„Dám Vám priniesť nejaké občerstvenie," povedal Aizawa a ukázal na nejakého sluhu, ktorý hneď odišiel. „To nebude potrebné," ozval sa Sora, „hneď pristúpime k skúšaniu." Hneď aj kývol na komorníka s topánkou. Ten pristúpil k Sorovi, pripravený pomôcť záujemcovi obuť si topánku. Aizawa chcel namietnuť, ale Sora ho jediným pohybom ruky umlčal. Prvý si skúšal topánku Kai. Vyzul si svoju topánku a prevzal od komorníka sklenenú. Veľmi sa snažil natlačiť si svoju nohu do malej sklenenej topánočky, ale vždy mu z nej vytŕčala päta. „No tak, snaž sa trochu," šepkal mu Aizawa, ktorý stál za jeho chrbtom. Nakoniec sa však musel Kai vzdať. Na jeho nohu topánka zjavne nepatrila. Potom bol na rade Ran. Po veľkej námahe sa mu podarilo dostať nohu do topánočky. Príšerne ho však tlačila. „Vidíte?!" zvolal Aizawa víťazoslávne, „tu máte svoju nevestu!" Ran pohol nohou, v snahe trochu sa oslobodiť od bolesti. Ako dvihol špičku, topánka sa okamžite zošuchla dole, okraj topánky mu odrel pätu a topánka mu zostal visieť na špičke. „Namyslím si," povedal Sora, „topánka nie je jeho." Komorník vzal od Rana topánku. „Máte ešte nejaké deti?" spýtal s Sora. „Nie, len týchto dvoch," povedal Aizawa s predstieranou pokorou. V žiadnom prípade nechcel, aby sa dozvedeli o Naovi.
„To nie je pravda!" vykríkol zrazu Ran. „Buď ticho Ran!" zasyčal na neho Aizawa. Potom sa otočil k hosťom, „Syn si rád vymýšľa." „Ale prestaň už s tým," zastal sa Kai Rana, „Máme ešte jedného nevlastného brata. Jediného syna grófa Fujimoriho, Sunaa. Je v izbe na konci chodby." A ukázal na jedny dvere. Aizawa v nemom úžase hľadel na Kaia. Sorovi nebolo viac treba a vybehol zo salónika.. Dobehol až na koniec chodby, ale keď chcel otvoriť dvere, zistil, že sú zamknuté. Hneď za ním došiel Yoru, ktorý vzal grófke kľúč, a posledný bol Ichikawa. Rýchlo odomkol a spolu vošli do izby. Vnútri vedľa postele, s hlavou opretou o okraj, ležal Nao, ktorý od vysilenia odpadol. Neprebral sa ani keď ho Sora zobral na ruky a vyniesol von. Keď vychádzal Ichikawa, zbadal na stolíka vedľa okna druhú sklenenú topánku. Vzal ju a šiel za ostatnými. Sora uložil Naa na gauč v salóniku. „Prineste vodu!" prikázal Sora jednému z pážat. Kým sa páža vrátilo s vodou, Sora zatiaľ ovieval Naa Ranovým vejárom. Pomaly začal Nao prichádzať k sebe. Otvoril oči a zbadal nad sebou Soru. Rýchlo sa posadil. „Nech sa páči, napi sa," ponúkol Sora Naovi vodu, ktorú si ju bez slova vzal a trochu si odpil. Odchádzaš so mnou na zámok!" povedal Sora rozhodne. „Ale nemôžete ho predsa len tak odviesť," „ namietal Aizawa, „ani neskúšal topánku!" „To nie je problém," povedal Sora a kývol na komorníka s topánkou. Keď komorník okolo Aizawu, schmatol zrazu Aizawa topánku a utiekol s ňou preč. Všetky pážatá sa vrhli za ním.
„Dúfam, že ho chytia," poznamenal Yoru. „To nebude ani potreba," povedal Ichikawa a vytiahol druhú topánku. Všetci na neho prekvapene pozreli. „Odkiaľ to máš?" spýtal sa Sora. Ichikawa sa usmial, „Našiel som to v jeho izbe." Nao sklonil oči a začervenal sa. Sora si vzal od Ichikawu topánku, opatrne vyzul Naovi jeho plátenku a obul mu sklenenú. Obula sa veľmi ľahko, ako keby sa s ňou Nao už narodil. „Vedel som, že si to ty," zašepkal Sora. Nao letmo prikývol. „Chcem sa ťa opýtať niečo, čo ma trápi už dlhšiu dobu," začal Sora neisto, „Sunao vezmeš si ma?" Na pár sekúnd naňho Nao len nechápavo hľadel, ale potom sa jeho tvár rozžiarila a hodil sa Sorovi okolo krku, „Samozrejme. Mimochodom, môžete ma oslovovať Nao, Vaša výsosť." „Ja som zase Sora, a nie "Vaša výsosť"," kontroval mu Sora. Ostatný začali tlieskať. „Gratulujeme ti Nao," usmial sa Ran. „Áno,, gratulujeme," pridal sa Kai. Vtedy sa vrátili strážci aj so spútaným Aizawom. „Vy idete s nami," hovoril Sora, „o Vašom treste si pohovoríme neskôr." Nao poťahal Soru za rukáv. Sora naňho pozrel. „Mohli by ísť aj moji bratie?" spýtal sa Nao. Sora sa obzrel a zbadal štyri očakávajúce tváre. „Ale áno," súhlasil nakoniec.
Spolu vyšli von na dvor. Nao si znova obul svoje plátenky a sklenené topánky držal komorník na zamatovom vankúši. Hneď ako Sorov kôň zbadal Naa, erdžaním ho pozdravil. Nao ho pohladkal po hlave. „Pomôžem ti vysadnúť?" spýtal sa Sora. „Netreba," pokrútil hlavou Nao, „aj predtým som to zvládol bez pomoci." Potom sa s ľahkosťou vyšvihol do sedla. Sora vysadol hneď za neho. Ostatný tiež nasadli na svoje kone. Komorník nasadol do koča, vedľa neho sedel naštvaný Aizawa a oproti nim boli Ran s Kaiom. Sora dal ruky okolo Naa, chytil opraty a všetci sa pomaly pohli.
Na zámku sa okamžite začali prípravy na svadbu. Kráľovský pár prijal Naa veľmi srdečne, hlavne Nanami bol rád, že Sora konečne našiel toho, koho miluje. Sora potrestal Aizawu tým, že musel desať rokov slúžiť v palácovej kuchyni. Nakoniec sa však nekonala jedna svadba, ale hneď tri. Z týchto, svadieb nikto neutekal a nestrácal topánky. A všetky tri páry žili spolu šťastne v láske až kým nepomreli.
2