Výstraha: V kapitole sa vyskytuje násilie a psychologické keci. Dajme preto tomu rating M.
.
Pod tlakom vážnej situácie si Saske konečne niečo uvedomil.
A tým niečím bol nemilí fakt, že v jeho hlave sa okrem jeho vlastného hlasu, ozýval i hlas ešte niekoho iného. Nebol to žiadny príznak šialenstva či, pôsobenie niečoho nachádzajúce sa mimo jeho tela. Bolo to niečo z hlbín jeho vnútra.
.
Pri pohľade na Naruto si spomenul na dve veci. Prvou bolo, že spomenula niečo o tom, že sa s ňou už nejakú dobu nerozpráva Kyuubi. Tou druhou zas, že to spomenula až nejakú dobu potom čo sa nedopatrením pobozkali na zraze v Konohe.
.
Rýchlo sa snažil rozpomenúť, ale namiesto jasnej odpovede dostával len útržky spomienok.
Ten druhý hlas v jeho hlave sa neobjavil(?) pokiaľ boli ešte v Konohe... Keď priviedol Naruto k Hokage, vrieskala na ňu akoby to blonďavé nemehlo vyviedlo poriadne veľké huncútstvo. A taktiež, že niečo v jej tele pozmenila, pritom nemyslel práve na to duchovné jadro. Spomenul si, že zakaždým, keď Naruto použil/a démoniu čakru, zjavila sa na jej... jeho, bruchu pečať, ktorá pôsobila ako premostenie medzi ňou a tým čo mal/a v sebe.
.
Táto obrovská výhoda, ktorá jej dopomohla už k toľkým víťazstvám teraz údajne ohrozuje nielen jej život, ale dokonca i životy všetkých naokolo.
.
Ohlodávala ho nepríjemná predtucha, čo ak...
Za tie roky pochytil dáke tie čriepky informácií o tom, že Naruto je niečo ako Jinchuuriky, schránka pre chyteného bijuu (chvostového démona), ktorý sa čiastočne stane jej súčasťou. Ale keď akokoľvek príde o svojho démona, umrie. Avšak spomenul si i na niektoré príbehy o besnení chvostových démonov. Za záhadných okolnosti sa zjavili na miestach kde by to nikto nepredpokladal.
.
Vzhľadom na určité komentáre toho druhého hlasu potreboval teraz netrpezlivo zistiť čo je vo veci. Avšak, to nepôjde tak ľahko pokiaľ sa bude zdržovať s tou fraškou ohľadne ich misie.
.
Pohliadol pol okom na Naruto a potom narýchlo preletel pohľadom po ostatných až sa vrátil pohľadom na tých čo stáli vonku.
.
Mal istú predstavu, čo by mal spraviť, aby si uistil dáke fakty na ktoré sa momentálne nemôže opýtať ani Kakašiho. Nie to že by mu i na ne odpovedal. Pritom by rozhodne nechcel, aby sa ich dozvedeli tí sraby vonku, ktorý to podľa neho nemajú v hlavách poriadku.
.
To na čo sa, ale chystá ho zanechá úplne bezbranného. Lenže vzhľadom na to, ako sa pre neho, táto hlúposť vlečie by to mohlo vyjsť.
.
Rozhodol sa.
.
Bude sa musieť spoľahnúť na ostatných, čo nerobil dvakrát rád, ale na druhú stranu, boli viac než schopný, aby sa na nich mohol spoľahnúť. V duchu si so slabým úsmevom povzdychol.
Mohol mlčať, ale i cez to sa rozhodol utrúsiť i maličkú informáciu pre svojich kolegov. „Hej, nechám týchto srabov na vás. Ja si musím niečo overiť." Ohlásil naliehavo svojím spolubojovníkom, dostatočne nahlas, aby ho počuli.
.
Hneď na to bez najmenšieho zaváhania natočil čepeľ meča širokou stranou k sebe tak, aby mohol pohliadnuť na svoj odraz na jeho povrchu.
Zaostril na svoje šharinganové oko a uvalil na seba genjutsu.
.
Nie... nebolo to genjutsu. A i keď áno, aspoň by sa to nedalo nazvať bežným genjutsu. Skôr to bola očná technika založená na spomienke, ktorú mu zanechal Itachi v noc keď padol ich klan.
.
Jeho technika sa odrazil od oka na čepeli a smerovala spať do jeho oka a ním potom ďalej do hlbín jeho vedomia i jeho duše.
.
Je mozog začal pracovať na vysokých otáčkach. Bolo to akoby on sám cestoval skrz priestor a čas. Okolitý čas sa spomaľoval až sa zdalo, že skoro úplne zastal. Ako sa so svojím vedomím ponáral hlbšie a hlbšie do hlbín svojej duše, vonkajší svet pre neho prestal existovať.
.
.
*Kvapka vody dopadla na širokú, nesmierne pokojnú, ale temnú hladinu jazera. Spôsobila dokonale kruhovú vlnku, ktorá sa chvíľu vzďaľovala od svojho stredu až zoslabla natoľko, až zanikla a ostala znovu len zrkadlová hladina, bez jediného zakrivenia či vlnky.*
.
Saske pomaly otvoril oči. Stál práve na takejto hladine. Od jeho chodidiel sa šírili drobné vlnky, ktoré zanikali o pár sekúnd neskôr. Obklopovala ho večná temnota, ale i napriek tomu videl. Jeho čierne uholné oči sa dívali priamo pred, ale v tom temnom tichu bol sám.
.
Nie... nebol sám.
.
Bolo to priamo pred ním, len si to doteraz neuvedomil.
.
Deväť chvostov sa pomaličky vlnilo, ako v nejakom ľahkom vánku nad siluetou spiacej líšky. S hlavou položenou na prekrížených predných labách pomaly otvorila svoje oči a s krvavo červenými mačacími dúhovkami pohliadla na osobu stojacu kúsok pred ňou.
.
Ozvalo sa niečo ako veľmi pomalé a hlboké zavrčanie, také aké vydávali okrídlený draci a na tvári sa javilo niečo ako úsmev. „Tak teda vitaj, smrade." Ozvalo sa hlbokým, pomalým hlasom.
.
Ako pred tým tak i teraz bol urážlivo arogantný, ale Saske nepohol ani obočím. Uprene sa díval na líščieho démona pred sebou. Rozpomenul sa na príbehy o Kyuubi a o tom, akú neskutočne deštruktívnu moc má. Úprimne... každého by taký pohlaď otriasol, ale jeho nie. Možno, že každý by aspoň na moment pocítil strach, avšak on nie. Bol tak pokojný, až ho to prekvapilo. Možno že to bolo tým, že videl jednotlivé fázy Narutinej premeny na niečo démonieho, s vyvrcholením v ten osudný deň v Údolí Konca, kedy šlo všetko do čerta a on prehral súboj s osudom.
.
Pozorne si tú líšku mlčky prezeral a zdalo sa mu, že ju jeho zazeranie pobavilo.
.
Zrazu mu, ale prišlo niečo divné... Možno to bolo tým osvetlením, alebo priestorom v ktorom sa nachádzali, kde rozmery, vzdialenosť, či čas nemusia mať význam, ale...
.
Pokiaľ si dobre spomínal: deväť chvostová líška bol obor, ktorý ničil poschodové domy jednoduchým šliapnutím na nich. Len mávaním chvosta ničila mohutné stromy. Dokonca si spomínal, keď pri finále jeho prvej chuninskej skúške použil Naruto *Henge no Jutsu* (zmena podoby) na šéfa žiab so žabej hory a zmenil jeho výzor na Kyuubi, umožniac mu tak bojovať so Shikaku. (jeden chvostový) Len spomenúť si na to ho vytáčalo.
.
Avšak ten tvor čo teraz pred ním odpočíval dívajúc sa na neho... momentálne nemohol byť vyšší než on.
Nie... keď takto leží s položenou hlavou, Saske je rozhodne o hlavu vyšší. Avšak tá líška má i teraz rozhodne na to, aby mu tú hlavu bezproblémovo odhryzla, akoby šlo len o jedno hubku.
.
Bez toho aby si to uvedomil, jeho pohľad sa zmenil, vyjadrujúc šok, alebo zaváhanie.
.
Líšku to potešilo. „Hoo? Tak už ti to konečne začína dochádzať? ...s kým máš tu česť?"
„Ja len..." Začal s vetou, ale zarazil sa keď si uvedomil, že musí svoje slová voliť opatrne.
.
„Konečne si uvedomuješ koho máš pred tebou?... Máš toľko otázok, že nevieš ani kde začať? Jeden by ťa skoro začal ľutovať."
V momente bola jeho opatrná voľba slov v ťahu. „To ani nie, ja len... že som čakal niečo... väčšie."
.
Líška pred ním sa zamračila. „Pred tebou je démon, stretávaš sa sním po prvý krát a to je prvá vec, ktorá vylezie z tvojej tlamy?"
„Je toto tvoja skutočná veľkosť?"
.
„Pozrime sa na toho zabednenca! Vy Učíhovia ste všetci rovnako namyslený! Stále s výrazom čakal som viac. Je ti vôbec jasné čo som?" Vstala a na výšku mu pripadala tak dva krát vyššia ako on.
„Moja odpoveď sa nemení. Stále som očakával niečo viac." Bez mihnutia oka si ju, skoro až so sklamaným výrazom, prezeral.
.
„No tak to pardon, ale vzhľadom na isté okolnosti sa sem nevošlo viacej." Vycerené zuby a zavrčanie pôsobilo hrozivo.
A Saske by mohol priznať, že by mohol mať strach, avšak nemal ho z líšky, ktorá stála pred ním. Skôr by povedal, že má trochu strach z toho, ako je ľadovo pokojný. Avšak niečo ho začalo trápiť. „Nemalo by to byť nemožné?"
.
? Liška na pár sekúnd rozmýšľala. „Myslíš fakt, že taký samotár má návštevu? Skús porozmýšľať. Možno ti to dôjde."
Teraz zas na pár sekúnd rozmýšľal on. Hlavou mu preblesklo zopár útržkovitých spomienok. „Hokage povolila pečať... tak si mohol uniknúť cez bozk..." Zamračil sa. „Ako si ju mohol opustiť? Nemali ste byť súčasťou?"
.
„Aká škoda, že tak chytrú hlavu má taký bezcitný zabednenec. Ona je Jinchuuriky, bijuu ju nemôže opustiť ani keby to bol jeho zámer. Navyše, ako dlho si myslíš, že už som v tebe? Už dávno by z nej bola mŕtvola."
Saského obočie poskočilo.
.
„Ho? Pán úžasný to nedomyslel. Mal ju už dávno oplakávať nad jej hrobom, avšak napriek všetkým neprajnostiam osudu ešte stále dýcha. Nie že by na tom dnes záležalo..."
„Čo tým myslíš?"
.
„Toby si rád vedel?" Ukročila na stranu a pozrela na neho zboku.
„Prečo si vôbec tu? Čo sa tým snažíš dokázať?"
.
„Nič, čo by stálo za reč."
„Používaš svoje časti, aby si špehoval?"
.
„Zabednenec jeden! Čo by som získal špehovaním teba, alebo tejto hovadiny zvanej misia? Navyše, ak by som aj, tak by som sa ti nikdy neodhalil. Zbieral by som informácie bez toho, aby si toho vôbec niekedy všimol. A vôbec, čokoľvek užitočného by som sa skrze toto dozvedel nemá pre mňa žiadny konkrétny význam."
„Rozširuješ svoj vplyv?"
.
„Ja nie som človek!" Zamračila sa na neho.
„Neoslabí ta, keď používaš svoje časti na niečo také?"
.
„Ha, takáto troška je pre mňa ako vypadané chlpy v srsti. Radšej sa kaj za to, že ma viac nepojmeš."
„Avšak, keď hovoríš že zomrie.,. snažíš sa takto zachrániť?"
.
„Blbec!" Spražila ho pohľadom. „Ešte stále ti poriadne nedochádza kto som? Ona je schránka a ja som len omrvinka toho čo je v tej schránke. Už si videl čo sa stane, keď schránka netesní... Len si predstav čo sa stane, keď sa schránka rozbije." Škodoradostne sa na neho usmievala. „Ale pokiaľ sa ti tak moc nepáči moja veľkosť, tak si počkaj až sa objaví originál."
Jeho obočie nepatrne miklo. „Takže, tvojou úlohou je mi zabrániť, aby som ju zachránil..."
.
„Ha? Mojou úlohou?... Nefandi si, tak dôležitý ani v najmenšom nie si! Dokonca ani tak schopný. Mne je úplne jedno, či to tá blondína prežije, alebo originál povstane."
Saským to striaslo.
.
„Ale buď si vedomí, že v momente, keď sa tí sraby dozvedia, že je Jinchuuriky, pokúsia sa ju využiť pre tie svoje debiliny a to sa Originálu rozhodne páčiť nebude. Dalo by sa povedať, že si ani nepovšimnú hrozby ktorá sa blíži. Pokiaľ k tomu príde, ani Naruto ho nezastaví."
„Takže ti nevadí, že by padli do zajatia?"
.
Zacerila sa na neho.
„Takže si tu preto, aby si ma ovládol?"
.
„Ovládol?" Obzerala si ho? „Teba?... K čomu?... Poskokov nepotrebujem."
„Tak čo je tvojím cieľom, prečo si sem vôbec prišiel?"
.
Líška mlčala a aj on nič nehovoril, len sa na ňu uprene pozeral. Po chvíľke prišla so strohou odpoveďou: „Pokiaľ je na teba vyvíjaný nepríjemný tlak, tak samozrejme improvizuješ a poohliadneš sa i po pár bokovkách, ktoré bude ľahké opustiť. Ty sám si vytvoríš viacej plánov pre niečo a potom si vyberieš len jeden."
Saske mal pocit, že to bola výhovorka. Prinajmenšom mu nehovorila ani zďaleka všetko, ale pokúšať to z nej vydolovať by nemalo zmysel, keď už prišla s tak vyhýbavou odpoveďou. „Prečo sa od plánu upustilo? Ani sa nepokúšaj o tú hlúposť s tým, že je tu málo miesta."
.
Zatvárila sa znechutene. „Takže ani o tomto nemáš ani páru ako to funguje... tak talentovaný, ale napriek tomu tak tupí ignorant. Vysvetľovať ti niečo slovami by bolo zbytočné. Najlepšie by bolo, ak by si navštívil originál u Naruto. Na rozdiel od tej tvojej pustej jaskyne, to tam má pekne zariadené. Avšak so skorou audienciou nerátaj, pretože momentálne spí."
„To ste prepojený, že niečo také dokážeš povedať?"
.
„Ani sa nesnaž nad tým rozmýšľať, smrade!... To je nad rámec tvojho chápania. A skôr než začneš s hlúposťami, nejde o žiadnu kolektívnu myseľ či princíp klonov... ako u Naruto." Jej chvosty nebezpečne šibrinkovali do strán.
„Čo si potom zač? Zomrieš, keď zomrie originál, alebo praskneš keď ta niečo udrie?"
.
„Že prasknem, to bolo dobré." Zatvárila sa pobavene. „Hmm, najlepšie by tvoj zaostalí chytrí mozog pobral ak by som povedal mláďa, ale so skopírovanými spomienkami. Od prvého momentu sme plne sebestačný a rozhodujeme sa celkom nezávisle. Žiadne závesky, len to čo uznáme za vhodné."
„Takže nemáš v pláne pomáhať svojej matke?"
.
„Matke? Hmm. Vi ľudia by ste to tak možno nazvali... originál... Ale na rozdiel od tých vašich, ona je viac než schopná poslať do hrobu celé národy. A skôr než to vybalíš nebude jej robiť problém ťa rozdrviť i cez to, že vie že som tu. Všetko je vecou čistého rozmaru."
„Takže nebude problém ak by si mal bojovať proti nej."
.
„Ha! To je dobré." Začala kráčať okolo neho. „Keď upustíme od faktu, že ani na hrane smrti by som nemal dôvod proti nej bojovať i keď by to znamenalo môj zánik. Tak, nemám záujem ani v najmenšom ti akokoľvek pomáhať! Ale keďže si len zabednený človek tak ti poviem pár čísel." Ako tak okolo neho kráčala, tak vlnky ktoré sa tvorili pod jej labami boli omnoho menšie než tie jeho napriek jej omnoho väčším rozmerom. „Toto jazero... na ktorom stojíš... je nič, v porovnaní s oceánom originálu." Na chvíľu sa odmlčala, aby dokrúžila do polohy odkiaľ bude mať dobrý výhľad na jeho tvár. „Teraz si predstav..." Priklonila sa k nemu. „...že to jazero je čakra."
Znovu sa zamračil. „Hovoríš, že nemáš záujem mi pomáhať, ale celú dobu mi dávaš rady."
.
„Rady?" Ustúpila o pár krokov než pokračovala. „Také šťastie nemáš. Len ma udivuje ako si zabednený. Si až tak obmedzený, že som sa rozhodol tvoj romantický príbeh o zakázanej láske trošku okoreniť. Aby dej neuviazol na mŕtvom bode, tak som ta len popohnal pre mňa zábavnejším smerom. Tá vaša romantická komédia sa zmení na srdce trhajúcu tragédiu a i keď máš na to aby si to prežil, budeš sa až do konca svojich dní utápať v žiale, že všetky tvoje životné ciele skončia v troskách."
„Nemysli si, že píšeš tento príbeh. Si len postava v ňom." Po prvý krát pohol svojim telom a to konkrétne pravou rukou v zamietavom geste.
.
Otrávene sa na neho zazubila, ale s ním to ani nehlo.
„Ochránim ju pred tými úbožiakmi, i pred tebou v nej! Liečebná kúra, kvôli ktorej sme v Nume zaberá a i cez menšie komplikácie je Naruto natoľko tvrdohlavá, že prestojí všetko."
.
„Ha, preto hovorím, že si zabednenec i celá tá vaša parta. Že liečebný postup, ktorý má vyliečiť to jej pomačkané telo zaberá?... To áno. Ale aby z toho vyviazla so zdravou kožou?... To je už iná vec. Pravda... stalo by sa to tak, keby niekto nepretiahol strunu."
Poslednú časť vety vyslovila s tak chladným hlasom až Saske poskočil. Narýchlo si rekapituloval čo sa všetko prihodilo, či by za to nemohol.
.
„Ako vždy... Ignorant." Pokarhala ho líška. „Nemáš také šťastie, aby si sa označil za hlavného vinníka." Spokojne sa začala preťahovať. „Tak to chodí, keď niekto nedodrží predpísaný liečebný postup." Škodoradostne sa zazubila nedívajúc sa na neho. „Ako to povedala tá výbušná? Viete, že nemáte bezo mňa nikam chodiť?" Pohliadla na neho pobavene. „A kde ste boli bez nej?"
Saske klapol zubami, keď mu začínalo dochádzať čo je vo veci, sklopil svoj zrak.
.
„Niekto kto neovláda svoj apetít, pochopiteľne nevie kedy má dosť."
Spomenul si keď uvažoval o tom kam sa podela voda z tej podzemnej kúpele a taktiež že sa niečo podobné stalo v kúpeľoch. Plus keď k tomu pridal ako vyzerala dnes pred piknikom a to čo povedal prednedávnom Sakura, dostával obrázok ktorý sa mu nepáčil.
.
„Vieš vôbec čo sa s ňou deje?"
Na jej odpoveď nespokojne zaškrípal zubami. „Hej... liečebná technika je preťažená a hrozí jej pád. Pokiaľ sa to duchovné jadro rozbije, zvnútra ju roztrhá výbuch z uvoľnenej čakry. A keďže je to prepojené s pečaťou, umožní to démonovi povstať." Zovrel zlostne svoju pravačku. „Presnejšie by bolo povedané, že sa rozpadne jedno určité vezenie..." Nespokojne zaškrípal zubami a pohliadol do jej planúcich červených očí. „Avšak ty teraz nie si vo vezení, prečo jednoducho neodídeš? Nič ta tu nedrží."
.
„Mám svoje vlastné dôvody."
„Sledovať ma ako trpím?"
.
„Napríklad."
„Nevieš ako preč!"
.
Pohrozila mu otvorenou papuľou odhaľujúc ostré zuby. „Zostávam tu, pretože ma nevyslovene baví sledovať predstavenie tvojho mizerného života. Kto by opustil tak skvelé miesto?! Priamo z teba mám totižto ten najlepší výhľad!"
„Hmm." Zamyslel sa na chvíľku s vážnejšou tvárou než jeho bežne vážna tvár. „Tak čo keby sme urobili dohodu..."
.
„...?"
„Ja ta nechám užívať si výhľad a ty mi ako poplatok za sprístupnenie poskytneš svoju čakru."
.
Poskočilo jej obočie. „Tss,... Kde že už som tieto slová počul?... O áno tá blonďatá blbka povedala niečo podobné."
„Výborne, takže už s tým máš skúsenosti."
.
Naširoko sa rozkročila do agresívneho postoja. „Prečo by som vôbec mal? Nie som tu nijako ukotvený, nemusím nič, môžem si kedykoľvek odísť a toto miesto postupom času samo zanikne."
„To nespravíš. Pretože, ako si sám povedal, nie si tak mocný ako originál a ak by si vyšiel von, iba upútaš pozornosť o ktorú sám nestojíš. Pokiaľ vyjdeš von, pomýlia si ta s originálom a bude sa ta kde kto pokúšať využiť pre svoju vec."
.
„A ako sa to líši od toho, že ma chceš využiť i ty?"
„Ja ta nikde nedržím, môžeš si odísť, alebo ostať, avšak oproti nim ti ponúkam niečo ako náhradu. Ale o príživníka, ktorý bude do všetkého len kibicovať vážne nestojím. Uvedomuješ si vôbec ako moc otravný si bol?"
.
„To bol predsa zámer, ty ignorant!" Neposedne vykročila zo svojho strnulého postoja s cieľom znovu krúžiť okolo neho, ako divoká šelma okolo svojej koristi.
„Tak je čas, aby si začal platiť!"
.
„Nemôžeš ma donútiť, aby som spravil niečo čo nechcem!... rozhodne nie ty!"
„Presvedčím ta, aby si to chcel."
.
„Cha! Tak na to sa pozrime. Ako by si ma len ty mohol presvedčiť?"
Saského pohlaď skĺzol na jeho ľavačku. I napriek všemožným teóriám o vstupovaní do duše si zo sebou priniesol meč, ktorý mu darovala Satsuky. Ten samí meč vyrobený z kovu schopného viesť čakru. Pozdvihol ho trošku, aby si ho prezrel a potom pohliadol na líšku ktorá ho obchádzala.
.
„To je dobré... prišiel si sa so mnou hrať?..." Usmiala sa zlovestne. „Si myslíš, že ti budem pomáhať naplňovať tvoje životné ciele? I keby sa ti ten prvý z nich podarilo naplniť, nezabrániš tomu, aby sa všetky ostatné, stali pre teba nedosiahnuteľnými."
„Povedal si všetky ciele... čo tým myslíš?"
.
„Porozmýšľaj nad tým sám!"
„Hm. Moc. Pomsta. Obnovenie klanu."
.
Neodpovedala nič, ale i tak bolo na nej vidno, že by sa do neho už najradšej pustila.
„Pokiaľ by som ti mal dať za pravdu, tak myslím, že je načase vytvoriť si nové ciele. Také v ktorých bude priestor i pre teba."
.
„Nenahováraj si, že si dôležitý, smrade!"
„Práve preto! Som oboje, takže si váž toho koľko času na teba používam! Čaká ma ešte veľa vecí ktoré treba doriešiť."
.
„Ha! Zase chyba! Síce ti trvalo nejaký ten čas sem prísť, ale za celý ten čas, čo si tu, prešla len jediná sekunda."
Saske sa zamračil, ale na oplátku líška zastala pred ním a pozorne sa mu zahľadela do tváre.
.
„Toto miesto je preľud, ktorý z rozmaru vytvoril originál. Je to miesto, kde sa prelínajú naše mysle, duše a telá. Práve teraz nie sme nič viac než výplod našich myslí. Takže sa nesnaž chovať akoby ti patrilo všetko naokolo!"
„Takže to nie je ani jedného." Zauvažoval nahlas a líška iba zlostne zavrčala. „Takže ta tu nič nedrží od toho, aby si tu ostal..."
.
„Celkom správne."
„Tak je na mne, aby som ta presvedčil." Prehlásil odhodlane.
.
Zúrivo na neho zavrčala, ale on len pevnejšie zovrieť svoj meč. Pritom sa podvedome po prvý krát za celý ich rozhovor pohol z miesta. Vlastne len vykročil jednou nohou o nepatrný kúsok v pred, aby mal lepší postoj pred nastávajúcim bojom. Líška sa na neho zadívala podozrivo pobavene a potom zmizla.
.
Ostal v tom tichu sám.
.
.
Najskôr uvažoval či nevyskočila super rýchlo na hor, avšak v tej temnote by ju aj tak nepostrehol padať dole. Zavrel oči a pozorne počúval...
.
Až to...
.
...ucítil...
.
...ucítil mäkké prsia na svojom chrbte. ...jemné rúčky sa zozadu zavesili o jeho ramená. ...ľahký závan vrelého dychu na jeho krku...
.
Podvedome spravil krok vpred. Rýchlo otočil svoj prekvapený pohľad za seba a tam za ním stála Naruto v celej svojej kráse so zvodným úsmevom.
.
Jej hrejivé azúrové oči si to namierili priamo na tie jeho. „Drahý, prečo stále myslíš len na boj?" Zarazil sa nad Narutiným koketným hlasom. „Veď sú aj príjemnejšie spôsoby, ako riešiť nezhody. Napríklad..." Priklonila sa k nemu, aby mu zašepkala do uška. „dneš...ná... kú...peľ." Jemne sa zachichotala. On od šoku na chvíľku nič nehovoril a preto sa ona radostne o to viac pritláčala o jeho chrbát.
Ešte chvíľku trvalo než prehovoril. „Takže toto ti bude stačiť za tvoju čakru?..." Snažil sa upokojiť, ale jednoducho to nešlo.
.
Ona sa ale zarazila... Tentoraz to bola ona komu šklblo obočie. Netrvalo ani chvíľku než nahodila výtržnícky úsmev a začala do neho rýpať. „Ty si mi ale hajzel. Máš tam tri ženy, ktoré o teba otvorene usilujú a ty im budeš zahýbať so mnou? Nehovoriac, že si tesne pred svadbou. Dnes si už jednu ženu pretiahol a to už máš chuť na inú?" Pokračoval zvodne. „Možno je to týmto telom, ktorému nedokážeš odolať, alebo je to preto, lebo nedokážu to čo ja?... Napríklad..."
.
Jej ruky začali klesať, prechádzajúc cez jeho lopatky a chrbát, až si našli cestu na jeho hruď. Odkiaľ prešli na brucho až k okraju jeho športovej mikiny. Vkĺzli pod ňu na boky jeho trupu.
.
„...toto?" Zahlásila zvodne, a jej prsty sa zaryli hlboko do jeho trupu ako najostrejšie pazúry divokej šelmy do nič netušiacej koristi.
.
Saske zastonal zvíjajúc sa bolesťou, lenže ona u toho neostala. Zaborila doňho svoje ruky až po zápästia. Jej pazúry prenikli až k vnútorným orgánom.
.
Behom sekundy bolo po všetkom.
.
Vytiahla ich z neho a on sa zosypal na hladinu. Špľachol na ňu, ako by to bola jej jeden milimeter hlboká mláka.
.
Víťazoslávne si oblizla prst pobavene sledujúc, ako krváca, ako jeho krv sfarbuje tmavú hladinu ešte do tmavšej. Ako sa jeho skrvavené telo nehýbe v posmrtnom krčí, zatiaľ čo stále drží ten svoj meč.
.
Trvalo to len pár sekúnd než si všimla, že sa díva na dýchajúceho Saského ležiaceho na hladine. Bol bez jediného zranenia a hladina mala svoju pôvodnú temnú farbu. Na jej rukách nebola ani stopa po krvi. „Ahaaa." Pobavila sa a jej úsmev sa rozšíril. „Zábavnú hračku to máš... Pokiaľ sa jej budeš držať tak neprecitneš z tohto miesta, ani pri niečom tak extrémnom akým je tvoja smrť... Ale keďže je to tvoja smrť a tento svet je len prelud, všetky vykonané zmeny sa anulujú. Je to akoby sme začínali tú istú hru stále znovu a znovu... Otázkou potom zostáva: či sa to vzťahuje i na spomienky porazeného?" Zadumala sa na chvíľku...
.
A to bola jej prvá chyba. Saske využil tu malinku chvíľku, aby sa zvrtol a vyrazil priamo k nej.
.
Nestihla ani zmeniť výraz, keď ju nabodával na meč. Prebodávajúc jej brucho zastavil svoj výpad, až po tom, čo zaboril do nej čepeľ na polovicu jej dĺžky. Stále dosť na to aby hrot prešiel na druhú stranu.
.
Bolo to tak intenzívne, že jediný výraz čo sa jej usadil na tvári bol šok. Prešlo pár sekúnd než sa začala od bolesti triasť. Jej kolená sa podlamovali. Zaprela sa o neho rukami a on jej dopomohol voľnou pravačkou, aby hneď nespadla.
.
Od úst jej tiekol pramienok krvi a do očí sa jej hrnuli slzy. Jej dych bol nepravidelný a na tvári mala zdesenie. „Sa... Saske... ako... si mohol?..." Pokúšala sa hovoriť i cez návaly bolesti. „Ja... ťa... mi...lu...jem..." Jej slová zanikali a vyzerala, akoby ju samotná snaha hovoriť bolela viacej než chladná čepeľ v jej bruchu za ktoré sa chytila. „Prečo... si... za..bil..." Chytala ju mrákota. „i... naše... die..."
.
Stratila všetky sily. Kolená sa jej konečne podlomili a zosunula sa vzad. Skĺzla z meča padnúc na hladinu mŕtva. Tá sa ihneď začala okolo nej sfarbovať do temno temnej, ako krv prúdom opúšťala jej nehybné telo.
.
Chvíľku sa na ňu díval. Jeho dych bol hlboký a rýchli. Kvapôčky jej krvi odkvapkávali od čepele jeho meča. Pozeral sa na jej posmrtný vydesený výraz až do momentu kedy to nemohol vydržať o odvrátil svoj pohľad.
.
Bolo ticho, prerušované len jeho hlasným dýchaním.
.
„Chi..." Uškrnula sa a on rýchlo premeral jej nezranené telo. Ležala tam v Narutinej podobe a doširoka sa usmievala.
.
Uškrnula sa, ako niekto kto sa má každú chvíľku rozosmiať. „chi... ... Bu... Buha... Buhaha... Buhahahaha..." Začala zachichotaním, ale čoskoro sa rozosmiala doplna. Ani v najmenšom sa nesnažila svoj smiech skrývať. „To je dobré, to je dobreee... takže takéto je to zomrieť... Buhahaha... a ty si bez váhania zavraždil vlastnú manželku. Chi, chi, chi... A zakaždým reset. Buhaha..."
„Budeš už spolupracovať?!"
..
Pohliadol na ňu otrávene, ale vrátila mu to výsmechom. „Buhahahahaha... ani tisícka takýchto zážitkov ma nepresvedčí..."
„Takže tisíc jedna, áno?" Poriadne zovrel rukoväť svojho meča.
.
„...?"
„Pokiaľ tento výsledok vezmeme ako remízu, tak o jeden tisíc víťazstiev viac by malo stačiť."
.
„Cha! Buhahaha... Tá tvoja arogancia je suprová! Asi už začínam rozumieť tomu, čo tie tupaňe na tebe vidia."
„Nesnaž sa! Sú veci ktoré treba vykonať! A ja jediný to dokážem. To je celé!"
.
„He? Žeby tupí ignorant začal používať hlavu? Buhaha..."
„Nie, že sa budeš vyhovárať!"
„Cha! To odhodlanie... Mala by som sa skôr opýtať či to dovtedy dokáže ustáť tvoja myseľ."
„O to sa nestaraj!" Zamietol jej narážku nedočkavo.
.
Pohliadla na neho a s výrazom šialenca sa usmiala. „To je dobré, to je dobré, aká nádherná arogancia. Chi. Ak sa ti to podarí prestáť bez toho, aby si prepadol šialenstvu, máš to mať. Tvoja budúcnosť znie dosť zaujímavo na to aby som ju sledovala o niečo dlhšie. Ale v opačnom prípade si vezmem všetko čo máš, od tvojej duše, až po tvoje telo, ani si nevymeníme miesta, všetko bude moje. Ale nechváľme deň pred večerom. Nech sa to vyvinie akokoľvek, v každom prípade len získam."
Pohľadom ju zlostne prebodol. „Vstaň! Chcem mať regulérne víťazstva a na druhú stranu nemám čas sa tu flákať."
.
„Máš snáď krátku pamäť, drahý? Čas tu nehrá úlohu." Chichotala sa zatiaľ čo vstávala. „Môžeme tu stráviť večnosť a tí vonku si toho ani nevšimnú!" Jej šialený výraz sa nedal ani opísať. „Ani si nedokážeš predstaviť ako moc si toto užijem. Priprav sa na večnosť v tvojej novej nočnej more!..."
.
Jej hlas zanikol, švihnutím Saského meča.
.
Zrazu stál kus za ňou... nedala si pozor... jej krv sa roztryskla po okolí... a jej nepozornosť, ju stála hlavu. Obe jej časti dopadli špľachnutím na hladinu.
.
Nastalo ticho...
.
Ale i to netrvalo dlho, pretože sa o chvíľu ozvalo jej hihúňanie, ktoré čoskoro prešlo v hysterický smiech.
Preklepol zubami. „Naschvál mi to robíš ľahšie, alebo sa len vyžívaš?" štval ho jej prístup. „Nepotrebujem žiadny náskok."
.
„Ho? Nezabúdaš snáď proti komu stojíš drahý? Čo sa týka boja mám omnoho viac skúseností než ty. Čoskoro si budeš priať, aby som ti náskok dala."
„Tak štedrá by nebola ani Naruto!"
.
„O áno? Pozrime sa ako dobre ju poznáš... To ju miluješ natoľko, aby si dobrovoľne vykročil k bráne šialenstva?
„..."
.
„Tak to som zvedavá či zošalieš skôr než sa vôbec priblížiš k svojej láske. Chi, chi, chi." Vstávala s úsmevom ako zarytý zločinec.
„Láska je šialenstvo." Odvetil potichu, ale ona ho počula.
.
„Tak to je milé... Tú hovadinu si niekde počul a len si to zadrel, aby si vyzeral chytro. Budem ta musieť naučiť čo to skutočne znamená." V jej ruke sa zablýskala kunai.
.
Postavili sa do bojových postojov.
.
„UPADNI DO CHAOSU!" Zvreskla a vyrazili proti sebe.
.
*Nabudúce: Akcia pre nevesty?
Poznámky:
-Táto kapitola bola pre mňa výzvou. Už mnoho kapitol dopredu (Aspoň 10) som si ju premyslel, ale aj tak až došlo na jej napísanie, ukázala sa byť celkom ťažkým súperom. Postup nebol tak plynulý, ako by som chcel. Pôvodný pár riadkový koncept, ktorý som napísal ešte vtedy som od základu prepísal až z toho vyšlo niečo takéto.
-Ako by ste vy presvedčili bijuu aby vám predalo svoju silu? Obzvlášť keď ide o niekoho kto zavrhol váš druh.
-Brali by ste aby ste mali v sebe dáke to stvorenie ku ktorému by ste mohli zájsť na návštevu?
