Dôverne známe miesto

Preklad: Jimmi

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.

wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/25/A_Familiar_Place

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.

Časť XXV.

Kde som?

Hermiona sa zobudila a nevedela kde je. Zmätená sa obzerala dookola. Pozrela sa na svoje ruky, ktoré boli pokryté obväzmi tam, kde mali byť jej ruky. Cítila strašnú bolesť. Mala pocit, ako keby mala spálenú tvár a ruky. Pokúsila sa sadnúť si, ale prihnala sa k nej jej matka a povedala: „Ľahni si nazad, miláčik."

„Mami?" spýtala sa Hermiona. „Čo sa deje? Kde som?"

„Si v kúzelníckej nemocnici, nemôžem si spomenúť na jej meno," povedala jej matka, hľadiac ju po vlasoch. Sklonila sa a pobozkala ju na čelo. „Tvoj otec je tu tiež. Pôjdem mu povedať, že si hore."

„Počkaj, prečo som tu?" prosila Hermiona.

„Vo vašej učebni elixírov niečo vybuchlo," bolo všetko, čo jej matka povedala.

Jej otec si ten istý okamih vybral na to, aby sa vrátil do izby a postavil sa na druhú stranu jej postele.

„Tati, čo sa stalo? Mamina povedala, že niečo vybuchlo?" dopytovala sa Hermiona.

„Áno, vybuchlo, a ty si utrpela veľmi ťažké popáleniny na tvári, hrudi, ramenách a rukách," povedal jej otec a jemne sa dotkol jej vlasov. Podišiel, aby sa postavil vedľa jej matky a pozrel sa na svoje dievčatko s takým smútkom, že to Hermione skoro lámalo srdce.

„A čo ostatní?" práve si uvedomila Hermiona. ACH! A čo Draco? pomyslela si.

„Nuž, dvoch sem priviezli spolu s tebou a jedného liečia v škole," povedal jej otec.

Hermiona sa na chvíľu zamyslela. To sú len štyria, spočítala si. „To sú len štyria a nás tam bolo päť. Kde je ešte jeden študent? Čo sa stalo? Povedzte mi."

Jej matka sa pozrela na jej otca, ktorý sa sklonil k nej a zašepkal: „Jeden zo študentov to nezvládol, miláčik. Zomrel."

Hermiona skoro vykríkla. Prosím, nie Draco. „Kto zomrel, oci?" spýtala sa cez slzy.

Skôr než mohol odpovedať na jej otázku, vošiel liečiteľ a vyslovil nad Hermionou kúzlo, pretože predpokladal, že plače od bolesti. Čoskoro tvrdo zaspala. Ani len nepočula, kto zomrel.

Keď sa znova zobudila, uvedomila si, že vonku je noc. Hľadala svoju mamu a otca, ale nevidela ich. Zvolala: „Mami, si tu?" Harry Potter vstal zo stoličky, na ktorej sedel v rohu miestnosti, podišiel a postavil sa k jej posteli.

„Nie som tvoja mama, ale čo narobím?" spýtal sa, usmievajúc sa na svoju priateľku. „Tvoja mama a otec boli veľmi unavení. Leteli sem celú cestu z Austrálie a sedeli pri tvojej posteli posledné dva dni. Pani Weasleyová ich konečne presvedčila, aby sa vrátili do Brlohu niečo zjesť a pospať si." Keď jej to Harry hovoril, mal ruku položenú na jej pleci. Kvôli jej zraneniam sa jej bál dotknúť niekde inde.

„Môj otec povedal, že niekto zomrel; kto zomrel, Harry?" spýtala sa Hermiona a pozrela sa na neho.

„Terry Boot," povedal potichu Harry.

Hermiona začala znova plakať. Plakala by keby povedal kohokoľvek, ale hneď ako povedal 'Terry Boot' jediné, na čo dokázala Hermiona myslieť, bolo to, ako o ňom zmýšľala a ako mu povedala, že ho nenávidí, a že to tak v skutočnosti nebolo, a že on sa to teraz už nikdy nedozvie.

„Kto je ešte tu, u Sv. Munga?" spýtala sa Hermiona, keď slzy ustúpili.

„Draco a Michael, Luna je v Rokforte, v nemocničnom krídle," povedal Harry.

„Sú Draco a Michael ťažko zranení?" mala strach vysloviť túto otázku, ale musela.

„Draco nie je na tom tak zle ako ty, trúfam si tvrdiť," povedal Harry, naklonil sa k nej a napravil jej prikrývky. „Draco má popáleniny podobné tvojim, na tvári, hrudi a vrchnej časti tela. Prevažnú časť výbuchu zachytili Michael s Terrym. Michael má popáleniny na 90 percentách tela a je vo veľmi kritickom stave a Terry pri výbuchu zomrel."

Hermiona znova začala plakať. Povedala: „Harry, to nebola nehoda. To bola vražda."

„Vieme. Luna nám všetko vysvetlila. Prídeme na to, čo sa stalo, sľubujem. Ale nateraz, sa potrebuješ sústrediť na to, aby ti bolo lepšie. Ginny a Ron sú obaja vonku a chcú ťa vidieť, ale povolili ti naraz len jedného návštevníka, okrem tvojich rodičov," vysvetlil Harry. „Koho môžem poslať prvého?"

„Rona," povedala.

Po návšteve svojich priateľov bola unavená. Prišli liečitelia a urobili ešte zopár kúziel, dali jej nejaké elixíry a vymenili obväzy. Vrátili sa jej rodičia a noc strávili v izbe. Okolo štvrtej ráno začula ako sa otvárajú dvere na jej izbe. Rýchlo sa pozrela na rodičov, ktorí obaja spali v kreslách pri okne. Pozrela sa nazad smerom k dverám. Izba bola tmavá a svetlo z chodby spôsobilo, že osoba najprv vyzerala ako tmavý obrys, takmer ako tieň. Keď tento cudzinec prešiel bližšie k jej posteli, zbadala, že je to Draco.

Jeho tvár bola červená a pľuzgierovitá. Bola lesklá, ako keby na jeho pokožku použili nejaký druh masti. Jeho ruky a predlaktia boli obviazané, ale nie tak ako jej. Vošiel do izby, postavil sa k jej posteli a pozeral sa na ňu. Načiahol sa váhavo prstami k jej ruke a nechal ich tam, keď povedal: „Kamoško, Grangerová, niektorí ľudia urobia čokoľvek, aby získali tvoju pozornosť." Pokúsil sa usmiať, hoci cítil, že úsmev na jeho tvári bol umelý a falošný.

„Počul si o Terrym?" dokázala sa spýtať Hermiona.

Úsmev mu zmizol z tváre a povedal: „Áno, počul. Vlastne som to vedel skôr než nás sem priviezli. Hovoria, že bol na mieste mŕtvy."

Začala znova plakať. Načiahol sa ponad ňu a zachytil jednu z jej sĺz svojím ukazovákom, keď stekala po jej tvári. Jemne jej prstom utrel líce až k brade a potom odtiahol ruku preč.

„Stretol si sa s mojom mamou a otcom?" spýtala sa Hermiona.

„Áno, prišli a videli sa so mnou v mojej izbe, včera. Myslím, že tvoj otec chcel spraviť to známe 'tak ty chodíš s mojou dcérou', ale zľutoval sa nad mojím súčasným stavom. Asi som zastenal viackrát než bolo nutné, kým tam bol," usmial sa. Usmiala sa tiež. Draco dodal: „Vyzerajú naozaj ako príjemní, skromní ľudia."

„Povedal to niekto tvojím rodičom?" spýtala sa.

„Hneď potom, čo sa to stalo, vlastne dovolili mojej mame prísť ma navštíviť," povedal Draco, znejúc neuveriteľne smutne a sklesnuto. „Ale mohla zostať len hodinu. Bolo fajn vidieť ju, dokonca aj keď neboli ideálne podmienky."

„Vieš, toto nebola nehoda," povedala Hermiona.

„Počúvaj, Grangerová, máme more času hrať sa na detektíva. Teraz sa sústreď len na to, aby ti bolo lepšie. Viem, že je ťažké vypnúť tvoju obrovskú myseľ, je to ako sa pokúšať zhasnúť Slnko, ale prinútim liečiteľov, aby ťa uvrhli do kómy, ak hneď teraz neobrátiš list." Skutočne sa tváril vážne.

„Kóma nie je nevyhnutná. Harry mi povedal to isté," vykladala.

„Mal by som sa vrátiť do svojej izby. Zajtra idem domov," povedal, nahol sa cez jej drobné telo a pobozkal ju na čelo.

„Domov?" spýtala. Vracia sa na Manor? Nevracia sa do školy?

Draco povedal: „Áno, domov na Rokfort," a ešte raz sa usmial a opatrne sa dotkol jej líca. „Čo si si myslela, že som mal na mysli, maličká? Znova sa zastavím skôr než odídem."

„Chcem, aby si zostal chvíľu dlhšie, prosím, až kým nezaspím. Teda ak nie si unavený," dôvodila Hermiona. „Pravdepodobne si, prepáč; vráť sa do svojej izby."

„Nie, zostanem chvíľu. Nie som unavený," povedal, hoci bol neuveriteľne unavený. Draco zobral ďalšie kreslo, čo bolo v izbe a položil ho hneď vedľa jej postele. Držal ju za ruku až kým nezaspala.

Počuješ ma?

Draco zostal pri jej posteli až do svitania. Akonáhle sa jej mama zobudila, prešla k posteli svojej dcéry. Postavila sa za Dracove kreslo a položila mu ruku na plece. Nevedel, čo si o tom myslieť. Choval sa prirodzene, kým celú dobu uvažoval, čo zamýšľa. Jej mama povedala: „Viem, že ťa veľmi miluje. Písala nám o tebe. Viem, že ty ju tiež miluješ." Sklonila sa a pobozkala ho na vrch hlavy a potom prešla okolo neho a pobozkala svoju dcéru. Otočila sa, položila ruku na Dracove líce a usmiala sa. Potom presunula ruku k operadlu kresla a povedala: „Sľúb mi, že sa o ňu postaráš, keď sa vrátime do Austrálie."

Draco sa na ňu pozrel a povedal: „Mám pocit, že toho nie je veľa, čo vo svojom živote môžem urobiť, nemám ho príliš pod kontrolou, ale to jediné, čo môžem urobiť, je sľúbiť vám toto." Usmiala sa ešte raz a odišla z izby. Draco sa postavil a odišiel tiež si dopriať pár hodín spánku.

Neskôr v ten deň, tesne predtým než Draca prepustili, vrátil sa do jej izby, aby sa s ňou rozlúčil. Pozerala sa na dvere, keď váhavo vošiel do izby. Požiadala rodičov, aby ich nechali na chvíľu osamote. Sadol si na kraj jej postele a položil ruku na jej nohu zakrytú prikrývkou. „Draco, sľúb mi niečo," požadovala Hermiona. Zasmial sa a ona sa spýtala: „Čo je tu na smiech?"

„Ty. Ty a tvoja matka ste si veľmi podobné. Predtým mi povedala to isté. Musel som jej tiež niečo sľúbiť," priznal sa.

„Čo si jej sľúbil?" opýtala sa Hermiona.

„To je teraz medzi ňou a mnou," povedal, usmievajúc sa. „Ale pokračuj a povedz mi, čo mám sľúbiť tebe."

Hermiona povedala: „Len mi sľúb, že si dáš na seba pozor a necháš oči otvorené. Never nikomu. Len zostaň v bezpečí. Nechcem, aby sa ti niečo stalo."

Postavil sa, sklonil sa a pobozkal ju na čelo. „Sľubujem." Stál tam, s rukou na jej predlaktí a zrazu si vybavil obraz Terryho priateľky. Myslel na bolesť, ktorú teraz musí znášať. Pravdepodobne bola smutná, plakala a chýbal jej. Pomyslel si, aké hrozné musí byť pochovať syna, tak ako to museli urobiť Terryho rodičia. Pomyslel si na Michaela, ktorý stratil najlepšieho priateľa, a ktorý možno príde o svoj vlastný život. Život Terryho Boota skončil. Bol pochovaný hlboko v zemi, príliš skoro, a bez žiadneho dobrého dôvodu.

„Draco, čo sa deje?" spýtala sa Hermiona, keď zízal do prázdna. Keď chvíľu nič nehovoril, znova povedala jeho meno.

Konečne sa na ňu pozrel a povedal: „Sľubujem, postarám sa o seba." A tiež dodal: „A postarám sa o teba." Niečo ho znepokojovalo, tak si pomyslel, že povie, čo má na mysli. „Nechystajú sa tvoji rodičia naliehať na teba, aby si sa s nimi vrátila, že nie?"

„Nie, oni dokonca ani nevedia, čo sa deje. Požiadala som všetkých, aby s nimi o tom nehovorili. Myslia si, že to bola tragická nehoda na elixíroch," povedala Hermiona trochu smutne. Povedala: „Draco, tak veľmi ťa milujem, prosím, musím to znova povedať, ale prosím, nezomri."

„Aj ja ťa milujem, a nerob si starosti, nepočula si, že iba dobrí umierajú mladí, takže ja by som mal mať pekne dlhý život," povedal s predstieranou ľahkosťou.

„Cítim sa tak zle kvôli Terrymu. Správala som sa k nemu tak hrozne a povedala som mu, že mu nedokážem odpustiť. Povedala som mu, že už viac nie je môj priateľ," povedala s plačom.

„Naozaj si ťa veľmi vážil. Vedel, že nie je pravda, že ho nenávidíš," ubezpečoval ju Draco. To bolo to, čo potrebovala počuť. Povedal: „Profesor Weasley na mňa čaká, aby ma zobral nazad, tak by som mal ísť."

„Domov?" spýtala sa.

„Áno, predtým som ti povedal, že domov na Rokfort." Pobozkal ju ešte raz a otočil sa k odchodu. Vyšiel z izby, cítiac sa ako prázdna schránka, dutá bez myšlienok a citov, zbavená vedomého uvažovania a duševných schopností. Nebude sa cítiť úplný až kým sa Hermiona nevráti tiež domov.

Dobrí ľudia zomierajú mladí:

Hermiona opustila nemocnicu dva týždne po nehode. Deň po tom, čo sa vrátila, sa rozhodla profesorka McGonagallová uskutočniť spomienkový obrad pre Terryho. Michael bol stále v nemocnici, ale darilo sa mu lepšie.

Bol nádherný deň, slnečný a teplý. Zima skončila a jar sa prebúdzala. Nedávalo žiadny zmysel, že v dobe znovuzrodenia a rastu si uctievali život mladého muža, pretože ten život skončil.

Všetci študenti sa zhromaždili vo Veľkej Sieni. Rokfortský zbor spieval nádhernú pieseň. Smútočnú reč predniesol profesor Flitwick. Na obrad prišli aj Terryho rodičia a starší bratia. Muselo to byť pre nich veľmi ťažké. Tri dni po tom ako zomrel mali ozajstný pohreb, takže príchod sem na Rokfort musel byť bolestivou pripomienkou toho, čo stratili.

Keď obrad skončil, Hermiona prešla k Terryho rodičom. Jeho matka plakala a jeho otec nemal ďaleko k slzám. Povedala: „Som Hermiona Grangerová a chcela som, aby ste vedeli, aký výnimočný váš syn bol. Bol skutočný priateľ, morálny, čestný, dávajúci muž a bude mi strašne chýbať." Jeho matka otočila hlavu a nahlas vzlykla. Terryho otec skutočne Hermionu objal. Prešla ďalej uličkou a uvidela troch mužov, ktorí okrem toho, že boli rozličného veku, vyzerali ako Terryho kópia. To musia byť jeho bratia. Jeden z nich ju obal, tak ako to urobil jeho otec. Druhý jej potriasol rukou. Tretí, ktorý vyzeral, že je najstarší, ju zobral za lakeť a odviedol ju pár krokov od rodiny.

Povedal: „Volám sa Don a chcem, aby si vedela, že si neodpočinieme, kým nenájdeme toho, kto toto urobil vám všetkým. Len pár dní predtým než zomrel, mi Terry napísal a povedal, že si mu ešte neodpustila, ale že tomu rozumie. Mal pocit, že ťa zradil. Musel som mu sľúbiť, že nájdem toho, kto je za to zodpovedný, a že ho privediem k súdu. Chcem, aby ste vedela slečna Grangerová, že sa to chystám urobiť kvôli môjmu malému bratovi a kvôli vám."

Hermiona začala plakať a hodila sa okolo krku tomuto cudzincovi a plakala a plakala. Objal ju. Niekedy sa pokoj najlepšie nájde v náručí cudzieho človeka. Draco prišiel k dvojici a položil ruku Hermione na chrbát. Odtiahol jej ruky z mužovho krku, schoval ju do náručia a nechal ju plakať. Sám mal veľmi blízko k slzám.

Keď objímal Hermionu, zahliadol nejaké tmavé dievča s dlhými rovnými čiernymi vlasmi a tmavohnedými očami. Plakala a jeden z Terryho bratov prišiel k nej a objal ju. Draco sa dovtípil, že to bola Terryho priateľka. Pozrel sa znova na dievča v jeho náručí a potom znova na to druhé dievča. Živor nie je fér. Nechcel, aby Hermiona prešla tým trápením cez ktoré, ako bolo zrejmé prechádza Terryho priateľka.

Draco začal kráčať k hlavným dverám, so stále s plačúcou Hermionou vedľa seba. Vonku bolo sychravo, ale nie zima, ale aj tak si vyzliekol habit a položil jej ho na plecia. Držal ju za ruku a kráčal s ňou k jazeru. Keď stáli vonku a pozerali sa na vlniacu sa vodu povedala: „Toto je miesto, kde som ťa takmer stratila."

„Áno, a toto je miesto, kde som si myslel, že som ťa stratil. Myslel som si, že si mŕtva a pochovaná v ľadovom hrobe," povedal s ľútosťou. Pozrel sa na ňu a povedal: „Sľúbil som tvojej mame, že sa o teba postarám, ale ako ťa môžem udržať v bezpečí, Grangerová? Chcem tým povedať, len som sa vybral na malú prechádzku na zamrznuté jazero a takmer ma zabili. Dostala si trest a takmer zabili teba. Robili sme úlohu z elixírov, nás takmer zabili a jedného človeka zabili. Ako ťa môžem udržať v bezpečí s takýmito vyhliadkami?" Hlas sa mu zlomil a začínal byť viditeľne mimo. „Keď niečo také jednoduché ako prechádzka predstavuje možnosť smrti, nikto z nás už nikdy nebude v bezpečí."

„Ale Draco, môžeme sa ukryť v kamenných pevnostiach a môžeme zomrieť. Neprestaneš žiť len preto, že sa bojíš zomrieť," povedala Hermiona a pozrela sa na neho.

Schmatol ju tak nečakane, že ju skoro vystrašil. Pevne ju objal, pretože nikdy nemal v úmysle pustiť ju. „Myslel som si, že minulý rok bol peklom. Myslel som si, že som vydesený, ale nie je to nič v porovnaní s tým, ako sa cítim teraz. Minulý rok som si robil starosti iba o seba, teraz sa musím báť o teba a to ma desí oveľa viac. Som vydesený. Čo som to za muža, keď priznám, že som vydesený?"

Pustil ju a začal svižne odchádzať od nej preč. Šla za ním. Povedala: „Chceš vedieť akým typom muža ťa to robí? Robí ťa to silným, úprimným, dávajúcim a milujúcim mužom. Robí ťa to mužom, ktorého milujem."

Otočil sa nazad k nej a povedal: „Čo sa chystáme robiť cez jarné prázdniny? Veľká noc je za týždeň a nemôžem zniesť pomyslenie na to, že zostaneme tu. Cítim sa tu bezmocný."

„Weasleyovci nás oboch pozvali, aby sme na prázdniny prišli do Brlohu, ale Bill tiež uvažoval, že by sme rovnako mohli ísť do Mušľovej chalúpky. On a Fleur idú na návštevu k jej rodine do Francúzska a on povedal, že by sme mohli zostať tam. Povedal, že by sme mohli využiť ten čas osamotene, preč od všetkého," uviedla Hermiona. „Myslím, že by sme určite mali urobiť jedno z toho."

„Kde je Mušľová chalúpka?" spýtal sa Draco.

„Na pobreží, leží na skalnatom brehu a pod sebou má more. Minulý rok sme tam strávili nejaký čas; Ron, Harry a ja. Myslím, že by sme mali ísť tam," navrhla Hermiona.

„Je bezpečná?" uvažoval nahlas.

„Bill pracoval ako kliatborušiteľ pre Gringottov, nepamätáš? Pravdepodobne nastavil na to miesto všetky známe ochrany a kúzla známe čarodejníckemu druhu," povedala.

Vzdychol si a povedal: „Myslím, že to znie pekne. Poďme tam."

Posadila sa na skalu a zachvela sa, pretože marcové vetry okolo nej zaviali studený vánok. Sadol si vedľa nej a zobral ju za ruku. Spýtala sa: „Už si čítal muklovskú knihu 'Smrť sa nemá čím chváliť'? (Death Be not Proud pozn. preklad podľa podobného názvu zo Simpsonovcov)

„Nie, o čom je?" spýtal sa.

„Napísal ju americký autor menom John Gunther a je to pravdivý príbeh. Napísal o zápase jeho syna s mozgovým nádorom a o jeho smrti v sedemnástich. Len rozpráva o skutočnom boji, ktorým musí prejsť rodina, keď stratí dieťa a čo to je, keď sa život skráti. Myslela som na to posledných pár dní. Terryho život bol useknutý po príliš krátkej ceste," povedala dojemne, pozerajúc sa na svoje ruky, ktoré zovrela spolu a položila si ich do lona.

Draco ju objal a ona sa oprela o jeho hruď. Povedala: „Je to také smutné, keď človek príde o život taký mladý, pretože sa už nikdy nedozvieš, čo mohol vykonať, čo bolo prichystané pre neho a pre ostatných, ktorí ho poznali. Viem ale jednu vec. Zmenil môj život, zmenil ho k lepšiemu."

„Viem, že môj život bol tiež lepší, pretože som ho spoznal," povedal Draco úprimne.

„Ako to?" chcela vedieť Hermiona.

„On bol jediný z mojich rovesníkov, okrem teba, ktorý sa so mnou rozprával ako rovný s rovným. Nebál sa ma; nepozeral sa na mňa zvrchu. Len sa so mnou rozprával. Predtým som nikdy nemal mužského priateľa, ktorý by ma mal rád kvôli mne," povedal Draco, pozerajúc sa na jazero.

Hermiona sa pritúlila bližšie a položila si hlavu do jeho lona a začala plakať. Pohladil ju po vlasoch. Povedala, s hlavou stále v jeho lone: „Cítim sa zle kvôli tomu, aká som k nemu bola na konci, ale musím si zapamätať tie dobré časy, čo sme mali, a nie sa zamerať na tie zlé."

Zdvihol jej telo zo svojho lona a povedal: „Prejdi sa so mnou, Grangerová." Postavil sa a ponúkol jej ruku a oni sa prešli okolo jazera, každý stratený vo svojich vlastných myšlienkach, prežívajúc svoje vlastné žiale.