Chvíľku trvalo než sa naše duo ráčilo ukázať na dohodnutom stretnutí. Prevažne to bolo kvôli Naruto, ktorá sa akosi nemala k opusteniu kúpeľne. Dokonca odporovala, keď jej priniesol čisté oblečenie, ale po tom ako jej pohrozil, že tú vodu v ktorej sa sprchuje nechá zovrieť, neochotne kapitulovala. A tak cez všetky ďalšie triviálne prekážky typu *vlez sem ešte raz a si mŕtvy* ,alebo *prepadnem sa od hanbi pokiaľ im tá škulatá čokoľvek nahovorila* a podobne, Saske doslova dotiahol jemne zapýrenú Naruto, držiac ju za ruku. Pre istotu mal pripravených zopár grifov pre rôzne scény, ktoré by mohli nastať. Veď to trápne vystúpenie zelených mozgov malo aspoň jeden pozitívny efekt, musel si zopár hlášok premyslieť dopredu. To mu vážne vadilo, pretože tým jeho univerzálna odpoveď na všetko, značne poklesne na coolovskej stupnici. Myšlienkami i presvedčením bol pripravený, čeliť tomuto škôlkarskému výletu, ktorého sa veľmi neochotne musel zúčastniť. Síce bol pripravený čeliť skupine spoločenských vyvrheľov, avšak... od tohto šalátu akým bola jeho skupina, mohol očakávať čokoľvek, len nič obyčajné.
.
Zošli schodmi do menšieho salóniku, ktorý bol vyhradený pre ich skupinu a momentálne teraz slúžil ako jedáleň. Ako sa dalo očakávať, bolo pre nich pripravené bohaté pohostenie. Skupina menších nízkych stolov bola zoradená v rade a tvorili tak jeden dlhý okolo ktorého sa sedelo na prispôsobených vankúšoch. I keď sa po väčšinou obsah na stoloch líšil, bolo tam toho dosť na to, aby v salóniku mohli svadobčania zostať po celý večer. Miest na sedenie tam bolo dosť aj pre personál hotela, takže pointa tejto seansy by mohla byť, aby sa svadobčania a personál mohli medzi sebou zoznámiť.
.
Všetci už boli ako tak prítomný, ale...
.
To čoho boli naši nastávajúci svedkami, by sa len ťažko dalo nazvať: ideálnou pred svadobnou seansou. Pretože sa zdalo, že ich spoločníci sa okrem duševného rozkladu, vizuálne nachádzali už aj vo fyzickom rozklade.
.
Obaja rýchlo zatriasli svojimi hlavami zo strany na stranu a znovu nahliadli na situáciu pred nimi. Pozorne prechádzali pohľadom po ich spoločníkoch. Začali u Kakašiho ktorý blúdil niekde vo svojich perverzných predstavách a pritom sa podozrivo usmieval. Snažil sa síce maskovať za svoju knižku, ale bol tak mimo že si ani nevšimol že ju má hore nohami.
.
Vyblednutá Sakura budila dojem, akoby prednedávnom prekonala závažnú stratu krvi. Napriek jej bezfarebnosti mala zasneno zamilovaný pohľad niekam do neznáma. A jej neškodný výraz dopĺňali lekárske tampóny zastrčené do nosa.
.
Akamaru kňučal nad Kibom, ktorý nehybne ležal ako kus pohodenej handry u jednej zo stien. Pri pohľade na obité miesto a popraskanú omietku vo všetkých smeroch steny pod ktorou ležal sa dalo usudzovať, že sa očividne preletel miestnosťou. Skoro ako keby dostal knokaut-ouvku, po dobre sadnutej poznámke u ktorej rupli nervy istej hysterke.
.
Zato zeleno odetý svalovci v opileckom náreku nad niečím nezrozumiteľne bľabotali. Sediac vedľa seba, s jednou rukou na ramene toho druhého, v nesmiernom dojatí ronili slzy prúdom. Čím mali zaťažené mysle sa nedalo posúdiť, ale za nimi sa povaľoval úctyhodný počet prázdnych fliaš od mlieka.
.
Ten-Ten s Nejim pôsobili, že stratili akýkoľvek záujem sa k nim hlásiť a tak sa o niečom potichu rozprávali na terase separujúc sa od ostatných.
.
A aby toho nebolo málo ich červenovlasá sprievodkyňa tam bola tiež, lenže momentálne mala mentálny kolaps. Zosypaná na stôl s hlavou zaťaženou tak ťažkou depkou, že sa obrazne zdalo akoby jej z tela unikla jej vlastná duša a teraz sa vznášala priamo nad ňou. Pritom to jediné čo jej zabraňovalo odísť do ríše mŕtvych bola tenučká šnúrka ktorá ju ešte stále spojovalo z jej pozemským telom. Možno to bolo pretože miestna kuchárka Aya sedela vedľa nej. Rukou jej behala po chrbte v náznakoch masáže a možno sa do toho priplietlo i tajomné zariekavanie skryté v náznakoch utešujúcich slov.
.
A zvyšok personálu sa pre istotu zdržiaval v bezpečnej vzdialenosti mimo salónik a len opatrne z nazerali skrz otvorené dvere na dianie vo vnútri.
.
.
Jediný kto si našej dvojice všimol bol Akamaru. Prestal sa snažiť prebrať Kibu z bezvedomia a nasmeroval k nim hlavu. Keď vyzývavo štekol, každý kto mohol sa za ním obzrel. Ale až keď štekol po druhý raz, zamierili svoje pohľady smerom ktorým sa díval.
.
Ako náhle sa podarilo dostatočne zaostriť zelenej dvojici, rozrevali sa plačom až tak, že sa im roztriasli hlasivky. Niečo zabľabotali, ale skrz plné nosy a opuchle tváre od plaču im nebolo rozumieť jediného slova. Museli hovoriť iným jazykom pretože s počudovaním sa medzi sebou dohovorili dokonale, alebo aspoň takým dojmom pôsobili. Vzájomne si prikývli a po tom čo vstali sa s opileckou vervou sa vrhli priamo k cieľu ich záujmu, našej dvojici.
.
* Saikō bōgyo: Daburuhai-toreddomiru Gi-jutsu * (najvyššia obrana: Technika dvojitého vysokého šľapáku) (ŠLAPÁK = Ťah pri futbale kedy nešportovo zašliapnete loptu. Alebo nešportovejšie súperovu nohu.)
.
Ich výpad bol zmarený dokonale synchrónnou reflexnou obranou. Ich tváre sa naplocho a čelne stretli s polomäkkými podrážkami sandál, ktoré maša dvojica mala. Tento šľapák na ich tváre zapôsobil ako base-balova pálka na prilietajúcu loptičku. Razancia, rýchlosť a synchrónnosť s ktorou, naša dvojica, daný ťah vykonala efektovo odrazila útočníkov naspať k stolom. Bolo to až tak silné, že cez ne preleteli berúc zo sebou všetko čo stretli a s hlasitým rachotom vrazili do protiľahlej steny.
Jeden by prisahal, že videl ako sa okolo nastávajúcich zdvihla vlna absolútne synchronizovanej bojovej aury, ktorá ako teplý stúpajúci vánok od podlahy si pohrávala s ich oblečením i vlasmi.
.
Gai s Lee síce skončili v groteskných pózach, ale zvyknutý na tvrdšie zachádzanie sa i cez ich súčasný mentálny stav vrátili na nohy až nečakane svižne. Z reči ich tiel bolo jasné že sa chystajú na ďalší výpad.
Avšak vražedné pohľady ich protivníkov, by sami o sebe boli schopné na mieste usmrtiť i klbko malých mačiatok. Jeden z nich doslova tvrdil, *že pokiaľ sa o niečo pokúsia tak ich zaživa ošklbe a natrhá na kúsky.* Zatiaľ čo ten druhý, *by ich bez váhania a verejne opražil do zlata.*
.
Z oči do očí, takej nemilosti rezignovane začali smútkom nariekať vo vrúcnom objatí.
.
Celá miestnosť strnula, čakajúc čo sa bude diať.
.
„Jedno sa musí uznať.." Prerušil Nejiho vážny hlas vražedné napätie, práve tak nežne ako nôž do chrbta. Jeho chladný prístup fungoval na prítomných ako ľadová sprcha. „Pokiaľ ide do tuhého, tak synchronizácia týchto dvoch je zakaždým bezchybná i keď sú tak rozdielny. Tým pádom otázky na ich kompatibilitu sú zodpovedané. Tak čo keby sme sa už konečne pohli ďalej?" Spolu s Ten-Ten sa vrátili do salónika. „A tým pohnutím ďalej, mám namysli, aby ste sa konečne nad to preniesli. A to skutočne všetci!" Sledujúc nechápavé výrazy snáď každého v salóniku si hlasno povzdychol, aby ubral trošku z vážnosti. „Určite každý z nás potrebuje vypustiť trochu tej pary, ktorá sa v ňom nahromadila za tých posledných pár..." Zastavil sa na moment, akoby hľadal vhodné slová, alebo sa rozhodoval medzi dnami a rokmi, ale ku koncu si len znovu povzdychol. „Povedzme, že do svadby sú to dva týždne, tak by bolo múdre na chvíľu zakryť ten bublajúci hrniec nech nám nevykypí práve keď nemá." Tľapol rukami a pokynul smerom k stolom. „Prosím, bez slova sa posaďte! Mám pár vecí ktoré by som vám chcel povedať. A tým mám namysli, bez akýchkoľvek komentárov! Akýchkoľvek!" S kamennou tvárou sa postavil za jeden koniec stola a Ten-Ten sa reflexne usadila vedľa neho.
.
„To je celkom príhodné Bokudou." Ľadovo utrúsil ženích a pol okom pozrel na Naruto, ktorá na jeho pohľad zareagovala miernym súhlasným gestom. „Taktiež mám pár vecí, ktoré by som chcel oznámiť." Obaja vykročili priamo k stolom, ale Aya ich gestom nasmerovala na samotný koniec rady. Ich kroky zakončili pri jednom veľkom prezdobenom vankúši priamo u opačného konca než bol Neji s Ten-Ten.
.
Istým obočím šklblo a pod konkrétnymi azúrovými očami sa zjavilo zapýrenie, keď im došlo, že na ňom majú sedieť spoločne ako párik holúbkov. Pravda chvíľu trvalo než sa im podarilo sa poriadne usadiť. Blondína mala problém nájsť vhodnú polohu pri ktorej by sa neustále nevrtela nepohodlím. Po chvíli jej nastávajúcemu došli nervy a natlačil si ju na rameno. V momente sa prestala vrtieť a trápne zaborila svoju červenú tvár do jeho odevu tak hlboko, aby z jej tváre bolo vidno čo najmenej.
.
Medzitým ale miestnosť zmenila svoje rozpoloženie. Personál hotelu sa odhodlal vstúpiť aby narýchlo popratali neporiadok ktorý zostal po predchádzajúcom výleve emócií. Akamarovy sa podarilo dotiahnuť jeho parťáka naspäť k stolu, ktorý sa na ten pohyb čiastočne prebral. Keďže jeho miesto bolo hneď vedľa Sakury, ihneď bol rád že jej úplná pozornosť bola zameraná na nastávajúcich a úplne ignorovala samotnú existenciu psej dvojice. Okrem toho sledujúc toto ich pritúlenie s nanúteným úsmevom zlisovala vlastnými rukami svoj bambusový hrnček do úhľadnej guličky. Následne jej prišlo mdlo od jej zrýchleného tepu. Zato Bez-mozgovci vytriezveli, silno hľadajúc medzeru, cez ktorú by uchvátili situáciu, ale ľadovce Neji - Saske, priviedli ich vratké lode do príliš plytkých vôd, aby sa na niečo zmohli. Kuchárke Aye sa podarilo navrátiť život ich svadobnej agentke avšak zvyšok hotelového personálu sa pre istotu stále držal blízko dverí či rovno za nimi. Pravdepodobne mali obavy keď i ten veľký biely chlpatý pes sedel u stolu ako keby bol plnohodnotným členom. Niekto sa pokúsil namietať že je dosť veľký aby dokázal zožrať človeka, ale ako odpoveď im bolo podané že ich reči sú urážkou, pretože je dostatočne chytrí aby kde koho porazil v shogy. A Kakashi?... Ten sa nepohol od momentu, kedy novomanželia vkročili do miestnosti a stále budil dojem ako keby myšlienkami blúdil vo svojom vlastnom sväte. Avšak ak by sa spätne niekto niekoho z ich tímu sedem spýtal či bol teraz mimo, tak by ani jeden z nich nepochyboval, že mal nad celou situáciou dokonalý prehľad a len sa ako vždy flákal.
.
„Takže..." Odkašlal si Neji. „Ako sme sa ráčili všetci presvedčiť, nadchádzajúca svadba poriadne rozvírila emócie. U niektorých však viacej než je bezpečné. Avšak chcel by som vás všetkých požiadať aby ste už viac pri tomto stole nevystrájali. Pre našich hostiteľov podotknem že na ceste sem sme sa stretli s divnou mršinou ktorá niektorých z nás vykoľajila za hranicu prijateľnosti. Ale nemajte obavy som si istý že sa to časom upokojí." Káravým pohľadom sa zamračil na Gaia s Leeom.
„Oh o to nemajte obavy." Vložila sa do toho Karin, skôr než sa Gai prebral. „Už som oddala nejednu skupinu v ktorej sa vymkli emócie s pod kontroly. Avšak vy už od začiatku ste niečo extra. Nie... vlastne chcem povedať že máte trošku väčší záber než je normálne. Ubezpečujem vás že u nás v Nume sme profesionáli a i vašu svadbu dotiahneme do úspešného konca. Skrátka si užite našu dedinku do sýtosti a do dvoch týždňov príde vyvrcholenie vášho pobytu u nás. Bude to normálne výnimočná svadba."
„Normálnosť je niečo čo u tejto skupiny nenájdete." Prehodila Ten-Ten trefnú poznámku na ktorú sa niektorý otriasli.
.
„Samozrejme je to presne ako ste povedali. Členovia tejto výnimočnej skupiny majú nadmieru väčší záber. Preto sa nás nesnažte niekde na silu držať po dlhší čas inak sa tá nahromadená para poženie nesprávnym smerom a mohli by ste dokonca prísť i o niekoľko budov. Technicky sme niečo ako živelná pohroma ktorá pravidelne prepukne hneď po ránu. V tomto smere by som vás chcel požiadať aby ste sa nepokúšali budiť ženícha s nevestou, pretože to potom sú dosť výbušný. A pre nás ostatných najlepšie je nás nechať osamote."
„Oh. Ťažko uveriť čo práve počujem." Otriasla sa agentka. „O to budenie... na dverách sú klopacie dosky. Nie je to len okrasa, pretože keď sa na ne zaklope tak je to vo vnútri výrazne počuť."
„Hm. Nepredpokladajte že sa Kitsune zobudí na dajaké zaklopanie." Pridal sa Učíha. „Po väčšinou ihneď vyletí na každého kto sa ju pokúsi zobudiť, takže do poručujem aby ste chvíľku vyčkali než vkročíte dnu."
.
„To ma vedie k otázke. Sú všetky miestnosti zvukotesné?" Opýtal sa Hyuga načože všetci na neho pýtavo pohliadli a potom i na hostiteľov.
„A-áno." Napravila si okuliare červenovláska. „Vlastne kvôli tomu máme na izbách zvonce. Je to taký romantický a privátny spôsob. Keď na neho zazvoníte sami je to signál pre zavolanie izbovej služby. A keď zazvoníme mi je to pre zvolanie k účasti. Je to prepojené k nám na recepciu a pre každú izbu individuálne, ale keď je nás tu teraz takto málo tak zvykneme chodiť osobitne. Avšak mám naliehavejšiu otázku." Zaborila svoj pohľad na Ten-Ten ktorá nepokojne sedela a s miernym zapýrením pokukovala po Nejim. „Mladý muž, my sme hotel s dobrou povesťou, a i keď ponúkame isté intímne služby, stále vás musím vystríhať aby ste sa nepokúsili o nič nepatričné s týmto dievčatkom."
.
„Tak počkať, ja nie som žiadne dievčatko." Ohradila s sa Ten-Ten urazene.
„Prepáč, ale i keď to tak vy dvaja vidíte inak, stále si dvanásť ročná. A ako tak by o sebe nemala takto hovoriť!" Pokarhala ju nesmierne rázne a Ten-Ten zavalil závoj depresie. „V Nume sa klebety šíria pomerne rýchlo a takéto by vám ani nám neprospeli. Takže pane, vyvarujte sa akýchkoľvek nemravností s touto nedospelou dámou s príliš dospelými myšlienkami. Je to aj pre jej vlastné dobro. Žiadne bozkávanie či nedajbože však vi viete čo. Ráčte ešte vyčkať niekoľko rokov." Buchla do stolu v tvrdení že to nemieni tolerovať.
.
V tento moment sa zdalo, že mu po čele prebehla žila.
Zato Ten-Ten by sa od hanbi najradšej rovno prepadla pod zem. I bez toho aby to musela vysloviť každému v ich výprave bolo jasne na čo myslí: *„Dvanásť! Prečo práve dvanásť? Čím som si to zaslúžila?"*
.
.
[Medzitým v Konohe:
„Tsunade-sama! Doniesla som vám ďalšie podklady." Shizune vošla do kancelárie Hokage. „Avšak, všimla som si istej maličkosti v krytí, ktoré ste pripravila pre misiu do dediny Numa. Ide o krycí vek Ten-Ten. Je tam napísané, že má dvanásť a že s Nejim chodí už šesť rokov. Má to tak byť?"
.
Hokage zdvihla svoj pohľad od papierov a na jej tvári bolo jasne viditeľné, že ide o chybu. „Oj. To by mohlo pre ňu spôsobiť problémy, ale som si istá, že si toho všimnú a náležite to opravia. Pokiaľ je to všetko môžeš ísť."
.
„Snáď máte pravdu, ale ako mohlo dôjsť k takému preklepu?" Pochybovačne pokrútila hlavou a jej pohľad skončil na prázdnych fľaškách od dvanástky. Postava na etikete nejako pripomínala Ten-Ten. Hlasno si povzdychla a venovala Hokage káravý pohľad. „No ale vážne. Aspoň po sebe upracte usvedčujúce dôkazy, Tsunade-sama."
Ale Hokage sa úspešne, i cez slzu potu na tvári, darilo budiť dojem, že sa jej tá poznámka netýka.]
.
.
„Ma, ma." Vložil sa do veci Kakashi. „Myslím si, že v tomto smere sa nemusíte obávať Karin-chan." Upokojoval ich rozvášnenú sprievodkyňu, ešte pred tým než Nejimu mohli rupnúť nervy. Nebolo pochýb že ak by s tým pokračovala mohol to biť Huga kto by zbúral dáku tu budovu. „Mimo to kto všetko vie že sme tu? Teda kto všetko vie že sa bude konať svadba našich detí. Nerád by som bol ak by sa im niečo stalo. I keď... skôr by to bolo naopak."
Ich hostitelia sa vymenili pohľady ako keby si niečo uvedomili. Karinin hnev rýchlo ustúpil a po tom čo si upravila okuliare sa ich s veľkou vážnosťou spýtala. „Takže ste už počuli o tých, podozrivých udalostiach? I napriek tomu ste si vybrali Numu? Tak to so mnou pohlo... ale nebojte sa. Najali sme nezávislých ninjov, ktorý tento individuálny problém doriešia. Síce nateraz vám o tom moc nepoviem. Prosím, skutočne nemajte obavy, ako náhle sa dozvedia že ste..."
„Nemám najmenší záujem o to, aby tu ktokoľvek vedel, že práve mi sme novomanželia." Zrušil ju Saske. Pritom je potrebné dodať, že naši svalovci sa pri tom jeho výroku, obrazne rozpadli, tak isto, ako sa rozpadli ich doterajšie plány s novomanželmi. „Najradšej by som bol aby o nás nikto nevedel a ani sa nikto nestaral."
.
„Tak to už prrr!" Ohradila sa Aya. „Doteraz som mala s vami trpezlivosť, mala ako také pochopenie pre vaše pohnútky, ale čo je dosť, to je dosť! Bezpečnosť je jedna vec, ale takto vystrájať,.. to je už niečo iné. Viete vy mladý Pán o čom má byť svadba? Máte vôbec predstavu prečo ste v Nume a nie niekde tam u vás? Pretože mne je úplne jasné že nie! Možno že je to na vaše štandardy príliš hektické a máte prirodzene odpor voči nanúteným veciam, ale máte sa spoznať a prelomiť medzi sebou lady! Namiesto aby ste našli spoločnú reč a začali si užívať života len viac a viac vzdorujete!" ...zvyšovala hlas... „Snažíte sa od všetkého a všetkých separovať! Nie je to správne a nemám v úmysle to vaše detinské vystrájanie tolerovať!" Zalapala po dychu pani domu, priam sa chystala rozštekať, aby dala najavo svoju nespokojnosť voči nápadom ich hostí a nebola sama. I ostatný členovia domu prejavili nejako svoj nesúhlas.
„Ma, ma. Ráčte prosím pochopiť že môj syn nemá rád keď je stredom pozornosti." Snažil sa ich upokojiť bielovlasý jonín.
.
„Chápem vaše stanovisko." Povzdychla si Karin. „Ale naši ctení hostia skúste pochopiť že v dedine Numa sú svadby brané s priam s posvätnou úctou. Navyše po posledných udalostiach reputácia dediny šla pomerne riadne do kýbľa. Priamo to vyzerá že sa nám nastavajúci začínajú vyhýbať. Vďaka tomu mnoho ľudí sa presunulo k svojím rodinám do iných dedín a miest. Vedzte že Numa je špecializovaná na cestovný ruch a mnohý by sem sa radi vydali, ale to sa nestane pokiaľ sa nezlepší naša povesť. Prosím, keď nám poviete že nechcete aby sa o vás vedelo to je niečo čo snami zamávalo." Znovu si povzdychla a Aya jej starostlivo pomasírovala chrbát. „Budem k vám úprimná. Numa potrebuje reklamu o úspešnej svadbe, inač to s nami nebude vyzerať dobre a čoraz viac ľudí odíde a niektorý možno i nastálo. Prosím, potrebujeme aby vás bolo vidno. O bezpečnosť si nemusíte robiť starosti, máme ochranku a pravdepodobne ide o dákeho zabednenca ktorý sa snaží potopiť našu dedinu." Naliehala opatrne si prezerajúc svadobčanov, ale trochu ju znervózňovalo ako pokojne to počúvali. „Svadba je u nás slávnosť s najväčšou úctou. Chcela som vám pri dnešnom posedení navrhnúť, na naše účty, aby ste sa zúčastnili najrôznejších ceremónií. Napríklad jedna je rituál pre prilákanie priazne bohov. Kedy novomanželia v predpísaných róbach vykonajú rituál, pri ktorom im celá dedina preukáže nebeskú úctu. Nie sú to žiadne pohnútky o ktorých by ste si mysleli že ich vymyslelo zopár nadšencov. Ide o overené rituály, ktorých účinok je zaručený. Zoslané požehnanie na pár je preukázateľné a mnohé oddané páry ho ocenili, o čom dosvedčili i ďakovné listy. Napríklad taký sprievod v posledný deň kedy sa novomanželia vydávajú na svoju cestu je klasika." Červenovláska sa vo vysvetľovaní dostávala do akoby zasneného rozpoloženia, ktorý pôsobil priam omamujúco na hostiteľov. Aya pritakala na každé slovo akoby to bola nejaká najvyššia pravda o svete. „Jedným z takýchto postupov je prístup k nastavajúcim porovnateľný k božskej osobe. Od najlepšieho šatstva, cez pokrmy u ktorých maškrty blednú závisťou až pre tie najzmyselnejšie zážitky. Pre zasnúbených sú vyhradené len tie najkvalitnejšie produkty, ktoré si ani nedovolíme použiť pre seba. Pre nás je svadba posvätná a preto musia byť hýčkaný ako keby v bavlnke a..."
.
„Dosť tých kravín!" Uzemnil ju vytočený Kiba, ktorý ju schmatol za kimono, aby sa jej mohol pozrieť z očí do očí. „Nebeská úcta? Hýčkaný, aby si pripadali ako v bavlnke? Kdejaké poser-doser pokrmy týchto dvoch nezaujímajú! A k tomu klinec všetkého, zúčastniť sa dákych na smrť nudných ceremónií?" Každým menovaným spojením bol čoraz viac a viac nasrdený. „So riti ženská! ...pokiaľ sa o takúto hovadinu pokúsite, táto dedina sa nedožije rána! Pozrite na nich!" Šmaril po nich výstražným ukazovákom. „Jeden je zarytý samotár, ktorý by pre trochu samoty bez váhania zakrútil krkom novorodeným šteniatkam. A ten druhý? Super hyper aktývka, ktorej najdôležitejším zmyslom života je: miska ramenu. Rámenu! Čo sú spolu sa im život pretočil naruby a keď náhodou nie sú, je to ako keby im umreli rybičky. Títo dvaja sú schopný nocovať v najdivokejšom lese len tak bez ničoho, v zopár handrách a pod holím nebom. Zakaždým keď sa títo dvaja pustia do seba, tak je to tanec o holú kožu a to som nespomenul ich krátke zápalky. A vyvrcholením toho všetkého, ich chcete napchať do kde akej super trápnej hovadiny?! Urobte to a ja odtiaľto zdrhám!" Jeho výraz bol mixom vystrašeného vražiaceho maniaka a znudeného delikventa.
.
„Ma, ma." Zarazil Kibu Kakashi svojim až príliš presladeným úsmevom. Psí muž okamžite vykysol znechutením ako Akamaru, keď mu podstrčia namiesto masa zeleninový koláč. Neochotne ho pustil, len aby nestál Kakashimu vo výhľade. „Ehm. Pokúsim sa to uviesť na rovinu, ak všetci dovolia... Problém je v tom, že sme mali za to, že nám bude zaručená diskrétnosť... Ale pokiaľ nám to nebudete vedieť zaručiť, budeme sa musieť rozlúčiť s celou svadbou." Klesol až do smútočného podtónu. „Jednoducho to zúžime na podpísanie oddacej listiny a do desiatich minút je po všetkom. Už teraz sú nerozlučná dvojka až budú svoji i papierovo bude všetko vybavené." Dodal ako by šlo o najväčšiu triviálnosť sveta. „Áno, prišli sme sem s nádejou, že si užijeme najromantickejšie chvíle spojenia muža a ženy. Ale... ako povedal Shiro, nie sme tu za šaškov. I keď... sa tak na prvý pohľad môže zdať."
„Že to hovoríte práve vy Okami-Sama." Prevŕtala dotyčného Sakura znechuteným pohľadom. A ani pohľady ostatných nevypovedali, že sa dívajú na dôvery hodnú osobu.
„Ehm. K čomu potom bola tá paródia v tom obchode s prsteňmi?" Nedalo to Saskému.
.
„Romantika!" Dvojhlasne zaznelo duo Gai – Lee. Úplne sa nadýchli pre svoj veľkolepí návrat na scénu.
Lenže boli doslovne umlčaný keď Sakura vzala do ruky dve nektárinky a rozdrvila ich v jednej ruke i s kôstkami, tak aby to tý dvaja nemali možnosť si nevšimnúť. Jej upriamený pohľad priam tvrdil: *Ďalší na rade budeš ty!*
.
Tých to striaslo od päty k hlavám až z tej predstavy spadli do spoločného objatia za tichého vzlykania od odmietnutia.
Ona, ako ich prepaľovala pohľadom, ešte viac umocnila stisk svojej zovretej pästi, úplne ignorujúc roztržku medzi Akamaruom a Kibom.
.
* 0
.
„Kámo prstene nosia len ľudské feny."
Haf.
„Počkať!.. nechceš tým povedať?..."
Haf.
„Vek na to síce máš. Ale... si môj najlepší parťák.."
Haf, haf.
„Čo tým myslíš že..."
*Kňučí.
„Počkať, to je trochu osobná záležitosť ja som sa ti neplietol pod nohy keď prišlo na tú fenu..."
Vrčí.
„Ka-kámo ticho. Psst, psst, pokiaľ si pustíš tlamu našpacír mohol by som byť čoskoro pod kvetinkami!"
Haf. Haf.
„V po-poriadku, chápem, ale už ani slovo!"
Vrčí.
„Neskôr ti to celé poriadne vysvetlím, to fakt. Dokonca niečo chutného prihodím." Kiba prosebne sklapol rukami načož Akamaru utíchol, ale i tak nespokojne od neho odvrátil svoju hlavu.
.
„Čo si to tam mrmleš Shiro?" Vynadala mu Sakura podráždene a on okamžite zbledol.
„A.., ale nič, len menšie nedorozumenie, He, he. Však vieš.. Akamaru je pes, všeličo potrebuje vysvetliť. He, he."
„Vážne?" Premerala si ho neveriacky. „Podozrivé..."
.
* 0
.
„Oh aká nerozvážna skupina." Začala pani domu znovu kázať. „Mala by to vziať do rúk skutočná žena a naučiť vás správnej etikete."
„Ehm." Prerušil ju pohotovo Neji zakašlaním. „Je smutné, že vám musím zrušiť i tie posledné zvyšky ilúzií, aké ešte máte že by títo dvaja mohli byť ideálnymi manželmi. Ale, hovoríme tu o ľuďoch pre ktorých je akákoľvek etiketa úplne cudzím pojmom." Ako na povel si všetci u stolu povzdychli. „Musím vás požiadať, aby ste sa vyvarovala ďalším takým poznámkam, alebo ešte horšie dajakým prevedeniam takýchto myšlienok."
„Nechcete predsa omylom prísť o svoju dedinu. Že nie." Podotkla opatrne Ten-Ten s nanúteným úsmevom.
.
„Tak prečo ste si vybrali Numu?" Urazila sa Aya.
„Kvôli liečivým prameňom." Zahrmel Saske. „Pravda je taká, že Kitsune na tom nie je po zdravý úplne najlepšie. Toto miesto vybrala babička, kvôli jeho liečivým prameňom, ktoré jej majú pomôcť pri rehabilitácií. Už tak trpí nahromadeným stresom až, až." Povzdychol si unavene a i nad zarazenými pohľadmi prítomných. „Takže ak by ste mohli jej nepridávať žiaden nadbytočný stres, bol by som vďačný." V túto chvíľu na neho všetci civeli ako na puk, plus niektorý z ich výpravy neverili vlastným ušiam nad jeho na Učíhu až nereálne starostlivým prístupom.
.
„Po-po-počkaj! Čo tým chceš povedať, že na tom náš anjelik nie je najlepšie?" Vyštekol Gai s obavou v hlase a hneď ho nasledoval i Lee. „Taiko-san, je to pravda? Veď po celý čas bola tak čiperná." Zazerali na ňu s veľkými psími očami.
Sakura si hlasno povzdychla a na chvíľu sa zamyslela či má vôbec niečo povedať, ale po chvíli rezignovala. „Čo viem tak sa neukázala na dohodnutom zraze a keď ju Taizen-kun priniesol na svojom chrbte bola úplne malátna. Strávila celý deň v nemocnici a potom sa rozhodlo o tomto výlete. Ako moc je to vážne neviem ale nebude to nič smrteľne vážneho keď bola z nej prepustená. Síce som dostala jej sprievodnú kartu, ale ešte som nemala možnosť sa do neho pozrieť."
.
Zelená dvojica znovu prepadala v opilecký vzlikoť.
„SKLAPNITE! Pri vás dvoch by v nemocnici skončil azda každý!"
.
„Slečna Namekui-san, vy ste medik, alebo už lekárka?" Nedala zvedavosť Aya keď všetci ostatný mali chápavé výrazy, len ona nie.
„Hai. O týchto dvoch sa starám už nejakú tu dobu. Skrátka v jednu dobu som si povedala že obväzy nestačia a tak som už na ceste byť lekárom."
.
„V tak mladom veku? To už je čo povedať."
„Ďakujem, ale ešte stále mám kus pred sebou." Usmiala sa doširoka.
.
„Takže sa vlastne snažíte povedať: že by sa jej mohla stať nejaká príhoda ak by bola zavalená príliš veľkou opaterou?"
Jej úsmev bol preč. „Aby sme si to ujasnili. Je to blb, ktorý v nemocničnej posteli nikdy dlho nevydrží." Jej päsť sa zovrela. „Zakaždým mu musím jednu uvaliť a podľa možnosti dotiahnuť naspäť." Vylievala si hnev zatiaľ čo ostatným stiekla trápna slza potu po tvári.
.
„Taktiež by som zdrhal, ak by som mohol." Namietol Kiba a Sakura mu venovala výhražný pohľad. „Chcem povedať, spýtajte sa rovno Kitsune!" ...a všetci nasmerovali svoje pohľady na blonďatú nevestu. „Hej!... Kitsune!... Kitsune?..." Pohľad na potichu odfukujúcu blondínu ho celkom prekvapil. Neveriacky pokrútil hlavou. „No to ma podrž, ona snáď chrní? Pche, tu máte priamy dôkaz, ako veľmi ju zaujímajú tie vaše nudné keci. I keď je reč o nej tak ju to ani v najmenšom nezaujíma."
.
„Hooo?" Zvedavo potiahla slovíčko Sakura a s podráždeným okom sa snažila spáliť pohľadom Naruto, že si tak beztrestne spí v Saského objatí. Mimo to zlisovala bambusové paličky do úhľadnej guličky.
„Shiro, neznevažuj tradície ostatných." Napomenul ho Neji, len aby v tom zabránil Anry.
„Hej Taizen, to ste zas vystrájali do momentu, až jeden z vás odkvacne?" Nedalo to Kibovy.
„Čo ste pre lásku božiu robili?" Zalamentovala domáca.
.
Sakurin pohľad plamenne zvážnel až zaškrípala zubami. „Čoho ste sa dopustili zatiaľ čo som sa nedívala?!"
Karin okamžite sčervenala, ako rajčina, keď jej niečo prišlo na um. S koktaním si roztržito napravovala okuliare. „No ta, tak v-viete o.., oni dali dáke tie i-indície..."
„Kašlem ti na indície, niekomu tu už zrejme namlátim." Zaboxovala smerom k novomanželom.
„Vidím že náhla svadba niekoho vzala." Konštatovala kuchárka polohlasom.
Ale ihneď bola zaskočená súbežnou odpoveďou: „Slabé slovo." ...od Nejiho a Ten-Ten.
.
Saského obočie pulzovalo.
„To muselo byť niečo, keď tak dokonale vytuhla." Pokračoval Kiba so záujmom.
.
„To stačí , Ja už to nevydržím!" Zanariekala zúfalo Karin. Všetci sa na ňu tápavo pozreli. „Nie je možné, aby títo dvaja boli zasnúbený!" Všetci zbystreli pozornosť až na Sakuru, ktorá jej dala zúrivo za pravdu. „Za svoju prax som oddala veľa párov a už poznám od pohľadu či sa k sebe hodia alebo nie... A ja rozhodne vidím, že i keď máte dáke plusy, tak i cez to sa k sebe nehodíte!" Protestne na nich namierila svoj prst ako žalobca u súdu.
„Správne, ŠHANŽAROOO!" Prešla do bojovej pokriku drviac drevenú misku, ako by bola z papieru.
.
„Kto si, aby si o tom mohla rozhodnúť?" Potemnel Saského hlas.
Avšak jeho snaha zastrašiť ju sa minula účinku a namiesto toho sa zamračila. „Moje oči dokážu nahliadnuť do duše každého človeka, pokiaľ sa posnažím. Hneď na začiatku som pohliadla i do tých vašich..." Nabrala dych. „Vôbec sa k sebe nehodíte! Ste absolútne protiklady a čo navyše, ani jeden z vás vašu svadbu neberie ani v najmenšom vážne!"
.
Toto bude problém.
Si píš.
„A vonkoncom by ste sa nemali brať len pre to, že je ona tehotná!"
.
„Čožeeeee!" Chytila Sakura expresný tik v oku a Kakashi mal čo robiť, aby v afekte neuškrtila Kibu, ktorý mal tu nehoráznu smolu, že bol práve po ruke. „Kedy to stihli?!"
.
Obočie čiernookého Učíhu šklbalo o sto šesť, kmitol kradmým pohľadom na druhú stranu stola pre prípadnú pomoc, ale Neji mal potajomky aktívny Byakugan, ktorým si asi chcel overiť koľko je na tom tvrdení pravdy. Pri pohľade na jeho prežilovanú tvár by jeden povedal, že nepoužíva Kekkei-Genkai, ale že je s nervami v kýbľu.
Tak to tak skoro nebude.
.
Kmitol pohľadom na Kakašiho, ale pri zistení ako si celú situáciu až moc užíva, bez zaváhania zavrhol akúkoľvek šancu že by mu pomohol z tohto nedorozumenia.
.
Ani sa neunúval pozrieť na Gaia a Leea, ale tých to neodradilo. Niečo rapotali o tom, že poškvrnil ich nevinného anjelika vetami ako: „Ani ste si nepovedali áno a už?... Tak ona už má tie ranné nevoľnosti?..." a podobne. Saského kamenný výraz sa zmenil na poriadne naštvaný a nemal ďaleko od bodu zlomu.
.
Celá situácia išla vybuchnúť keď na stôl vyskočil Akamaru a hrôzostrašne zavrčal smerom na dvojicu nastávajúcich plne ignorujúc Kibov súčasný stav.
Saske zbledol či znovu nevycítil niečo temného čo sprevádzalo Narutin záchvat z minulej noci.
Vzápätí sa ozvalo hlasité zaškvŕkanie niekoho žalúdka. Ale nie tak hocijaké, ale také u ktoré by tuhla krv v žilách. Ako keby tesne vedľa vás bola beštia, obrovská ako dom a s neskutočným hladom.
Celá miestnosť sa ponorila do ticha len Akamaru zúrivo vrčal.
Vyslobodený Kiba hlasito zakašlal po dychu. Pohľady prítomných sa nasmerovali na spiacu blondínu ktorá sa začala mrviť.
.
„Ráámeeen." Utrúsila nemotorne a v polospánku sa pomaly začala naklápať ku stolu. Jej ruka sa sama natiahla. So stále zavretými očami a slinou pri ústach, šla iba po čuchu. Ako v hypnóze jej dlaň obchádzala všetku zeleninu a všelijaké iné akože dobroty. Jej trasúca sa ruka pomaly smerovala k pekáču s mäsom.
.
„Akamaru zlez z toho stola!" Zašepkal jeho parťák a biela guča nespokojne zakňučala. Schmatla veľký ale ešte nenaporciovaný kus mäsa z pekáča, obratne sa zvrtla a elegantným skokom preskočila do bezpečia za chrbát svojho pánička.
.
Naruto vydala pazvuk na nie. Čoskoro jej žalúdok znovu zaškvŕkal, jej výraz sa zmenil na výraz vyhladovanej beštie. Pootvorila oči ale ešte stále neprecitla zo svojho spánku. Jej pohľad akoby röntgenovo prenikal cez všetko a zabodol sa ako harpúna do masa privlastneného už niekým iným. Zasyčala ako nejaká šelma a stále v polospánku vystrelila zo svojho miestečka, ignorujúc všetky prekážky.
.
* 0
.
Kakashi sa stihol elegantne vyhnúť, ale Sakura ňou bola zvalená na Kibu. V sekunde tí dvaja boli v sebe.
„Zlez zo mňa ti psí ksichte!"
„Ja mam zliezť z teba?! To ti si na hore!"
.
„Sandžarooo!" S výrazom démona sa zahnala na jeho tvár.
Ledva sa uhol jej pästi, ktorá sa zarazila do podlahy. Využijúc jej uviaznutie sa mu podarilo spod nej vykĺznuť! „Byť ja Taizen, tak už to máš spočítane."
.
„Čo si to povedal ty lacný kožuch?! Okamžite sa vráť!"
„Do riti. Ani za svet!" Uskočil do bezpečnej vzdialenosti.
.
* 0
.
„Raaamen!" Upútala ich pozornosť znovu Naruto, ktorá sa v polospánku a poštvornožky približovala k vrčiacemu Akamarovy.
.
„Houby rámen, si obyčajný nenažranec!" Zareval Kiba a vrhol sa odzadu k blondíne. Keďže bola akoby v tranze tak nemal problém dostať ju do zovretia z ktorého nebolo úniku. „Haló, Shiro volá mozog Kitsune! Prestaň sa flákať a šmýkaj sa vrátiť medzi nás." Účinok sa ale minul zámeru a blondína prepadávala viac a viac do módu divokého zvieraťa. Skúsil to teda inak. „Vstávaj princezná, podáva sa rááámen!"
„Hmhmhm... Však hej, však hej, už stávam, tak... Čože?" Čarovná veta ju vytrhla zo sna. Zmätená sa poobzerala naokolo. Pomaly jej dochádzalo čo sa stalo a stým prichádzalo i hlbšie zapýrenie.
.
Povzdychol si. „Tak počuj. Je mi jasné že máš stresy a všetko okolo kdečoho. Ale... nemohla by si tu paru troška usmerniť. Všetkým nám tu síce hrabe už poriadne dlho, ale skús aspoň v tejto dedine nezbesnieť. Jasan?"
Naruto mlčky sklonila hlavu.
.
Pokúsila sa dostať z jeho zovretia, ale stále ju nepúšťal. „Počuj, čoskoro bude tvoj veľký deň, tak čo keby si načas prestala pobehovať kade-tade a namiesto toho relaxovala? Napríklad v pokrývke sladkých ruží?" Dodal namyslene priam zvodne a ešte viac sa zapýrila.
Striaslo ňou a urazene sa mu vytrhla už z povoľného zovretia. Chcela mu vynadať, ale akosi stratila slová. Pár krát sa k nemu otočila, ale hneď zase odvrátila. Až zaškrípala zubami. „Ty smrade!... No počkaj!" Zasyčala urazene, prebodla ho pohľadom a okamžite vystrelila po schodoch na hor.
.
Kiba sa nechápavo pozrel na ostatných, ale i oni vyzerali, že im niečo nedochádza.
.
„Musím oznámiť, že Kitsune má citlivý nos a vôbec nemá rada vôňu ruží po tom čo videla zmrzačené kvetiny rozsypané po našom apartmáne." Dodal sucho Saske, Kiba okamžite zbledol.
.
„Nedovolím, aby si tak dokonalý ženích vzal takú beštiálnu nevestu!" Zaprotestovala Karin buchnutím svojich zovretých pästí o stôl.
Sakura jej búrlivým pokrikom dala za pravdu vyslobodzujúc si päsť z drevenej podlahy, pričom kúsočky tej podlahy po odlietavali naokolo.
Svalovci mali nemiestne a vonkoncom nepodstatné poznámky ktoré zanikli v dave.
.
„A ani žiadne iné zvrhlé indivídua!" Dodala dívajúc sa na Sakuru.
„Heee? Dakto si tu koleduje o lobotómiu?" Sakurin vyraz sa zmenil na hrobovo vážny. Dokonca by sa dalo tvrdiť, že v jej očiach si priamo predstavila ako ju na nej vykonáva... bez anestézie a veľmi hrubým nástrojom.
.
„A... a-aké hrubé." Zakoktala Karin a spoločne s tými zelenými mozgami sa pred narastajúcim hnevom hysterky triasli strachom.
Sakura si už navliekala rukavicu, keď sa ozval dupot unáhlených krokov.
.
To sa zo schodov vyrútila určitá blondína. Ani sa neunúvala pozrieť na ostatných a naštvaná si to namierila ku Kibovy. On i s Akamaruom sa chystali uskočiť do bezpečia, ale zagánila na neho aby sa nehýbal. Dobehla priamo k nemu držiac v náručí dáky divné vrece a už sa ho chystala do neho hodiť.
„Brzdi, dievča!" ustupoval od nej. „Je mi to jasné! Už je mi to jasné! Hod sa do klídku, nevedel som!" upokojoval ju a stále rezko ustupoval, ale ona šla rovno za ním. Bol celí orosený a nespúšťal pohľad, ani z nej, ani z toho vreca. „Hlavne klídek, áno? Čo keby si sa už zbavila tej smradovej bomby?"
.
„Až potom čo ti v tom vykúpem čumák!" Zasyčala a prešli rovno do behu po celom salóniku. Ešte že sa k nim nikto nepridal, ale po krátkej naháňačke bola na konci s dychom. Udychčaná zostala stáť sledujúc Kibu lepiac sa na stenu s neskrývaným odporom voči vrecu v jej rukách.
.
Toto divadlo na prekvapenie sledovali všetci mlčky, ale len Ten-Ten bola zvedavá čo je v tom bágly natoľko aby sa nahlas opýtala. V sekunde Naruto zareagovala jeho hodením jej smerom.
.
Ten-Ten na moment spanikárila, ale nedostala žiadny tvrdý zásah ktorý očakávala. To vrece, bolo neprimerane ľahké. Opatrne do neho nazrela a v sekunde sa rozžiarila. „Lupene? Ruže?" Po privoňaní k nim sa zasnene zapýrila.
.
„Keď sa ti tak páčia... tak si ich nechaj!" Opáčila jej urazene, dychtiac. Lenže až zdivočené trio uvidelo, ako si ho spokojne odkladá na stranu, tak neveriacky pokrútili hlavami.
.
* 0
.
„Ma, ma. Všetci venujte mi chvíľku pozornosti! Myslím, že viem ako z toho von." Zahlásil Kakashi so svojím presladeným úškľabkom, čo bol dokonalý recept ako úspešné vytvoriť kyslé výrazy na tvárach jeho spolubojovníkov.
Sakura mu venovala veľmi otrhanú urážku. „Zas... prečo sa zakaždým vložíte do veci, až, keď je po všetkom? Ookami Retard-sama!"
„Máte dáky skvelí nápad Ookami san?" Opatrne sa opýtala Ten-Ten márne sa snažiac zakryť svoje zapýrenie nad ružami.
„Si v pohode?" Opýtala sa jej so záujmom Naruto. „Pokiaľ ti vadia tie ruže tak sa nemusíš premáhať." Avšak Ten-Ten je značila, že je to v poriadku.
.
„To je ale brzda!" Utrúsila Karin jedovato polohlasom na adresu blondíny. „Ako to, že ešte od váš neodišiel?" Namierila prst na Saského ale pritom sa stále dívala na Naruto.
Všetkými naokolo to striaslo, pretože prípad Saského zbehnutia spred dvoch rokov bolo pred ním tabu. Avšak táto vtieravá červenovláska o tom nemohla mať najmenšieho poňatia.
Na druhú stranu Naruto bolo až nadmieru pokojná. I jej došlo na čo možno naráža. „Hm? Jaj... áno, áno. Keď sa o to pokúsil... tak som mu nakopala prdel a dotiahla naspäť." Odpovedala pokojne skoro hrdo, ako by na tom moc nezáležalo.
„Ehm. Pokiaľ si spomínam to ja som vytiahol teba z toho jazera. Bola si úplne mimo."
.
„...?" Blondína nechápavo naklonila hlavu ako keby to počula po prvý krát. Vôbec jej nedošlo že svojou odpoveďou prizabila
atmosféru už tak trápneho ticha. Mnohý čo to počuli mali pobledlé tváre, ale moc to nebrala do úvahy. Vôbec nechápala prečo sa Karin i Sakura zosypali na podlahu.
.
* 0
.
„Takže, čas to zabaliť." Začal Kakashi a pritom sa popreťahoval. „Musím uznať, že na naše prvé spoločné posedenie to nebolo najhoršie."
„Čože!? Toto bolo vaše prvé stretnutie ako rodiny?" Spýtali sa synchrónne takmer všetci z personálu hotela.
.
„Hai." Odvetil s úsmevom. „Popravde som si myslel, že to tu od stresu zmenia na kôlničku už pár minút po tom čo sme začali, ale...výnimočne som sa mýlil. Teraz aspoň vidíte, čo by sa mohlo stať, ak by ste sa rozhodli neriadiť našimi odporučeniami."
Obaja sa pokúsili niečo namietnuť, ale zabrzdil ich mávnutím ruky príhodne ako džedaj. (Jedi.)
.
„A ako posledné poviem, že to môj syn povedal áno na sobáš a nie naopak. Takže... by som vás požiadal, aby ste sa už do toho viac nerýpali. A pokiaľ ide o to, že sú si protikladný..." Zaboril do nich prísny pohľad ale okamžite ho zamenil za usmievavý. „Nepriťahujú sa protiklady náhodou? Ale v tomto prípade by som skôr povedal, že sa až príliš dokonale dopĺňajú."
.
Karin sa v momente prebrala do sedu. „Do riti! Takto som nad tým vôbec nepomyslela." Zarazila sa. „Taká chyba. "Nespokojne sa chytila za čelo, akoby narazila do steny.
„To nič, to nič,... to sa stáva. Keď sa do niekoho, niekto zamiluje hneď na prvý pohľad." Podpichol ju okázalo. Okamžite zahrala všetkými farbami červenej a rezignovane zaborila hlavu do svojich rúk.
.
„To je takto zakaždým?" Spýtala sa Aya, poukazujúc nie na poznámku o Karin, ale na schopnosť svadobčanov premeniť okolie vo výr deštrukcie.
„Viac menej." Pokrčil bezstarostne ramenami. „Takže, priatelia!" Zvolal na ostatných. „Bez ďalšieho otáľania sa pusťme do jedla. Pokiaľ chceme aby nám ešte nejaké ostalo." Poukázal na divocha, divošku a bielu guču ktorý z cela ignorujúc ostatných pri stole do seba ľadovali čo sa dalo.
.
Domáci s otvorenými ústami sledovali ako sa k nim pridali i zelený svalovci, nastaviac závratné tempo. Následne sa scéna zvrtla na poriadnu žranicu, kedy sa prevažne vďaka bezodnému žalúdku jednej osoby zásoby na celý večer minuli ešte pred jeho príchodom.
.
Na nečakané prekvapenie domácich i ich personálu sa už neobjavili žiadne výnimočnosti, ktoré by viedli k nezhodám medzi svadobčanmi. Nakoniec boli celkom radi že i po tom chaose čo sa najskôr udial našli ako tak spoločnú reč a čas ubehol neskutočne rýchlo v pomerne pohodovej atmosfére.
*Nabudúce: Vitajte v Numa, alebo prvé rande?
-Pokiaľ sa Tara zadrhla na deji a nemohla dokončiť tento príbeh, tak to bolo asi práve na tejto kapitole. Alebo na skôr na tejto scéne. Aspoň taký pocit z toho bol pri písaní.
-Takže jeden a pol roka (doslovne) ubehlo čo som napísal pôvodnú kapitolu 10 a nutno dodať keď som sa k nej vrátil ku kontrole tak som ju riadne preoral mažúc celé rady odsekov. Možno je to efekt toho že celí príbeh je dokončený, alebo len mám viacej skúseností. Tak či onak, mám za to že je tá kapitola omnoho lepšia než tá čo bola predtým.