Dôverne známe miesto

Preklad: Jimmi

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.

wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/29/A_Familiar_Place

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.


Časť XXIX. Máj:

Draco a Hermiona v knižnici:

Hermiona sedela v knižnici obklopená knihami. Už takmer pred týždňom sa vrátili do školy. Teraz bol ich poradcom Bill Weasley, ktorý to prevzal po profesorke McGonagallovej. Tá mala plné ruky práce so svojimi riaditeľskými povinnosťami a hodinami Transfigurácie. Bill sa s každým študentom pozhováral medzi štyrmi očami, aby posúdil ich pokroky a aby zistil, ako na tom sú a tak im mohol poradiť, pretože ich MLOKY boli už za sedem týždňov. Samozrejme, keď sa stretol s Hermionou, zistil, že bola ďalej než všetci ostatní, a že keby robila skúšky dnes, pravdepodobne by získala samé 'Vynikajúci' a taktiež by mohla jednu alebo dve veci naučiť skúšajúcich. Povedal jej, aby si nerobila ťažkú hlavu a tešila sa z jej posledných týždňov na škole. Nepočúvala. Stále sa každú voľnú sekundu učila, často k Dracovmu veľkému zármutku.

Draco bol na tom v súlade s plánom, zároveň s väčšinou ostatných študentov ôsmeho ročníka. Nepáčilo sa mu, že Hermiona trávi tak veľa času svojím štúdiom, zvlášť keď to nebolo nevyhnutné. Prišiel do knižnice, aby jej povedal niečo konkrétne.

„Ahoj, slečna Grangerová k čomu si sa dostala?" spýtal sa a zdvihol kúsok pergamenu, na ktorom práve písala rôzne poznámky.

„Prosím vráť mi to Malfoy, potrebujem sa učiť," posťažovala sa a vytrhla mu papier.

„Nie, potrebuješ prestávku," odpovedal.

„Učenie," povedala.

„Prestávku," naliehal.

„Choď sa hrať s niekým tvojho veku, Malfoy," povedala povýšene.

Naklonil sa k nej a položil jej ruku na plece. Odhrnul jej dlhé kučeravé tmavé vlasy z tváre a priložil svoj horúci dych blízko jej ucha a povedal: „Už je to týždeň, čo som si ťa naposledy vychutnal, chutíš stále rovnako?" A začal jej hryzkať krk. Vzal do úst jej ušný lalôčik a začal ho cmúľať.

Najprv sa prikrčila a rozchichotala sa, pretože to koniec koncov šteklilo a tiež to bolo príjemné, ale potom povedala: „Toto je knižnica; choď preč, ak nechceš čítať."

Posadil sa oproti nej, zobral kúsok pergamenu a napísal: „Akej farby máš nohavičky?" Podal jej správu.

Prečítala si to, zazrela na neho a napísala: „Odpáľ."

Nuž toto sa jej nepýtal. Zobral ten istý pergamen a napísal: „Stavím sa, že máš biele bavlnené nohavičky a bielu bavlnenú podprsenku. Mám pravdu?"

Zdvihla pergamen, ktorý jej podal, napísala niečo a vrátila mu ho nazad. „Odmietam sa s tebou zabávať, keď sú skúšky už len za sedem týždňov."

Napísal: „Odpovedz mi na otázku a budem spokojný. Potom ťa nechám na pokoji." Klamal, samozrejme.

Odpísala: „Dobre, biela bavlna na oboch." Podala mu pergamen.

To bolo to, čo chcel počuť. Teraz bol čas zistiť si to sám. Koniec koncov potreboval hmatateľný dôkaz. Nemohol jej len tak veriť.

Postavil sa, obišiel stôl, sadol si vedľa nej a položil jej ruku na koleno. Odhrnul jej pomaly sukňu a svojím ukazovákom jej kreslil čiaru hore po jej stehne, kým mu to dovolila, čo nebolo príliš ďaleko. Rukou mu pevne pritisla jeho ruku a potom ju odstránila zo svojej nohy. Varovne sa na neho pozrela, ale on sa nedal vystrašiť. Mohol by ju získať v čestnom boji, keby prišlo na najhoršie. Ale keby vytiahli prútiky, mohol by mať problémy.

Položil obe ruky pred seba na stôl tak, aby získala falošný pocit bezpečia. Zabralo to. Čoskoro sa vrátila k čítaniu a písaniu poznámok na svoj pergamen. To bol čas pre neho, aby zrealizoval ďalší krok. Zobral knihu a predstieral, že číta. Dokonca niekoľkokrát obrátil stránku. Pravou rukou znova zašiel pod stôl. Dotkol sa jej slabín špičkami prstov. Bolo teplo, takže si vyzliekla habit a mala na sebe len tmavošedú blúzku. Prestal na chvíľu a potom sa dotkol jej slabín znova. Nenápadne sa na neho pozrela, ale tváril sa, že stále číta. Asi sa jej to len zdalo.

Zobral ten istý neposlušný ukazovák a položil jej ho ešte raz na stehno, na vrch jej šedej skladanej sukne. Kúsok po kúsku vyťahoval nahor látku. Vedel, že to cíti, pretože sa zamračila, ale nepozrela sa na neho. Akonáhle bola látka v strede stehna, znova položil ruku na jej stehno a jemne ho pohladil. Ako miloval jej mliečnobiele hladké stehná.

Rýchlo dal ruku preč, pretože okolo nich prešla knihovníčka. Keď bola bezpečne z dohľadu prisunul si k nej bližšie stoličku a dal ruku na operadlo jej stoličky. Dotkol sa palcom jej chrbta tesne nad sponou podprsenky. Pohyboval s ním hore a dolu cez krehkú bavlnu jej blúzky, pričom mal ruku stále na operadle stoličky. Predklonila sa, aby na ňu nemohol dočiahnuť. Podarený človiečik, myslela si, že ho to zastaví? Presunul ruku zo stoličky, nechajúc ju skĺznuť naprieč jej chrbtom, zľahka ako pierko.

Jej ľavá ruka ležala na vrchu stola, tak položil pravú ruku na ňu. Nezdalo sa, že by proti tejto akcii namietala. Stále predstieral, že číta, keď otočil jej ruku dlaňou nahor. Pritlačil na jej dlaň svoj palec. Preplietol si jej prsty so svojimi a pritiahol si ju k ústam, aby pobozkal jej hánky. Druhou rukou si zasunula vlasy za ucho a on zbadal, že sa usmieva. Výborne. Navnaďte ju niečím takým nevinným ako držanie za ruku, či jemný bozk na tú istú ruku a potom ju dorazte. Obe ich ruky presunul pod stôl a nechal ich na jej nohe.

Až doteraz to šlo výborne, pretože si Hermiona neuvedomovala jeho dvojaké úmysly. Bol to ten prípad byť 'milý', aby potom mohol byť zákerný. Stále bolo veľmi ťažké byť dobrý. Draco sa divil ako to dokázal Zjazvená tvár. Pustil jej ruku a ona ju vrátila nazad na stôl, aby otočila stránku v knihe. Nechal ruku na jej stehne. Hral sa s lemom jej sukne povedľa jej kolena. Ešte raz zasunul ruku pod sukňu, tentoraz s jediným zámerom. Chcel sa jej dotknúť tu v knižnici, s ľuďmi naokolo a tentoraz ho nič a nikto nezastaví.

Začal palcom opisovať malé kruhy, kým zvyšok jeho ruky sa kúsok po kúsku posúval k jej nohavičkám. V duchu sa zasmial, keď si pomyslel, že má na sebe nevinné biele bavlnené nohavičky. Mal rád tie nohavičky, viac než iné hodvábne, zvodné, či čipkované veci, čo nosia dievčatá. Pokračoval po kúskoch v ceste nahor, veď ona ho ešte nezastavila, tak si pripadal odvážny. Odvážnejší než by sa mal cítiť. Posunul ruku veľmi blízko k miestu určenia. V skutočnosti sa jeho malíček zľahka obtrel o elastický okraj na nohe. Áno, bavlnené nohavičky. Teraz to vedel. Bol si istý, že sú tiež biele. Podľa všetkého mu neklamala. Pokračoval v pohybe rukou. Bol takmer v cieli, keď znova zovrela jeho ruku, dala ju preč zo svojho stehna a zajačala „nežartujem!"

Hermiona sa postavila, zbalila si knihy a odišla si sadnúť oproti nemu. Usmieval sa. Nevzdá sa tak ľahko. Vyzul si topánky a dotkol sa nohou prednej nohy stoličky. Zdalo sa, že si to nevšimla. Spadlo mu brko na zem, nie naozaj, ale potreboval niečo skontrolovať. Och, och, pomyslel si. Jej nohy boli nepatrne roztiahnuté. Perfektné. Zdvihol nohu v ponožke a položil ju na drevo jej stoličky medzi jej nohy. Okamžite si to všimla. Zovrela nohy spolu, s jeho nohou medzi nimi. Pokračoval v predstieraní, že číta. Uprene hľadela priamo na neho. Hermiona zhodila jeho nohu, nohami po nej dupla a potom sa naklonila dopredu a povedala: „Draco Malfoy, čo máš za problém? Poviem ti to ešte raz a naposledy, sme v knižnici!"

„Áno a ja čítam, tak čo máš na mysli?" Chichúňal sa.

Urobila grimasu, zamračila sa a zdvihla knihy po druhý raz. Zatvoril knihu na znak porážky a zašepkal: „Vráť sa, už budem dobrý, sľubujem."

Potichu povedala: „Draco Malfoy a slová 'budem dobrý' sa navzájom vylučujú. Je to oxymoron!" A s týmito slovami sa presunula k druhému stolu.

Draco si pomyslel, 'fajn, aké drsné'. Postavil sa a už sa chystal odísť z knižnice, keď sa dovnútra prihnal Neville a povedal: „Michael Corner sa vrátil od Sv. Munga."

Draco sa pozrel na Hermionu, ktorá tiež počula Nevilla a prikývla. Zbalila svoje knihy po tretí krát, on jej ich zobral z rúk a odišli s Nevillom pozrieť Michaela.

Jazvy:

Hermiona, Neville a Draco šli spoločne nahor do ich spoločenskej miestnosti. Michael tam sedel, zdraviac všetkých tých milých ľudí okolo neho, ktorí ho chceli privítať. Len čo Hermiona s ostatnými vošli do miestnosti, Michael sa na nich pozrel a trochu sa usmial. Jeho tvár a krk boli zjazvené a jeho tmavé vlasy, ktoré zvyčajne nosil dlhé, boli oholené nakrátko. Hermiona ho takmer nespoznala. Potom, čo všetci povedali svoje 'ahoj' si Hermiona konečne dokázala urobiť cestu k nemu.

„Ahoj, Michael," povedala, zoberúc ho za ruku. Na ruke mal tiež jazvy. Pohladila tie jazvy špičkami svojich prstov.

„Vieš, že si jedna z mála ľudí, ktorí sa ma dotkli? Myslím, že moje jazvy ľudí odrádzajú alebo si myslia, že mám ešte bolesti. Ale nemám, rozhodne nie navonok," povedal, keď sa pozeral na podlahu.

„Ak potrebuješ akúkoľvek pomoc, aby si dobehol svoju prácu, daj mi vedieť," povedala, keď ho stále držala za ruku.

„Budem na to myslieť," povedal a potom pokračoval. „Je mi ľúto, že som zmeškal Terryho spomienkovú slávnosť. Počul som, že to bolo veľmi dojemné."

„Áno, bolo," povedala. „Práve som si uvedomila, že si stratil svojho najlepšieho priateľa a ako ťa to vo vnútri musí bolieť. Neviem akoby som prežila, keby Harry alebo Ron zomreli."

Michael povedal: „Je to ťažké. Vlastne mám pocit, že som stratil oboch svojich najlepších priateľov, keďže Anthony odišiel tiež. Vieš, že ho vyhlásili za nevinného? Po celý čas bol pod kliatbou Imperius. Myslím, že by mu mali dovoliť vrátiť sa do školy."

„Ja nesúhlasím," povedala úprimne Hermiona. „Viem, že sú spôsoby ako obísť Veritasérum a to všetko vyzerá byť príliš príhodné."

„Nuž, kedysi si povedala, že keď ministerstvo očistilo Draca, takže nikto nemá právo súdiť ho. Prečo takto nemôžeš uvažovať o Anthonym?" spýtal sa Michael.

Mal pravdu. Jej vlastné slová sa jej vrátili, aby ju prenasledovali. Nemala rozumný argument, tak zostala ticho. Hermiona sa ospravedlnila a odišla z izby. Draco šiel hneď po nej. Práve keď sa načahovala k dverám svojej spálne, popadol ju za ruku a povedal: „Čo sa deje?"

„Michael," bola jej odpoveď.

„Čo sa deje s Michaelom?" spýtal sa jej.

„Pripomenul mi niečo, čo som povedala a viem, že má pravdu. Takže sa len ťažko môžem dohadovať s mužom, ktorého práve pustili z nemocnice," oprela sa o stenu vedľa jej dverí.

„Čo povedal?" spýtal sa Draco.

„Povedal, že nie je na nás, aby sme súdili Anthonyho, a že keď ho ministerstvo uznalo za nevinného, nemali by sme o tom pochybovať. Pripomenul mi, že kedysi som o tebe povedala presne to isté," ukončila.

„Ty si to povedala o mne?" spýtal sa.

„Áno," pozrela sa na svoje topánky. Naklonil sa k nej a pobozkal ju na líce.

„Vďaka, že ste bránila moju česť, slečna Grangerová," povedal.

„Vďaka, že ste ma pobozkali na líce, pán Malfoy," zasmiala sa.

„Môžem ťa teraz poprosiť pozrieť sa na tvoje nohavičky? Len aby som upokojil svoju myseľ?" navrhoval.

„Si nemožný," vzdychla.

Draco sa usmial a povedal: „Ale napriek tomu ma podľa všetkého miluješ, tak poď na to."

„Poďme do mojej izby, ty nadržaný pubertiak," usmiala sa.

Vošli do jej izby a Hermiona vykríkla. Všade bola akási krv; mohla len dúfať, že po celej jej izbe bola len zvieracia krv. Krvou bolo napísané slovo 'Humusáčka' všade po celej izbe. Hodila sa Dracovi okolo krku a povedala: „Kedy to skončí?" Všetci počuli jej výkrik a pribehli.

Draco ju vytiahol z izby a povedal Zachariasovi Smithovi: „Choď po jedného z aurorov, ktorí sú umiestnení zvonka v hlavnej chodbe."

Každý začal nakúkať hlavou do jej izby. Prišiel Michal, pozrel sa do vnútra, nahlas zaklial, ušiel do svojej izby a zatreskol za sebou dvere. Dvaja aurori sa prihnali po chodbe a povedali všetkým študentom, aby opustili miestnosť. Nikomu nedovolili odísť z chodby, čo znamenalo, že všetci zmeškali večeru.

Po dvoch hodinách výsluchu každého študenta povedala riaditeľka študentom, že môžu ísť dole do Veľkej siene, že im kuchynskí škriatkovia pripravia neskorú večeru. Hermiona bola stále v Dracovej izbe, sediac na jeho posteli. Sedel vedľa nej. Nemohol uveriť, že sa to znova začína. Zdalo sa mu čudné, že v deň, keď sa vrátil Michael, začali znova hrozby. Práve toto povedal aurorom. Bolo mu to jedno. Nemal rád Michaela Cornera. Nemal ho rád ani predtým a teraz len preto, že bol popálený, to neznamenalo, že ho začne mať rád.

Vošiel Bill Weasley a povedal: „Hermiona, prečo sa zatiaľ nevrátiš nazad do Mušľovej chalúpky? Mohla by si sa učiť odtiaľ. Len na pár dní."

Pozrela sa na Draca, potom na Billa a povedala: „A čo Draco? Ani on tu nie je v bezpečí."

„Hermiona, prosím, choď," povedal Draco. Zajtra je piatok, tak vynecháš len dve hodiny. Oddýchni si tento víkend. Vráť sa v pondelok. Budem v poriadku."

„Nie, nedovolím im, aby ma prinútili odísť," zakričala a postavila sa. Vyrútila sa do takmer prázdnej chodby. Len dvaja aurori a pár profesorov tam stále bolo. Všetci sa na ňu otočili, keď zajačala: „VYLEZ VON, TY BASTARD! Ukáž sa! Chcem boj! Budem s tebou bojovať!"

Draco nadvihol obočie, pozrel sa na Billa a povedal: „Myslím, že toto je tvoja odpoveď, ale vďaka za návrh."

„Daj na ňu pozor," Bill prešiel po chodbe k jednému z dvoch aurorov.

„Poďme dole na večeru, Grangerová," povedal Draco pritiahnúc si ju za rukáv.

„Kde dnes v noci spím? Zapečatili kúzlom moju izbu, aby ju prezreli kvôli ďalším dôkazom," povedala, keď kráčali dole po chodbe.

Kráčal za ňou a práve keď vychádzala z otvoru v portréte, povedal: „Mohla by si zostať v mojej izbe, nemyslím si, že by si to tá stará bosorka všimla."

Keď prešiel aj on, zostal stáť hľadiac priamo do tváre ich riaditeľky. „Akú starú bosorku ste mali na mysli, pán Malfoy?" spýtala sa a dodala „neodpovedajte." „Pokiaľ ide o to, kde bude slečna Grangerová spať, už som jej pripravila izbu v učiteľskom krídle. Keď bude chcieť, môže tam zostať celý víkend, keďže odmietla návrh profesora Weasleyho." Otočila sa k Hermione a povedala: „Keď sa najete, príďte ku mne do kancelárie a ja vám ukážem, kde tá izba je. Pán Malfoy môže prísť, ale verte mi, nebudem tolerovať žiadne nemiestne správanie. Ak sa budete cítiť bezpečnejšie, keď tam v noci zostane, môže spať na gauči."

Draco sa uškrnul, ale riaditeľka sa otočila k nemu a povedala: „Nepodceňujte staré bosorky pán Malfoy, stále vás jedným okom sledujem," a odkráčala po chodbe.

Draco zobral Hermionu za ruku, ešte raz sa otočil smerom k tej bosorke a povedal: „Prisahám, ona je naozaj stará bosorka. Vieš, že som ju mohol nazvať ešte horšie." Otočil sa nazad k Hermione, ale ona sa uprene pozerala na podlahu. „Čo je?" spýtal sa.

„Nechcem ísť dole na večeru. Myslím, že pôjdem pohľadať profesorku, aby mi ukázala tú izbu teraz. Zostaneš so mnou v noci, hoci na gauči?" spýtala sa. „Nechcem zradiť dôveru profesorky McGonagallovej."

„S tebou zostanem kdekoľvek Hermiona, to by si mala vedieť," usmial sa. Zobral ju za druhú ruku, pritiahol si jej telo k svojmu a ešte raz ju objal. Mal v úmysle zostať s ňou či by s tým tá bosorka súhlasila alebo nie.

Neville a Luna prinášajú do veci jasno:

Hermiona otvorila dvere na izbe, kde mala zostať. Profesorka McGonagallová jej povedala, že tam zostane až do pondelka. Bola to príjemná priestranná izba, s vlastnou kúpeľňou a výklenkom, ktorý bol zakrytý záclonami, ktoré ukrývali posteľ. To pripomenulo Hermione, že nemá nič na oblečenie ani osobné veci ako šampón, mydlo, či zubnú kefku. Sadla si na červený plyšový gauč a hneď na to ako sa posadila, sa ozvalo zaklopanie na dvere.

Zakričala: „Kto je to?"

„Malfoy, Lovegoodová a Longbottom," povedal Draco.

Hermiona sa zasmiala nahlas a povedala si v duchu: „To znie ako muklovská právnická firma," a išla ich pustiť dnu.

Luna vošla prvá a povedala: „Riaditeľka nám povedala ako nájsť túto izbu. Povedala, že je chránená heslom. Mala by si nám povedať heslo a odteraz už nepustiť nikoho, až kým nepovie heslo. Vieš, že si vlastne nevedela, kto je vonku."

Draco sa pozrel na Hermionu a skoro sa zasmial. Hermiona ho ignorovala a povedala: „Máš pravdu, Luna. Heslo je 'vážka' a budem tu celý víkend, tak dúfam, že ten víkend strávite tu so mnou."

Neville začal klásť nejaké jedlo na malý stôl v rohu a povedal: „Priniesli sme ti trochu jedla, mala by si sa najesť."

Posadila sa a rada začala jesť pozornosť, ktorú jej priniesli. Neville povedal: „Draco nám povedal o havranoch a vlkoch."

„Ach, naozaj?" spýtala sa Hermiona, pobavene.

„Sedeli sme spolu na večeri, musel som sa o niečom rozprávať," obhajoval sa Draco, keď si sadal na gauč.

„Svitlo mi, že ak tí vlci boli animágovia potom to pravdepodobne boli Terryho bratia," povedala Luna. „Pretože viem, že Terry bol animágus a že bol vlk."

Hermiona vyskočila zo stoličky a povedala: „Luna si si istá?"

„Áno, zvykli sme sa o tom často rozprávať. Bol vždy ku mne veľmi milý a zvykol sa mi zdôverovať, keď sme boli mladší," povedala Luna, sediac na podlahe veľa ohniska.

„A ja som tiež rozmýšľal, Hermiona," vyhlásil Neville, sediac na stoličke vedľa gauča. „Nemyslím si, že má Michael Corner niečo do činenia s tým, čo sa dnes večer stalo v tvojej izbe."

Hermiona sa prenikavo pozrela na Draca a povedala: „Čo si im ešte povedal, akej farby mám dnes na sebe nohavičky?"

„Áno, biela bavlna," povedala Luna.

Draco si zakryl hlavu, čo bolo múdre, pretože ho zasiahol vankúš. Hermiona sedela na druhej strane gauča a neprestala na Draca nevraživo zazerať, až kým Neville znova neprehovoril.

„Ak vlci boli animágovia, potom nimi boli možno aj havrani. Mala si dnes poobede otvorené okno?" spýtal sa Neville.

„Áno, pretože je tak teplo," vysvetľovala Hermiona. Zrazu vyskočila z gauča a prešla k Nevillovi. „To perfektne dáva zmysel, Neville! Keby tí havrani boli animágovia, jeden z nich mohol vletieť do mojej izby, premeniť sa na človeka a spôsobiť tú spúšť a potom tým istým spôsobom odísť. Možno to vysvetľuje ako zničili naposledy naše izby. Mali by sme to povedať aurorom!"

„Už sme to urobili," povedala Luna, kým si párala vlnu zo svojho svetra. Je dobré, že sa konečne máme čoho chytiť. Veci začínajú zapadať na miesto," povedala Hermiona.

„Dojedz, maličká," vyhlásil Draco. „Potrebujem ísť do svojej izby a zobrať si odtiaľ niečo na spanie, zubnú kefku a potreby a potom som hneď späť."

Keď už vstával k odchodu, Hermiona k nemu pribehla a povedala: „Prines mi tiež niečo na spanie a azda aj čisté tričko, ktoré si môžem obliecť v sobotu a nedeľu, pretože sa nemôžem dostať do svojej izby. „

„Pôjdem s Dracom a prinesiem ti nejaké šaty z môjho šatníka," povedala Luna. Vstala a vyšla von z dverí.

Hermiona stuhla. Nenatiahne si na seba nič od Luny. Draco sa diabolsky zaškeril, pretože vedel na čo myslí. Prišiel k nej, objal ju a povedal: „Zajtra na vyučovanie si môžeš obliecť tieto isté šaty, takže potrebuješ len niečo na zajtra večer. Pomôžem jej vybrať niečo primerané a potom v sobotu pôjdeme do Rokvillu a dostaneme všetko, čo potrebuješ, vrátane nočnej košele, nejakého oblečenia a bielych bavlnených nohavičiek." Znovu sa usmial a pobozkal ju na ústa. Smial sa celou cestou k dverám.

„Neville, prečo si ty a Luna nezoberiete pyžamá a neurobíme si dnes večer pyžamový večierok tu v tejto izbe?" povedala Hermiona.

Keď to hovorila, vedela, že sa Draco zvrtne nazad a že posledným, kto sa bude smiať, bude ona. On sa skutočne stočil, práve keď Neville vstal zo stoličky a povedal: „Skvelý nápad! Nechaj ma nech to poviem Lune!" Vybehol dvermi.

Draco sa vrátil k nej so zúženými očami a hnevlivým výrazom na tvári. Schmatol ju za ramená a povedal: „Si niekedy taká diabolská," a ešte raz s ňou zatriasol a odišiel ku dverám.

„Vyučuje ma sám majster," povedala, keď prišla až ku dverám. Prekročil prah, otočil sa tvárou k nej; stála na špičkách a pobozkala ho na líce. Potom mu priamo pred nosom zabuchla dvere a smiala sa dobrú minútu. Mohol počuť ako sa smeje, keď kráčal po chodbe. Pomyslel si, 'aspoň že sú tam okolo postele záclony a ja poznám všetky druhy utišujúcich kúziel'. Znova sa usmial a rozbehol sa, aby dohnal ostatných.

Keď sa trojica vrátila k Hermioninej izbe, Luna povedala heslo. Keď vošli dovnútra, všimli si, že Hermiona má okolo seba na podlahe samé pergameny. „Čo robíš?" spýtal sa Draco, keď zložil svoju tašku hneď pri dverách.

„Zapisujem všetko, čo viem o tom, čo sa stalo tento rok, od prvého odkazu až po to, čo sa stalo dnes večer. Tiež si zapisujem zoznam podozrivých a obetí," povedala držiac dva ďalšie pergameny.

Draco jej zobral zoznam 'podozrivých' a povedal: „Stále máš na zozname Cornera a Goldsteina."

„Myslím, že by na tom zozname mali byť," odpovedal Neville skôr než mohla ona.

„Tak Corner zapálil sám seba?" spýtal sa Draco a hodil pergamen nazad Hermione, ktorá sedela na podlahe.

„Niekto dopísal tú prísadu na tabuľu a ja som to nebola," pripomenula Luna. „A niekto tiež ukradol pôvodný zoznam s prísadami a tá osoba by musela byť nejako v miestnosti, ak to nebol ani jeden z nás."

„O tom neviem, ale niečo iné ma už chvíľu znepokojuje," odhalil Neville. „V ten prvý deň, vo vlaku po tej nehode na moste. Bol to nápad Michaela Cornera, aby sme šli všetci pešo na hrad. On bol ten, kto navrhol, aby sme zavolali Hermionu nech ide a vlastne on mi povedal, aby som sa nepýtal Draca." Neville sa posadil na podlahu vedľa Hermiony. „V skutočnosti, jeho presné slová boli: „Uisti sa, aby si ju nežiadal ísť s nami pred Malfoyom, pretože my nechceme, aby ten darebák išiel s nami'."

„HALÓ!" zakričal Draco.

„Jeho slová, nie moje," dosvedčil Neville.

„To je trochu zvláštne. Myslela som, že to bol tvoj nápad, aby sme šli," povedala Hermiona zmätene.

„Nie, bol to Michael," povedala Luna. „A bol veľmi naštvaný, keď zistil, že sa Malfoy rozhodol ísť tiež a spomeň si Neville, aký naštvaný bol, keď s ním Hermiona odišla preč. Neustále hovoril niečo také ako 'ako mohla odísť s tým smrťožrútom' a podobné veci."

Hermiona zapisovala všetky tieto nové skutočnosti na svoj pergamen. Dokonca aj Draco si pomyslel, že prišli na niečo, ale povedal: „Dosť pátrania na dnes večer. Som unavený a potrebujem sa vyspať."

„Dievčatá do postele a chlapci na zem a gauč," povedala Hermiona, zobrala si tričko, ktoré jej podal Draco a zamierila do kúpeľne, aby sa pripravila do postele.

Prišiel k dverám a potichu povedal: „Myslel som si, že ty a ja budeme na posteli."

„Dnes večer nie Draco, bolí ma hlava," povedala a zatvorila pred ním dvere.

Buchol na dvere a povedal: „Nikdy som si nemyslel, že budem počuť také úbohé ospravedlnenie. Znovu hovorím, že nie si normálna!" povedal túto poslednú časť Nevillovi a Lune.

Luna mu nevenovala pozornosť, pretože pridávala niečo na jeden z Hermioniných zoznamov. Neville sa posadil do rohu, zdvihol knihu a povedal: „Prečo si neľahneš na podlahu, nepredvedieš ďalší záchvat o všetkom tom sexe, ktorý nemáš, ako si to urobil naposledy? Možno by ju to prebralo."

Draco zdvihol vankúš a rovnako ako predtým Hermiona po ňom, hodil ho presne do Nevillovej hlavy. Neville nemal čas uhnúť, a tak ho vankúš zasiahol priamo do tváre a vyrazil mu knihu z rúk. Zasmial sa, odhodil vankúš, zdvihol knihu a pokračoval v čítaní.

Draco si sadol na gauč a uvedomil si, že to bude dlhá a frustrujúca noc.