Dôverne známe miesto

Preklad: Jimmi

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.

wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/28/A_Familiar_Place

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.


Časť XXVIII. Veľká Noc

Vlci a Havrani:

Draco bol vonku v zadnej záhrade a vyhrieval sa na slnku. Počas posledného týždňa si on a Hermiona zvykli na neustálu prítomnosť aspoň jedného vlka v záhrade. Niekedy tam boli všetci traja, ale zvyčajne len jeden. Zdržiavali sa bokom od páru, ale vo vnútri ohradenej záhrady. Len preskočili plot, keď ich 'služba' skončila.

Dvakrát sa Hermiona a Draco pokúsili opustiť bezpečné nádvorie a dvakrát ich vlci zahnali nazad do útočiska za kamenný múr. Pred niekoľkými dňami prišli Harry, Ron, Ginny a George a väčšinou ich strážili vlci. Ron totiž odmietol byť s nimi vonku.

Keď Draco sedel na slnku a nič nerobil, Hermiona vyšla von a povedala: „Pred obedom nás čakajú Weasleyovci. Potrebuješ sa pripraviť?"

Pozrel sa na svoje oblečenie a povedal: „Čo je zlé na tom ako som oblečený? Sú to Weasleyovci." Pozrel sa na jej oblečenie a pomyslel si, že vyzerá nádherne. Mala ružovú sukňu s bledofialovou a čiernou potlačou a pekný voľne pletený bledofialový sveter na krajkovanej bielej blúzke. Vlasy mala rozpustené a pôvabné, prednú časť jej držala spona, ktorú jej dal na Vianoce. Mala šperky a čierne dámske črievičky bez podpätkov. Dokonca mala make-up.

Hermiona sa namosúrila a povedala: „Máš džínsy a košeľu. Je Veľká noc. Musíš sa obliecť lepšie."

„Kto to hovorí?" spýtal sa.

„Ja to hovorím," povedala a zvalila sa mu do náručia.

„Au!" zajačal bolesťou.

„Mám pre teba na Veľkú noc darček, ktorý by som ti chcela dať teraz a nie pred všetkými," vyhlásila a vytiahla šedú krabičku s bielou stuhou z vrecka sukne.

Zobral si krabičku z jej natiahnutej ruky a vyzeral naozaj prekvapený. „Čo je to?" spýtal sa.

„Je len jeden spôsob ako to zistiť," vyhlásila.

Skĺzla z jeho lona a posadila sa vedľa neho na stoličku. Otvoril krabičku a vo vnútri bola dlhá strieborná retiazka a na jej konci boli ich iniciálky „H & D". Vytiahol ju z krabičky, zdvihol ju a pozrel sa na ňu s pohľadom údivu.

„Chápem ako sa muži pozerajú na šperky, chcem tým povedať, že viem, že síce stále nosíš svoj prsteň, ale neurazím sa, keď budeš chcieť nosiť toto pod košeľou, alebo ak si to chceš odložiť na bezpečné miesto," hovorila. Červenala sa.

Naozaj sa zasmial, doširoka sa usmial a povedal: „Ty si taký hlupáčik; samozrejme, že to chcem nosiť. Nikdy to neodložím, sľubujem. Kedy si to dostala?"

„Povedala som mojej mame, že ti chcem dať niečo zvláštne, takže kým som bola v nemocnici, vybrala to pre mňa. Ale povedala som jej, čo chcem," povedala a tiež sa usmiala.

Postavil sa, nasadil si ju a povedal: „Pretože je čas na darčeky, dostaneš svoj."

Zavolala na neho: „Ty pre mňa niečo máš?"

„Nie," začal. „Mám v úmysle ísť dovnútra a ukradnúť niečo z Fleurinej šperkovnice. Dôveruj mi, Grangerová." Rýchlo vybehol k svojmu kufru, ktorý nechával v malej spálni presne z tohto dôvodu. Nechcel, aby náhodou uvidela jeho darček. Popadol bielu krabicu s červenou stuhou a hnal sa nazad po schodoch. Keď sa vrátil von, vlk, ktorý mal službu, sedel pri jej stoličke. „Oj, vĺčik, preč od môjho dievčaťa!" zajačal Draco. Vlk odišiel pomaly preč, ale otočil hlavu a venoval Dracovi posledný pohľad.

„Myslím, že si ho urazil," zasmiala sa.

„Myslím, že on urazil mňa, keď sa rozťahoval vedľa mojej priateľky," povedal Draco, stále zazerajúc na vlka, ktorý bol teraz v rohu záhrady.

Podal jej darček a ona sa triasla nedočkavosťou. „Áno," zasyčala. „Milujem darčeky!" zachichotala sa.

„To by som nikdy nepovedal," zažartoval.

Otvorila krabičku a okamžite si položila ruku na ústa. „Oh, Draco, to je priveľa," povedala, keď vytiahla von z krabičky náramok s diamantmi a rubínmi.

„Rubíny sú pre teba, moja malá Chrabromilčanka, ale bol som takto blízko," priložil palec takmer k špičke ukazováka „aby som namiesto toho kúpil smaragdy."

Nasadila si náramok a povedala: „To je také milé prekvapenie. Veľmi ti ďakujem." Vstala zo stoličky a oboma rukami ho objala okolo krku. Postavila sa na špičky a pobozkala ho na pery. Chytil ju rukami za pás a potom ju pevne objal, aby ju mohol pobozkať hlbšie.

„Milujem ťa, Hermiona." vyznal Draco. „A nikdy ma neprestane baviť hovoriť ti to, takže dúfam, že ťa nikdy neprestane baviť počúvať to."

Oprela si hlavu o jeho hruď a povedala: „Nikdy."

„Podľa všetkého sa potrebujem prezliecť, hneď budem dole," povedal, držiac ju za ruku, keď kráčal smerom k chalúpke. Držal jej ruku do posledného okamihu. Keď sa ich ruky napli tak, že už nemohol ísť ďalej, pustil ju.

Z ničoho nič si po prvý raz za takmer týždeň všimla, že tam nie sú žiadni vlci. Možno boli v prednej záhrade. Šla do domu a vyšla prednými dverami, doširoka ich otvoriac a rovnako, žiadni vlci. Vrátila sa k zadným dverám a neochotne vykročila von.

Priložila si ruku k očiam, aby sa chránila pred slnkom a zaostrila oči, hľadajúc vlkov. Takmer mala pocit, že sú jej priateľmi. Hlavne najväčší vlk bol jej obľúbenec. Mal tri čierne laby a jednu hnedú. Kráčala k zadnej časti kamenného múru. Plot okolo chalúpky bol obložený kamennou ohradou. Oprela sa o kamene, prehla sa v drieku a prehľadávala stromy okolo domu. Prešla k bočnej strane nádvoria, nazrela ponad kamennú ohradu a vyzerajúc výhľad na oceán pod ňou.

Bez varovania na Hermionu zaútočil veľký čierny vták a spôsobil, že sa pričupla. Dala si ruky nad hlavu a pomyslela si 'čo to bolo?. Ustúpila dozadu, obzrela sa a pohla sa rýchlo k chalupe, cítiac sa trochu vyľakane. Keď obchádzala roh chalúpky, ten istý čierny vták na ňu zaútočil znova a tentoraz to bolo také tesné, že Hermiona zakričala. Rozbehla sa smerom k domu, keď zazrela druhého vtáka. Zakričala na Draca.

Draco si práve obliekol tmavošedý oblek a svetlofialovú viazanku a teraz si obliekal plášť. Pôvodne jeho viazanka nebola bledofialová, ale premenil ju, aby pasovala k jej svetru. Vložil ruku do rukáva kabáta a práve sa chystal vložiť druhú, keď začul jej výkrik.

Schmatol prútik z postele a hnal sa dole schodmi kričiac jej meno.

Zakričala na neho znova, volajúc jeho meno. Bol to hrozný pocit počuť svoje meno, keď je volané ako výkrik o pomoc. Vybehol zadnými dverami a uvidel Hermionu stáť v rohu záhrady, kričiacu stále na neho. Nevidel, čo sa deje, ale nezdala sa byť v bezprostrednom nebezpečenstve. Zavolal na ňu a ona sa otočila smerom k bežiacej postave a povedala: „Ponáhľaj sa, Draco!"

Prihnal sa k nej a všimol si jej zovňajšok. Jej sveter bol roztrhnutý a vlasy rozstrapatené. Ukazovala na druhú stranu kamenného múru. Preskočil ten múr, nebol si dokonca istý tým, čo robí alebo čo sa chystá nájsť. Ale len čo doskočil, uvidel na čo ukazovala. Jeden z vlkov mal v papuli veľkého čierneho havrana a držal vtáka pevne zovretého v čeľustiach. Ten vták musel byť mŕtvy. Obzrel sa na ňu a povedal: „Prečo si kričala?" Prešplhal sa nazad cez múr.

Rozplakala sa a nemohla popadnúť dych. Oboma rukami ju chytil za tvár a povedal: „Dýchaj pomaly a povedz mi, čo sa stalo."

Povedala mu, ako nevidela ani jedného vlka a že to bolo čudné, pretože celý týždeň neopustili záhradu a ako sa šla pozrieť dole na pobrežie a zaútočil na ňu veľký čierny havran. Povedala, že sa rozbehla smerom k chalúpke, keď na ňu zaútočil znova. Povedala, že v tej chvíli zakričala. Bola takmer pri dverách, keď zbadala ako sa k nemu pripojil druhý čierny havran a čoskoro na ňu obaja zaútočili. Povedala, že v tej chvíli nezvestný vlk preskočil plot a schmatol jedného havrana do papule, kým druhý utiekol.

Ponáhľal sa s ňou nazad do domu. Pozrel sa na oblohu, aby sa uistil, že tam na nich nestriehnu ďalší vtáčí dravci. Povedal jej, aby sa upravila a že potom odídu. Mal zvláštny pocit, že títo vtáci neboli obyčajní havrani, podobne ako ich strážcovia neboli obyčajní vlci.

Odišla do kúpeľne, on sa vrátil do zadnej záhrady a pozrel sa znova na oblohu. Zbadal ako osamelý vlk preskočil opäť múr a kráčal k Dracovi. Schúlil sa pri Dracových nohách. Draco povedal: „Neviem kto alebo čo si, ale ďakujem ti." S posledným pohľadom na oblohu prešiel do domu, aby odprevadil Hermionu na veľkonočný obed do Brlohu.

Moje vajíčko je väčšie než tvoje vajíčko:

Keď Hermiona a Draco prišli do Brlohu, pani Weasleyová Hermionu objala tak silno, že si pomyslela, že ju ustíska k smrti. Boli tam Bill a Fleur. Bill vzal Draca nabok a povedal: „Ako to ide v chalúpke?"

„Dobre, vrátili ste sa?" spýtal sa Draco. Myslel si, že ešte bude mať s Hermionou jednu voľnú noc. Bill povedal, že nie, že chalúpka je ešte jednu noc ich a Draco si skutočne vydýchol úľavou.

Draco sa rozhodol Billovi povedať o vlkoch a havranoch, ale len čo sa dostal k časti o vlkoch, Bill priznal, že mu už otec poslal sovu s týmito informáciami. Bol veľmi zvedavý na havranov. Povedal, že to má určite niečo spoločné s bratstvom, hoci 'havran' nebol celkom bystrohlavský oficiálny symbol. Bol to orol, ale 'havraní pazúr' sa dával do súvislosti s orlím čiernym pazúrom, ale Bill povedal, že by to bola priveľká zhoda okolností.

„Čo ak je profesor Stephens animágus?" naznačil Draco.

„Ak je, potom nie je registrovaný, ale požiadam môjho otca, aby to pre nás zistil. Teraz by sme sa mali tešiť z voľna," povedal Bill a ťapol Draca po chrbte.

Draco zamieril k dvom piknikovým stolom. Pani Weasleyová dala každému nejakú drobnú prácu, okrem neho. Rozhodol sa prihlásiť dobrovoľne. Vošiel do kuchyne, kde bola a pretože práve niesla von obrovskú misu zemiakov, povedal: „Môžem vám s niečím pomôcť, pani Weasleyová?"

„Oh, Draco aké milé. Avšak si náš hosť, takže pre teba nemám žiadnu prácu," povedala. Draco vyzeral trochu sklamaný a už vychádzal von, keď zavolala: „Draco, je tu niečo s čím mi môžeš pomôcť." Vrátil sa k nej a ona povedala: „Všetky veľkonočné vajíčka máme v druhej izbe, tamto. Šiel by si tam, pozbieral ich a zobral ich von? Dáme ich na stôl."

„To zvládnem," prikývol. Vošiel do pohodlne vyzerajúcej malej obývačky a zobral štyri z robustných vajíčok. Bol zázrak, že ich dokázal odniesť. Položil ich na stôl pred menovky, ktoré to Weasleyove dievča kládlo na stôl. Povedal jej: „Kde sedí Potter?" a ona ukázala na miesto vedľa Hermiony. Samozrejme.

Položil posledné vajíčko a bolo mu na zvracanie. Aspoň, že ho usadili oproti Hermione.

Vrátil sa nazad po ďalšie vajíčka. Doniesol ich s pomocou malej Weaslíčky a položil ich na správne miesta. Šiel tretí krát po ne a tentoraz zbadal, že je tam dosť veľké vajíčko s menovkou, na ktorej bolo napísané jeho meno. Pozrel sa naň a pomyslel si, 'do čerta, je väčšie než všetky ostatné.' Takmer bol v rozpakoch. Nie preto, že jeho bolo najväčšie, napokon bol Draco Malfoy, takže by mal dostať najväčšie vajce, ale bol v rozpakoch kvôli tomu, že ho ani nenapadlo im niečo priniesť.

Hermiona prišla do izby a povedala: „Nepotrebuješ pomoc?"

„Vlastne áno, môžeš zobrať tieto zvyšné? Potrebujem sa premiestniť na chvíľu nazad do chalúpky," povedal.

„Prečo? Si chorý?" spýtala sa znepokojene.

„Nie, ale môžem ťa požiadať o láskavosť?" spýtal sa.

„Samozrejme," povedala.

„Mal som pre teba nejaké veľkonočné cukríky na dnes večer. Dal som ich do obrieho čokoládového vajca. Veľmi by ti vadilo, keby som to priniesol sem a dal to Weasleyovcom? Niečo ako 'ďakujem'.

Hermiona sa usmiala a povedala: „To je vynikajúci nápad. Malo ma to napadnúť." Usmial sa na ňu, odmiestnil sa, premenil menovku a vrátil sa nazad od obývačky. Hermiona práve vyšla von s poslednými vajíčkami.

Šiel do kuchyne, kde pani Weasleyová práve finišovala s cukrovou polevou na koláče. „Draco, zlatko, ešte stále je polhodinka do obeda, tak by si mal ísť von a zabaviť sa. Myslím, že všetci hrajú vonku muklovský futbal. Harry ich to naučil."

Sadol si vedľa nej a pomyslel si na všetky tie razy, keď si z nej robil žarty, alebo ju volal krava a urážal ju a jej deti a cítil sa pokorujúco. Bola to napokon veľmi milá žena. „Tu pani Weasleyová, od Hermiony a odo mňa," povedal a podal jej vajíčko.

Pozrela sa na neho, zobrala vajíčko a povedala: „Oh, môj, to je od vás také milé. Vieš, že mi moje vlastné deti nikdy nedali nič na Veľkú noc? Okrem Charlieho, ktorý bol vždy mojím citlivým dieťaťom." Zobrala vajíčko a umiestnila ho na stôl.

Sedel tam, chcel odísť, ale z nejakého dôvodu odísť nechcel. Chcel byť blízko nej, pretože predstavovala postavu 'matky' napriek tomu, že už odlišnejšia od jeho matky nemohla byť.

Všimla si, že tam sedí, nepohodlne a mlčky, tak povedala: „Vieš, myslím, že by som potrebovala trošku pomôcť."

„K vašim službám," povedal.

„Vezmi si lyžicu," povedala, podávajúc mu misu so zvyškom polevy a tiež mu podala lyžicu. „Dúfam, že máš rád maslový krém a nehovor to Ronovi, pretože ten vždy vylizuje misu."

Usmial sa a povedal pravdivo: „Maslový krém je môj obľúbený."

Pokračovala v prácach okolo kuchyne a on sa pozrel na dvere, aby zistil, či ich niekto nevyruší. Povedal: „Viete, viem, že je na toto neskoro a že to možno nič neznamená od niekoho ako som ja, ale chcem, aby ste vedeli, ako mi je ľúto, že vo vojne zomrel váš syn. Nepokazil žiadnu zábavu." Draco dočistil misu a odtlačil ju nabok. Len civel na povrch stola.

Bol viac než šokovaný, keď prešla k nemu, objala ho rukami okolo krku a pobozkala ho na líce: „Ty si taký zlatý, zlatý chlapec. Ďakujem ti a od teba to pre mňa veľa znamená." Posadila sa za stôl a začala šúpať natvrdo uvarené vajíčka. Sedel vedľa nej a hrýzol si od úzkosti peru. Mal by odísť alebo ešte niečo povedať?

„Vďaka za veľkonočné vajíčko a za krém, pôjdem teraz pohľadať Hermionu," vyhlásil a postavil sa od stola.

„Máš rád vajíčka natvrdo?" spýtala sa. Prikývol a ona mu jedno podala a povedala: „Nehovor to pánovi Weasleymu, pretože ich zbožňuje." Uškrnul sa. Teraz mal s touto ženou dve tajomstvá. Nahol sa, osolil si vajíčko a vyšiel von z dvier, rukou zamával na tú dobrosrdečnú ženu.

Našiel Hermionu stáť na kraji ihriska vedľa Pottera, smejúcu sa na tom, ako sa všetci červenovlasí Weasleyovci snažia hrať muklovskú hru, ktorú ich naučil Potter. Cítil sa znova ako outsider. Možno by sa mal vrátiť dovnútra. Vyzeralo to, že pani Weasleyová má radosť z jeho spoločnosti. Keď sa otočil, aby sa vrátil nazad, začul Hermionu zavolať „Draco!" Rozbehla sa k nemu a povedala: „Už som sa začínala báť, že kde si. Prišla som sem, aby som ťa pohľadala."

Objal ju a ponúkol jej odhryznúť si z jeho vajíčka, na čo ona ohrnula nos. Takže to si musí zapamätať. Hermiona Grangerová nemá rada vajíčka natvrdo a chýbal jej, a chcela ho pohľadať, dokonca aj keď jej robil spoločnosť Potter. Dobré vedieť.

Koniec prázdnin:

Keď večer pokročil a žalúdok každého už bol naplnený až po okraj, keď už konečne poklesla hora cukru zo všetkých tých sladkostí, Hermiona prišla k stoličke, na ktorej sedel Draco a položila mu ruku na plece. Sklonila sa, pobozkala ho na líce a povedala: „Mali by sme ísť. Musíme sa zajtra vrátiť do školy, pretože začína vyučovanie."

„Nepripomínaj mi to," povedal so zívnutím.

Spoločnosť sa už zhromaždila v dome, keďže popoludňajšie slnko zašlo a ochladil sa večerný vzduch. Draco a Hermiona sa po ňom prešli a rozlúčili sa so všetkými. Keď sa dostali k Harrymu, povedal: „Môžem si ju nachvíľu požičať, Malfoy?"

Draco zdvihol ruku a povedal: „Len mi ju vráť v tom istom stave ako ti ju požičiavam, to jediné žiadam."

Harry odviedol Hermionu na poschodie, do spálne, kde teraz býval, a ktorá bola pôvodne stará izba Freda a Georga. Posadil sa na posteľ a pritiahol ju, aby si sadla k nemu. „Čo sa deje Harry?" dopytovala sa.

„Pán Weasley nám povedal, že Anthony Goldstein mal už pojednávanie. Vyhlásil, že je nevinný. Tvrdil, že bol po celý čas pod Impériusom, nielen počas toho dňa, keď si mala trest, ale aj predtým. Problém je, že pán Weasley povedal, že mu dali Veritasérum a že potvrdilo, že hovoril pravdu. Takže v priebehu ďalšieho vyšetrovania je dočasne slobodný."

„Harry, ničomu z toho neverím, ty áno?" spýtala sa šokovaná tým, čo jej povedal.

„Neviem čomu mám veriť," povedal. „Pretože aj takto si stále v nebezpečenstve. Ak hovoril pravdu a nemal nič spoločné s odkazmi, útokmi, izbami potom si stále v nebezpečenstve, pretože to znamená, že existuje ďalší možný páchateľ. Ak klame, znamená to, že keď je teraz voľný, začne to všetko odznova."

„Mala by som to povedať Dracovi," rozhodla sa Hermiona.

„Pán Weasley mu to už dnes povedal. Z nejakých dôvodov si pán Weasley a Bill myslia, že už si si toho prežila dosť a nechceli, aby si to vedela," povedal Harry. „Ale ja viem aká neuveriteľne silná si a viem, že máš právo to vedieť. Prosím, píš mi často a dávaj si na všetko pozor. Ministerstvo pošle do školy ešte raz aurorov. Zajtra vás bude sprevádzať Bill." Postavil sa a ona tiež. Nenávidel, keď videl ako odchádza jeho najlepšia priateľka, zvlášť teraz, keď vedel, že všetky tie hrozby, o ktorých si mysleli, že už skončili, sú stále tu a ešte hrozivejšie než predtým, pretože mali dočinenia s neznámou osobou.

Zišli po schodoch a na spodku schodov ju objal a pobozkal na líce. Zobral ju za ruku a odviedol ju k Dracovi a stíšeným hlasom, tak aby to počuli len Hermiona a Draco, povedal: „Dávajte si pozor, obaja."

Dvojica sa premiestnila do chalúpky.

„Čo Potty chcel?" spýtal sa Draco.

„Povedal mi o Anthonym Goldsteinovi," povedala. Zívla a spadla chrbtom na gauč. Rozložila sa na ňom, s nohami na jednom konci, s hlavou na druhom.

Povedal: „Urob mi miesto," keď si vyzliekol kabát a topánky. Ľahol si vedľa nej a privinul si ju do náručia. Hlava jej odpočívala na jeho hrudi.

„Nerobila som si ilúzie, že tie hrozby prestanú," začala Hermiona. „Ale dúfala som, že s Anthonym vo väzení a s profesorom Stephensom na úteku by sme mohli mať trošičku bezpečia. Teraz neviem."

Pohladil ruku, ktorú mala opretú o jeho hruď špičkami svojich prstov. Mal pocit, že je ďaleko a že len náhodou pozoruje scénu, ktorej bol súčasťou. Dôvodom pre toto odpútanie bolo to, že veľmi usilovne premýšľal o tom, ako povie ďalšiu vec, ktorú chcel povedať.

Hermiona ešte niečo povedala, pozrela sa na neho a spýtala sa: „Počúvaš ma?"

„Nie," priznal. Náhle sa posadil, tak urobila to isté. „Hermiona, pán Weasley má pocit a ja s ním súhlasím, že musíš odísť zo školy a ísť do Austrálie k rodičom, aspoň na chvíľu. Zostanem v škole a dúfajme, že chytíme toho, kto nám chce ublížiť, pretože ja som budúca obeť."

Hermiona sa skutočne zasmiala a potom si ľahla dozadu, prinútiac ho ľahnúť si tiež alebo uvoľniť gauč. „Draco," povedala a zazívala po druhý raz. „Neexistuje žiadna možnosť, že by som odišla od teba alebo zo školy, tak sa tým teraz prestaň zaoberať. Budeme v bezpečí. Harry povedal, že sa vrátia aurori."

Chytil ju za bradu a pobozkal ju na špičku nosa. „Dúfam, že máš pravdu Hermiona, naozaj dúfam."

„Ak sa mýlim a niečo sa mi stane, máš odo mňa dovolenie na mňa nakričať a povedať: 'Draco Malfoy mal pravdu', dokonca aj keby som zomrela. Nuž, keď zomriem, nebudem ťa počuť, ale stále máš moje dovolenie nakričať na mňa, hoci aj keď budem mŕtva a nebudem ťa počuť, poznáš ma, prídem na spôsob ako ti odpovedať," a zívla znova.

„To nedáva zmysel, rozprávaš nesúvisle. Si príliš unavená," usmial sa. Pobozkal ju na čelo, otočil si ju chrbtom k sebe, tak aby čiastočne odpočívala a opierala sa o jeho telo. Hladkal ju po chrbte a povedal: „Si príliš unavená na milovanie?" Vedel, že toto bola ich posledná noc a chcel sa s ňou pomilovať aspoň raz. Pozrel sa na jej hlavu na svojej hrudi, už mala zatvorené oči. Oh, dobre, ešte je tu ráno, pomyslel si.

Vyslobodil svoje telo spod jej, chystal sa ju nabrať na ruky, keď povedala: „Nie som príliš unavená, počula som ťa." Jednako ju nadvihol a vyniesol hore schodmi. Postavil ju na nohy priamo pred dverami spálne. Objal ju rukami a jemne ju pobozkal na ústa. Znova ju zdvihol svadobným štýlom a vniesol ju do spálne. Položil ju na posteľ. Obaja boli vyzlečení a ukrytí pod prikrývkami. Zobral jej tvár do svojich rúk a tentoraz ju dlho a silno pobozkal. Jeho jazyk sa hral s jej, pritlačil ju na chrbát a cucal jej pulzný bod, kým jeho ruka sa presunula k jej prsníkom. Zohol hlavu a pobozkal jednu ružovú špičku a potom druhú. Obkreslil jazykom jeden hrot, spôsobiac, že stvrdol a vztýčil sa, keď potom urobil to isté s druhým. Vrátil sa nazad k jej krku a zacítil ako mu hryzie rameno.

Škrabala rukami hore a dole po jeho chrbte. Zrazu povedala: „Draco, nevadí ti, že sa neviem tak dobre milovať?"

Prestal s činnosťou na jej prsníku a povedal: „Ty sa vieš dobre milovať. Prečo sa na toto pýtaš?"

Zdala sa byť v rozpakoch a snažila sa skryť tvár v jeho hrudi. Odvalil sa od nej nabok. Chcel vedieť, prečo toto povedala.

Nakoniec povedala: „To je len, nie som veľmi skúsená a ešte sme toho veľa nerobili a čo ak nebudem vedieť, čo mám robiť? Keby si napríklad chcel orálny sex nie som v tom dobrá, či skôr neviem, ako to mám urobiť."

Obvykle by sa Draco na tom len zasmial, povedal jej, aká je zvláštna, pretože jej to hovoril často. Ale tentoraz sa prevalil na chrbát a vložil si ruky do vlasov v sklamaní. Ale nebol sklamaný z nej. Bol sklamaný zo seba.

„Hermiona, myslím, že toto je rozhovor, ktorý sme mali mať už dávno," znova sa dal nabok a dotkol sa jej tváre. „Nechcem, aby si sa niekedy trápila nad tým, že urobíš niečo zlé alebo trápne. Chcem, aby si vedela, že sa vždy môžeš so mnou porozprávať a že ak sa ti niečo nebude páčiť alebo ti to bude nepríjemné, alebo ti to ubližuje tak, že mi to musíš dať vedieť, platí?"

Prikývla, kým si žula spodnú peru. Položil palec na jej peru a prešiel ním sem a tam. Znova ju pobozkal a potom dodal: „Milovanie sa s tebou je tá najlepšia vec v mojom živote, hneď po láske k tebe."

Pomyslela si, že to bolo sladké, tak ho pobozkala. Čoskoro sa dostali k miestu, v ktorom prestali, a keď skončili s aktom milovania sa, pritúlila sa k jeho hrudi a povedala: „Ako si v škole nájdeme čas ako tento? Čas byť sami? Čas na milovanie sa? Čas starať sa o seba?"

„Nájdeme spôsob Grangerová, oh, myslel som, Hermiona," zasmial sa.

„Volaj ma ako chceš," povedala a po štvrtý krát dnes v noci zívla.

„Už nemáš pod kontrolou svoje zívanie. Choď spať," nariadil a pobozkal jej hlavu. Okamžite zaspala. Zostal hore veľa hodín, takmer do úsvitu, len ju držal vo svojom náručí. Musel sa jej nasýtiť teraz, pretože mala pravdu. Na toto nebudú mať čas ani miesto, keď sa vrátia do školy. Nuž, prinajmenšom majú na toto zvyšok svojich životov, pomyslel si nakoniec, keď sa k nej konečne pripojil v spánku.