozor, Potter?" zrúkla som naňho. Iba sa na mňa uškrnul, pokrčil plecami a letel preč. Otočila som sa práve včas, aby som videla, ako Fred odpálil dorážačku na Dominique, ktorá v rukách držala prehadzovačku. Rýchlo som ta letela kričiac na Dom, aby sa uhla. Kútikom oka som zazrela Pottera, ako sa stmhlav rúti nadol. Dostala som nápad. Odpálila som dorážačku mieriac na jeho hlavu. S hrôzou v očiach som potom sledovala, ako moja dorážačka zasiahla Marcusa rovno zozadu do hlavy.
