Jednoducho neodolateľná (Simply Irresistible)

Autor: bookworm1993

Originál: s/5498748/13/Simply_Irresistible

Stav: autorkasúhlasila s prekladom

Preklad: Morgana

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí: pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto konkrétnej poviedke vlastní bookworm1993.

Zdvihol ruku k dverám, ale uprostred svojho pokusu o zaklopanie ju nesmelo stiahol.

Ako by mal asi pozvať Hermionu na zajtrajší obed s ním a jeho matkou?

Nič mu nedlžila a navyše musel uznať, že jeho mama vedela byť niekedy poriadne desivá. Popravde, bola to jedna z najdesivejších žien, aké kedy stretol. V istom zmysle by sa takto dala charakterizovať aj Hermiona. Bohovia, stretnutie tých dvoch skončí buď súbojom titanov, alebo sa stane, že obidve ženy spoja svoje sily a budú sa zabávať na jeho účet. Ani jedno z toho sa mu veľmi nepozdávalo. Sladký Merlin, vidina zajtrajška sa mu ale vôbec nepozdávala!

Hlboko sa nadýchol a zaklopal na dvere.

Hermiona práve napúšťala vaňu pre svojho malého neposedného spoločníka, takže klopanie na dvere jej úplne ušlo. Avšak Teddy, ktorý sedel na gauči a pozeral televízor, ho počul.

„Teta Mia, môžem otvoriť dvere?"

„Áno?" spýtala sa, lebo jediné, čo počula, bolo jej meno.

Teddy zoskočil zo sedačky a utekal k dverám. Musel sa postaviť na špičky, aby dosiahol na kľučku. Nakoniec sa mu to však podarilo.

Draco sledoval, ako sa dvere otvárajú, no nikto v nich nestál.

„Haló?" zavolal od prahu.

„Ahoj."

Skĺzol očami nadol, odkiaľ sa nazdával, že oslovenie začul, a tam, len meter od neho, uvidel stáť malého chlapca.

„Kto si?"

„Kto si ty?" opýtal sa na oplátku Teddy.

Trúfalosť chlapčiatka pred ním ho mierne vyviedla z miery. Prekvapene preto zdvihol jedno i druhé obočie.

„Draco, Draco Malfoy."

„Máš podivné meno. Je to nejaká skratka?"

„Nie."

„Tak nič. Ja sa volám Teddy. Teddy Lupin. Teddy je skrátene Teodor, vieš?"

Keď vyslovil tie slová, Dracovi skoro vybehli oči z jamôk.

„Teddy, vaňa je prichystaná! Teddy Lupin, myslím, že som ti povedala, aby si neotváral dvere, keď s tebou nie som ja... Draco?"

„Tento skrčok nie je dúfam tvoj...?"

„Nie som žiadny skrčok!" vykríkol Teddy.

„Prepáč. Myslel som malý človek," zavtipkoval Draco.

Nadutý Teddy si prekrížil ruky na hrudi. „Keď ja som malý človek, ty si potom..." začal, no žiadne adekvátne slovné spojenie mu na um neprichádzalo.

„Obludný obor?" navrhla Hermiona.

„Presne, obludný obor!"

„Grangerka, to myslíš vážne?" sucho odvetil Draco.

„Malfoy, ty si ten, kto si začína s batoľaťom," povedala a pretočila očami.

„Nie som ani batoľa!" vložil sa do dospeláckej debaty, odfrkol si a dal sa na odchod. „Idem sa radšej okúpať," oznámilo dotknuté dieťa.

„Ospravedlňujem sa ti, macko. Vieš, že som to tak nemyslela," povedala a zohla sa, aby s ním bola na rovnakej úrovni.

„Ak mi dáš božtek, všetko ti bude odpustené," odpovedal jej Teddy a uškrnul sa.

Draca ten malý diablik opäť prekvapil. Prešibané. Kým mu dávala Hermiona veľký, mokrý bozk na pravé líčko, Teddy naňho vystrčil svoj dlhý jazyk. Jeho opovážlivosťou mu skoro spadla sánka. Hermiona, samozrejme, Teddyho gesto nepostrehla.

„A teraz bežkaj pekne do vane a poriadne sa vydrhni!"

„Jasné," zavolal Teddy a mávol rukou.

Draco ho sledoval odchádzať so zarazeným výrazom v tvári. „Malý čert."

„Ani nevieš, ako blízko si k pravde," povedala a povzdychla si.

„Je to syn mojej sesternice," napoly konštatoval a napoly sa pýtal.

Hermiona prikývla.

„Vieš, že on je okrem mojej mamy môj jediný žijúci príbuzný? A dnes som ho stretol po prvý krát... Smutné, že?" riekol pochmúrnym hlasom a sadol si na gauč.

Naozaj nevedela, čo mu na to povedať. „Draco... a čo tvoj otec?"

Ostrým pohybom k nej zdvihol svoj zrak.

Tá otázka z nej vyšla rýchlejšie, než si ju stihla poriadne premyslieť. Prekryla si rukami ústa a kajúcne zašepkala: „Och, prepáč..."

„V deň, keď nás opustil pre svoju milenku, pre mňa zomrel," rýchlo zamrmlal Draco.

Hermiona šokovane zalapala po dychu. To nevedela.

Pohliadol jej rovno do očí a na stehnách si prekrížil prsty.

„Nič na svete mi nie je viac proti srsti ako podvádzanie. Takými ľuďmi pohŕdam celou svojou bytosťou. Aspoň v jednej veci som na seba pyšný, a to, že som ženu, s ktorou som chodil, nikdy nepodviedol. Je pravda, že priateliek som vystriedal veľa, ale žiadnej som nebol neverný," vyznal sa, zatvoril oči a bradou spočinul na svojich spojených rukách.

Hermiona sťažka prehltla hrču, ktorá jej pri jeho slovách narástla v krku. Niet divu, že sa Sadie a Ronovi chcel pomstiť. Nebolo to kvôli tomu, že by ho svojim vzťahom zosmiešnili – išlo to ešte hlbšie – späť do jeho detstva.

„Bohovia, Draco, je mi to tak strašne ľúto..."

Zahryzla si do pery a sadla si k nemu na gauč. Neposlušný prameň vlasov si odhrnula z očí preč.

„Prvý krát som zistil, že má okrem mamy aj niekoho iného, keď som mal desať. Bolo leto a v septembri som mal nastúpiť na Rokfort. Mama odišla do Šikmej uličky, aby mi dokúpila zvyšok školských pomôcok. Ja som s ňou nešiel len preto, že som sa ráno necítil veľmi dobre."

Až sa jej zadrhol dych. Takmer s určitosťou mohla povedať, čo bude nasledovať, ale zúfalo túžila, aby pravdu nemala.

„Priniesol si ju na Manor. Vôbec som o tom netušil. Počul som však nejaké zvuky, ktoré vychádzali z jedálne..."

Zadržala dych.

„Rozhovor dospievajúceho syna s otcom sa nikdy nekonal. Po tomto zážitku som ho už ani nepotreboval. To hlavné som videl na vlastné oči."

Bez rozmýšľania ho objala a bradu mu položila na rameno.

„Och, Merlin. To je strašné."

„Prekonal som to, Grangerka. Prijal som fakt, že môj otec je hnusný bastard," povedal a celú vec sa snažil smiechom zahrať do outu, no nejako mu to nevyšlo.

Hermiona si usalašila hlavu na jeho kľúčnej kosti a on si svoju položil na tú jej.

Potom tam len sedeli. V absolútnom tichu. Slová boli zbytočné. To, čo chceli povedať, vyjadrili cez reč tela.

Potrebujem ťa.

Stojím pri tebe.

Som tu pre teba.

Ron sa do svojho luxusného apartmánu primiestnil s tréningovým habitom stále na sebe. Bol celý spotený a zablatený, no na perách mu pohrával naradostený úsmev. Avšak ten povädol, keď sa poobzeral navôkol. Nikoho, kto by ho uvítal doma, nebolo.

To, čo videl boli len tehlovočervené steny a sedačka z hnedej kože – najdrahšej, aká bola k dostaniu. Vskutku pekné bývanie. Celé ho navrhol a zariadil jeden zo Sadieiných kamarátov.

No viac ako domovu sa miestnosti podobali na predvádzaciu miestnosť. Neodvážil sa ani len posadiť na gauč, lebo sa bál, že ho zničí.

Neboli to žiadne svetlomodré steny a vysedené sedačky farby hrdze v... ich byte.

Zavrel oči.

Ich byt.

Vôňa Hermioninej muklovskej drogy. Kávy. To bol domov. A nie smrad tejto novučičkej drahej kože. Mať niekoho milovaného, kto ťa pri príchode privíta bozkom a spýta sa: „Aký si mal deň?". To je (bol) ozajstný domov.

Hermiona preňho znamenala domov.

Hermiona.

Bohovia, nikdy jej nemienil ublížiť. Naozaj. Ich vzťah ho však začal ubíjať. Obliekala sa presne tak, ako za ich rokfortských čias, a v práci často zostávala hlboko do noci. Nikdy si spolu len tak nevyrazili do spoločnosti. Chodili iba na metlobalové turnaje a tie jej nudné ministerské pracovné večierky. Cítil sa ako v pasci - akoby sa so slovami „Áno, beriem" z neho stal väzeň až po zvyšok jeho života.

Teraz, keď si v mysli prehadzoval tie dve slovká, cítil len smútok. A žiaľ. Chýbala mu jej prítomnosť. Večere trávené príjemným rozhovorom plným smiechu. Chýbalo mu jej porozumenie alebo jej úsmev, s ktorým zrazu všetko vyzeralo krajšie. Do horúcich pekiel! Teraz z nej bola neodolateľná krásavica! Nie. Bola doslova dychberúca. Prečo sa takto neobliekala a nechodila von aj pri ňom? Prečo až s tým prekliatym Malfoyom?

Zo všetkých chlapov na svete si vybrala práve Malfoya.

Predstavoval si to tak, že nakoniec skončia aj tak spolu. Bola by znova len a len jeho, ako to odjakživa bývalo. Keď by vyhasla vášeň medzi ním a Sadie, vrátil by sa opäť k Hermione. Potom sa však do jeho plánov vmiesil ten albínsky fretčiak. S takto rozhodenými kartami nebol výsledok vôbec istý.

Po celý čas bola ženou, ktorú hľadal a chcel po svojom boku, ona. Všetko, čo bolo potrebné, aby konečne otvoril oči, bolo úplne ju stratiť.

Na dne žalúdka pocítil tupú bolesť.

„Není vášně silnější než láska obrácená v zášť a běsu většího než hněv ženy zhrzené."

Nuž, Ginny mala pravdu. Fyzicky mu nijako neublížila (ako by to od nej očakával), nie, ona urobila niečo horšie. Spolčila sa s Malfoyom. Vyzerala tak nádherne a zaľúbene. Spôsobila mu viac bolesti, než dokázal uniesť. To bola najhoršia pomsta, s ktorou mohla prísť. V ústach pocítil horkú pachuť. Na vymyslenie takéhoto hanebného plánu bola Hermiona príliš nevinná.

Zato Draco Malfoy bol prehnitý až do špiku kostí.

„Idete sa pobozkať ako to robievajú moja mamina s ockom, že?"

Obidvaja sa zo svojho rozpoloženia strhli a obrátili pohľad na Teddyho. Stál priamo pri nich, v župane a s výrazom čistého zhnusenia v tvári.

„Zdá sa, že už nie..." podotkol Draco.

„Super. Ach, spomínam si na teba!" zvolal malý muž a uhniezdil sa tak, aby bol presne medzi nimi.

Draco sa pozrel so zmätením na Hermionu. „Vážne?"

Teddy prikývol. „Pamätám si ťa z fotky s tetou Miou. Ujo Ron sa naozaj nazlostil, keď zistil, že ste na nej vy dvaja. Moji ostatní ujovia zase prskali tekvicový džús po celom stole. Bolo to nechutné," povedal a zvraštil nos, keď sa rozpamätával na priebeh tejto konkrétnej návštevy. „Budete mať s tetou Miou svadbu?"

Tá otázka ich oboch nachytala nepripravených.

„No...hm..." začal Draco a bezradne sa pozrel na kučeravú ženu pri ňom.

„Prosím ťa, povedz mi, že pod tým županom máš oblečené aspoň spodnú bielizeň," rýchlo zmenila tému Hermiona.

Teddy sa zošupol zo sedačky a pokrútil hlavou.

„Zlatko, kde sú veci, ktoré som ti nachystala?"

„Krivolab na nich spí. Nemohol som ich spod neho dostať, lebo je strašne ťažký!"

Hermiona vyjavene žmurkla. Draco tiež. Nuž, toto bola tá najzábavnejšia vec, ktorú za celý deň počul, takže nečudo, že sa začal nekontrolovateľne smiať. Chichúňal sa tak silno, že skoro spadol z gauča. Teddy s Hermionou ho zarazene pozorovali.

Keď sa obaja znova vrátili do miestnosti (Teddy riadne oblečený do pyžama), Dracove záchvaty už pominuli.

„Už sa cítiš lepšie?" spýtala sa pobavene Hermiona.

„O dosť."

Jemne sa usmiala a pokrútila nad ním hlavou.

„Hermiona?"

„Áno, Draco?"

„Máš na zajtra nejaké plány?"

Otočila sa k nemu tvárou v tvár, no Draco už nevyzeral, že by žartoval.

„No... mám na starosti Teddyho."

„Pýtal som sa, či máš nejaké plány."

„Asi nie, prečo?"

„Potrebujem, aby si absolvovala obed so mnou a mojou mamou. Môžeš pokojne vziať aj Teddyho. Merlin, bolo by úžasné, keby prišiel!"

„Prosím?!"

Nakoniec Hermiona súhlasila. Lepšie povedané – Teddy za ňu privolil. Pri zmienke o džúse, koláčikoch a sendvičoch sa mu len tak rozsvietili očká. Dokonca možno dostane aj zmrzlinu! A toľko, koľko sa mu zažiada. Zo všetkého zmieneného.

Draco prišiel domov a okamžite sa rozvalil na svoje obľúbené kreslo. Zatvoril oči a hlboko sa nadýchol.

Drahý Merlin, Grangerka bola stvorená na to byť matkou. Tá ľahkosť, s akou zvládala toho malého beťára... Vyrazilo mu to dych. Bola by skvelá. Nikdy nerozmýšľal o založení si rodiny. Stále sa cítil príliš mlado na takúto rolu - a popravde, nikdy ani žiadnu nechcel. Keď však dnes uvidel Hermionu s Teddym v náručí... Bohovia, po rozume mu behala predstava malého plavovlasého Teddyho s Hermioninými milými srnčími očkami. Alebo dievčatko s neposlušnými vlasmi a neodolateľným úsmevom, múdru ako rádio. Toto neveštilo nič dobré. Padal a padal a padal... do hlbokej priepasti zvanej láska. Predstavoval si Hermionu ako matku svojich detí!

Unavene si položil tvár do dlaní. Ako dlho mu vydrží tá pretvárka s pomstou?

Nech je naveky prekliaty - znova sa do nej zaľúbil! Dokonca viac, ako tomu bolo predtým. Teraz už vedel, aký je to pocit držať ju a vášnivo bozkávať, rozprávať sa s ňou a chodiť von bez toho, aby sa museli zakrádať. Jednoducho s ňou byť a žiť v šťastí väčšom, než si kedy predstavoval. Čo bude robiť, keď sa to celé skončí?