Jednoducho neodolateľná (Simply Irresistible) - Špeciál

Autor: bookworm1993

Originál: s/5498748/28/Simply_Irresistible

Stav: autorka súhlasila s prekladom

Preklad: Morgana


Postavy v tomto príbehu sú majetkom JKR, autorky ságy Harryho Pottera. Duševné vlastníctvo prekladov rôznych mien, názvov a miest patrí: pánom Medkom, ktorí túto ságu preložili do češtiny a p. Petrikovičovej a p. Kralovičovej, ktoré ju preložili do slovenčiny. Autorské práva k tejto konkrétnej poviedke vlastní bookworm1993.


Krátke predstavenie hlavných postáv:

James Sirius Potter

Najstarší syn Harryho a Ginny. Vo väčšej časti príbehu je piatakom, od Lyry je starší o osem mesiacov. J.S. je presná kópia svojho starého otca, Jamesa Pottera. Príbeh lásky jeho starých rodičov je dosť podobný Jamesovmu boju o Lyrine srdce. Ku najmladšej Malfoyovej – Willow, sa správa ako brat a je voči nej veľmi ochranársky.

- Chrabromil

Lyra Malfoyová

Hermionina a Dracova najstaršia dcéra. Už odmalička bol do nej James až po uši zamilovaný, no napriek tomu chodí stále s inými chlapcami. Neznáša Jamesove kúsky, ktorými jej jednostaj vyznáva lásku. Je v ročníku s J.S.

- Slizolin

Harry Scorpius Malfoy

Druhé dieťa Malfoyovcov, jediný chlapec. Jeho najlepšími priateľmi sú Albus Severus Potter a Sabine Zabiniová. Považujú ich za druhú generáciu Zlatého tria. V príbehu vystupuje poväčšine ako tretiak.

- Chrabromil (ako úplne prvý z rodiny Malfoyovcov)

Sabine Zabiniová

Jediné dieťa Blaisa a Luny. Je zamilovaná do Harryho Scorpiusa Malfoya, ale on ju stále vidí len ako najlepšiu kamarátku. Chodí do rovnakého ročníka ako Harry a Albus.

- Bystrohlav

Albus Potter

Najlepší kamarát Sabine a Harryho. Ako jeho najstarší brat, aj on je zaľúbený do Malfoyovej – tej najmladšej, Willow, ktorá mu ani v najmenšom city neopätuje. Je v ročníku so Sabine a Harrym.

- Chrabromil

Willow Malfoyová

Najmladší potomok Malfoyovcov. Nevyzerá na svoj vek, pôsobí staršie. Je neuveriteľne krásna. Svoju spriaznenú dušu nájde v Tristanovi Woodovi, a to aj napriek tomu, že je od nej o tri roky starší. Keď je prváčkou, Tristan je vo štvrtáku.

- Bifľomor

Crystal Hamiltonová

Dcéra Kena a Sadie. Ken bol Hermioniným atraktívnym, no skromným spolupracovníkom. Je taktiež veľmi krásna a je najlepšou priateľkou Willow Malfoyovej.

- Bifľomor

Tristan Wood

Najstaršie dieťa Olivera Wooda a Cory Newinovej. Je strážcom v chrabromilskom metlobalovom tíme, a týmto športom je doslova posadnutý – presne ako jeho otec. Nie je však ničím výstredný a v normálnom svete je tak trocha stratený. Dve veci sú mu však nad slnko jasnejšie; miluje metlobal a Willow Malfoyovú.

- Chrabromil


James a Lyra

Osemmesačný James Sirius Potter pohladil hlávku novonarodeného dievčatka, keď si ho spolu s touto malou princeznou privinula do rúk jeho krstná mama. „James, toto je Lyra. Od teraz bude tvojím poslaním starať sa o ňu a ochraňovať ju, dobre?" povedala tichým hlasom Hermiona, napoly žartujúc, keď ležala na smrť ukonaná na nemocničnej posteli. Bez toho, aby o tom vôbec vedela, im týmito slovami predurčila cestu, po ktorej mali kráčať až po zvyšok svojho života.

Šesťročná Lyra držala svoju hračkársku pálku odrážača za chrbtom a snažila si ju ubrániť pred svojím malým bratom. „Harry, pusti ma. Choď otravovať maminu alebo ocka."

Jedinej odpovede, ktorej sa jej dostalo, bolo: „No-no, Lyja!"

Lyja bolo všetko, čo jej dva a pol ročný braček vedel zosmoliť z jej mena, pretože „r" mu ešte stále robilo problémy. „Bábika," zakričal, čím myslel ich sedemmesačnú sestru Willow.

Lyra si povzdychla a neochotne prikývla na súhlas. Malý by jej možnože predsa len mohol pomôcť zbaviť sa Jamesa, ktorý jej neustále dýchal na krk. „Fajn, keď uvidíš Jamesa, zakrič, rozumieš?"

„Plečo?" nechápavo sa spýtal Harry Scorpius a strčil si palec do úst.

„Lebo-"

James zoskočil zo stromu a bozkal Lyru na líce. Následne sa okamžite dal do behu.

„Ahhhhhh!" nahnevane zaskučala Lyra a zahnala sa plastovou pálkou celou svojou silou, akoby chcela ten moment nepozornosti odbiť okamžite preč. „James Sirius Potter, ja ťa raz dostanem!" varovne zakričala.

„Zbytočná snaha, moja drahá Lyra. Ty už predsa moje srdce dávno máš!" zavolal späť starší chlapec.

„James Potter, ty...ty..TY!" zvolala Lyra, keď uvidela pod stropom Veľkej siene vybuchovať pestrofarebný ohňostroj. Keďže chodila do piateho ročníka, snažila sa správať dospelo a vyspelo, no James v nej vždy svojimi činmi prebudil tú najdetinskejšiu časť z jej osobnosti.

Zakaždým, keď nastala explózia, sa vo vzduchu objavili slová JP+LM až na veky vekov.

„Ja MÁM priateľa!" zakričala a začala chlapca naháňať s náručou plnou šťavnatého ovocia. James sa až príliš podal na svojho starého otca, po ktorom ho rodičia pomenovali.

„Ale nám je jednoducho súdené byť spolu, Lyra!" hovoril James, kým sa uhýnal jablku, ktoré naňho hodila krásna slizolinská blondínka. „Získam si ťa, raz si ťa získam. Presne ako starý otec moju starú mamu!"

„My dvaja nie sme James a Lily, Potter!" vyhlásila Lyra a vypálila naňho pomaranč.

„Ale nie, zase?" zastonala Willow Malfoyová, nádherná prváčka - hotové ľudské stelesnenie nymfy, a prisadla si ku štvrtákovi Tristanovi Woodovi.

„Veď vidíš..." odvetil jej tretiak Harry a znudene pukol perami.

„Ja si náhodou myslím, že to ich hašterenie je vskutku milé," vzdychla si Sabine a zasnene pozorovala naháňačku dvojice piatakov.

„Mám pocit, akoby som sa presunul dobrých tridsať rokov späť v čase. Lily Evansová a James Potter ako cez kopírovacie zaklínadlo," zahundral si pre seba portrét Severusa Snapa, keď pozoroval dianie vo Veľkej sieni.

Lyra si uhladila rukou šaty a pozrela sa na seba do zrkadla. Dnes večer sa konal Vianočný ples a ona sa zúfalo snažila vyzerať ako jej mama pred rokmi. Historky práve z maminho a strýkovho štvrtého ročníka boli jednými z jej najobľúbenejších.

Nechcela vyznieť domýšľavo, no bola si vedomá toho, že je pekná. Akoby nie - s jej plavými vlasmi po ockovi a útlou postavičkou po mame. Spomedzi dievčat z celého piateho ročníka patrila medzi tie najkrajšie. Radila sa k novej generácii slizolinských študentov. Lyra bola skrz naskrz dcérou svojho otca, no jej mama sa správnou výchovou u nej a všetkých jej súrodencov zaručila, aby nikdy nepociťovali k nikomu žiadne predsudky a zamedzila akékoľvek pocity menejcennosti kvôli ich zmiešanej krvi. Ako výsledok jej úporného snaženia a snaženia ostatných rodičov, Lyra spolu s niekoľkými ďalšími mladými ľuďmi zatriedenými do slizolinu, zmenila svoju fakultu úplne od základov. V kolektíve bola veľmi obľúbená, čomu prispel aj fakt, že patrila medzi hŕstku piatačiek, ktoré chodili so siedmakmi - takže mohla byť nominovaná na Čarodejnicu školy, čarodejnícky ekvivalent mukelskej Kráľovnej plesu. Navyše mala za pätami najstaršieho syna Harryho Pottera, ktorý jej vyznával svoju lásku neustále, deň za dňom.

„Môžem ti urobiť vlasy?" spýtala sa Willow, keď vplávala do miestnosti. Lyru pichol pri pohľade na mladšiu sestru tŕň žiarlivosti. Mala jedenásť rokov, no bola od nej len o päť centimetrov nižšia. V otázke výšky sa Willow podala na otca, Lyra so svojou drobnou konštrukciou na mamu.

So záujmom pozorovala sestru, ako jej kefou prečesáva plavé kučery až na temeno, kde ich potom vyčesala až po končeky - tak, aby boli lesklé a hodvábne jemné. Gustav ich zbožňoval všetkých, ale pod ochranné krídla si zobral práve Willow, ktorá mu z nich najviac pripomínala jeho milovanú Gemmu, ktorá umrela pri pôrode ich jediného syna. Pravdupovediac, Willow a Hermiona boli jedinými ľuďmi, ktorým sa podarilo vytrhnúť Gustava z jeho depresie zo smrti manželky, a tak sa z nich podvedome stali jeho dve najobľúbenejšie osoby spomedzi Malfoyovského klanu. Ako trojročná sa Willow zahrala taktiež na rolu dohadzovačky, pričom z jej snaženia vznikol hádam ten najnepravdepodobnejší, no zároveň prekvapivo vhodný párik. Nejakým záhadným spôsobom sa stalo, že Gustav našiel svoju spriaznenú dušu v ich starej mame Narcisse Blackovej. Bol medzi nimi síce desaťročný rozdiel, ktorý pohoršoval ich otca a zopár ďalších ľudí, no faktom zostáva, že Narcissu okamžite po škole donútili do manželstva úplne bez lásky a odvtedy nebola na schôdzke so žiadnym iným mužom. Gustav v nej prebudil skrývanú mladosť a živosť, ktorej sa musela ako nová pani Malfoyová kompletne vzdať. Narcissa ho na oplátku obklopila citom, ktorý ani z ďaleka nebol tak živelný a spaľujúci ako u Hermiony a Draca, skôr sa prejavoval ako tu či tam nejaké pozorné a priateľské gesto verného spoločníka. Tento cit sa však pomaly zmenil na napäté iskrenie a vzájomnú príťažlivosť, ktoré naostatok vyústili v pravú lásku, ktorá ich samotných dosť zaskočila. Popravde, tá láska zaskočila všetkých – okrem Willow.

„Tak ti závidím, že ťa Gustav zasvätil do tajov robenia účesov. Akoby si ťa vychovával ako svojho nástupcu v salóne," zamrmlala Lyra.

Willow jej na to nič neodpovedala. Dokončila sestrin účes a obrátila sa na ňu. „Venuj dnes aspoň jeden tanec Jamesovi, Lyra. Ja som sa mu už sľúbila, no myslím, že jediná, s ktorou by chcel pretancovať celý večer, si ty."

„Počkaj, ty teda ideš?!" prekvapene zvolala Lyra.

„No...áno."

„Zdalo sa mi, že si povedala, že sa ťa Tristan neopýtal, či s ním pôjdeš."

„Podľa všetkého si Tristan neuvedomil, že sa musí najprv spýtať. Myslel si, že keďže je už tým mojím priateľom, automaticky to znamená, že na Vianočný ples ideme spolu. Ráno sa ma akurát spýtal, na akú farbu si má začarovať kravatu, aby sa hodila k mojim šatám."

Lyra len závistlivo otvárala oči. Nemohla uveriť, že na Willowin vzťah žiarlila - ona sama mala úžasného priateľa, no aj napriek tomu sa pichnutiu pri srdci nevyhla. Jej sestra bola ešte len prváčka a už randila s tým najkrajším štvrtákom z chrabromilu. Willow a Tristan naozaj právom patrili medzi najroztomilejšie páriky školy. Všetok voľný čas trávili spolu v knižnici – on obklopený taktikami a plánmi hry a ona, v tomto tak podobná svojej mame, sedela pri knihách a študovala učebné látky niekoľkých hodín dopredu. Tristan vedel z Willowinej tváre vyčítať každú jednu emóciu ešte predtým, než vôbec otvorila ústa. Bol to metlobalový fanatik, presne ako jeho otec, raz sa však stalo, že Willow prišla na zápas aj napriek tomu, že jej nebolo príliš dobre. Práve hral chrabromil proti slizolinu. Tristan zbadal svoju priateľku sedieť na tribúne a všimol si, že s ňou nie je všetko v poriadku, celá sa klepala o zimnice z narastajúcej horúčky. Okamžite požiadal o prestávku a poveril kamaráta z ročníka - Freda Weasleyho, Georgovho syna, vedením tímu. Zvyšok zápasu strávil tým, že sa staral o chorú Willow. Dobrovoľne sa vzdal hry len pre blaho svojej priateľky. Na Wooda to bolo gesto lásky obrovských rozmerov.

„Myslím, že Tristana zasiahlo až príliš veľa dorážačiek."

„Ja viem, ale," vzdychla si Willow, „to je celý on. A ja ho takého z celého srdca zbožňujem."

„Dúfam, že keď si ťa bude chcieť zobrať, riadne ťa požiada o ruku. Nieže to zoberie opäť ako samozrejmosť," povedala Lyra a schuti sa zasmiala.

James sa naozaj bavil. Zasmial sa a zatočil Sabine, jeho kamarátku tretiačku a partnerku na tento večer. Všetky dievčatá, ktoré sa ho spýtali, či by nešiel na Vianočný ples s nimi, odmietol, lebo jeho srdce patrilo len jedinej – Lyre Malfoyovej. Sabine bola rodinná priateľka, a navyše vedel, že bola presne ako on zamilovaná do Malfoya. Malfoya, ktorý chodil s niekým iným. James dúfal, že jeho rozhodnutie ísť so Sabine, dokope istého Harryho Scorpiusa k činu, a zároveň ukáže Lyre, že je preňho naozaj tou jedinou.

„James!" zvolala Sabine, keď si ju k sebe pritiahol po otočke naspäť.

„Prepáč, bolo to príliš rýchle? Točí sa ti hlava?"

„Ale nie. Lyra. Videla som ju vybehnúť cez dvere."

Jamesove oči sa v okamihu zväčšili strachom.

„Utekaj," povzbudila ho jeho partnerka a on vskutku hneď odišiel.

„Lyra, moja drahá Lyra, prečo plačeš?" jemne sa jej opýtal, keď ju našiel sedieť na mramorovom schodisku.

Lyra vzhliadla nahor a uvidela pred sebou stáť Jamesa. Bez rozmýšľania sa mu hodila okolo krku.

James ju zachytil, tuho objal a chlácholivo pohladil po chrbte.

„J-James...on," koktala Lyra cez potoky sĺz, „Keith sa so mnou dal dokopy len kvôli stávke," podarilo sa jej vysypať so seba, aj napriek neutíchajúcemu plaču. „Sto galeónov za to, že ma dnes večer zbaví panenstva."

James zaťal päste a div nevykypel od hnevu. Zanadával si, že dopustil, aby sa niečo takéhoto Lyre stalo. Ako mu mohol ten bastard a jeho plán uniknúť?! Uistil sa, že má informácie o každej možnej stávke alebo dohode, týkajúcej sa Lyry a Willow, aby ich mohol náležite ochrániť. Akoto, že nevedel o tejto?

Keď ich oboch posadil na schody, Lyra sa pomaly začala upokojovať.

„Už je ti lepšie?" spýtal sa nežne James.

Lyra prikývla, no naraz sa zachvela.

James si v mihu oka vyzliekol svoje sako a prehodil ho cez jej plecia. „Idem po Willow," povedal, keď vstával z miesta, no odrazu ho zastavila Lyrina ruka, ktorá ho zatiahla za nohavicu.

„Nie, tak sa s Tristanom bavia... nechoď."

„Ale..."

„James, prosím, len tu so mnou zostaň sedieť, dokým nebudem pripravená vrátiť sa späť dovnútra."

Urobil, o čo ho požiadala. Merlin, urobil by hocičo, čo by od neho Lyra chcela.

Vošli späť do sály, kde ku nim v okamihu nakráčali Sabine a Willow. Sabine si odviedla Lyru bokom a zohnala jej poriadny pohár tekvicového džúsu, aby tým telu nahradila vodu stratenú horkým plačom.

„Je priamo tam, James, trocha mu pohroz - ale prosím ťa, neurob nič, kvôli čomu by ťa mohli z plesu vykázať. Posledný tanec simusíš zatancovať s mojou sestrou," povedala Willow a ukázala do rohu miestnosti, kde postával Keith aj so svojimi kamarátmi.

James ho poklepal po pleci. Na to sa otočil aj Keith, aj jeho kumpáni. Keď uvidel Jamesa, zlomyseľne sa uškrnul. „Pozri, Lyra je tu dnes večer so mnou. Takže, čo keby si si svoje úchylácke prejavy pre dnes vybil na niekom inom?!" povedal Keith, na čo sa všetci jeho kamaráti začali vo veľkom rehotať.

„Ty bastard! Ty hnusný, malý bastard, ak sa jej čo i len dotkneš-"

„Už som zašiel ďalej než len za dotyk, Potter. A dnes toho plánujem ešte oveľa viac."

James sa už viac nemohol udržať a jednu mu vrazil. Keith si šokovane zdvihol ruku k nosu.

„Bi-tka, bi-tka, bi-tka," kričala hŕstka ľudí, ktorí sa okolo nich zoskupili.

Keith začal so svojou spŕškou úderov, no zakaždým minul, lebo James sa jeho rukám obratne vyhýbal.

Jamesovi sa však podarilo zasiahnuť svojho soka jediným dobre miereným kopom do slabín. Chlapec sa zosypal až na kolená.

„No tak, rozíďte sa! Študenti, rozíďte sa!" zvolal McGonagallovej prenikavý hlas, keď sa snažila predrať sa davom. „Čo sa to tu deje?!"

„Potter si začal ako prvý," ozval sa jeden z Keithových kamarátov.

Riaditeľka šokovane vydýchla. S Jamesom boli problémy, to iste, no nikdy sa neprejavil žiadnym násilím. Jeho výstrelky sa týkali jedine jeho bláznivej zamilovanosti k Lyre Malfoyovej. Lyra k nemu nebola tak celkom milá, no jeho nepopierateľná podobnosť so starým otcom jej pripomenula časy, keď ešte bola sama mladá a karhala jeho starého otca Jamesa za ďalší z jeho počinov na získanie si pozornosti Lily Evansovej.

„Pani profesorka, James mal k tomu veľmi pádny dôvod!" vložila sa do obhajovania svojho kamaráta, sťaby staršieho brata, Willow.

„Willow Malfoyová, čo tu...? Ako si sa...?" začala zmätene McGonagallová a musela si veru poriadne pošúchať oči, pretože toto dievča pred ňou malo úplne rovnaké šaty ako predtým jej mama.

„Tristan je štvrták," vysvetlila Willow, aby zmiernila riaditeľkin šok. Zdalo sa, že jej prítomnosť na plese každého len prekvapovala.

„Ach, ale iste," zamrmlala si McGonagallová, keď si spomenula, že mladý Wood bol do najmladšej Malfoyovej dosť očividne zamilovaný až po uši. „Môže mi teda niekto vysvetliť, čo sa tu stalo?"

„Rozprával som sa so svojimi kamošmi, keď tu zrazu prišiel tento... tento divý mladý a udrel ma. Zlomil mi nos!" hystericky zakončil Keith.

„Je to pravda, pán Potter?" spýtala sa prísne riaditeľka.

„Áno," zahundral James.

„Pán Potter, naskutku ste ma sklamali."

„Ale pani profesorka, to nie je všetko!" zvolala Willow predtým, ako by Jamesa odviedli zo sály.

McGonagallová sa zarazila. „Čo tým myslíte, slečna Malfoyová?" unavene sa spýtala prváčky. Bola príliš stará na to, aby musela sa stále dookola zaoberať problémami dospievajúcej mládeže.

„Ten slizký had," začala Willow a ukázala na Keitha, „mal dnes večer v úmysle pripraviť moju sestru o nevinnosť kvôli stávke o sto galeónov! James len bránil Lyrinu česť, keď ten zmätok naznačil, že moja sestra je ľahkým úlovkom!"

McGonagallová sa otočila na Keitha. „Je to pravda?"

„Samozrejme, že nie. Len si vymýšľa!"

„Nič som si nevymyslela! Ako sa opovažuješ takto ma obviňovať, ty podliak!" zakričala Willow. „Tento tu mi to povedal," vyhlásila a prstom označila jedného z Keithových priateľov. „Myslel si, že budem ohromená príbehom, ako sa pokúsiš zhodiť hrebienok mojej nadmieru populárnej a bohatej sestre."

„Si úplne bez mozgu?!" oboril sa kamaráta Keith. „Nepovedal som ti, že má Lyra sestru?"

„Ale ty si mi povedal, že je prváčka!"

„Veď ona je prváčka, ty stupídny idiot! Povedal som ti, že na svoj vek nevyzerá!"

McGonagallová si odkašľala, aby pozornosť študentov presunula späť na seba. „Keith, myslím, že vy pôjdete teraz so mnou. A vy, James, sa zajtra presne o šiestej hláste u Hagrida, aby ste si odpracovali svoj trest."

James jej zasalutoval a v duchu ďakoval Merlinovi, že ho odtiaľto nevykopla tiež.

„Dobrý Merlin, ešteže som sa ťa zastala," vzdychla si Willow. „Poď so mnou nech ťa trocha očistím od všetkej tej krvi, než si pôjdeš vybrať svoj posledný tanec s Lyrou." Keď uvidela Jamesovu košeľu, zvraštila nos. Scourgify! To čistiace zaklínadlo musela použiť tri krát, kým vyzeral ako-tak obstojne. Dokonca ani vtedy neboli všetky škvrny dole.

„Tristan!" zavolala, keď odtiahla Jamesa pred svojho priateľa.

James sa zaťahal za golier Tristanovej naškrobenej košele. Bola síce trochu viac vypasovaná, no nemala na sebe žiadne zaschnuté škvrny od krvi.

„Našťastie sme sa už s Tristanom boli dať odfotiť," povedala Willow, keď svojmu priateľovi nanovo viazala jeho kravatu. „A teraz, bež. Uži si aspoň koniec plesu s Lyrou."

James behom odišiel k miestu, kde videl Lyru so Sabine naposledy. Obe boli príliš pohrúžené do rozhovoru o poslednom čísle časopisu Čarodejnica na to, aby si všimli rozruchu okolo bitky Jamesa a Keitha.

„Lyra, smiem prosiť?" opýtal sa James.

Lyra sa pozrela na Sabine, tá jej ochotne prikývla. Vzdala sa Jamesovej spoločnosti na posledný tanec, ktorý mal úplne po správnosti patriť len a len jej dvom obľúbeným piatakom.

„Bude mi potešením," odvetila Lyra a prijala Jamesovu ruku.

Sabine si zobula topánky a vzdychla si. Keďže James tancoval s Lyrou a nikto iný ju už isto nepožiada o spoločnosť na parkete, rozhodla sa trocha sa natiahnuť a oddýchnuť si. Trvalo to však len menej ako minútu, lebo zrazu ucítila ako ju niečo spod stola ťahá za šaty. Keď započula tiché pst, skoro vyskočila zo stoličky.

„Sabine, to som len ja," ozval sa Harry, keď vyliezol spod stola a vyzliekol si plášť, čím sa pre okolie naplno zviditeľnil.

Sabine padla sánka. „Harry...ako si sa sem...? Čo to..?"

„Som strýkove obľúbené krstňa, navyše ma po ňom ešte aj pomenovali. Ako by mi mohol povedať nie, keď sa spýtam, či mi požičia svoj neviditeľný plášť, aby som sa mohol priplížiť na Vianočný ples a zatancovať si so svojou najlepšou priateľkou?"

Sabine sa radostne usmiala a hodila sa mu okolo krku. „Si najlepší, Harry." Niet divu, že som sa do teba zaľúbila, doplnila v duchu.

„Smiem prosiť, slečna Zabiniová?"

Nič mu neodpovedala, len ho stiahla so sebou na parket.

„Vďaka, James," zašepkala Lyra, keď si zložila svoju hlavu na jeho hruď. „Tento večer mohol byť pokojne jedným z najhorších v mojom živote, no ty si ho svojou prítomnosťou úplne obrátil a zachránil."

„Som rád, zaslúžiš si len to najlepšie, Lyra."

„Ja viem, a preto si to beriem," povedala ticho Lyra, stúpla si na špičky a pobozkala Jamesa priamo na pery.

Jamesa to sprvu prekvapilo, lebo toto bol prvý bozk, ktorý si dali bez toho, aby ho začal on alebo si ho len rýchlo neukradol. Bol doslova v siedmom nebi z toho, že sa mu Lyra konečne rozhodla dať šancu.

„Milujem ťa, Lyra Malfoyová," zakričal James, keď sa ich bozk skončil.

„My vieme, James!" ozvala sa zborovo celá sála, lebo každý jeden človek v miestnosti bol nadšený z toho, že si James svoje vysnívané dievča konečne získal.

Keď James videl, ako sa Lyra zapýrila, radostne sa zasmial.


Harry a Sabine

Hermiona sedela na posteli a držala ich malý uzlíček v rukách. Draco vošiel do jej izby spolu so zvyškom rodinného klanu a priateľov, vrátane ich päťročnej dcérky, ktorá si práve hovela na rukách svojej starej mamy.

„Je nádherný, Draco," povedala Hermiona.

„Samozrejme, veď je to náš syn."

„Máte už preňho meno?" spýtal sa Blaise, keď prišiel rad na neho, aby podržal svoje prvé krstňa.

Hermiona a Draco sa na seba veľavýznamne pozreli. „No," začal Draco a poškrabal sa na temene. „diskutovali sme o tom, ale potom-"

„...som začala rodiť."

„Čo si jej takého povedal, že začali kontrakcie?" spýtala sa dosť tehotná Luna.

„Možno som jej návrh mena zobral ako vtip...?"

„Ako to myslíš?" opýtal sa Harry, ktorý stál pri svojej takisto tehotnej žene. Ginny sa snažila udržať ich syna od kvákania dokonale plavých vlasov Lyry Malfoyovej.

„Chcela som ho pomenovať po tebe, Harry," nežne odvetila Hermiona. Miestnosť sa ponorila do úplného ticha. George to nevydržal a vybuchol do smiechu.

„Harry, si môj najlepší priateľ. Lepšieho by som si už ani nemohla priať. Chcem, aby náš syn vyrástol v takého skvelého muža a priateľa, ako si mi bol po celý čas ty."

„Aaaach," ozvalo sa od každej ženy v miestnosti, potom svoje oči presunuli na Draca a zborovo naňho zagánili.

Draco zdvihol ruky na znak porážky. „Tak mu dáme toho Scorpiusa aspoň ako stredné meno," podvolil sa.

Jeho oči plali vzrušením, keďže sa konečne dočkal svojho nástupu na Rokfort.

„Tešíš sa?" spýtal sa ho nejaký hlas. Pozrel sa pred seba a uvidel pri sebe stáť svojho najlepšieho kamaráta Albusa Pottera.

„Jasné. A ty?"

„Áno, len som trocha nervózny, do ktorej fakulty-"

Ich rozhovor prerušili dve malé snedé ruky, ktoré sa im hodili okolo pliec. „Harry, Albus!" zvolala Sabine Zabiniová.

„Pohnite si, drobci, o chvíľu vyrážame," vyhlásil Teddy, keď si aj s Jamesom dvíhali svoje kufre, aby si ich odniesli do vlaku. Tento rok bol Teddyho posledným na Rokforte, takže sa musel ešte pred odchodom presunúť do prefektského kupé.

Luna sa usmiala, keď uvidela, ako sa jej jediné dieťa vzrušene zhovára s jej dvoma najlepšími priateľmi. Vždy sa o Sabine veľmi bála, lebo ako ona sama, aj jej dcéra bola tak trocha excentrická osoba. Zároveň však po svojom otcovi zdedila jeho šarm. Strachovala sa, aby jej dieťa nezačal niekto šikanovať, ako sa to stalo pred mnohými rokmi jej, pre jej bizarné postrehy. Hoci ako sa tak pozerala na trojicu pred sebou, bolo jej jasné, že by tí dvaja chlapci ani za svet nedovolili, aby Sabine niekto ublížil, inak budú od nich niesť následky.

„Mama mi povedala, že pre nás niečo má a chce nám to dať ešte pred odchodom," povedala Sabine, keď sa všetci traja doobjímali.

„Pani Zabiniová, Sabine spomínala, že pre nás-" začal Albus, no zrazu zatíchol, keď Luna otvorila pred nimi svoju dlaň a oni uvideli tri strieborné retiazky.

„Toto je pre vás," povedala Luna.

„Uau," ozval sa Harry, keď si bral svoj prívesok do ruky.

„Ja na nich niečo mimoriadne?" spýtala sa Sabine, lebo poznala svoju mamu.

„Dotknite sa ich," jemne im naznačila.

Všetci traja vyvalili oči, keď sa dotkli svojich retiazok a tie sa začali sami hýbať, až spolu nakoniec vytvorili symbol nekonečna.

„Úžasné!" zvolali obaja, Harry i Albus.

„A navyše sa rozsvietia, ak by sa niekto z vás dostal do problémov, takže si ich chráňte ako oko v hlave," povedala nežne.

„Pravdaže," súhlasili.

Keď zahúkala mašina Rokfortského expresu, aby všetkým oznámila, že sa blíži čas odchodu, každý rodič si privinul dieťa najbližšie k nemu a objal ho, nehľadiac na to či bolo vlastné, alebo nie. Blaise tuho vystískal Lyru, svoju krstnú dcéru, a nenápadne jej podal pár galeónov – tak, ako každý rok.

„Neviem sa dočkať, keď aj ja nastúpim na Rokfort," vyhlásila deväťročná Willow. Nevyzerala ani ako jeden z rodičov, no pri lepšom pohľade bolo jasné, že bola kombináciou toho najlepšieho z oboch.

„Nechceš zostať ockovým malým dievčatkom? Veru neviem, či ťa budem schopný nechať odísť," povedal Draco a zahľadel sa na svoju najmladšiu dcéru.

„Navždy zostanem ockovým malým dievčatkom," odvetila mu diplomaticky Willow, kým zamávala obom svojim súrodencom.

Harry si obdivne prezeral strop Veľkej siene, keď spolu s ostatnými prvákmi kráčal Rokfortom po úplne prvý krát.

Pri triedení trpezlivo čakal, kým bude jeho čas sadnúť si pod klobúk, lebo vedel, že to bude čoskoro.

„Toto bude zaujímavé," zašepkala Lyra svojmu priateľovi Randymu, lebo vedela, že hneď po mene Little pôjde jej malý brat.

„Viem si predstaviť. Už teraz si viem živo predstaviť reakcie profesorov," odvetil James a prehodil si cez jej plece svoju ruku. Lyra sa otočila a zagánila naňho, potom bleskurýchle zdvihla nohu a zaborila svoj opätok do jeho nohy. Jamesovi sa skrivila tvár od bolesti a okamžite odtiahol ruku preč.

„Harry," začala profesorka, no v polovici sa zastavila, lebo nemohla uveriť vlastným očiam, že číta naozaj správne. „Harry Scorpius Malfoy!"

Z každého kútu siene bolo počuť šum. Od učiteľského stola sa ozval pobavený smiech starších profesorov, dokonca aj študenti, ktorí sa podujali na svojej škole učiť, sa nemohli udržať od chichotu - zvlášť keď uvideli jedenásťročného plavovlasého chlapca, ktorý vykročil z davu prvákov a sadol si pod klobúk. Presná kópia malého Draca Malfoya. Zdalo sa im nadmieru ironické, že práve tento chlapec sa volal Harry. Keď klobúk zvolal: „Chrabromil!" , kašľom potláčaný smiech a úškrny sa strojnásobili. Úplne prvý Malfoy, ktorého kedy zaradili do chrabromilu.

„Harry Scorpius Malfoy, zajtra ideš so mnou do Rokvillu," oznámila Cindy Cho-Smithová, keď prikráčala k trojici.

„Vážne, idem?" zavtipkoval Harry smerom k svojej spolužiačke, ktorá bola neoficiálne tým najkrajším dievčaťom z tretieho ročníka.

„Áno, ideš a zoberieš ma na ďatelinové pivo do Troch metiel," povedala Cindy, šibalsky sa usmiala a odišla.

Sabine ich rozhovor sledovala v úplnom zdesení. Do Harryho bola zaľúbená už od minulého roka, no zatiaľ nenabrala dosť odvahy, aby sa mu s tým zverila. Keď počula, ako sa rozpráva so Cindy, pichlo ju pri srdci. „Hm, už musím ísť... urobiť... niečo," vykoktala zo seba a ponáhľala sa z Veľkej siene preč.

„Čo sa jej stalo?" spýtal sa Harry Albusa. Albus mykol plecami, lebo priateľom nevenoval žiadnu pozornosť. Jeho oči sledovali Willow Malfoyovú a Tristana Wooda, ktorí sedeli pri sebe a pokojne obedovali, kým prediskutovávali Woodovu stratégiu na nasledujúci zápas. „Láska bolí, kamoš," vzdychol si, zadíval sa na svoj tanier a začal sa bez nálady prehrabávať vo svojej zemiakovej kaši. Harry sa na neho spýtavo pozrel. „Si v pohode?"

„Nie," odvetil a znova sa zaryl očami do dvojice pred sebou. Keď uvidel, ako si Willow položila svoju roztomilú hnedovlasú hlávku na plece chrabromilského strážcu, smutne si povzdychol.

„Albus, fúj! Jeden Potter už je do Malfoyovej zaľúbený. Naozaj nepotrebujem, aby si sa rozplýval láskou aj ty. K Willow! Jasné? Je prváčka, a navyše chodí s tým chalanom, Tristanom. Ten vzťah myslia obaja vážne, láska na prvý pohľad, či čo. A otec jej ho dokonca aj schvaľuje, pretože vie, že ten týpek je tak zažratý do metlobalu, že ho ani len nenapadne zájsť ďalej než za bozkávanie. Tristan je vážne zvláštny, je niečo ako slepý voči ostatným dievčatám. Jeho dvomi láskami sú metlobal a Willow. Otec ho má vážne rád. Nikdy som si nemyslel, že by Willow v živote niekoho schválil – dokonca aj keby jej už tiahlo na päťdesiat, lebo ona bola vždy jeho malým dievčatkom. Na tom chalanovi sa mu najviac asi páči to, že očividne nejaví záujem o aktivity, ktoré lákajú zvyšok mužskej populácie v jeho veku."

„Zajtra nemôžeš ísť do Rokvillu so Cindy. Je ti to jasné.?" povedal Albus, aby sa vyhol ďalšiemu pokračovaniu rozhovoru o Tristanovi Woodovi.

„Prečo nie?"

„Lebo tým Sabine veľmi ublížiš," vysvetlil mu Albus.

Harry sa na kamaráta pozrel úplne zmätený.

Prešiel týždeň a Sabine sa s ním rozprávala len keď sa okolo neho nemotala Cindy, ktorá bola už oficiálne jeho priateľkou. Keď k nemu Cindy prišla, Sabine zakaždým vstala od stola a sadla si buď s Willow a Tristanom, Jamesom, alebo Lyrou.

O dva týždne neskôr ho zasiahla novina, že Sabine prijala Jamesove pozvanie na Vianočný ples namiesto toho, aby sa pridala k nemu a Albusovi na ich ani-plesovom večierku v Núdzovej miestnosti.

Cindy sa s ním a Albusom poflakovala stále viac, zatiaľ čo Sabine s nimi chodievala čoraz menej. V deň plesu narazil v soviarni na svoju sestru, ktorá bežala s balíkom od mamy v ruke po schodoch smerom do hradu.

„Čo to tam máš?"

„Šaty na ples. Všetky obchody v Rokville majú šaty mojej veľkosti vypredané, takže mi mamina dovolila obliecť si staré šaty z jej Vianočného plesu."

„Tristan sa ťa konečne spýtal, či s ním pôjdeš?"

„V podstate ani nie," povedala Willow a mykla plecami.

„Ako to myslíš, že ani nie?"

„Je to komplikované a ja už musím ísť. Musím urobiť účes Lyre, a potom Sabine." Chystala sa na odchod, no Harry ju stopol.

„Ako sa má? Už so mnou a Albusom ani poriadne nie je."

Willow zastala na mieste a otočila sa na brata. „Spýtaj sa na to svojej priateľky. Keď vaša retiazka žiari a vy dvaja nič nepodniknete, lebo vás Sabine ubezpečí, že to nič nie je – väčšinu času je to práve kvôli Cindy a jej bystrohlavským kamarátkam, ktoré si z nej robia srandu a šikanujú ju - napríklad tým, že jej dávajú oblečenie pod sprchu."

Harrymu sa vytratila z tváre všetka farba, keď si uvedomil, čo jeho sestra práve povedala. Potom celý očervenel. Bežal na miesto, kde vedel, že sa jeho priateľka – čoskoro bývalá, rada poflakuje aj so svojimi kamarátkami.

Kričal na Cindy a jej harpye a prízvukoval im, aby už nikdy Sabine neobťažovali. Odkráčal odtiaľ celý vytočený, aj napriek tomu, že sa pred ním Cindy rozplakala potom, ako jej povedal, že by nemohol v živote chodiť s niekým, kto sa takto správa k jeho najlepšej priateľke.

„Potrebujem s ňou hovoriť!" oznámil Willow, keď ju uvidel v chrabromilskej spoločenskej miestnosti ako pomáha Tristanovi zaviazať si kravatu do windsorského uzla.

„Sabine je už dole, vo Veľkej sieni, s Jamesom," odpovedala mu s ospravedlňujúcim hlasom.

Harry zanariekal a chytil sa za vlasy. „Albus!"

„Dobre, všetko je čisté," povedal Albus, keď skontroloval Záškodnícku mapu a videl, že McGonagallka konečne zišla do Veľkej siene a pripojila sa k zvyšku zabávajúceho sa personálu.

„Strýko Harry!" zvolal Harry do krbu.

„Ahoj, oci."

„Harry, Albus?"

„Áno, to sme my, strýko."

„Hovoríte so mnou z riaditeľkinho krbu?"

„Hmm... možno."

„Chytré, potrebujete niečo, chlapci?"

„No, mohol by som si požičať tvoj plášť?" spýtal sa mladý Harry.

„Nemáš jeden so sebou?" spýtal sa zmätene starší Harry.

„Nie hocijaký plášť – tvoj plášť."

„Och... aha! Prečo?"

Harry sťažka prehltol. „Sabine?"

„No samozrejme," znela celá strýkova odpoveď.


Willow a Tristan

Willow mala dlhé tmavohnedé vlasy po mame, no rovné a lesklé boli po otcovi. Pleť mala bielu ako sneh, presne ako Snehulienka z tej mukelskej rozprávky, a navyše krásne veľké oči farby tekutého karamelu. K úplnému zdeseniu svojho otca bola jedným z najkrajších dievčat, aké kedy v magickom svete videl. A ako rástla, jej krása sa len znásobovala. Niežeby bola krásna len na povrchu, platilo to aj o jej povahe, a práve tá dobrota – krása, sa odzrkadľovala na jej tvári.

Ako všetci súrodenci, aj ona zdedila po mame jej intelekt a vyspelosť, no na rozdiel od sestry, ktorá bola veľmi nezávislá, Willow bola úplný ockov maznáčik, jeho malé dievčatko.

Už od malička to k nej ťahalo chlapcov – mladších, starších...všetkých. Raz musel Draco dlho predýchavať svoju chuť zmlátiť nejakého muža za to, ako sa díval na jeho päťročné dievčatko. Prezeral si ju pohľadom, akým by sa na dieťa žiadny muž pozerať nemal. Namiesto bitky ho len začaroval tak, aby každú noc prežíval najhoršie nočné mory. Chlapci okolo nej lietali ako včela okolo kvetu. Vrátane Jamesa Pottera, no ten v nej nevidel viac než len malú sestru, keďže si plánoval jedného pekného dňa zobrať jej sestru Lyru – potom by ju mohol volať svojou sestrou oficiálne. James ju ochraňoval vždy vtedy, keď Draco nemohol – tam, kde na ňu nemal žiadneho dosahu, na Rokforte.

„Williwood!" zvolal James, keď sa vovalil do kupé Rokfortského expresu k Willow a jej najlepšej kamarátke Crystal, dcére Kena a Sadie. Bola to prezývka, ktorou ju oslovoval len on sám. Sadol si na miesto, a keď sa zahľadel na dve príliš pekné prváčky, ozvali sa v ňom ochranárske inštinkty. Bolo šťastím, že bol do Lyry navždy a naveky neodvolateľne zamilovaný, pretože tieto dve jedenásťročné dievčatá určite nevyzerali na svoj vek. Vyzerali možno tak na tretiačky... Merlin, želal si, aby mal k dispozícií tú starú pálku, s ktorou mu Lyra kedysi hrozila, keď sa o niečo pokúšal. Cítil v kostiach, že by sa mu tento rok vážne zišla.

„James!" pozdravila ho nadšene Willow a objala ho. „Už si bol s Lyrou?"

„Jasné, nechal som jej a jej novému priateľovi v kupé hnojovú bombu, takže s veľkou pravdepodobnosťou ťa sem čoskoro príde pozrieť."

„James," povzdychla si Willow, „Lyra tým nebude moc nadšená."

„Je mi to jedno, hlavne že som narušil ich muchľovaciu chvíľku. Takže som so sebou nadmieru spokojný. Teraz k vám, dievčatá, do ktorej fakulty by ste chceli patriť?"

Draco Malfoy s hrôzou zistil, že jeho dcéra bola zaradená do Bifľomoru. Dostal taký hysterický záchvat, že okamžite letaxoval do kancelárie riaditeľky, aby bola jeho dcéra zatriedená poriadne, lebo klobúk zjavne podľahol váhe svojich rokov. Hermiona vedľa neho mrmlala niečo o hlúpom manželovi, prílišnej hrdosti a dosť dlho si hundrala o zdržaní sa názoru.

„Draco, klobúk mal pravdepodobne veľmi pádny dôvod na to, aby ju zatriedil do bifľomoru," povedala nakoniec Hermiona.

„Zlato, bifľomor? BIFĽOMOR?! Myslel som si, že v najhoršom prípade bude v bystrohlave so Sabine, ale nie-"

„Crystal sa tiež dostala do bifľomoru."

„Skvelé, našťastie zdedila povahu po Kenovi. Willow je naša dcéra! Willow?"

„Áno, oci?" ozvala sa Willow, ktorá bola kvôli tomuto rozhovoru stiahnutá z vyučovania.

„Dcérenka, viem, že to klobúk úplne pomotal. Profesorka McGonagallová už súhlasila, že ťa dajú zatriediť znova, ak-"

„Ale oci, to ja som povedala klobúku, aby ma tam dal. Povedal, že môžem byť súčasťou ktorejkoľvek fakulty."

Draco ustrnul a pozrel sa na dcéru. „Prečo práve bifľomor?" zastonal.

„Povedala som klobúku, aby ma dal na fakultu, ktorá ma potrebuje najviac," vysvetlila Willow a mykla plecami.

Dracovi padla sánka, kým Hermiona a profesorka McGonagallová ohromene zaklipkali očami.

Draco sa otočil na svoju ženu. „Tak veľmi ťa zbožňujem, miláčik, no prečo tá tvoja prekliata chrabromilská povaha zakaždým preváži nad mojou slizolinskou?!"

Keď Willow odchádzala z riaditeľkinej kancelárie, ticho si pospevovala. V duchu sa zasmiala, keď si spomenula na výraz tváre svojho namrzeného otca. Tak veľmi bola zabratá do vlastných myšlienok, že si vôbec nevšimla chlapca, ktorý práve vychádzal spoza rohu s plnými rukami kníh, zvitkov a pergamenov s tematikou metlobalu.

Narazili do seba , pričom všetky jeho papiere vyleteli do vzduchu.

„Sladký Merlin, tak veľmi sa ospravedlňujeeeem," zatiahla Willow na konci, keď sa jej karamelové oči stretli s párom zelených a so svätožiarou hnedých vlasov.

„To je v poriadnu, dievča," povedal chlapec a začal si zo zeme zbierať svoje veci. „Asi by som nemal nosiť toľko vecí po chodbách."

„Ale nie, mala som-"

„Bez zranenia nieto hry zastavenia. Mimochodom, som Tristan Wood, štvrták."

„Willow Malfoyová," predstavila sa a podala mu pár pergamenov, ktoré zdvihla zo zeme, „prváčka."

„Prosím?" spýtal sa prekvapene Tristan.

„Naozaj som v prváku."

„Svätý Krum, myslel som si, že by si mohla byť tak v mojom ročníku. Tvoja mama ti musela dávať oveľa viac mlieka než tá moja – a to je čo povedať."

„Nie, ja som...ja..." koktala Willow. Ešte nikdy v živote nebola taká nervózna, no tento pohľadný mladík pred ňou ju so svojím škótskym akcentom úplne zneistil. Sklopila oči, len aby sa vyhla jeho pohľadu. Náhodou si prezrela jeden z jeho spadnutých pergamenov. „Povedz svojmu najlepšiemu odrážačovi, aby lietal po bokoch, potom presuň triafača naľavo od kruhov – bystrohlavský strážca odráža dorážaču vždy napravo od seba, a ak by ju tvoj odrážač odpálkoval na triafača, a ten by ju hodil do ľavého horného kruhu, skórovali by ste, lebo ich strážca sa tam veľmi nezdržuje," vysypala zo seba, rýchlo mu podala jeho pergamen a utiekla preč.

Willow sa išla skryť do svojej svätyne – do knižnice. Snažila sa nemyslieť na chlapca, do ktorého pred chvíľou vrazila, no bolo to ťažké. Zakaždým, keď sa chvíľu nesústredila, jej myšlienky zaleteli k tým nádherným zeleným očiam...

„Prepáč, že ruším."

Willow sa zobudila zo svojho snenia a vzhliadla od knihy. Skoro ju upustila na zem, keď videla, že pri nej stojí on, Tristan Wood.

„Dúfal som, žeby si mi pomohla s niektorými mojimi stratégiami. Začul som väčšinu z toho, čo si mi ráno povedala, ale..." povedal s nádejou v hlase Tristan.

„Ach, samozrejme."

Po dobu nasledujúcich dvoch týždňov to bolo všetko, čo robili. Keď nastal čas hry, Willow sa hrdo vyobliekala do bifľomorských farieb, no na rozdiel od väčšiny spolužiakov k fakulty, sa ona a Crystal posadili na chrabromilskú tribúnu. Všetko išlo ako po masle, bystrohlav nemal ani najmenšiu šancu.

Odvtedy bola Willow takpovediac čestnou členkou chrabromilu. Radi by ju uvítali na pôde akejkoľvek fakulty – možno okrem bystrohlavu (v tejto chvíli). Willow a Crystal vstúpili do chrabromilskej spoločenskej miestnosti práve, keď sa oslava len začínala. Prišiel za ňou brat spolu s Jamesom a obaja ju objali. Musela objať aj Albusa a v duchu mu poďakovala, že jej stisk vrátil, inak by to bolo trochu ošemetné.

Pokojne sedela a chlipkala si z tekvicového džúsu, keď tu zrazu vošiel do miestnosti ako veľká voda Tristan Wood. Hneď ako ju uvidel, pribehol k nej, vzal ju do náručia a zatočil vo vzduchu. „Nielenže mi pripomínaš anjela, ty si aj najlepší stratég, akého som kedy stretol," vyhlásil a pobozkal ju na líce.

Willow očervenela ako paradajka.

„Mohol by som si ťa tu naskutku vziať za ženu!"

Naraz sa všetky oči upreli na nich.

„Spomaľ, chlape, nemyslíš si, že by si mal najprv požiadať mňa a tuto Jamesa o požehnanie s ňou najprv vôbec chodiť," zažartoval Harry.

„Ach, prepáč. Samozrejme," odvetil mu na to Tristan, akoby si uvedomil svoju strašnú chybu.

Harry sa na Wooda spýtavo zahľadel. Bolo mu jasné, že len vtipkoval? Lebo jeho sestra bola ešte len prváčka, napriek tomu, že vyzerala staršie.

Na ďalší deň bola Willow znova v knižnici. Tristan si sadol na svoje obvyklé miesto pri nej. „Mohla by si...môžeš..."

Willow sa otočila na krásneho chrabromilčana a zasmiala sa. „Pravdaže, Tristan, pomôžem ti. Môžeš ma požiadať o pomoc proti akémukoľvek tímu – okrem bifľomoru, s tým ti nepomôžem. Prepáč, ale mojej fakulte je dobrý každý mozog, ktorý by jej pomohol."

Tristan sa šťastne usmial. „Dohodnuté!"

Hneď ako sa skončil metlobalový tréning Tristan okamžite vyhľadal Jamesa.

„Ahoj, Wood. Potrebuješ niečo?"

„No...ja len...môžem pozvať Willow na rande?" vykoktal sa Tristan.

Jamesova hlava ostro vystrelila nahor tak, ako aj hlava o rok mladšieho chlapca pred ním. „Prosím?"

„Willow mám vážne rád a ja som si ...myslel som si-"

„Radšej to nedokonči, aby si sa nestrápnil ešte viac ako si to už urobil. Viem, že ju máš rád – je možné, že dokonca tak veľmi, ako ja milujem Lyru. Dávam ti svoje povolenie, lebo viem, že by ma Willow nenávidela až do konca svojho života, ak by sa dozvedela, že som ti na tvoju otázku odpovedal záporne."

„Vďaka."

„Zdravím, Albus mi odkázal, že so mnou chceš hovoriť," povedal Harry a vystrel sa na gauč.

„Chcel som sa ťa len opýtať, či by som mohol pozvať Willow na rande," odvetil Tristan, tento krát s väčšou sebadôverou, keďže mu už James svoje povolenie dal, a navyše bol Harry od neho o rok mladší.

Harry skoro spadol zo sedačky. „Je ti jasné, že som na tej oslave len žartoval, že? Willow je predsa iba v prvom ročníku!"

„Len si žartoval?" spýtal sa so zmätením v hlase Tristan.

„No jasné, kamoš. Ona má iba jedenásť – myslím... veď vieš, nemôžeš s ňou..."

Woodove oči sa rozšírili v uvedomení, čo Harry svojimi slovami naznačoval. „Nie, nie, nie preto, ja... Myslím, že som sa do nej zamiloval hneď, ako do mňa narazila na chodbe a uvidela jednu moju schému, ja s ňou... ja nie som taký, myslím tým, že by som nikdy... rodičia ma vychovali k slušnosti. Ja som sa len jednoducho zamiloval a nepáči sa mi, ako na ňu hľadia ostatní chalani. Viem, že má iba jedenásť, ja od nej nič nechcem, len-"

„Pŕŕ, Wood, upokoj sa, pochopil som, čo si mi tým chcel povedať a máš moje požehnanie. No, môj otec je tak trocha príliš ochranársky čo sa týka Willow, takže by si sa mal porozprávať najprv s mojou mamou. Ona ti určite pomôže pripraviť otca na tieto... novinky."

„Ďakujem."

Tristan sa skoro udusil na svojom tekvicovom džúse, keď mu krásna hnedá sova pustila do lona bielu obálku. Včera poslal Malfoyovcom list, v ktorom ich žiadal o požehnanie chodiť s Willow.

Keď otváral obálku od strachu sa mierne prihrbil.

Milý Tristan,

som si istý, že si jeden slušný mladý muž, no nie si hodný ani len dýchať v prítomnosti mojej dcéry-

Prosím, ignoruj to, Tristan, to písal môj manžel. Všetci traja, Lyra, Harry i Willow, o tebe vo svojich listoch písali a veruže sme boli tvojou otvorenosťou a úprimnosťou príjemne prekvapení. Z tvojich slov mi je viac než jasné, že si dokonalý gentleman. Poznáme tvojich rodičov a sme si úplne istí, že nič iné ako gentlemana by ani vychovať nemohli. Willow je mladá, ale v tomto je po mne – vždy sa správa o poznanie vyzretejšie ako jej rovesníci. Z jej listu je cítiť, že je do teba tiež veľmi zaľúbená, a že jej v niektorých smeroch veľmi pripomínaš otca, takže Draco súhlasil, že ťa s ňou nechá byť na skúšku. Budúci týždeň sa chystá do Rokvillu na miernu inkvizíciu, no žiadny strach - budem s ním aj ja.

S láskou,

Hermiona Malfoyová

Tristan bol kvôli návšteve Malfoyovcov nervózny celý týždeň. Ako sa schyľovalo k ich schôdzke v Rokville, bol vystresovanejší stále viac a viac.

„Vážne sa mi páči, Draco," povedala Hermiona svojmu manželovi, keď Tristan opustil reštauráciu. Draco ho griloval celú hodinu v kuse, chlapec aj napriek svojej veľkej nervozite a častému koktaniu, hovoril zakaždým priamo od srdca. Hermiona bolo úplne jasné, čo na ňom jej najmladšia dcéra videla.

„Hermiona, Willow má len jedenásť rokov. V tomto veku sa nemôže zaviazať do nejakého vzťahu. Kto normálny by sa púšťal do vzťahu hneď v prvom ročníku?!"

„Dve slová, Draco; Pansy Parkinsonová," odvetila mu Hermiona.

Jej slová zavreli Dracovi ústa magicky rýchlo.

„A teraz pobehni za Tristanom a povedz mu, že naše požehnanie ."

Tristan pozval Willow na rande hneď na druhý deň. Odvtedy patrili k najkrajším párom Rokfortu. Jedli spolu skoro každé jedlo dňa a voľný čas zabíjali štúdiom v knižnici. Napriek tomu sa na verejnosti ani raz nepobozkali.

„Tak sa mi zdá, že som ti vybral veľmi príznačnú prezývku, Williwood. Hovorím ti, v žilách mi na sto percent koluje krv jasnovidca," zavtipkoval James, keď si sadal ku Lyre.

„Vy dvaja ani poriadne neprejavujete na verejnosti svoju náklonnosť, no i tak ma z vašich presladených momentov až naťahuje. Ten chalan je do teba taký blázon! Prirovnala by som ho k Jamesovi," povedala Lyra, „s tým, že je menej znepokojujúci a o dosť láskyplnejší."

„Moje srdce krváca. Ranený rukou svojej milovanej."

„Lyra," napomenula ju Willow, „James ťa tak veľmi zbožňuje! Väčšina dievčat by pre lásku, akú k tebe James pociťuje a vyznáva, vraždila."

„Williwood, prečo som sa len nezaľúbil do teba, namiesto tvojej sestry, ktorá má srdce ako z kameňa?!"

„To isté platí aj pre teba, ségra. Myslím si, že ten Woodovie chalan ani neregistruje žiadne iné dievčatá okrem teba," odvetila Lyra, úplne ignorujúc Jamesove slová.

Willow sa radostne usmiala. „Ja len túžim po láske, akú majú mama s ockom a myslím, že Tristan je pre mňa ten pravý."

Vianočný ples vyhlásili už pred niekoľkými týždňami a Willow sa snažila netopiť sa v žiali nad tým, že ju Tristan zatiaľ nepozval.

„Pripadá mi to tak, že sa nechce ukazovať na Vianočnom plese v spoločnosti prváčky," vylievala si srdce svojej najlepšej priateľke.

„Tristan je len pravdepodobne príliš zaneprázdnený. Chrabromil a slizolin si v hodnotení poriadne dýchajú na krk – a ty vieš, aký je, keď je v hernom režime," utešovala ju kolegiálne Crystal.

„To áno, máš asi úplnú pravdu."

Nastalo ráno a s ním deň Vianočného plesu. Willow sa už dávno vzdala akejkoľvek nádeje na svoju účasť na ňom. Čo si to navrávala? Prváci na Vianočný ples nechodia. Žiadnemu sa to nikdy nepodarilo a ona výnimkou jednoznačne nebola.

Prechádzala Veľkou sieňou, keď tu zrazu sa okolo jej pliec obmotali dve silné mužské ruky. „Ani som sa ťa neopýtal; akej farby budeš mať šaty? Mama mi v liste prízvukovala, aby som si kravatu zladil podľa farby tvojich šiat."

„Čo..?" zvolala Willow. „Počkaj, čo..kravata..šaty..čo?"

Tristan sa na ňu pobavene zadíval. „Ideme na ten ples, nie? Pretože... no, myslel som si, že keďže spolu chodíme..."

„Ale ja som si myslela, že si pozval niekoho iného."

„Prosím? Milujem ťa, tak prečo by som bral niekoho iného? Myslel som si, že to robia všetky páry – chodia na takéto akcie..."

„Nepozval si ma a ja som si jednoducho," povedala Willow a začala sa smiať, „ja som si myslela, že ma nechceš vziať, lebo som prváčka a zničila by som ti tým imidž alebo niečo také."

„Ale prosím ťa, samozrejme, že to nie je pravda. Moji kamaráti ťa zbožňujú, Merin, veď ak by si mysleli, že majú nejakú šancu, s najväčšou pravdepodobnosťou by ma strčili do najbližšej komory na metly na celý zvyšok roku, len aby to na teba mohli skúsiť sami. Predpokladal som, že vieš, že na Vianočný ples beriem len a len teba."

„Ty motovidlo," zvolala a vrhla sa Tristanovi okolo krku.

Willow vošla do bystrohlavskej veže a zamierila si to do Sabininej izby, aby jej pomohla s obliekaním a neskôr pokračovala v práci na jej vlasoch, z ktorých nakoniec urobila klasický francúzsky uzol. Obidve dievčatá sa chystali spolu a ignorovali všetky zákerné poznámky, v prevažnej miere od iných tretiačok, vrátane bratovej priateľky.

„Páčia sa mi tvoje šaty, Willow. Kde si ich zohnala?" spýtala sa Sabine, keď už obe kráčali smerom ku chrabromilskej spoločenskej miestnosti, aby sa tam stretli so svojimi partnermi.

Willow sa zasmiala. „Ráno už bolo príliš neskoro na výlet do Rokvillu kvôli nákupu nových šiat, takže som zaletaxovala mame, aby pre mňa zohnala nejaké šaty. Povedala, že v žiadnom obchode nemali moju veľkosť, takže mi nakoniec poslala šaty, ktoré mala na Vianočnom plese ona. Zdá sa, že máme rovnaké číslo."

„Drahý Merlin, ale vyzerajú úžasne," poznamenala Sabine.

Tristanovi doslova padla sánka, keď uvidel svoju priateľku. Práve zápolil s uzlom na kravate, no v okamžiku ako prišla do miestnosti Willow, úplne na ňu zabudol. „Vyzeráš očarujúco."

„Moja milá malá nymfa Williwood!" zvolal James, keď zišiel po schodoch. Okamžite si ju privinul v drvivom objatí.

„James," začala so smiechom Willow, „daj ma dole!"

„Nechaj, pomôžem ti s tým," povedala Willow, keď uvidela Tristana opäť raz bojovať márny boj so svojou kravatou. Sabine a James odišli, aby sa stretli s ostatnými Jamesovými kamarátmi.

Práve keď mu naprávala golier, do spoločenskej miestnosti vtrhol jej brat.

Potom, ako k sebe frustrovaným hlasom zavolal svojho záškodníckeho parťáka Albusa, obidvaja chrabromilskú vežu opustili.

„Zaujímalo by ma, čo má Harry v pláne," povedala nahlas Willow, keď spolu s Tristanom čakali v rade na párovú fotku.

„Nie som si celkom istý, ale mám taký pocit, že to bude mať niečo dočinenia so Sabine," odvetil jej a omotal si ruky okolo jej pliec.

„Ja si to myslím tiež," zašepkala Willow a nežne sa oňho oprela.

Willow sa ples nesmierne páčil, zabávala sa, keď ju Tristan točil, zvŕtal a pretancoval s ňou celý parket. Po hodine neustáleho hýbania sa jej úplne vyschlo v krku. Postavila sa k stolu s nápojmi, pomaly si odpíjala z pohára a čakala, kým sa Tristan dorozpráva so svojimi kamarátmi.

„Ahoj, neviem, či som už mal niekedy to potešenie stretnúť ťa a zoznámiť sa s tebou..."

Willow vzhliadla a uvidela, že na ňu hovorí nejaký chalan, ktorý bol náhodou jedným z kamarátov sestrinho priateľa. Útrpne zanariekala, keď sa s ňou ten idiot pokúsil flirtovať. V duchu si zanadávala za to, že bola príliš slušná na to, aby tomu chalanovi rovno povedala, aby sa stratil. Viac ju však znepokojilo, že znenazdajky začal hovoriť o jej sestre.

„Prepáč, Tristan. Len som chcela, aby James vyzeral dokonale. Nech si aj oni môžu spraviť spoločnú fotku, aby na túto noc nikdy nezabudli a-"

„Nič sa nedeje, moja Williwood," odvetil jej Tristan a privinul si ju k sebe bližšie tak, aby si mohla oprieť hlavu o jeho hruď. „Kým tie zaschnuté krvavé škvrny nevadia tebe, nemám proti nim nič ani ja."

„Ani ich poriadne nevidím."

„Potom je všetko ako má byť," povedal Tristal a usmial sa na ňu.

„Presne, všetko je ako má byť," zopakovala a vzhliadla k nemu. Potom mu jemne stala na jeho kožené poltopánky a pokúsila sa stať si na špičky. „Dokonalé," zašepkala len milimetre od jeho pier a po prvý krát ho pobozkala na verejnosti.

Len pár ľudí pochopilo čo myslela tým, že jej Tristan v niektorých veciach pripomína otca. Ten spôsob, akým sa na ňu pozeral – taký istý pohľad videla toľko krát u svojho otca pri pohľade na mamu, a bezpečie, ktoré cítila, keď ju jeden z nich objal. Vskutku, v mnohých smeroch boli takí odlišní, no obaja ju bezvýhradne milovali a ona milovala ich.