Dôverne známe miesto
Preklad: Jimmi
Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)
Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.
wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/9/A_Familiar_Place
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.
Časť IX. November
Dva uplynulé mesiace:
Hermiona a Harry spoločne zamierili na raňajky do Veľkej Siene. Po celý čas na nich každý s úžasom pozeral. Hermiona si pomyslela, že konečne chápe, prečo sa sem Harry nechcel vrátiť. Po raňajkách Harry navrhol, aby sa poprechádzali po pozemkoch. Hermiona videla, že Harry vyzerá niečím znepokojený, a tak súhlasila s prechádzkou.
Keď prešli cez nádvorie, Harry chytil Hermionu za ruku. Bolo také dobré vidieť ju znova. Sotva mohol uveriť, že prešli dva mesiace.
„Ako ti ide škola?" spýtal sa.
„Každý týždeň ti píšem, aby som ti povedala o tom všetkom. Prečo si neodpísal?" spýtala sa a vytiahla svoju ruku z jeho.
„Hermiona, nedostal som od teba jediný list okrem toho, čo si poslala naposledy," vysvetlil Harry.
„Každý týždeň som napísala tebe, Ronovi a Ginny, a tiež mojim rodičom," povedala zmätene Hermiona.
Harry zatriasol hlavou, niečoho takého sa obával. Keď vo svojom poslednom liste hovorila, že nedostáva žiadnu poštu, vedel, že sa niečo deje. Písal jej tiež každý týždeň, a vedel, že jej rodičia by nenechali uplynúť taký dlhý čas bez toho, aby jej nenapísali. „Hermiona, prisahám, písal som ti. Nosievaš si svoje listy do soviarne sama?" spýtal sa.
„Nie, teraz je poštová schránka vedľa Veľkého schodiska. Zvyčajne ich dávam tam. Tvoj posledný list som poslala osobne, dokonca som ho sama priviazala na nohu sovy," vysvetľovala: „A naše listy už dlhšie nedoručujú ráno sovy. Je tam centrálna poštová služba, funguje pre všetkých, ktorí si chcú osobne prevziať ich došlú poštu."
„Niekto zadržiava tvoje listy," povedal prosto Harry.
„Prečo?" spýtala sa.
„To mi povedz ty," odpovedal.
„Vážne, Harry, nemám najmenšieho tušenia," povedala trasúc hlavou.
Zastavili sa, keď sa dostali k jazeru. Harry si sadol na studenú zem a poklepal na miesto vedľa seba. Hermiona sa riadila jeho pokynom a sadla si vedľa neho.
„Hermiona, povedala si, že si dostala tri výhražne odkazy? Smiem ich vidieť?" opýtal sa Harry.
„Má ich profesorka McGonagallová, ale je v nich, že som špinavá humusáčka, a že som sa nikdy nemala vrátiť na túto školu, že si nezasluhujem svoju mágiu a podobné staré, hnusné kecy," vysvetlila Hermiona.
„Vyhrážal sa ti niektorý z nich?" spýtal sa.
Ako to vedel? „Nuž poznáte ma dobre, pán Potter. Áno, v poslednom bolo, že ak neodídem zo školy sama, tak ma donútia odísť. Prečo sa pýtaš na toto všetko? Prestaň chodiť okolo horúcej kaše a vysyp to," zareptala.
Harry sa usmial. „Tiež som dostal nejaké listy, nie od teba, ale od niekoho, kto tvrdil, že si sa spolčila s Malfoyom, a že si špinavá humusáčka, a že by som mal prísť zobrať ťa zo školy predtým, než sa ti stane niečo zlé. Celkom som dostal štyri listy. Nepovedal som to živej duši, až doteraz. Všetci sme si robili starosti, hlavne od tej doby, čo sme o tebe nič nepočuli. Ginny a Ron ťa chceli ísť pozrieť viac než raz, ale ich mama a otec im povedali, že si pravdepodobne len príliš zaneprázdnená, ale ja som si myslel svoje. Potom, keď som nakoniec dostal tvoj list, začal som si robiť starosti. Tvoje odkazy v kombinácii s tými, čo som dostal ja, sú vážne, myslím." Keď hovoril, pozeral sa na zem.
Hermiona nechcela, aby si o ňu robil starosti. Strávil väčšinu svojho života tým, že si robil starosti o svojich priateľov; nepotreboval žiadne ďalšie problémy. Predtým než mu mohla povedať, aby sa neznepokojoval, znova si prečítal jej myšlienky a povedal: „Viem, že nechceš, aby som si robil starosti, ale myslím si, že to musíme brať vážne. Povedal som to pánovi Weasleymu, ktorý to povedal Kingsleymu a oni sem posielajú nejakých aurorov, aby to tu presnorili. Myslím, že niekto kvôli tomu na teba zaútočil." Pozrel na ňu a dodal: „Myslím, že musíš odísť zo školy."
„Nie, neodídem!" rozhorčene povedala a vstala. Tiež sa postavil. „To je to, čo chcú! Chcú ma vyštvať zo školy! Nemohla som sem chodiť minulý rok, ale neprinútia ma, aby som tento rok odišla!"
„Tak potom buď opatrná a kry si chrbát. Osobne posielaj všetky svoje listy a ja ti budem posielať listy kuriérom alebo inak, tak aby si ich dostala osobne. Uisti sa, či Neville alebo Luna, alebo dokonca Malfoy sú s tebou, keď musíš odísť z hradu. Prosím, nechcem sa o teba znepokojovať," povedal a objal svoju priateľku.
„Ani ja nechcem, aby si sa znepokojoval. Budem v poriadku," povedala.
„Už som o tom hovoril s Nevillom a Deanom. Neville chcel všetko povedať tvojmu novému priateľovi, fuj." Harry sa zatváril, ako keby zvracal.
„Harry James Potter, správaj sa slušne," zasmiala sa Hermiona.
„Malfoy? Naozaj Hermiona? Zmäkol ti mozog?" Harry sa zasmial znova. Zaťukal jej prstom zľahka na čelo. Ešte raz ju objal a povedal: „Mal by som sa vrátiť späť. Pamätaj si, čo som ti hovoril. Prídeme na to, ale zatiaľ si dávaj pozor. Som si istý, že niekto z ministerstva bude v kontakte. Mám ťa rád." Pobozkal ju na čelo a keď od nej ukročil preč, povedal: „Spomeň čerta," pretože uvidel, ako sa blíži Malfoy.
Hermiona sa otočila, tiež uvidela ako Draco kráča smerom k nim a povedala: „To nie je čert, Harry, je to len Malfoy, ale sú tu určité podobné črty."
Zachichotal sa nad jej vtipom a povedal: „Áno, sú skoro dvojčatá. Sleduj, Hermiona." Stisol jej ruku, prešiel vedľa Draca a povedal: „Ahoj, Lucifer," a odišiel.
Draco sa na Harryho divne pozrel a potom prešiel k Hermione. „Potrík odchádza?" spýtal sa.
„Áno," odpovedala.
„Longbottom mi povedal, prečo tu je. Prajem si, aby si sa mi so všetkým zdôverila," povedal s hnevlivým pohľadom.
„Ty si naozaj vedel všetko, čo som vedela ja. Až do dneška som nevedela, že niekto zadržuje moje listy alebo o listoch, ktoré dostal Harry. Ale nemienim si s tým robiť starosti," povedala bez obalu.
„Nuž, ak dnešný deň nestrávime robením si starostí, tak čo sa chystáme robiť v toto studené sobotné ráno?" spýtal sa jej, objímajúc ju, keď hovoril.
„Som pozadu s domácimi úlohami. Vadilo by ti, keby sme sa dnes celý deň učili?" spýtala sa okúňavo.
Zastonal a potom zakňučal: „GRANGEROVÁÁÁÁ s tebou vôbec nie je zábava! Ja sa chcem ísť maznať a ty chceš študovať. Pre Merlina, si si istá, že si nažive? Máš vôbec pulz?" Chytil ju za ruku, aby jej skontroloval tep. „Prúdi tvojim telom teplá krv? Niekedy je s tebou taká zábava ako s mŕtvolou."
S rozpakmi sa na neho pozrela a povedala: „Možno ten driečny, malý siedmacky Slizolinčan, Smith však, sa so mnou bude rád učiť," a začala odchádzať preč.
Zvrtol sa a povedal: „Budem sa učiť, ak sa ty budeš so mnou neskôr maznať." Pobehol k nej.
„Žiadne bozkávanie," zasmiala sa.
„A čo tak dva diely štúdia a jeden diel bozkávania? To je férový pomer, nemyslíš?" potiahol ju za ruku.
Rozbehla sa preč. Prečo vždy uteká? Snaží sa ho zabiť? Potom, čo bola v dostatočnej vzdialenosti od neho, povedala cez plece: „Ak ma chytíš, môžeš ma pobozkať!" a rozbehla sa plnou rýchlosťou.
„DO PEKLA S TEBOU, GRANGEROVÁ!" zajačal. Teraz ju už nedokáže dohnať, ale umrie pri pokuse o to. Rozbehol sa teda za ňou. Zase.
Nech prší:
Ukázalo sa, že je to jeden z najmokrejších novembrov, aký si ktokoľvek na Rokforte pamätal za posledných 200 rokov. Niekoľko učební na prvom poschodí zaplavila voda, strechy všetkých veží presakovali a všade, kde ste sa pozreli, boli študenti s blatom na svojich topánkach, vlhkými vlasmi a premoknutými plášťami. Kvôli dažďu a zime nemohli ísť Draco a Hermiona na žiadne prechádzky. Nemohli ísť do Rokvillu, pretože ich profesorka McGonagallová zrušila aj ôsmakom. Z toho dôvodu nemohli robiť nič iné ako chodiť na vyučovanie a študovať. Sedeli pri každom jedle vedľa seba, ale s ostatnými okolo nich sa nemohli naozaj porozprávať. Nemali vôbec čas byť osamote.
Mali svoju prax, ale v poslednej dobe asistovali profesorovi Mankinovi na veľmi komplikovanom, zložitom elixíre, tak ani tam nemohli mať nejaké osobné rozhovory, pretože sa museli sústrediť na svoju prácu.
Nemohli sa rozprávať ani v knižnici, pretože Hermiona stále hovorila: „Ticho, žiadne rozprávanie, toto je knižnica." Draco sa cítil stiesnene a nahnevane. Chcel zobrať Hermionu von na večeru, na šou a tanec, a na dlhé prechádzky a všetky ostatné veci, ktoré robia páry, keď spolu chodia. Avšak uviazli v studenom, kamennom zámku uprostred Škótska, v prudkom daždi, nemali čo robiť, len študovať.
Ohromilo ich množstvo práce v škole, ale študenti ôsmeho ročníka sa nedali odradiť. Pracovali usilovnejšie ako kedykoľvek predtým. Hermiona, ktorá sa nakoniec vzdala Histórie mágie, pretože bola jediná osoba, ktorá navštevovala tento predmet, zistila, že má sama viac času, ale akosi aj viacej toho, čoho sa bolo treba učiť. Sotva mala čas, aby ho trávila s Malfoyom, ktorý sa na túto skutočnosť denne sťažoval. Dokonca ani nevedela kam zaradiť ich vzťah. Chodili spolu, boli 'priateľ/priateľka'? Čo boli? Boli viac než priatelia, ale menej než čokoľvek iné. To samozrejme niekedy Hermionu znepokojovalo, pretože rada dávala všetkému 'nálepky'. Mala rada, keď je všetko na správnom mieste, a to zahrňovalo aj jej vzťah s Dracom.
Skutočnosť bola, že aj on sa cítil stiesnene. V skrytu si chcel v škole viesť dobre, aby každému dokázal; Hermione, jej matke a všetkým ostatným, že môže byť úspešný. A chcel pokročiť s Hermionou. Bude to musieť čoskoro nejako zariadiť, lebo inak vybuchne.
Draco sedel v jednej z prázdnych ôsmackých učební, pracoval na písomnej práci z elixírov, pretože to bola ich ďalšia hodina, keď začul prepuknúť nejaký spor vo vedľajšej učebni. Napäto počúval, ale jediné, čo dokázal počuť, bolo len tlmené jačanie a potom zvuk ako niekto uteká po kameňmi vydláždenej chodbe. Vybehol zo svojho miesta a uvidel miznúcu postavu Justina Finch-Fletchera, ako beží po chodbe. Rýchlo sa obzrel a uvidel Michaela Cornera ako opúšťa učebňu vedľa dverí. Uvidel Malfoya vo dverách a povedal: „Na čo čumíš, Smrťožrút?"
„Čo si povedal Justinovi?" spýtal sa Malfoy.
„Vari si ty z ničoho nič obranca všetkých humusákov? Nechci ma rozosmiať," vyštekol na Draca.
Draco sa vzpriamil a povedal: „Povedz mi, čo si mu povedal, ty totálny hlupák."
Michael prišiel k nemu a povedal: „Nemám z teba strach. Už nie si hrozbou na tejto škole. Nepleť sa mi do cesty Malfoy, pretože ja viem o tebe všetko," povedal Michael kráčajúc po chodbe. Otočil sa a povedal: „Povedz mi Malfoy, je tvoja nová humusácka priateľka taká dobrá v posteli ako čistokrvná?"
Draco sa ohnal po chlapcovi a zrazil ho k zemi. Zasiahol ho priamo na ústa. Predtým než mohol narobiť viac škody, profesor Mankin, ktorý sa chcel dnes zúčastniť na ich hodine Elixírov, prišiel po chodbe a oddelil ich od seba. „Čo to má byť?" dožadoval sa.
„Spýtajte sa smrťožrúta," povedal Michael, vypľúvajúc krv zo svojich úst „bezdôvodne ma napadol."
Profesor Mankin sa otočil k Dracovi a spýtal sa: „Ty mi povedz, čo sa stalo, pretože od neho sa to nedozviem."
„Vyhráža sal Justinovi, nazval Hermionu a Justina humusákmi a potom povedal niečo veľmi hrubé o bezúhonnosti slečny Grangerovej." To asi obsahuje všetko, pomyslel si Draco.
Do tej doby prišli po chodbe ostatní študenti vrátane Hermiony. Počula, čo Draco povedal. Uvažovala, čo o nej Michael povedal. Profesor Mankin viedol dvojicu von z hlavnej chodby a povedal: „Prepáčte trieda, musíme preložiť naše praktiká z Elixírov na budúci pondelok poobede," a potom povedal skupinke ľudí: „Každý teraz zostane v triede a začne s príručkou Elixírov."
Hermiona prešla k Justinovi a spýtala sa ho: „Čo ti Michael povedal?"
Justin vzal Hermionu za rukáv, zatiahol ju do prázdnej učebne a zatvoril dvere, čo podráždilo zvyšok ich spolužiakov, ktorí boli tiež zvedaví.
„Michael mi povedal, že Draco posiela všetky odkazy a jeho jediným zámerom je ťa ponížiť a zapliesť sa s tebou. Povedal, že počul od jedného slizolinského siedmaka, že ťa Draco plánuje využiť, a že naplánoval vzťah s tebou, aby ti dal falošný pocit bezpečia. Povedal, že Draco obviňuje Pottera za to, čo sa stalo jeho rodičom a toto je spôsob ako to Potterovi vrátiť," povedal jej Justin.
„Nič z toho nedáva zmysel," povedala Hermiona. „Čo plánuje, že mi urobí? Zabije ma? Zmrzačí ma? Čo?"
„Nie, vyspí sa s tebou, pripraví ťa o panenstvo a potom každému povie, že ťa potupil." povedal jej Justin s červenou tvárou. „Tiež povedal, že Malfoy zaplatil jednému Slizolinčanovi, aby ťa vtedy napadol v lese."
„To nemôže byť pravda." Hermiona sa snažila logicky uvažovať.
„Počúvaj," povedal Justin: „Michael povedal, že ak pôjdeme do Dracovej izby, tak tam nájdeme dôkazy. Navrhujem, aby sme tam išli hneď teraz, kým je s profesorom Mankinom."
„A aký druh dôkazu by sme mali hľadať?" Hermiona prevrátila oči.
„Michael povedal, že nájdeme ďalšie odkazy, čo Malfoy napísal a čo má v úmysle poslať tebe, mne a dokonca Potterovi. Neviem ako ty, ale ja už sa viac necítim bezpečne a idem prehľadať Malfoyovu izbu," povedal Justin.
„Pôjdem s tebou, ale len aby som ti dokázala, že sa mýliš!" kypela Hermiona.
Vyšli von z prázdnej učebne, minuli zvyšok svojich spolužiakov, ktorí pokračovali v ich hodine Elixírov v druhej učebni a prešli dierou v portréte. Vstúpili do ich chodby, ktorá bola prázdna; a prišli k Malfoyovej izbe. Žiadna z ich izieb sa nezamykala, tak Hermiona a Justin vošli priamo do Dracovej izby. Hermione začalo byť mierne nevoľno, ale pomyslela si, že je také pátranie nevyhnutné, keďže jediné očistí Malfoyove meno.
Justin prezrel Dracov prádelník, a potom priestor pod posteľou, kým Hermiona prehľadávala stôl. Nebola tu viac než dva či tri krát. Vždy sa učili v spoločenskej miestnosti alebo v jej izbe. Otvorila vrchnú zásuvku stola, nevidela nič neobvyklé a zatvorila zásuvku. To isté urobila aj s druhou zásuvkou. Avšak, len čo otvorila spodnú zásuvku stola, zbadala niekoľko odkazov, ktoré boli napísané tým istým písmom ako odkazy, ktoré jej poslali. Jeden bol adresovaný jej, jeden Justinovi a ešte jednému menu, ktoré Hermiona nepoznala a jeden Harrymu. Vybrala odkazy a Justin sa okamžite prihnal k jej boku.
„Vidíš, Hermiona," povedal Justin.
„To nič nedokazuje," povedala Hermiona, ale nebola si taká istá. „Nie je to dokonca ani jeho rukopis," dodala.
„Nuž, dávalo by zmysel, keby si zmenil rukopis, tak aby ho nechytili," uzavrel Justin.
Obaja, Hermiona aj Justin boli obrátení tvárou k stolu a Hermiona povedala: „Čomu nerozumiem je to, akou náhodou Michael vedel, že tieto odkazy budú v Dracovej izbe?"
„To je to, čo by som tiež rád vedel," povedal Draco stojac priamo za nimi.
Niečo nie je v poriadku:
Hermiona sa rýchlo otočila a odkazy jej vypadli z rúk. Draco zatvoril dvere a priblížil sa k dvojici. Justin, v nejakom akte rytierskosti, vytiahol prútik a postavil sa pred Hermionu. Draco sa pozrel na Justina, potom na Hermionu a vzdychol. Prevrátil oči a Hermiona vedela je, že tu končia všetky žarty a tak povedala: „Justin, ústup a odlož svoj prútik. Draco nám neublíži," prešla pred Justina a zdvihla listy. Draco sa zohol k nej, aby jej ich pomohol pozbierať.
„Kto ich sem mohol dať?" spýtala sa, keď sa postavila.
Vzal jej z ruky tie, čo zdvihla a povedal: „Nuž, pozrime sa na to, detektív, mohol ich sem dať Michael Corner?" Zvalil sa na posteľ a podal jej listy naspäť.
Justin povedal: „Ale prečo by to chcel Michael na teba narafičiť? Prečo by chcel, aby podozrenie padlo na teba? A tiež, on nie je čistokrvný, tak prečo by nenávidel humusákov?"
Draco zatvoril oči a povedal: „Už dosť otázok."
Hermiona povedala Justinovi: „Nemyslím si, že toto má čo dočinenia s niekým, kto nenávidí humusákov. Myslím, že to má čo robiť s niekým, kto nenávidí Malfoya."
„Bingo, Grangerová!" povedal sarkasticky Draco, pričom si zakryl tvár vankúšom a vydal znechutený výkrik.
„Mali by sme to povedať riaditeľke," žiadal Justin.
Hermiona prikývla hlavou a povedala: „Máš pravdu, zapojili ministerstvo do niečoho, čo je možno len žart alebo pomsta." Pozrela sa na Malfoya, ktorý sa stále pokúšal udusiť vankúšom. Potom sa otočila nazad k Justinovi a povedala: „Justin, zober tieto odkazy, povedz jej všetko, čo ti povedal Michael a čo sme tu našli. Ja a Draco tam budeme za chvíľu." Justin zobral od nej listy a opustil izbu.
Hermiona sa posadila na bok Dracovej postele a pokúsila sa odstrániť vankúš z jeho tváre. Ten ho ešte aj objal rukami.
„Draco, pusti ten vankúš," povedala, hovoriac s ním, ako keby bol malé dieťa.
„Nie," povedal cez vankúš.
Hermiona začala vankúš ťahať, ale držal ho pevne. „To je šialené!" povedala, viac sebe ako jemu. Vyliezla na posteľ, na kolená a zatiahla celou svojou silou. Pustil vankúš a ona spadla dozadu na posteľ. Oprel sa na lakeť a civel na ňu, keď sa pokúšala vyrovnať sa. Zasmial sa na nej.
„Sklapni," povedala s úsmevom. Sadla si znova vedľa neho a hodila mu vankúš do tváre.
„Prečo ma len ľudia nenechajú osamote?" spýtal sa Draco. Pretočil sa nabok, tvárou k stene. „Len som chcel prísť do školy a učiť sa ako všetci ostatní." Hermiona sa zachichúňala, tak povedal: „Dobre, len som sa chcel vrátiť do školy a objímať sa s mojím dievčaťom tak ako všetci ostatní, tak prečo ma nemôžu nechať samého?"
„Toto vyzerá ako dosť prepracovaný plán len kvôli tomu, aby sa ti pomstili," začala uvažovať Hermiona.
Draco sa znova prevrátil na chrbát. Keď bol na boku tvárou k stene, Hermiona položila svoju ruku na jeho rameno. Teraz, keď ležal na chrbte, jej ruka skĺzla a odpočívala na jeho hrudi. Ale nevenovala tomu pozornosť. Pozerala sa na stenu s výrazom sústredenia na tvári. Premýšľala a pritom hovorila. Draco nevenoval ani trochu pozornosti tomu, čo hovorí, ale stále hovoril niečo ako 'áno' a 'máš pravdu'.
Čo práve robil bolo to, že jej hladkal ruku, hore a dolu, od lemu jej rukáva až po špičky prstov. Rozhodol sa, že jej zmätený stav je pre neho výhoda. Začal ju jednou svojou rukou hladiť po ruke, začal na zápästí a pohybujúc sa svojimi prstami pod rukávy jej blúzky, ktoré boli trochu vyhrnuté. Vzal jej druhú ruku a položil si ju na hruď tiež. Držal ju jednou rukou za ruku na svojej hrudi, kým druhou pokračoval v masírovaní druhej ruky. Stále rozprávala, a stále tomu nevenovala pozornosť.
„Musí tam byť niečo viac než toto a myslím, že je v tom ešte niekto iný okrem Michaela, nemyslíš?" spýtala sa. Teraz sedel a pritiahol si ju tak, že ležala na chrbte a sám sa oprel nabok tak, aby ležal vedľa nej. Hladil jej ruky hore a dolu a začal bozkávať jej líca, čelo a čo sa toho týka, mohol povedať, že sa stále sústredila na vyriešenie tajomstva. Bola zvláštne dievča. Pokračoval v záplave drobných bozkov na jej tvári a rozhodol sa byť odvážny. Položil jednu zo svojich rúk na jej brucho. Druhú ruku používal na podopieranie svojej hlavy, keď sa naklonil ponad jej telo, stále zasypávajúc jej tvár malými bozkami.
„Dúfam, že riaditeľka má nejaký nápad na to, čo sa tu deje, pretože ja som v rozpakoch, čo si myslíš ty Malfoy?" spýtala sa Hermiona, pozrúc sa na neho.
Práve bozkával jej líce a povedal: „Áno, v rozpakoch," a potom pobozkal jej krk a povedal: „Tá babizňa bude mať nápady," a potom ju pobozkal na čelo a povedal: „Ty si taká pekná."
A bolo to. Prerušil jej koncentráciu tým, že povedal niečo, čo vôbec nesúviselo s tým, o čom rozprávala. Obviňoval za to len seba. Kto vedel, ako dlho ešte by ju mohol bozkávať, keby len súhlasil so všetkým, čo povie.
Odtlačila ho od seba a povedala: „Vážne, Malfoy, teraz nie je čas na niečo takéto! Posadila sa a upravila si habit. Pritiahol si ju dozadu a pobozkal ju na ústa, tak silno ako len mohol. Bojovala, aby sa dostala späť hore, kopúc nohami a udierajúc do neho rukami. Prestal ju bozkávať a tentokrát sa postavila. „Malfoy, budeš dávať pozor!"
Treskol päsťou do vankúša vedľa jeho hlavy, skrútil sa do klbka a zakričal: „LEN ŤA CHCEM POBOZKAŤ! Prečo ty nevenuješ pozornosť MNE?"
Zohla sa nadol, popadla ho za ruky a povedala, zase zmätene: „Možno neskôr, poďme, musíme ísť za riaditeľkou, hneď," a ťahala veľmi podráždeného Draca Malfoya celú cesta až k riaditeľke.
