A Girl Called Granger
Preklad: Jimmi
Betta-read: Cyrus
Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)
Povedala, že sa volá Grangerová. Poznal jedno dievča menom Grangerová. Mohlo by to byť to isté dievča? Bola na dovolenke a vyzeralo to, že dali jej izbu niekomu inému. V skutočnosti ju dali Dracovi Malfoyovi. Vráti ju a ona ju príjme? Zamilujú sa?
wwwdotfanfictiondotnet/s/3828376/7/A_Girl_Called_Granger
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.
Kapitola 7
Kamkoľvek, len nie do múzea
Hermiona stála na chodníku so sandálom v ruke a trucovitým výrazom na tvári. Riekla: „Naozaj som dnes chcela ísť do múzea. Toto múzeum je preslávené na celom svete vďaka svojím gobelínom z 15. storočia. Má najväčšiu zbierku gobelínov z celého Talianska, a to nespomínam, že má najväčšiu zbierku malieb Mila Artemisa, keďže toto je jeho rodisko."
„Áno, viem. Tá vila, čo som kúpil, kedysi patrila jemu," odvetil bez zaváhania.
Silno do neho strčila. „Ty žartuješ!"
Strčil do nej tiež a zasmial sa. „Nie, nežartujem."
„Páni," krútila hlavou. „Ty máš také šťastie. Myslela som, že máš šťastie, keď si kúpil dom, v ktorom je jeden z jeho obrazov, ale ty si kúpil jeho dom!"
Draco si v duchu pomyslel, ´nesmiem zabudnúť dať jej ten prekliaty obraz´, pretože už naozaj zabudol.
Bez toho, aby mu niečo povedala, prešla k tomu malému obchodíku na druhej strane ulice a skôr než vošla, odhodila obe svoje sandále do koša na odpadky.
Keď vchádzala dnu, zavolal cez ulicu: „Čo robíš?"
„Potrebujem topánky, ak ideme do múzea!" zajačala späť.
Nechcel ísť do múzea. Bude musieť skúsiť inú taktiku. Vbehol do toho obchodu, keď sa rozhliadala po topánkach. „Radšej by si chcela ísť do nejakého nudného múzea, aby si videla nejaké staré moľami obžraté gobelíny, keď by si mohla stráviť celý deň so mnou?"
Zvyčajne, keď použil tento trik na ženy, bolo po jeho. Chcel, aby sa cítila vinná, potom ho ľutovala a potom sa s ním chcela pomeriť.
Namiesto toho odpovedala: „Prečo nemôžem mať oboje? Tebe sa nechce ísť do múzea so mnou?"
Ako sa to opovažuje obrátiť voči nemu! Bola tak prekliato rozumná! „Len som myslel, že by bolo pekné stráviť celý deň osamote namiesto v dave ľudí v nejakom zaprášenom, tmavom, špinavom múzeu, ale ak je to to, čo by si radšej robila ty, potom myslím, že to môžeme zvládnuť." Snažil sa riadne. Skoro skučal. Takto isto bude po jeho.
„Vďaka, Malfoy," odpovedala. „Som tak rada, že si to ochotný pre mňa urobiť, je to také milé." Otočila sa znova k topánkam.
Krucinál, v tomto bola fakt dobrá, pomyslel si. Začínalo byť po jej a on dostával figu borovú, nič.
Zvrtla sa a všimla si, že sa mračí. „Čo sa deje, nechceš byť so mnou? Ak nechceš potešenie z mojej spoločnosti, môžeš sa vrátiť do hotela; mojim citom to veľmi neublíži."
„Keď to povieš takto, tak samozrejme, že chcem ísť," odvetil. Fajn, nech si vyhrá. Bol dosť veľkorysým človekom, aby sa sklonil pred majstrom.
Šla zaplatiť sandále, tentoraz červené s kamienkami a nádhernú hodvábnu potláčanú taliansku šatku. Zobral tú šatku z pultu a povedal: „Dovoľ mi ti toto kúpiť.
„Nie, kupujem ju pre svoju mamu, myslela som, že by sa jej páčila," odvetila, keď ju vzala z jeho rúk.
Draco si všimol, že bola veľmi drahá. Zaplatila za svoje nákupy a pohla sa k dverám. „Pohni, Draco, musíme sa dostať do toho múzea. Prehliadka sa už asi začala."
Chcel zabiť viacej času a chcel jej kúpiť jednu z tých šatiek, ale tie dve veci sa spolu skvele hodili. „Choď von a zožeň taxík, ja tam hneď budem." Vybral si žltočervenú šatku, zaplatil za ňu a vložil si ju do vrecka.
Hermiona stála na obrubníku a snažila sa zastaviť taxi. Kým tam stála, prešiel za ňu a začal jej viazať tú šatku na jej cop. Pokúsila sa otočiť dokola. „Čo robíš?" Ukázal jej tú šatku a potom sa znova vrátil k tomu, aby jej ju zaviazal do vlasov.
„Je veľmi pekná, ďakujem ti."
„Ty si veľmi pekná," neočakávane povedal.
Otočila sa, aby sa na neho pozrela, ústa mala pootvorené, oči roztvorené. „Čo si povedal?"
„Povedal som, že si veľmi pekná," tentoraz riekol nežnejšie. Bolo príliš skoro, aby sa vraveli také veci?
„To si naozaj myslíš?" Z nejakého dôvodu sa zdala byť zmätená.
Prikročil bližšie k nej a povedal: „No tak, Grangerová, si dospelá žena, ktorá bola trikrát zasnúbená, takže viem, že už ti predtým povedali, že si pekná."
Pozrela sa chodník. „Ja som si len nikdy nemyslela, že by si si ty také dačo myslel."
Chytil ju rukou za bradu, palcom pohladil jej spodnú peru, urobil ďalší krok bližšie k nej a pomaly ju pobozkal; roztápala sa pod jeho ústami. Odtiahol svojej pery od jej a povedal: „Ja som si to vždy myslel."
Trochu sa triasla, čomu nerozumel. Otočila sa mu chrbtom a pokúsila sa zastaviť ďalší taxík. Pristúpil k nej a riekol: „Hovoríš taliansky, pretože ja viem, že ja nehovorím." Klamal. Rozprával po taliansky plynulo.
„Myslím, že nás dokážem dostať k múzeu. Viem, ako sa volá, takže iste ten šofér bude rozumieť. Som si istá, že tam brávajú veľa turistov," vyhlásila, keď konečne pred nimi zastal nejaký taxík. Vliezla dozadu a on za ňou. Predklonila sa ku šoférovi a povedala, pomaly a uvážene. „Prosím, zoberte nás do Diecézneho múzea."
Šofér taxíka pokrútil hlavou. „Nerozumieť dobre anglicky."
„Diecézne múzeum," zopakovala Hermiona, pomalšie.
Keď ten muž stále krútil hlavou, Draco prehovoril: „Počúvaj, predtým som klamal, viem trochu po taliansky, takže nechaj mňa." Predklonil sa dopredu a dokonalou taliančinou prehovoril k šoférovi. „Prosím zoberte nás kamkoľvek inde okrem Diecézneho múzea a dám vám veľké prepitné."
Šofér prikývol, usmial sa, „áno, áno" a rozbehol taxík.
Jediné slovo, ktoré Hermiona rozumela, bolo meno múzea, ale povedala: „Znelo to, ako keby si po taliansky hovoril plynule, Malfoy."
Nebol zvyknutý na chodenie s bystrými dievčatami ako Grangerová. Zdá sa, že to bude náročná úloha. „Viem z toho jazyka dosť, aby som si objednal v reštaurácii a dohovoril sa so šoférmi taxíkov, ale to je všetko," odvetil, dúfajúc, že zakryje svoju zdanlivo dokonalú taliančinu.
Keď sa taxík pohol, povedal: „Tak mi porozprávaj o svojom poslednom zasnúbení, kto ten muž bol, čo robil a prečo ste svoje zasnúbenie zrušili?"
„Hmm," naťahovala. Nečakala, že sa bude musieť akurát s Malfoyom rozprávať o svojom osobnom živote. „Volal sa Erik, a pracuje so mnou v múzeu, čo je trochu ťažké a skončilo to veľmi zle a ja nechcem nič ďalšie povedať."
„A čo tie druhé dve zasnúbenia, povieš mi o nich?" riekol, keď sa na zadnom sedadle otočil tvárou k nej.
Tiež sa otočila, šokovaná a povedala: „Prečo to pánabeka chceš vedieť?"
„Jednoducho chcem." Bol úprimný.
„Fajn, moje prvé zasnúbenie bolo s Ronom, v poriadku? Ja som šla do školy, on do práce a rozišli sme sa, ale stále sme skvelí priatelia. Boli sme príliš mladí. Moje druhé zasnúbenie bolo s mužom menom Ian, a bol o pätnásť rokov starší než ja, a skvelý muž, ktorého viac zaujímali obchody než ja a mňa zaujímala viac moja práca než on, a on chcel peknú výstavnú žienku domácu a to som ja jednoducho nebola."
Prestala rozprávať a otočila sa, aby vyzrela z okna. Bola teraz skoro v zlej nálade, a bola to Malfoyova chyba. Keď sa pozrela z okna, povedala: „Malfoy, odchádzame z mesta! Pozri z okna. Ten chlap nás neberie k múzeu!"
Draco sa znova predklonil vpred a dokonalou taliančinou povedal: „Odvádzate skvelú prácu, len sa uistite, že sa vyhnete Diecéznemu múzeu."
„Áno, áno, Diecézne múzeum," zopakoval ten muž.
Draco sa otočil. „Vyzerá, že rozumie, Grangerka. Možno je to skratka."
„Von z mesta?" vykríkla. Predklonila sa naposledy a povedala: „Zastavte ten prekliaty taxík!" Tomu ten muž rozumel. Vystúpila z auta a zatreskla dvere. Obaja, Draco aj šofér vystúpili tiež. Začala kráčať späť k mestu.
Šofér zajačal, lámanou angličtinou. „Nie je to dosť ďaleko od museum? Vziať vás ešte ďalej."
Pribehla späť. „My chceme ísť do múzea, nie od neho!"
Šofér sa pozrel na Draca. „Ten Angličan vravieť vziať vás preč od musea."
Hermiona vykríkla: „Draco Malfoy!"
„Vravel som ti, že viem slabo po taliansky. Myslel som si, že som mu povedal, aby nás vzal k múzeu," klamal. Dopekla s ňou, že je to tá najbystrejšia čarodejnica, ktorú kedy stretol! Zazerala na neho. Začínalo sa mu páčiť, keď zazerala. Riekol: „Fajn, tak ma zažaluj, chcel som s tebou stráviť čas osamote, dobre? Ale teraz už môžeme ísť do múzea. Poučil som sa a je mi to ľúto." Obdaril ju svojím najlepším trucujúcim výrazom.
Jednoducho mu musela odpustiť.
Možno nie. Hodila na toho šoféra peniaze, potom sa znova otočila a prešla na druhú stranu cesty a keď už bola z dohľadu, premiestnila sa späť do hotela. Bolo mu jasné, že išla tam, takže nemal na výber len ísť za ňou. Po celý čas sa preklínal a dúfal, že to príliš nepokašľal.
Keď prišiel do vestibulu ich malého hotela, mračila sa v kresle s nohami a rukami prekríženými. Prešiel k recepčnému a povedal: „Prosím, objednajte slečne Grangerovej a mne taxík do Diecézneho múzea."
Vrátil sa k nej. „Je mi to ľúto, Grangerka. Stále nie je neskoro do toho múzea ísť. Je skoro čas na obed, takže sa potom s nimi stretneme na obede v tej kaviarni, dobre?" Keď nič nepovedala, spýtal sa: „Počula si ma?"
„Áno, Malfoy, hovorím plynulou angličtinou," odvetila posmešne.
„Ako si naštvaná?" spýtal sa.
„Ako naštvane vyzerám?" odpovedala otázkou.
„Na rovinu, už som videl oveľa viac naštvanejších, takže na stupnici od jedna do desať si tak na päťke."
„Ty si taký všímavý," riekla, ale nedokázala zabrániť úsmevu.
„Viem, ako sa môžem s tebou uzmieriť," odvetil Draco, s úsmevom, a chytil ju za ruku.
Postavila sa. „Ako?"
„Dnes večer uvidíš, ale je to dobré, ver mi. Teraz poď, ten taxík by tu mal byť každú minútu. Môžeme počkať vonku." Pohol sa, ale musel zastaviť, keď stále nepohla ani svalom. On ju stále držal za ruku, takže keď sa nepohla, musel zastaviť.
„Už to nemá zmysel. Chcem ísť jedine hore a zdriemnuť si, a potom môžeme ísť niekam na obed," vysvetľovala a pohla sa ku schodom.
Nepustil jej ruku, takže tentoraz ona nezašla príliš ďaleko. „Nebudeš sa vyvaľovať v ľútosti. Myslím, že to jedno z tých desiatich prikázaní," žartoval.
Zasmiala sa a povedala: „Áno, je to presne uprostred medzi ´ty sa nebudeš uškŕňať´ a ´ty mi nebudeš klamať o tom, že hovoríš taliansky´, hoci tieto dve si nemal problém porušiť."
„Ak mám byť celkom úprimný, asi som porušil najmenej sedem z tých skutočných prikázaní," riekol skoro s pýchou.
Mučila svoj mozog, keď sa snažila na všetky spomenúť a dúfala, že žartoval. „Zabil si niekoho?" Myslela si, že toto bolo to najdôležitejšie.
„Fajn, takže myslím, že som porušil osem," povedal žartom.
„Ach, Malfoy, ty si taký srandista," riekla bez náznaku smiechu.
Taxík prišiel a on ju začal ťahať ku dverám. „Ja chcem ísť hore a odpočívať."
Stále ju ťahal so slovami: „Ja chcem ísť do múzea."
„Prestaň sa ma dotýkať," riekla a chytila ho voľnou rukou za zápästie, ktoré jej šlo vykĺbiť rameno.
„Potom poď!" naliehal, stále ťahal, tentoraz oboma rukami. Museli vyzerať komicky. Šofér taxíka zízal na Malfoya, keď ju vytiahol prednými dverami a recepčný sa smial, kým im držal otvorené dvere.
Ešte raz s odhodlaním, „poďme, Grangerka!" a potiahol silnejšie.
„Prestaň ma mačkať," zasmiala sa. Nakoniec povedala: „Fajn, poďme," a prestala vzdorovať. Ako viete, podstata zákonov fyziky je takáto: Sila vždy vyhráva. Takže keď jej sila prestala vzdorovať, a jeho sila stále vyvíjala tlak, príčinou a dôsledkom takéhoto niečoho bolo, že keď potiahol za jej ruku, tentoraz bez žiadneho odporu, okamžite padol rovno na zadok!
Strašne silno sa rozosmiala. Kľakla si vedľa neho a položila mu ruku na plece, aby jej telo, ktoré sa striaslo, malo oporu. Už dlho sa takto nestrápnil. Sedel na chodníku, načúval smiechu a fŕkaniu Grangerovej, šoféra, recepčného a rôznorodých chodcov, ktorí prechádzali okolo. Došlo mu, že má tri možnosti. Prvú, mohol prijať jej ruku, ktorú mu práve ponúkla zo svojej už stojacej pozície, čo by asi súčasne znamenalo, že by prijal jej srdce. Druhú, mohol celú tú prekliatu bandu prekliať, alebo tretiu, mohol ju stiahnuť na zadok, ale to by znamenalo, že by ju asi znásilnil priamo tam a pred všetkými tými ľuďmi a to by asi nevyzeralo dobre. A tak jeho skutočné možnosti boli prvá a druhá.
Keby si vybral prvú, musel by ísť do múzea. Keby si vybral druhú, musel by ísť do väzenia. Rozhodol sa vybrať prvú. Chytil ponúkanú ruku, postavil sa s jej pomocou a povedal: „Poďme hneď do toho prekliateho múzea, áno?" Oprášil si nohavice. Postavila sa za neho a tiež ho oprášila. Otočil sa, keď sa práve dotýkala jeho zadku a so slovami: „Drzaňa," odrazil jej ruku.
Chytila ho za ruku, ktorá práve odrazila tú jej a riekla: „Kto vôbec chce vidieť hromadu machom prežratých gobelínov. Zober ma na obed, Malfoy." Usmial sa a otvoril dvere na taxíku. Idú na obed namiesto do múzea. Vidíte, Draco Malfoy vždy dostane, to čo chce.
