Jednoducho neodolateľná (Simply Irresistible)

Autor: bookworm1993

Originál: fanfiction s/ 5498748/26/Simply_Irresistible

Stav: autorka súhlasila s prekladom

Preklad: Morgana

Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí: pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto konkrétnej poviedke vlastní bookworm1993.

Draco kráčal k Oddeleniu pre presadzovanie čarodejníckeho práva. Ignoroval vzrušený šum novinárov a blesky fotoaparátov. Nejakým zvláštnym spôsobom sa však ocitol tvárou v tvár s tým najotravnejším z nich, s ktorým mal kedy to (ne)potešenie sa zoznámiť - napriek tomu, že kedysi dávno-pradávno bývali spojencami. Ritou Skeeterovou. Ó drahý Merlin, tá babizňa bola ale neodbytná!

„Pán Malfoy, povráva sa, že vaša... priateľka-" začala Rita, pričom posledné slovo vyslovila so zjavným sarkazmom v hlase.

„Nechajte ma prejsť," prerušil ju Draco. Nehodlal jej skočiť na návnadu.

„V Dennom prorokovi sa objavili isté fotografie slečny Grangerovej s niekoľkými hráčmi metlobalu. Videli ste ich?" pokračovala vo svojom Skeeterová. „Článok zmieňoval, že pred dvoma dňami ju viacero ľudí videlo na štadióne tímu Magochester United ako sa rozpráva s Oliverom Woodom, ktorého len prednedávnom menovali víťazom päťky najlepších metlobalových hráčov roka. Tak isto ju videli hovoriť s-"

„Viete, ja som tam bol tiež," odvetil jej na to Draco, prekrížil si ruky na hrudi a zahľadel sa na Skeeterovú.

Na Ritinej tvári sa na maličký moment objavil prekvapený výraz, ale tak, ako prišiel, tak aj odišiel. „Naozaj? Tak potom budete určite súhlasiť so mnou, že vyzerali vskutku priateľsky. Keď pri sebe stáli tak blízko a-"

„Nebudem. Ja som práve vtedy sedel na tribúne s Woodovou ženou, Corou Newinovou, s ktorou sú spolu už tri roky. Určite sa na ňu pamätáte... Je to tá sestrička, ktorá sa oňho starala po tom, ako bol tak nešťastne zranený. Presne tá istá sestra, ktorú ste vo svojom článku nepravdivo obvinila, že je zlatokopka, ktorá sa o Wooda zaujíma len pre jeho peniaze a nič iné, a navyše ste vtedy naznačila, že by roztiahla nohy pre akéhokoľvek profesionálneho metlobalového hráča, hovorí vám to niečo?" odvrkol jej naspäť.

„Niečo také som nikdy ne-"

Draco ju prepichol pohľadom skrz-naskrz, a potom sa otočil na iného novinára – toho, ktorý bol preňho za normálnych okolností len tŕňom v oku, Lawrenca.

„V tomto ma môžete pokojne citovať."

Lawrence zobral rýchlo svoj prútik a pripravil sa na nahratie Dracových exaktných slov.

„Hermione verím celým svojim srdcom. Je mojím všetkým, takže v prípade, ak sa Prorok alebo akékoľvek iné noviny opovážia ublížiť jej na cti, bez všetkého ich odkúpim. Peniaze potrebné na takú veľkú transakciu mám. Budú bez práce rýchlejšie než stihnú povedať Merlin."

Potom sa Draco otočil späť a pokračoval popri naštvanej Rite Skeeterovej smerom ku dverám.

„Včera večer okolo desiatej ju videli v Deravom kotli s Rogerom Daviesom," povedala nakoniec samoľúbo Skeeterová.

Draco sa opäť otočil. „Viete, slečna Skeeterová, pochytili by ma mierne obavy - nebyť toho, že Davieho priateľ nosí na sebe viac mejkapu ako Hermiona." S tým Draco vošiel na Oddelenie, kde mali všetky médiá vstup zakázaný. Ak by sa odvážili prejsť dverami, štít by ich okamžite odhodil dva metre dozadu, priamo na zadok a na tvári by im vyrástli vredy, ktoré sa nezahoja skôr ako za týždeň. Hermiona osobne sa postarala o takúto nezvyčajnú ochranu hneď v prvý rok, ako tu začala robiť. Ten rok bol sám o sebe nezaujímavý, čo sa týkalo chutných informácii, takže novinári obháňali vojnových hrdinov. Dvaja z nich pracovali práve na tomto oddelení. Obaja dostali obzvlášť vysoké pozície napriek tomu, že boli čerstvými absolventmi Rokfortu. Hermiona a Blasie. To Blaise pridal k Hermioninmu kúzlu napučanie vredov s tým, že by to bola poriadna irónia a ona sa vtedy cítila na malú odplatu po tom, ako na ňu neustále pálili otázky o bozku, v ktorom ju načapali s Harrym (len kvôli sprostému imelu na Vianočnom večierku).

Draco otvoril dvere na kancelárii, a hneď na to zanadával, keď nachytal svojho najlepšieho kamaráta ako sa vášnivo bozkáva s Lunou Lovegoodovou.

„Draco!" zakričal Blaise, keď sa od seba oddelili. „Neučili ťa klopať?!"

„Ty neklopeš nikdy!"

Blaise sa zachmúril, keď si uvedomil, že má Draco vskutku pravdu. „No tak od teraz máme nové pravidlo; klopať."

„Nanešťastie mi to už nepomôže. Ten obraz sa mi doslova vpálil do mozgu."

„Teba a Hermionu som videl vyvádzať snáď miliónkrát! A to ju považujem za svoju sestru," bránil sa Blaise.

„Ja som jej pred tebou určite nikdy nesliedil rukou pod blúzkou!"

Blaise očervenel ako paradajka.

„Draco, myslím, že Hermionine šaty boli aj tak príliš tesné na to, aby si pod ne svoju ruku vmestil," povedala akoby nič Luna. Draco dokonca zachytil pobavenie v jej očiach, keď si podľa všetkého spomenula na ten slávny bozk na večierku. Elegantne sa presunula z Blaisovho lona na svoje pôvodné miesto pri ňom. Ani sa neobťažovala s úpravou svojho zovňajšku.

Draco jej na to nič nepovedal.

Blaise sa zahľadel na svoju priateľku. Niekedy ho až desilo, ako nezaujato sa tvárila pri situáciách, ktoré by u normálneho človeka vyvolali aspoň miernu červeň v lícach.

„Tak, čo potrebuješ?"

„Nemôžem sem prísť len preto, aby som ťa pozdravil a opýtal sa ako sa máš?"

„Nie. Takéto správy zvyčajne posielaš sovou. Na osobné návštevy chodíš, keď niečo potrebuješ – tak, aby som nemal šancu nič odmietnuť."

Draco si prešiel rukou po vlasoch; vskutku boli s Blaisom priateľmi až príliš dlho. „Potrebujem, aby si so mnou išiel na obed."

Blaise mu venoval jeden zo svojich spýtavo-pochybovačných pohľadov. „Myslím, že si si tak trocha zmýlil kanceláriu. Choď rovno po chodbe až k tej veľkej rohovej kancelárii a otvor dvere. Ak uvidíš hory kvetov všade navôkol, kam až oko dovidí, si na správnom mieste."

„Ja veľmi dobre poznám cestu k Hermioninmu kanclu," povedal Draco a zamračil sa na priateľa.

„Naozaj v to dúfam. Ale ak by si to vážne nevedel, pokojne sa nechaj viesť omamnou vôňou kvetov..."

„Posielam jej ich už len raz do týždňa!" obhajoval sa.

„To áno, no ani jeden z nich ani zďaleka nevyzerá na to, že by sa mu chcelo niekedy odkvitnúť. Ak budeš vo svojej tradícii pokračovať aj naďalej, čochvíľa sa menovka na jej dverách zmení z Hermiona Grangerová, vedúca Oddelenia pre presadzovanie čarodejníckeho práva na Hermiona Grangerová, hlavná floristka a riaditeľka Ministerskej botanickej záhrady."

„Ja si náhodou myslím, že je to od neho nadmieru milé, Blaise. Aspoň vidno ten zásadný rozdiel medzi Ronom a Dracom."

„Ďakujem, Luna," povedal Draco. Luna mu vďačne prikývla naspäť. „Podľa mňa týmto môžeme tému kvetov definitívne uzavrieť."

„Fajn, Draco, pôjdem. Musí to byť niečo dôležité, keď si stále tu."

„Skvelé, stretneme sa o desať minút, len čo sa zastavím u Hermiony."

„Ale isto, floristo," odvetil mu Blaise s predstieranou vážnou tvárou a nonšalantne - až posmešne – mu mávol rukou.

Predtým, než vyšiel Draco z dverí, stihol Blaisovi venovať za jeho posmešky rozladený pohľad.

Hermiona zavrela oči a oprela sa o kreslo. V hlave jej začínala mierna migréna – nielen z tých nadmieru dotieravých novinárov, ktorí ju naháňali na každom kroku hneď, ako Ron zverejnil svoj hlúpy oznam. Bol tu aj iný dôvod, nadôvažok k novinárom sa s ňou neustále snažil skontaktovať aj Ron sám. Ten imbecil sa k nej dokonca skúsil dostať cez Teddyho. Použil ho, aby sa prepašoval do jej kancelárie, a veru by sa mu to bolo podarilo, nebyť Blaisa a jeho bystrého zraku.

Aby zahnala nepríjemné spomienky na Rona, mávla prútikom, čím spôsobila, že sa chytľavé tóny zosilnenej pesničky z rádia začali niesť celou miestnosťou.

Loving you isn't really something I should do
Shouldn't wanna spend my time with you
That I should try to be strong
But baby, you're the right kind of wrong*

„Áno, baby, you're the right kind of wrong," pospevovala si tíško.

Potom v tom pokračovala čoraz hlasnejšie, až sa dostala k pasáži, pri ktorej neodolala a zaspievala ju najhlasnejšie ako mohla. „Cause no one's ever made me feel the way I feel when I'm in your arms."

Draco prešiel popri Anne a kývnutím ruky sa jej pozdravil. Mladé dievča si toho ale nevšimlo, lebo bolo zabraté do šéfkinho rozvrhu.

Pootvoril dvere a začul známy, neharmonický hlas rozliehať sa celou kanceláriou.

„Baby you're the right kind of wrong!" dramaticky zakončila Hermiona a otočila sa na kresle. Keď skončila, začula odo dverí smiech. Zo šoku by bola spadla z kresla, no uvedomila si, že to bol len Draco.

„Merlin, koľko si toho počul?" spýtala sa, keď sa jej tvár od zahanbenia pomaly ale isto plnila červeňou.

„Práve dosť," odpovedal jej so smiechom a zavrel dvere Anne priamo pred nosom. Kým stál Draco na prahu, Anna dokončila papierovačky a začala ich nenápadne odpočúvať.

„Do pekla!" zakliala Anna, keď sa jej dvere zabuchli pri uchu. Takže už ďalej nemohla počuť, ani vidieť, čo sa za zatvorenými dverami odohrávalo.

O desať minút neskôr začínal byť Blaise seriózne naštvaný. Nebavilo ho čakať v kancelárii, takže sa vybral k Hermione. Keď sa tam dostal, uvidel Annu ako s nastraženými ušami striehne pri dverách.

„Anna?"

„Nepočujem ani škrabot myší! Hermiona pravdepodobne uvrhla na miestnosť dvojité Muffliato," namrzene odvetila Anna.

„Ako dlho je tu Draco?" opýtal sa Blaise.

„Po celý čas trvania Muffliata."

„Myslíš, že sa...?"

„To si píš!"

Blaise sa samoľúbo uškrnul. Odplata býva vždy sladká. Prikráčal ku dverám a roztvoril ich úplne dokorán.

Hermiona a Draco od seba prekvapene odskočili. Hermiona navyše vydala aj nejaký neidentifikovateľný... zvuk, keď uvidela ako Draco ostro strelil hlavou ku dverám, až sa zdalo, že ho pri tom zatne.

„Buona sera, moji miláčikovia," prehlásil možno až príliš nadšene.

„Blaise!" zaskučal Draco.

„Oko za oko, priateľu. Navyše už umieram od hladu!"

Keď chlapi odišli, ozvalo sa za Hermionou vzrušené pišťanie. „Najsladší Merlin, ste s Dracom tak rozkošný párik!"

Hermiona nahlas zastonala. „Anna!"

„Tááákže... kam máme namierené?"

„Netuším. Je to nejaká kaviareň."

Blaise sa na Draca zadíval značne skepticky. „Prosím ťa, nenúť ma ľutovať, že som zahodil obed s Lunou, len aby si nás oboch niekde stratil."

„Ja viem, kde idem!"

„Nepochybne."

„Ach, tu je to," povedal o desať minút neskôr Draco a ukázal na malebnú, malú mukelskú kaviarničku na náprotivnej strane ulice.

„Je to mukelská kaviareň."

„Ja viem, nemusíš charakterizovať očividné."

„Bola v tom skrytá malá otázočka."

„Nie, úplne jasne som počul oznamovaciu vetu."

„Obaja vieme, že som sa tou vetou pýtal... čo to má sakra znamenať?!" zakončil Blaise, keď sa prizrel tomu miestu bližšie a cez okno do ulice uvidel známu červenú hlavu.

„Pohni si," povedal Draco a ťahal ho za sebou.

Ron sa poobzeral po kaviarni. Toľko spomienok. Toto miesto bolo jeho a Hermionino obľúbené. Chodievali sem neustále, lebo bolo uprostred cesty medzi Ministerstvom a štadiónom.

Zaznel zvonček, ktorý oznámil príchod nového zákazníka.

Ron zdvihol oči a uvidel Malfoya a Zabiniho blížiť sa k jeho stolu. Obaja tu vyzerali dosť nemiestne, keďže mali na sebe stále pracovné habity.

„Toto je šialenosť," oznámil Blaise, keď si sadol oproti Ronovi.

„Chcel si sa stretnúť," odvetil chladne Ron. „Bolo nutné priviesť si gorilu? Keby som to vedel-"

„Potter je na teba stále príliš nahnevaný kvôli tomu triku s Teddym," odpálkoval ho Draco. „Navyše, Blaise tu nie je ako moja gorila. Práve naopak. Je tu, aby ma zadržal, ak by ma premohla chuť zaškrtiť ťa."

Blaise sa na kamaráta obrátil s prekvapením v očiach. Rozhodne novinka. Dávala ale zmysel. Sakra, Hermiona urobila na Dracovi naozaj kus dobrej práce. Mala ho poriadne obtočeného okolo prsta, no veľmi isto o tom ani jeden nevedel.

„Zavolal som ťa, aby sme sa porozprávali o tvojej výzve."

„Takže ju prijímaš."

„Nie tak rýchlo," povedal Draco a vzdychol si. „Najprv sa porozprávajme ako muž s mužom."

Ani jedna Ronova brva sa nepohla čo i len o milimeter. Počastoval Draca ostrým pohľadom.

„Prišiel som sem, aby som ti povedal, že si s Hermionou narábal ako s kusom handry. A že si ju nezaslúžiš. Predtým, ako otvoríš ústa – som si vedomý toho, že pre mňa je tiež priveľmi dobrá..." povedal skôr, než mu stihol Ron niečo nahnevane odseknúť. „Je pridobrá pre oboch z nás, ale teraz nadišiel môj čas. Pred mnohými rokmi som sa ti stiahol z cesty, pretože som bol presvedčený, že ty si ju naozaj zaslúžiš a urobíš ju šťastnou. Miloval som ju natoľko, že som ju nechal ísť a žiť si svoj život naveky v šťastí... s tebou. No ty si ju namiesto toho zranil a donútil si ju cítiť sa zle vo vlastnej koži. Na veky vekov ti to nezabudnem. Snáď sa mi podarilo zaplátať všetky diery, ktoré si svojím nezáujmom spôsobil... Takže ti odkazujem toto; vzmuž sa a nechaj ju ísť, dovoľ jej byť šťastnou so mnou. Zaslúži si to a ja urobím doslova čokoľvek, aby som sa stal mužom, ktorý si ju zaslúži," prehlásil Draco a pozrel sa Ronovi priamo do očí. „Nechaj ju na pokoji, Weasley. Ak ju miluješ ako všade prehlasuješ, prosím, nechaj ju žiť. Možnože si to ani neuvedomuješ, ale svojimi činmi ju nanovo zraňuješ. A ak pristúpime na ten zápas, váš vzťah by mohol byť naveky zničený."

Ronova čeľusť sa zatínala viac a viac s každým Dracovým slovom. Malfoy to hovoril s takým presvedčením, že ho to privádzalo do šialenstva.

„Nazýval si ju humusáčkou a týral si ju po celé tie roky na Rokforte – a teraz sa tu dušuješ, že ju miluješ?! Hádam nečakáš, že ti naozaj uverím," kričal Ron, keď vstával zo stoličky.

Draco sa tiež postavil. „Nie, je mi jedno, či tomu veríš alebo nie," zvolal a skoro Rona schytil pod krkom. Blaisovi sa ho podarilo na poslednú chvíľu zadržať.

„Si len obyčajný rozmaznaný, bohatý a čistokrvný hajzlík, ktorý si myslí, že môže mať všetko, čo sa mu zapáči. Hádaj čo, Albínko môj, ty mi Hermionu nevezmeš! Rozumieš?! Je zaľúbená do mňa. Máme kopu spoločných spomienok a minulosť, s ktorou ty jednoducho nemôžeš súťažiť."

„Možnože je to tak, ty sebestredný bastard, no ja som sa jej vzdal, len aby si s ňou narábal horšie ako so špinou na topánke."

„Ako sa opovažuješ! Takto som sa k nej nikdy nachoval!"

„Pamätať si to pravdepodobne nepamätáš, ale je to holý a pravdivý fakt. Tvoja krutosť sa na nej odráža doteraz! To, že si na to nespomínaš neznamená, že sa to nikdy nestalo. Nateraz je len skrytá, ale ručím ti, ja sa jej už viac nikdy nevzdám!"

„Tak v tom prípade sa priprav, pretože mám v pláne nakopať ti ten čistokrvný fretčí zadok až bude celý červený. Je moja a navždy," odsekol mu Ron predtým, ako nahnevane odhrmel z kaviarne.

Draco zaťal a uvoľnil päste. Weasley ho vážne nasral.

„Nevieš náhodou, aké tu majú jedlo?" spýtal sa Blaise, keď ich stôl minula jedna z čašníčok.