Jednoducho neodolateľná (Simply Irresistible)

Autor: bookworm1993

Originál: s/5498748/7/Simply_Irresistible

Stav: autorkasúhlasila s prekladom

Preklad: Morgana

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí: pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto konkrétnej poviedke vlastní bookworm1993.

Hermiona kráčala svižným krokom do svojej kancelárie.

Nevšímala si ani zízania ľudí, okolo ktorých prechádzala, ani uznanlivých pohľadov, ktoré dostávala na svoju adresu od väčšiny mužského pokolenia v okolí chodby. Bola plne zahĺbená do článku v Dennom prorokovi vo svojich rukách. Tam, presne na titulnej strane sa vynímala fotka nej a Draca!

Totožnosť tajomnej ženy stále neznáma

Kolujú rôzne teórie o tom, kto v skutočnosti je najnovším úlovkom večného milovníka, Draca Malfoya. Mnohí považovali ženu na fotke za Taylor Ewinovú, začínajúcu popovú hviezdičku, avšak samotná Taylor i jej hovorca podobné domnienky rázne dementovali. Ewinová sa však nechala počuť, že byť tým šťastným dievčaťom by jej vôbec nevadilo.

Neprajeme si to snáď všetky?

Zo spoľahlivého zdroja sme sa však dozvedeli prekvapivú správu, a to, že toto dievča nie je len obyčajnou náhradou za Sadie Rayne...

„Pri Merlinovej brade, toto je už vážne smiešne! Teraz sú z toho akože najdôležitejšie správy dňa? Kam sme sa to dostali...?" šepkala si popod nos, keď vchádzala na svoje oddelenie.

„Prepáčte, nestratili ste sa?"

Hermiona odtrhla oči od novín. Pred ňou stál jeden z jej spolupracovníkov, Ken Hamilton. Všetky ženy z oddelenia, hlavne sekretárky, o ňom neustále klebetili. A bili sa oňho. Naozaj k zaplakaniu. Dokonca aj jej osobná asistentka v tom bola zapletená. Bolo pravdou, že mal nádherné, jemné, hnedé vlasy, vrelé, modré oči a úsmev, ktorý by vedel ukončiť vojny. Stavila by sa, že sa niektorým z tých sekretárok pri pohľade na tohto charizmatického chlapa, vyzliekali nohavičky samy od seba. Stretla ho raz, či dva krát. Zdal sa jej veľmi príjemný, milý a slušný... a veľmi šarmantný. Vedela si predstaviť, prečo sa doňho všetky zamilovali. No ani jeho osoba nebola výnimkou pre šíriteľov pochybných rečí, tí pochybovali o jeho orientácii. Nikdy sa totiž nezaujímal o žiadnu ženu z kancelárie.

„Nie, Hamilton. Ďakujem, som presne tam, kde som chcela byť," povedala Hermiona a jemne sa naňho usmiala. Ukročila mu z cesty a chcela popri ňom prejsť.

Od jej úmyslu ju zastavila Kenova ruka na jej lakti. Spýtavo k nemu vzhliadla.

Prešli sekundy, no on stále nič nepovedal, iba sústredene hľadel.

„Hermiona Grangerová, si to naozaj ty?"

Nevyzerám až tak odlišne, nie? spýtala sa sama seba, keď sa jej Ken ospravedlňoval za to, že k nej bol nezdvorilý. Hermiona si to vôbec nemyslela.

Nuž, možnože predsa len vyzerám, pomyslela si, keď si zahrabla do vlasov. Boli mierne zvlnené, jemné a uhladené. Svoj zvyčajný prísny drdol vymenila za vlasy vypnuté sofistikovaným hrebienkom. No a jej oblečenie...

V mysli sa kyslo usmiala. Oblečenie jej vyberal Malfoy, a to hovorilo samo za seba. Fialová blúzka s dosť odvážnym výstrihom jej tesne priliehala k telu a pekne zvýrazňovala každú jednu krivku, sivá tulipánová sukňa lichotila zasa nohám a sadala jej tesne na zadok, čerešničkou na torte boli však fialové saténové lodičky.

Čo si to navrávala? Vyzerala ako stelesnenie zúfalej sekretárky!

Práve hľadala v mysli najlepšie spôsoby, ako by mohla Malfoya prekliať čo možno najbolestivejšie, keď tu zrazu kútikom oka zaregistrovala hromadu kvetín.

Na stole jej asistentky stála váza plná fialových kvetov.

Tulipány, karafiáty, ľalie, divé maky– všetko, na čo si len človek vedel spomenúť, tu, v jednej kytici a vo fialovej farbe. Tá váza samotná mala rozmer kuchynského drezu.

Zažmurkala, pretrela si oči rukami a zažmurkala znovu.

„To všetko je pre teba," vychrlila jej sekretárka rýchlo zo seba, keď ju uvidela.

„Asi sa mi to len sníva, to by neurobil..." zamrmlala si výhražne popod nos.

„O kom to hovoríš- drahý Merlin, Hermiona, vyzeráš úžasne!" povedala užasnuto.

Hermiona sa začervenala. „Potrebovala som zmenu."

„Vyzeráš proste dokonale. Naozaj."

„Díky, Anna," poďakovala a jemne sa na asistentku usmiala.

Anna si ju poriadne premerala. „No počkaj, ty si tá tajomná žena!"

„Pšššt!" zahriakla ju Hermiona a priložila si k perám ukazovák.

„Ách, takže je to tajomstvo! Neboj sa, z mojich úst sa to nikto nedozvie," povedala Anna a naznačila zamknutie úst na kľúčik. „Môžem však otvoriť ten lístok? Je od... neho, pravda?"

„Anna!"

„Och. Uaaau."

Hermiona odlevitovala kyticu dovnútra svojej kancelárie a umiestnila ju na okenný parapet. V skutku netradičná kombinácia. No i tak musela priznať, že vyzerala prekrásne. Ron jej nikdy kvety nekúpil...

Opatrne otvorila priloženú kartičku, akoby sa bála, čo v nej nájde napísané.

Grangerka,

stále nemôžem uveriť, že na ten večierok ideš nakoniec s Blaisom. Radikálne mi to mení všetky plány. A navyše sa mi to ani v najmenšom nepozdáva. No keďže som taký úžasný, som ochotný odpustiť ti. Ak so mnou poobeduješ. Až potom sa rozhodnem, či ti prepáčim, alebo nie.

-DM

Okamžite dala zavolať jednu z ministerských sov a začala písať odpoveď. Potom list poskladala a pripla vtákovi o nohu. Vypustila ho z okna a pozerala sa za ním, až kým z neho nebola len miniatúrna bodka na oblohe.

Draco bol práve uprostred rokovania, keď do jeho kancelárie z ničoho nič vletela neznáma sova. Hľadel na tú škaredú sivú sovu a nevedel, čo si myslieť. Nespoznával ju.

„Prepáčte, páni. Mohli by ste ma na chvíľu ospravedlniť?"

Odviazal jej z nohy list a pozrel na obálku. Na bielom papieri úhľadnou kurzívou stálo:

Hermiona Grangerová

Vedúca Oddelenia pre presadzovanie čarodejníckeho práva

Malfoy,

tlieskam ti, našiel si naozaj efektívny spôsob, ako vyznieť celkom ako malé, rozmaznané decko.

V každom prípade, prijímam.

-Hermiona

P.S.: Tie kvety neboli nutné, no veľmi sa mi páčia.

Veľmi ho to pobavilo.

Zo všetkých ľudí, ktorí ho obklopovali, mala jedine Grangerová dostatočnú guráž správať sa k nemu takto drzo a priamočiaro.

Čokoládu, ktorú si Harry od nej pýtal, mu Hermiona radšej poslala na Oddelenie Aurorov po sove. Nebola ešte pripravená čeliť mu takto zmenená. Niežeby sa za seba hanbila, bolo to kvôli tomu, že cítila, že by to Harry neprijal moc dobre, no a práve v tejto chvíli to bolo to posledné, čo jej ešte chýbalo. Nutne potrebovala všetkých svojich priateľov. A najmä Harryho.

Pošúchala si spánky.

Ginny jej včera večer volala a prinútila ju ku všetkému sa priznať. Neurobila to, pretože nemohla. S Malfoyom si navzájom prisahali, že o ich dohode nikomu nepovedia– čo zahrňovalo aj Ginny. Takže namiesto celej pravdy povedala len jej časť, a to, že jej Malfoy vrazil do kancelárie a späť do života úplne z ničoho nič. Taktiež povedala, že jej pomohol dostať sa z Ronovej nevery a vyliečiť zlomené srdce. Čo bola pravda. Zaklamala len o zmene vizáže. Naznačila, že sa na tento odvážny krok odhodlala preto, lebo jej to prišlo ako dobrý nápad. Nebola to úplná lož, no ani dôvod, pre ktorý vyzerala tak, ako vyzerala. Ginny ani len netušila, že zmeniť ju bol Malfoyov nápad. Ešte k tomu za pomoci oslnivého škandinávskeho kaderníka. Takže teraz bola v tom, že to všetko vykonala ona sama.

Totožnosť tajomnej ženy však už dlho zahalená rúškom tajomstva nezostane. Anna to vedela, Ginny tiež – to znamenalo, že aj Harry, a keď to vedeli oni dvaja, bolo celkom isté, že sa to dozvedel aj ostatok Weasleyovskej rodiny, takže... do pekla, začala ju z toho všetkého vážne bolieť hlava.

Keďže netušila, čo by mala v tejto veci ďalej podniknúť, pustila sa do papierovačiek. Jedine táto činnosť jej doteraz zakaždým poskytla uvoľnenie od všadeprítomného stresu. Netrvalo dlho a práca ju úplne pohltila.

Mentálne nad sebou zanariekala. Mala dvadsaťdva a stále považovala kancelársku prácu za zábavu. Ani sa Ronovi nedivila, že o ňu stratil záujem. Vážne s ňou nebolo niečo v poriadku...

Pozrel na hodiny. Bolo o päť minút jedenásť. Povzdychol si a položil papiere na stôl. Zajtra by mali tento obchod konečne uzavrieť, takže sa potreboval uistiť, že si zmluvu dôkladne prečítal, no bol nedočkavý. V skutočnosti sa o tento kontrakt veľmi nezaujímal... no zarobil by mu neskutočné množstvo peňazí, a navyše mu obetoval svoj vzťah so Sadie. Ak tu bolo možné vôbec o nejakom vzťahu hovoriť. Nechcel však, aby všetok ten čas, čo strávil prípravami na tento okamih, vyšiel navnivoč.

Možno práve hodina strávená s Grangerkou mu vrásky z práce vyhladí.

Uf. Všakže si to práve nepomyslel?! Do pekla, len v rozmedzí niekoľkých dní sa na ňu znova naviazal. To nebolo ani v najmenšom dobrým znamením.

Boli len priateľmi, navyše mohol pokojne povedať, že ona mu rozumela tak, ako zatiaľ nikto iný. Nebála sa podpichnúť ho. Napríklad tak, ako to urobila vo svojom poslednom liste – nazvala ho malým, rozmaznaným deckom. Vedela ho účinne rozosmiať a on sa bez premýšľania pri nej zakaždým uvoľnil a bol sám sebou. To naozaj nebolo dobre. No i tak bolo krajne nepravdepodobné, že by sa rozhodol s tým v dohľadnej dobe prestať.

Hodiny pred ním odbili na celú. Bolo jedenásť.

Uchmatol z kresla habit a oznámil sekretárke, že odchádza na obed.

Ozvalo sa zaklopanie na dvere.

Bez toho, aby Hermiona vzhliadla od papierov, povolila návštevníkovi vojsť.

„Vidím, že si kvetom našla veľmi dobré miesto," ležérne odvetil na prahu jej dverí Draco. Vošiel dnu a zatvoril za sebou.

Hermiona zdvihla oči. „Sú nádherné, nemohla som ich položiť niekde, kde by ich nikto neuvidel."

„Vedel som, že sa ti budú páčiť," povedal Draco so samoľúbym úškrnom.

Prevrátila očami, no usmievala sa.

„Prichystaná na obed? Rezervoval som nám stôl."

„V skutočnosti nemám moc na výber, že?"

„Nie."

Pokrútila hlavou a vstala z kresla. „Ešte poviem Anne, že idem na obed a môžeme vyraziť."

Ako Hermiona otvárala dvere, započula z druhej strany nejaké hlasy, a keď ich roztvorila dokorán, na zem pred ňu padli tri postavy- Anna, Blaise a Harry. Práve Blaise vyzeral byť tým nešťastníkom, ktorý sa ocitol na spodku kopy tiel s pomliaždeným predlžovacím uchom pod hlavou.

„Anna Rossová, Blaise Zabini, Harry James Potter! Dúfam, že to nie je tak, ako to vyzerá a neodpočúvali ste nás celý čas za dverami?" nahnevane zvolala Hermiona.

Všetci traja sebou vystrašene trhli, kým Draco stál nehybne obďaleč a pobavene sledoval scénu, kde jeho kamarát a osina v zadku dostávali vyžrať od jeho „priateľky".

„Je mi to veľmi ľúto, Draco," ospravedlňovala sa Hermiona, keď prechádzali chodbami Ministerstva.

„Predovšetkým sa neospravedlňuj. Mali sme šťastie. Myslím, že keby sme Pottera nenachytali špicľovať pred tvojou kanceláriou, nedovolil by mi zobrať ťa na obed."

Usmiala sa. „V tom máš pravdepodobne pravdu."

V momente, ako Hermiona dokončila vetu, zjavil sa záblesk a ľudia okolo nich sa začali prekrikovať.

„Pán Malfoy, predstavili by ste nám vašu priateľku?"

„Ako sa voláte, krásna dáma?"

„Pán Malfoy, môžeme poprosiť spoločnú fotečku?"

Z každej strany sa ozýval stále väčší a väčší hurhaj a záblesky fotoaparátov ich oslepovali natoľko, že ani nevedeli, kde kráčajú.

Draco ovinul ruku okolo Hermiony, aby ju aspoň sčasti chránil pred šialenými novinármi.

Avšak zdalo sa, že to gesto reportérov rozvášnilo ešte viac.

„Odstúpte sa, prosím. Máme rezerváciu na obed," povedal chladne davu navôkol.

Našťastie pre nich, novinár, ktorý im stál v ceste, bol nový a neskutočne sa Draca bál. V momente sa uhol.

„To je úplne na hlavu," zamrmlal Draco a rýchlo ich odviedol k voľnému krbu. Novinári im boli v pätách.

„Pevne sa ma drž," zašepkal.

Hermiona urobila, ako jej kázal, a ovinula si ruky okolo jeho pása.

Do reštaurácie sa dostali včas. Tam sa už nemuseli neustále obzerať cez plece a hľadať zvedavé oči dychtivých reportérov, pretože Draco vybral podnik Midnight Sonia, ktorého prednosťou, a teda aj najväčším lákadlom pre známejších zákazníkov, bolo, že vo veľkej miere dbali na súkromie svojich hostí a udržovali tlač v bezpečnej vzdialenosti od nich.

Stoly boli ďaleko od seba, a navyše oddelené vkusnými zástenami, ktoré znemožňovali vidieť dovnútra a boli začarované tak, aby neprepúšťali žiadny zvuk.

„Toto miesto je úžasné," povedala Hermiona.

„Je až k neuvereniu, že dokázali spraviť z reštaurácie niečo tak... súkromné. Zdá sa, akoby sme boli v miestnosti samy dvaja, že?"

„Raz som tu už bola, keď Harry oslavoval dvadsiateprvé narodeniny."

„Stavím sa, že keby sme boli niekde inde, novinári by okolo nás krúžili ako supy nad mršinou."

Hermiona prikývla na súhlas.

„Vážne by sme sa už mali nazývať prvými menami," povedal nedbalo Draco a oprel sa pohodlne o operadlo stoličky.

„V poriadku, takže, Draco, ako si sa dnes mal?"

„Slečna Rayne, čo by ste si priali?"

Sadie si povzdychla. „Neviem. Ron, čo si dáš ty?"

„Jahňacie rebierka."

Sadie sa zatvárila veľmi kyslo. „Ako môžeš niečo také vložiť do úst, je to tak..."

Ron v mysli bolestne zanariekal. Sadie bola vegetariánka, či čo. Neustále mu dohovárala, čo má a nemá jesť. Jedine keď jedol slané krekry so syrom, bola ticho. No na takom jedle človek nevyžije dlho. Hermiona s tým nemala nikdy žiadny problém, dokonca ho nechala vyjedať aj zo svojho taniera...

„Aká je špecialita dňa?" spýtala sa čašníka.

„Dnes máme v Midnight Sonia jedinečnú ponuku..."

„Počkaj, podaj mi tú zmluvu," povedala mu Hermiona.

Veselo sa na ňu usmial. „Čo? Prečo?"

„Len si ju zbežne prebehnem," zabručala Hermiona a pretočila očami.

Draco zdvihol ruky, že sa vzdáva. „Rozkaz, madam."

Lietala očami z jedného konca na druhý, no zrazu sa zastavila a zachmúrila sa. „Draco, vieš po latinsky?"

„Ani moc nie, ovládam len frázy z rodinného erbu a pečate, prečo?"

„Pretože tu je napísané, že v prípade, ak spoločnosť vyhlási bankrot, výkonný riaditeľ a finančný riaditeľ dostanú po desať percent zo základného imania spoločnosti."

„Čože?" vykríkol a vyskočil zo stoličky. Pristúpil k Hermione, nahol sa jej cez plece a vyslovil zaklínadlo, ktoré mu zmieňovaný text preložilo tak, aby mu rozumel. Nebolo to sformulované presne tak, ako mu to Hermiona vyložila, no podstatu veci i tak vystihla. Nahnevane zaťal čeľusť.

„Nech sa páči, vaše jed-" začal čašník a položil pred nich objednané jedlá.

„Hermiona, ak by ti to veľmi nevadilo, radšej by som to jedlo nechal zabaliť . Môžeme sa naobedovať v mojej kancelárii. Toto potrebujem nutne vyriešiť."

Prikývla.

„Prepáčte, môžeme si to jedlo zobrať so sebou?" obrátil sa na čašníka.

„Si, si." O sekundu na to už pre nimi stáli namiesto tanierov dve krabice.

„Pripíšte mi to na účet, prosím."

„Samozrejme, señor Malfoy."

Nevšímal si, o čom to Sadie hovorila. Pravdepodobne len opäť spomínala tú, či onú celebritu. Radšej nakukával cez zásteny. Aj napriek tomu, že výhľad bol dosť nejasný, niektoré postavy dokázal rozoznať, takže keď uvidel vychádzať z jedného boxu ženu a muža a všimol si mužove svetloplavé vlasy, prvé, čo ho napadlo bolo, že to je Malfoy. Zvyčajne by sa oňho vôbec nezaujímal, no s tým, čo sa včera udialo v Brlohu...

Postavil sa a odkryl záves na bok, aby sa na vlastné oči presvedčil, či tá žena s ním bola Hermiona. O vlások ten pár minul. Jediné, čo uvidel, boli len vyhasínajúce zelené plamene hop- šup práškovej siete.