Jednoducho neodolateľná (Simply Irresistible)

Autor: bookworm1993

Originál: fanfiction s/ 5498748/25/Simply_Irresistible

Stav: autorka súhlasila s prekladom

Preklad: Morgana

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí: pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto konkrétnej poviedke vlastní bookworm1993.

Teraz boli v tej malej miestnosti, nemocničnej izbe, všetci Weasleyovci. Teda, väčšina z nich.

„Takže, Ron si vôbec nič nepamätá?" spýtala sa Ginny.

„Ale áno, v podstate si všetko pamätá. Až na tie posledné-"

„...dva roky," dokončila Ginny. „Ani trochu si nespomína, akým korunovaným idiotom a klamárskym hajzlom bol?"

Tie slová upútali Ronovu pozornosť - pri jej obvineniach sa zarazil, lebo vskutku nevedel, čo mohol za tie dva roky spraviť, že si zaslúžil takéto tituly od vlastnej sestry.

„Ešte jedna otázočka; čo tu dopekla robí Lavender Brownová?" opýtala sa. „Keď sme už pri tom, aj Sadie Rayne je tu mierne navyše..."

„Gin, Sadie som zavolala ja, ale..." Hermiona nedokončila svoju vetu, len sa obrátila s otázkou na Lavender. „Lavender, čo tu vlastne robíš?"

„Počula som, čo sa stalo na ihrisku, tak som hneď bežala sem," povedala Lavender a obdarovala Hermionu pohľadom ako pre mentálne zaostalého.

Ginny nad Lavenderiným očividným nepriateľstvom prevrátila očami. „Tak inak;" začala Ginny, „čo máš s Ronom? Pretože ak si tu len... ak je Ronove vedomie o dva roky pozadu, zostať by tu mala len Hermiona. V tej dobe ste spolu už nechodili."

„Ja... ja..."

„Mala s ním aférku ako posledná," odpovedala za Lavender Sadie.

V miestnosti zaznelo niekoľko prekvapených vzdychov a stonov.

„Ron, to myslíš vážne, Lavender Brownová? Vôbec si sa nepoučil?!" opýtal sa pohoršene Harry.

Dotknutá Lavender už-už otvárala ústa, že niečo povie.

„Lavender, teraz na tvoje výstupy nie je vhodný ani čas, ani miesto!" schladila ju hlasno Hermiona. Ukazovákmi si masírovala spánky. Prečo sa muselo stať práve toto?!

„Tak takto, Ron sa s okamžitou platnosťou sťahuje do Brlohu. Dočasne sa presťahuje do svojej starej izby," oznámila nakoniec pani Weasleyová.

Všetci sa prekvapene otočili na ňu.

„Urobil pár zlých rozhodnutí – síce som si myslela, že som ho vychovala lepšie, aby sa choval takýmto spôsobom – ale je to stále môj syn," pevne si stála za svojim. „Kým doktori nepotvrdia, že je na tom dosť dobre na to, aby sa postaral o seba sám, budem mu pomáhať ja."

„Prečo nemôžem bývať v mojom a Hermioninom spoločnom byte?" ozval sa na protest Ron.

Oči sa presunuli na neho.

„Ron, pred časom si z neho Hermionu vykopol," odpovedala mu Ginny.

„Čože?" zvolalo niekoľko hlasov v izbe, vrátane vinníka samotného.

„Čo ťa to pochytilo, Ron?" hromžil George a Bill.

„Ja som ju ne... ja by som ju nikdy nevyhodil!"

„Chlapci, to je v poriadku," povedala Hermiona a postavila sa medzi Rona a jeho nie príliš šťastne vyzerajúcich bratov, ktorí ju považovali za hotovú súčasť rodiny. Sestru – ako Ginny.

„Áno, naozaj, nechajte to tak. Draco sa o ňu postaral. Obaja bývajú dočasne v jeho byte - a to vám teda poviem," vyhlásila Ginny a zapískala, „to miesto je nádherné. Už ten výhľad samotný je dychberúci... a keď sa k tomu prirátajú všetky tie krásne izby."

„Pravda, Narcissa tam očividne spravila kus dobrej roboty."

„Hmm," rozjímala Ginny. „Rozmýšľala som o tom, že by som byt na Grimmauldovom námestí trocha zmenila. Celý priestor je taký pochmúrny... veď viete."

Harryho oči sa okamžite zväčšili hrôzou. „Gin."

„Keď už sa blížia tie moje narodeniny..." naznačila Ginny.

„Teta Mia, je tu niekde Draco?" spýtal sa doteraz mlčiaci Teddy.

„Ako to myslíš, Teddy?"

„Draco sem predsa musel prísť. Anna povedala, že išiel s chlapcom do memo-namo..." koktal Teddy, lebo nemohol vysloviť slovo nemocnica. „...sem. Musel priniesť chlapca sem – tak to povedala Anna."

Hermionina pozornosť sa celá presunula na Teddyho. „Prosím?"

Ginny sa na ňu otočila tiež. „Och, skoro som zabudla – ešteže má Teddy takú dobrú pamäť. Hovorí pravdu, Malfoy je niekde tu, v nemocnici."

„Drahí bohovia, čo sa stalo?"

„Netuším, ale Anna spomenula, že ten chlapec vyzeral úplne ako Malfoy."

„Colby," zašepkala Hermiona.

„Presne! Tak sa volal!" užasnuto zvolala Ginny. „Ty ho poznáš?"

„Áno, Colby je Dracov nevlastný brat."

„Prosím?!"

„Merlin, Ginny, musím ísť..." horúčkovito odvetila Hermiona, Ginnine ďalšie slová už nevnímala.

„Však ja viem," povedala vševediaco Ginny. „Bež za svojím Rómeom. Ja to všetkým vysvetlím. My sa ešte porozprávame."

„Och, ďakujem, Gin." Potom kamarátku objala. Keď sa chystala objať Teddyho, chlapec ju zastavil.

„Ja chcem ísť tiež, teta Mia. Chcem tiež vidieť Draca!"

„Teddy, ja ťa ne-"

„Pokojne ho zober," skočil jej do reči Harry. „Ron vyzerá, že čoskoro vybuchne a ja nechcem, aby sa môj syn v takomto mladom veku naučil rozprávať isté slová..."

Hermiona sa z Harryho pozrela na Ginny. Tá prikývla. Potom sa jej pohľad presunul na Rona. Pozeral na nich s užasnutým a neveriacim výrazom v očiach. „Prepáč," zašepkala tichúčko jeho smerom. Uhla pohľadom, ale aj napriek tomu, že sa naňho nepozerala, cítila na sebe jeho oči, ktoré boli sústredené na ňu. Vzala si na ruky Teddyho a vystrelila z miestnosti tak rýchlo, ako len mohla.

„Ginny, drahá, mám to potešenie prenechať tebe alebo mám začať ja?"

„Poslúž si, Harry. Bojím sa, že akonáhle začnem rozprávať ja, tak len tak ľahko neskončím a ručím ti, že moja slovná zásoba bude omnoho pestrejšia než tvoja," povedala ostro.

Teddy sa Hermiony držal ako kliešť, lebo ku recepcii bežala ako s vetrom opreteky.

„Prosím vás, prijali ste niekoho s menom Malfoy?" spýtala sa zúfalo sestričky pri pulte.

„Áno, chlapec, Colby Malfoy - bol prevezený na Detské oddelenie. Prepáčte, ale viac informácii vám poskytnúť nemôžem, ak s ním nie ste v nijakom príbuzenskom vzť-"

„Táto slečna je tu so mnou," povedal ženský hlas spoza Hermiony. „Sephina Mathewsová, som jeho matka. A teraz mi, prosím vás, povedzte, kde je môj chlapček."

Hermiona nasledovala po nemocničných chodbách Sephinine kroky. Ticho medzi nimi bolo skoro ohlušujúce. Dokonca aj Teddy si všimol toho stupňujúceho sa napätia, a tak napriek svojej urečnenej povahe celú cestu nepovedal ani slovka. Ale bol z ich malej skupiny prvým človekom, ktorý zapišťal nadšením, keď uvidel svojho Draca.

Draco stál na jednej strane chodby, Lucius na druhej. No obaja zaujímali rovnaký postoj – opierali sa o stenu, ruky prekrížené na hrudi a očami sa všemožne snažili nepozerať sa na toho druhého.

„Draco!" zvolal šťastne Teddy.

Obe plavé hlavy sa obrátili na smer, odkiaľ prišiel nadšený výkrik.

Dracove ústa sa zvlnili do úsmevu – tak nezvyčajného, že Hermiona na chvíľku len prekvapene stála na mieste. Šokovalo ju to natoľko, že si ani nevšimla ako k nej Draco doslova uteká - až pokým ju neobjal.

„Prišla si..." povedal s úľavou v hlase.

„Jasné, že som prišla," odvetila Hermiona.

„Draco, nemôžem dýchať," zašepkal bez dychu Teddy.

Draco ich oboch pustil. Vzal si Teddyho z Hermioninej náruče a svižne ho zatočil vo vzduchu. „Určite mi to prepáčiš, môj obľúbený malý štupeľ."

Teddy si ťažko vzdychol, ale v tejto chvíli sa s opravovaním Dracových slov neobťažoval.

„Draco," ozval sa Lucius.

Všetci traja sa ihneď otočili.

Lucius však už nič nepovedal, len ukázal na sestričku, ktorá práve vyšla z dverí Colbyho izby.

„Draco Malfoy?" spýtala sa.

„Áno, to som ja," odpovedal jej.

„Ak ste pripravený, môžeme začať," povedala mu sestra.

Draco si vzdychol. „Hneď som tam," odvetil a zberal sa za ňou, keď ho v tom Hermiona zachytila za rukáv.

„Ideme dnu s tebou."

Draco sa jej láskavo zahľadel do očí. „Asi by ste tam nemali ísť. Teddy určite nie. Ten zákrok nie je nič pre detské oči."

„Ja som už veľký!" zvolal urazene Teddy.

Draco potriasol hlavou. „Ihla, ktorú pri tom používajú je skoro taká hrubá ako môj prútik, Teddy," povedal a ukázal prútik malému odvážlivcovi.

Teddyho oči sa zväčšili hrôzou a mimovoľne sa striasol.

„Budem tu skôr než narátaš do desať, prisahám," sľúbil Teddymu a obrátil sa na Hermionu. „Za chvíľu som späť. Potom mi môžeš prezradiť čo sa stalo, že si aj s Potterom musela tak narýchlo odísť."

Dal jej sladký bozk na čelo a vošiel do dverí.

„Takže Hermiona je teraz s fretčiakom?" spýtal sa Ron, aby si to celé zrekapituloval.

Ginny prikývla.

„Zdá sa, že som to riadne zbabral."

George aj Ginny si pri jeho slovách hlučne odfrkli, akoby hovorili: „No čo nepovieš...?!"

Hermiona si Teddyho privinula ešte bližšie, aby sa tak vyhla pohľadu na Luciusa Malfoya.

„Dal by si váš syn šálku horúcej čokolády?" spýtala sa Sephina, keď sa k nim blížila aj s dvoma dávkami pariacej delikatesy.

Hermiona sa zmätene pozrela na plavovlasú ženu, až kým si neuvedomila, že Sephina musela narážať na Teddyho.

„Ach, on je... Teddy nie je môj syn. Je niečo ako synovec," odvetila a pozrela na štvorročné dieťa vo svojich rukách. „Teddy, dal by si si horúcu čokoládu?"

Teddy samozrejme prikývol.

„Vďaka," povedala Sephine, vzala si šálku, postavila Teddyho na zem a čokoládu mu dala do malých rúk. „Teddy, čo povieš tete?"

„Ďakujem," zašvitoril Teddy, usmial sa a odchlipol si.

„Dala by ste si tiež?" opýtala sa Sephina.

„Hm... nie, ďakujem," odpovedala jej s malým úsmevom. „Ako sa držíte?"

„Cítim sa... som..." začala váhavo, „som na smrť vydesená," povedala a zosypala sa. Slzy, ktoré sa jej doteraz len črtali v očiach, začali naraz húfne padať po lícach. „Colby je moje malé bábätko. Ak ten zákrok nevyjde, neviem, čo budem robiť. Nechcem na to ani len pomyslieť. Z pohľadu rodiča je myšlienka na to, že prežijete svoje dieťa, neskutočne krutá. Je to proste nefér!"

Hermiona ju súcitne objala okolo chvejúcich sa pliec.

„Niekedy si myslím, že ja som vinná za to, čo sa mu prihodilo. Že Colbyho choroba je trest za to, čo som urobila," vyznala sa Sephina a zosunula sa k zemi.

Hermionine oči sa šokovane zväčšili, keď videla, ako sa tá žena zrútila na kolená priamo pred ňou. Pozrela sa pred seba a rovno do očí zdeseného a bledého Luciusa Malfoya, ktorý sa k nim rýchlo približoval.

„Bohovia ma trestajú za to, čom som spravila Dracovi a jeho matke. Za to, že som rozbila rodinu. Oko za oko, zub za zub... rodina za rodinu."

„Sephina!" zvolal Lucius a objal ju. „Toto už nikdy viac nepovedz..."

„Čo to má dopekla znamenať?" zahundral si popod nos Draco, keď sa vyplichtil z miestnosti, kde len pred chvíľou vstúpil. Točila sa mu hlava zo všetkej tej stratenej krvi a kostnej drene, ktorú mu odobrali... brr...dobre, už na to myslieť nebude. Bolo mu zle i bez tej predstavy, čo s ním robili sotva dve minúty dozadu. Vyšiel z tej hroznej miestnosti, aby našiel svojho... darcu spermií ako objíma Sephinu, ktorá tak akosi drží vo svojich rukách Teddyho, ktorý jej s rozpakmi hladí chrbát hore a dole. Hermiona sedela pri Teddyho druhom boku, ticho, s nejakou bielou šálkou v ruke a na tvári sa jej zračil výraz, ktorý napovedal, že sa v tejto situácii necíti najlepšie.

Hermiona akoby cítila, že sa na ňu pozerá. Okamžite strelila hlavou nahor.

„Draco!" zvolala, keď ho uvidela ako sa opiera o rám dverí, z ktorých prišiel.

Pri jej slovách sa na neho pozreli aj zvyšní traja ľudia.

Draco zdvihol ruku a mdlo im zakýval. „Zmeškal som niečo?" spýtal sa predtým, než mu Hermiona vletela do náruče a pevne ho objala.

„Draco," začala znova a prešla mu rukou cez plavé vlasy.

„Áno, Hermiona?" ozval sa a pokúsil sa vykúzliť úsmev, no uvedomil si, že na to proste nemá dostatok síl.

„Draco?" opýtala sa ustarane Hermiona, keď sa mu prizrela do tváre. Nevyzeral najlepšie.

Potom sa Dracove oči prekrútili dohora a on na mieste skolaboval.

Hermiona mierne zaskučala, keď sa na ňu jej priateľ zosypal a zobral ju k zemi spolu s ním.

Dracove viečka sa pár krát zachveli, kým sa jeho oči naplno roztvorili. Prvé, čo uvidel bolo, že sa nad ním skláňa nejaká sestrička. Tá istá, ktorá mu robila odbery.

„Ste hore. Výborne," povedala.

Zastonal.

„Navrhovala som vám, pán Malfoy, aby ste zostali na pár minút ležať na posteli predtým, než sa postavíte na nohy. Takéto veci nehovoríme len tak pre nič za nič," karhala ho.

Popod nos si zašomral niečo nezrozumiteľné.

Až po tom, ako sestrička opustila izbu, si Draco uvedomil, že zo svojej ľavej ruky cíti sálať do tela príjemné teplo. Obrátil sa a uvidel Hermionu, ako mu tú ruku drží vo svojej malej rúčke a oddychuje s lícom opretým o bok jeho postele.

„Hermiona?" ticho na ňu zavolal.

Hermiona sa pri spomenutí svojho mena mierne zahniezdila a skoro okamžite sa zobudila. „Draco?" ospalo prehovorila.

„Ahoj, kráska."

Hermiona sa zarazila a okamžite sa narovnala. „Draco!" zakričala.

„Čo?"

„Skolaboval si, nie čo! Skoro som zomrela od strachu!" zvolala, objala ho a zaborila si tvár do ohybu jeho krku.

„Prepáč Mia," kajal sa Draco.

„Merlin," zakliala Hermiona a jemne ho pleskla po pleci, „prečo nikdy nepočúvaš, čo ti ľudia hovoria?!" dožadovala sa odpovede.

„To musia byť tie Blackovské gény," zavtipkoval.

Hermiona sa postavila, prekrížila si ruky na prsiach a spýtavo zdvihla jedno obočie. Nevyzerala, že by ju jeho odpoveď nejako pobavila.

Vzdychol si. „Nechcel som v tej miestnosti zostať ani o sekundu dlhšie," priznal sa.

Jej tvár pri tých slovách zjemnela. Sklonila sa k nemu a odhrnula mu z tváre neposlušný prameň vlasov. „Počínal si si veľmi dobre, Draco. Colbyho operovali a pred dvadsiatimi ôsmimi minútami nám bola sestrička oznámiť, že je stabilizovaný, a že si myslia, že práve tvoja kostná dreň by mu mohla v organizme naštartovať produkciu bielych krviniek. Vďaka tebe sa z neho s najväčšou pravdepodobnosťou stane zdravé dieťa, ktoré si bude môcť konečne užiť bezstarostnosť detských liet."

Draco sa unavene usmial.

„Je v tom ale malý háčik," povedala Hermiona a kyslo sa usmiala.

Draco v očakávaní mlčal.

„Budú od teba potrebovať kostnú dreň ešte ďalšie dva roky – odbery sa budú konať každých šesť mesiacov, takže dokopy ťa to čaká štyri krát," pomaly odvetila.

Zachmúril sa, a potom mu to došlo. Ako Hermiona predpokladala, Draco opäť omdlel.

„Stále len odpadáva! Prisahám, je ešte horší než Harry," povedala si pre seba Hermiona a vzdychla si.

Draco sa mohol od základov zmeniť, no niektoré veci sa jednoducho nikdy nemenia.

Keď prišlo na fyzickú bolesť, Draco Malfoy bol napriek tomu, že za tie roky dospel a vyzrel, rovnakým strachopudom ako na škole.

Teddy sedel s celou Weasleyovskou famíliou pri stole a jedol večeru. Pozeral sa do taniera a nezaujato sa brbral vo svojich zemiakoch.

„Teddy, zjedz tie zemiaky," pobádala ho Ginny.

Najprv ju akoby ignoroval, no potom si nabral plnú lyžicu a celú ju zjedol.

„Čo ťa trápi, drobec?" spýtal sa George.

„Chcel som zostať s tetou Miou v nemocnici," zanariekal Teddy.

Ron sa ihneď narovnal a zo svojho miesta oproti malému sa živo spýtal: „Prečo?"

„Ja viem, Teddy, ale Hermiona teraz dozerá na Draca. Keby si bol tam, musela by okrem starania sa o Draca zároveň zabávať aj teba," povedal Harry.

„Ja by som sa zabavil aj sám, chcel som zostať, aby som si sám potvrdil, či je Draco už v poriadku. Nevyzeral moc dobre po tom, ako odišiel od sestričky, ktorá do neho pichla injekciu hrubú ako jeho prútik," zamrmlal Teddy.

Ron sa snažil stráviť všetko, čo Teddy práve povedal. Bolo mu z toho zle. Ako veľmi naviazaná bola Hermiona na albína? A ako dopekla sa mu podarilo podplatiť Teddyho, aby ho takto zbožňoval?! Vždy, keď sa pozrel Teddy na neho, videl v jeho očiach opovrhnutie. Aj keď drobec pravdepodobne ani nevedel, čo to slovo znamená. Čo presne sa muselo stať, aby Hermiona bežala práve do náruče prekliateho Draca Malfoya? Lepšia otázka bola však; ako zariadi, aby si ju získal späť len pre seba?! Nevedel si život bez nej ani predstaviť. Hermiona bola doslova jeho všetkým – len jej to musel nejakým vhodným spôsobom dokázať.

Na ďalší deň sa Hermiona zobudila čerstvo vyspinkaná a spokojná kvôli chutnej vôni práve urobenej kávy... Usmiala sa, keď uvidela pariacu šálku plnú kofeínu na malom orientálnom stolčeku pri posteli. Ivy ju vskutku rozmaznávala.

Vstala z postele a vzala si do rúk hrnček. Ovoňala tú neodolateľnú paru, vychádzajúcu zo šálky a odchlipla si z nej.

Práve toto potrebovala, aby sa poriadne prebudila. Sadla si na stoličku a rozložila si pred seba Denného proroka. Keď uvidela titulok, priala si, aby noviny nikdy neotvorila.

Ron Weasley na adresu Draca Malfoya: Vyzývam ťa na metlobalový zápas
môj tím vs. tvoj
víťaz získa Hermioninu ruku

PLATENÝ oznam od: Ronalda Weasleyho

Tak toto stálo na titulke.

ČO TO MÁ AKOŽE ZNAMENAŤ?!

Hermiona zízala sa tie slová ešte dobrú minútu. Cítila, ako sa v jej vnútri zdvíha vlna hnevu. Metlobalový zápas o jej ruku?! Nestratil Ron okrem spomienok aj kus mozgu? Čo ho to pochytilo?

Ak si myslel, že to zoberie ako gesto lásky, tak sa teda poriadne mýlil. Zjavne ho trafilo až príliš veľa dorážačiek... čo nebolo vôbec nemožné.

Hermiona Grangerová – rozporuplná osobnosť:

Nevinné dievčatko alebo notorická pobehlica?

Napísala: Rita Skeeterová

Hermiona vydala zúfalý vzdych, keď uvidela malý stĺpček hneď pod Ronovým úžasným oznamom. Samozrejme, že do toho Skeeterová musela zapichnúť svoje odporne zelené bleskové brko.