Dôverne známe miesto

Preklad: Jimmi

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.

wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/36/A_Familiar_Place

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.

Časť XXXVI.

Plačem nad tebou:

Draco plakal tak dlho, že už viac v sebe nemal sĺz. Ležal pri vchode do malej kobky, kde ležala na podlahe mŕtva. Nemohol sa dokonca ani dotknúť jej tela, poslednýkrát ju objať. Hneď ako sa pokúsil z komnaty odísť, zistil, že nemôže. Nepovedal nikomu kam ide a Dean Thomas povedal, že si nevie spomenúť na cestu. Aj tak by Dean nebol schopný určiť polohu miestnosti bez Bystrohlavčana alebo Slizolinčana, pretože sa sama ukáže len členom jednej z týchto dvoch fakúlt. Dean tiež nevedel heslo, aby ho vpustil vchod do miestnosti. Bude vedieť niekto iný na škole ako sa dostať k tejto miestnosti? Bude niekto vedieť heslo, ak aj nájdu túto miestnosť?

Nezáležalo na tom. Nechcel bez nej viac žiť. Takto sa cítila, keď si myslela, že je mŕtvy? Ak áno, potom pocítil ešte viac výčitiek za to, čo urobil predtým za to, že spôsobil, že prešla takouto úzkosťou a bolesťou. Otočil sa, aby sa na ňu pozrel ešte raz. Odkedy vošiel do tohto priestoru nepohla jediným svalom. Ani raz nevidel, že by sa zdvihla či klesla jej hruď. Bola mŕtva. Ten bastard ju zabil. Začal sa knísať sem a tam a slzy, o ktorých si myslel, že dávno vyschli, mu začali znova tiecť.

„Grangerová! Prosím, prosím, poď ku mne. Milujem ťa, nebuď mŕtva. Prečo si mŕtva?" Stále plakal a volal jej meno.

Hermiona nevedela či dokáže vydržať ešte minútu jeho plaču. Ak ľudské srdce dokáže puknúť, tak jej srdce sa rozbilo na milión kúskov. Pokúsila sa s ním komunikovať vo svojej mysli, ale bol príliš utrápený, aby sa otvoril a načúval. Bude pokračovať. Keby len stíchol a upokojil sa, bola si istá, že ho dokáže prinútiť, aby ju počul.

Hermiona vedela, že ich puto je silné. Prosím počúvaj, Draco.

Prešlo veľa hodín. Konečne zaspal. Mohla počuť pravidelné zvuky jeho dýchania. Musí to skúsiť teraz. Musí s ním nejako komunikovať. Myslela na neho a na nič iné okrem neho. Predstavila si jeho tvár, jeho hlas, jeho telo. Myslela na okamih, keď spoznala, že ho miluje. Myslela na ich prvý bozk. Úporne sa sústredila na to, keď sa prvýkrát milovali. Bola pripravená. Bola pripravená komunikovať s ním. Povedala mu vo svojej mysli, že neodišla, že je nažive. Prosím, snaž sa počúvať.

Začínala byť vyčerpaná s jej myšlienkami ako jej jedinou spoločnosťou. Nedokáže to urobiť. Nemohla ho prinútiť, aby ju vypočul. Plakala vo vnútri. Taktiež vo vnútri umierala.

Draco sa prebudil a na chvíľu zabudol, kde je. Mal sen. Snívalo sa mu o tom, kedy si prvýkrát uvedomil, že ju miluje. Snívalo sa mu o ich prvom bozku a potom o tom, ako sa prvýkrát milovali. V jeho sne nebola mŕtva. V jeho sne mu povedala, že je stále nažive. Hneď sa pozrel na ňu, na jej mŕtve telo na kamennej podlahe, jeho sny sa zmenili na prach a znovu čelil krutej realite. Keď spal, sa mu vlastne snívalo, že s ním komunikovala. Teraz, keď bol hore, vedel, že to nie je možné.

Myslel na ňu. Pokúsil sa zamerať svoje myšlienky len na ňu. Keby jej len mohol dať naposledy vedieť, koľko pre neho znamenala. Ako veľmi ju ľúbil. Dokonca aj keby nebola viac vo svojom tele, keby sa len mohol dotknúť jej mysle, jej ducha alebo duše a len jej povedať poslednú vec, o ktorej zo všetkého najviac chcel, aby vedela, potom by zomrel spokojný. Zatvoril svoje oči a myslel na to jediné znova a znova a znova: „Milujem ťa, milujem ťa."

Posadil sa chrbtom k stene, viac sa nepozeral na jej telo. Zatvoril znova oči a sústredil sa na tú jednoduchú myšlienku ešte raz. Poskytovalo mu to určitý pokoj. Možno ho nejako môže počuť a dozvedieť sa, čo jej život pre neho znamenal. Ako veľmi zmenila jeho život. Ako ho jej láska zmenila k lepšiemu. Rozprával sa s ňou vo svojej mysli od srdca, ako keby ho mohla naozaj počuť.

'Milujem ťa, Grangerová. Bola si tým najlepším v mojom živote. Keby že tu zomriem, aspoň zomriem s tebou a s vedomím, čo tvoj život pre mňa znamenal. Bola si pre mňa všetkým, moje svetlo, môj záchranca, moja budúcnosť, moja minulosť a môj celý život. Prosím, vypočuj ma. Navždy ťa budem milovať a keď naše životy odídu z tohoto sveta na druhý svet, jedna vec zostane, jedna vec bude večná a to moja láska k tebe.'

Dokončil svoje myšlienky, ale nechal oči zatvorené. Mal svoj prútik a rozmýšľal nad tým, že si sám zoberie život. Pre neho nemal jeho prútik iného využitia. Už sa pokúšal a vyčerpal všetky kúzla, čo poznal, aby sa k nej dostal alebo aby sa dostal z miestnosti. Teraz ich možno jeho prútik aspoň spojí v smrti.

Vytiahol prútik a držal ho v prstoch. Zrazu začul slabý hlas, niekde v hĺbke svojej duše a ten vravel: 'Tiež ťa milujem, prosím vypočuj ma. Som práve tu. Nie som mŕtva. Prosím, vypočuj ma."

Otvoril oči a odsadol si od steny. Mohol odprisahať, že hlas, ktorý počul, patril jej. Otočil sa, aby sa ešte raz pozrel do kobky a uvidel ju v tej istej polohe v akej bola odvtedy, čo prvýkrát vošiel. Nepohla sa. Stále vyzerala mŕtva. Pokúsil sa upokojiť svoju myseľ ešte raz. Znovu zatvoril oči. Pomyslel si: 'Ak si tam, povedz mi, rozprávaj sa znovu so mnou, chcem ťa vypočuť. Chcem počúvať.'

'Draco, som tu. Nie som mŕtva. Prosím, ver mi. Musíme sa odtiaľto dostať. Prosím, neplač už viac. Sľubujem ti, som tu. Vo vnútri môjho tela. Prosím, prosím.'

Vedel, čo počul. Otvoril oči, pozrel sa znova na ňu a povedal: „Hrom do toho, Grangerová! Ak si tam, radšej sa ukáž! Neviem aký druh čiernej mágie je v tom, ale ukáž mi, že si tam! Pohni sa, dopekla! Dýchaj! Urob niečo! Pohni rukou, očami! Prekliate peklo, ukáž mi, že si nažive!"

Postavil sa. Začínal byť hysterický. Zošalel? Bola naozaj tam alebo len kričal na mŕtvolu? Položil obe ruky na bočné steny vchodu a zakričal znova: „Buď mi ukážeš, že si tam alebo sa strašne na teba naštvem. Budem si myslieť, že ma nemiluješ! Ak ma miluješ, pohni sa!" Možno ak sa jej bude vyhrážať, pohne sa.

Chcela sa pohnúť. Chcela sa mu ukázať. Veľmi sa snažila. Pokúšala sa s ním komunikovať, ale bolo to zbytočné. Bol teraz príliš rozčúlený. Nesústredil sa. Stratila spojenie. Volal na ňu určite každou prezývkou, na ktorú si spomenul. Dokonca sa jej vyhrážal, že ju zabije, ak sa nevráti do života. Chcela sa na tom zasmiať, ale nedokázala ani to.

Znovu sa posadil, podľa všetkého rezignoval. Nuž, Hermiona si pomyslela, že sa môže vzdať, keď chce, ale ona nemala v úmysle dať sa tak ľahko odradiť. Sedel pred dverami, oddelený neviditeľnou prekážkou a pokračoval v huhňaní nesúvislých vecí. Priala si, aby konečne zavrel ústa, tak aby mohla premýšľať!

„Ihneď sklapni, Malfoy!" Začul hlas vo svojej hlave. Tento bol skutočný. Vedel, že bol.

„Ja sklapnem, Grangerová, keď ty pohneš svojou prekliatou rukou. Pohni len prstom," povedal nahlas.

Sústredila sa na to, aby pohla palcom. Nemyslela na nič iné. Hermiona blokovala všetky ostatné myšlienky. Blokovala jeho hlas. Chcela, aby sa jej palec pohol úplne každým kúskom a vláknom jej bytia. Len pohni palcom. Konečne bol ticho a civel na ňu veľmi dlho. Nebolo to nič platné. Nechcela sa pohnúť. Bola mŕtva.

Skoro už cúvol, aby sa znova oprel o stenu, keď to zbadal. Vedel, že videl, že jej palec sa pohol. Len o zlomok. Ten najmenší, skoro bezvýznamný pohyb. Ale pohla sa. Pohla svojím palcom.

Nikto by nemal podceňovať Hermionu Jane Grangerovú:

Thomas Mankin bol vždy bystrý a rozvážny typ muža. Vždy všetko plánoval. Udalosti dnešného dňa nenaplánoval. Draco Malfoy bol nažive, nuž už nie dlho, ale zatiaľ bol nažive. Podviedli ho. Nájde ich a prinúti ich zaplatiť. Bol si istý, že je za tým Bratstvo havranov. Vždy boli pokryteckými dobrákmi. Áno, nájde ich a prinúti ich tiež zaplatiť za všetky ich hriechy.

Našiel tajný úzky prechod von z hradu. Videl, že všade okolo sú aurori. Potreboval sa dostať dosť ďaleko od pozemkov hradu, aby sa mohol premiestniť. Zatiaľ nebola žiadna možnosť, že by mohol odísť hlavnou bránou. Rozbehol sa k Zakázanému lesu. Ukryje sa tam, až kým nebude mať pocit, že je bezpečné, aby sa odvážil opustiť pozemky. Bola tam jaskyňa, ktorú používalo Bratstvo počas jeho školských rokov na Rokforte na uvedenie všetkých. Iste by to dokázal nájsť a skryť sa tam. Potrebuje čas na premýšľanie. Toto nemal naplánované. Nemal v pláne, že Hermiona Grangerová príde na celú pravdu.

Všetci aurori, profesori a Hermionini priatelia boli v podzemí, hľadajúc tajnú komnatu. Dokonca profesor Flitwick, ktorý bol hlavou Bystrohlavu povedal, že o nej nikdy nepočul. Bill im povedal, že asi musia počkať, kým príde Don Boot a jeho bratia, určite budú vedieť ako sa tam dostať. Harry pripomenul, že zatiaľ môže byť Hermiona mŕtva. Harry sa tiež znepokojoval o Malfoya. Boli už v podzemí niekoľko hodín a ešte ho nezazreli. Určite by boli doteraz na neho narazili.

Zatiaľ v tajnej komnate Draco vedel, že si veci nepredstavuje. Vedel, že videl, že pohla palcom. Pohol sa slabo, takmer vôbec, ale pohol sa. Povedal: „Hermiona prosím, pohni sa znova. Viem, že nie si mŕtva. Si tam niekde. Pohni sa. Bojuj, nech je to akékoľvek kúzlo, ktoré na teba použil. Pohni sa kvôli mne. Ak ma miluješ, prosím, pohni sa."

Hermiona sa snažila. Nikto nikdy nebude vedieť ako strašne sa snažila. Hermiona vedela, že ľudský mozog je veľmi mocná vec a že priemerný človek využíva iba najmenšiu časť mozgu. Jeho moc a zázraky ešte len budú objavené. Snažila sa logicky presviedčať samu seba, že jej myseľ je silnejšia než akýsi elixír, ktorý jej mohol dať Mankin. Ak sa bude sústrediť dosť dlho, môže urobiť čokoľvek. Hermiona strávila celý svoj život tým, že verila, že tvrdá práca, usilovnosť a vytrvalosť ťa môžu dostať kdekoľvek na svete a nemala v úmysle vzdať sa tohto názoru len kvôli tomu, že nejaký šialenec jej dal akýsi prekliaty elixír. Preberie sa.

Draco na ňu ticho uprene hľadel. Možno potrebovala viac času. Možno musí byť chvíľu ticho. Možno sa každý okamih pohne znova. „HERMIONA GRANGEROVÁ, DOSTAŇ TEN SVOJ ZADOK OKAMŽITE SEM!" nakoniec zakričal. Toľko pokiaľ ide o ticho.

Zdalo sa, že to zaberá. Z nejakej bizarnej príčiny sa zdalo, že to má vplyv. Znova pohla svojím palcom. Pohla s ním hore a dolu. Bol viac než šťastný, viac než nadšený. Zajačal znova: „HNEĎ SEM PRILEZ, POTREBUJEM ŤA!"

Tentoraz sa jej hlava pohla o zlomok. Kľakol si na kolená a naklonil sa smerom k vchodu. Na sekundu zabudol, že nemôže vojsť do miestnosti. Pokúsil sa prekrížiť prah, ale nešetrne bol zrazený na zadok. Kľačal pred miestnosťou a povedal, tentoraz jemnejšie: „Milujem ťa, prosím, pohni sa zase."

Jej hlava sa znova pohla. Posunula sa trochu nabok. Hermiona pracovala usilovnejšie na tom, aby sa pohla než kedy pracovala na niečom v celom svojom živote. Chcela to viac než kedy vôbec niečo chcela. Vydala slabý ston. Znovu bol na pokraji sĺz, ale z úplne iných dôvodov. „Poď sem, Hermiona. Poď ku mne," povedal zlomeným hlasom.

Tentoraz sa ruka, na ktorú nedovidel, tá, ktorá bola na druhej strane jej tela, presunula na jej brucho. Jej hlava sa už úplne presunula nabok. Zdalo sa, že prichádza k vedomiu. Mal by ešte niečo povedať? Čo tu ešte bolo k rozprávaniu? Chcel sa po nej načiahnuť v najhoršom prípade. Povedal: „Verím v teba, Hermiona. Viem, že prídeš ku mne. Prosím, poď ku mne. Tak veľmi ťa potrebujem."

Hermiona sa úplne pretočila na bok. Bolo to pre neho také dôležité, že sa postavil, vyskočil do vzduchu a zakričal: „Áno!" Zohol sa v páse a znovu položil svoje ruky na obe strany vchodu. Prikazoval: „To je dobré Grangerová, ale teraz potrebujem, aby si otvorila oči. Otvor svoje oči kvôli mne. Ak ma miluješ, otvoríš kvôli mne oči."

Jediné, čo si Hermiona pomyslela, bolo: 'Myslí si, že toto sú slová povzbudenia?" Sama chcela otvoriť oči. Potrebovala ho vidieť. Potrebovala ho. Pomaly otvorila oči. Ešte nič nevidela. Všetko okolo nej bol také tmavé a chmúrne. Ako keby Draco dokázal vnímať to, na čo myslí, zasvietil svoj prútik a zdvihol ho, držiac ho nad hlavou. Uvidela ho. Ešte nemohla rozprávať. Mohol ju vidieť? Pozeral sa jej priamo do očí. Vyzeral v strašnom stave. Jeho tvár bola špinavá, fľakatá a jeho oči boli červené.

„To je skvelé, Hermiona. Myslel som si, že si mŕtva. Potrebujem, aby si sa pokúsila vzchopiť sa a vyplaziť sa von z tej miestnosti. Nemôžem vojsť a dostať sa k tebe. Poď von ku mne," povedal, keď položil svoj prútik na podlahu a natiahol svoje ruky k nej.

Ležiac na boku, načiahla sa s tou rukou, čo bola pod jej telom a pokúsila sa priplaziť k nemu. Naozaj, naozaj sa snažila. Zvládla pár centimetrov, ale to bolo všetko. Klesla na chrbát na tvrdú podlahu z dlaždíc. Potrebovala oddych aspoň na chvíľu. Znova zatvorila oči a prestala sa hýbať.

Znova začal kričať. Všetko možné; nazýval ju ulievačom. Pochyboval o jej láske k nemu. Povedal, že je lenivá a hlúpa. Čo? Bol bláznivý. Mal by si skúsiť vyviaznuť niekedy z vegetatívneho spánku a uvidíš, či potrebuje odpočívať. Bolo to ťažšie než sa zdalo.

Draco konečne prestal kričať. Teraz znova skoro plakal. Hanbil sa. Prečo kričal na to úbohé dievča? Dokonca ani nevedel aké kúzlo alebo kliatbu na ňu ten muž použil. Možno naozaj mala dušu na jazyku a on ju tu nazýva toľkými menami. Posadil sa znova oproti múru, viac sa na ňu nepozeral. Nebolo to nič platné. Obaja tu zomrú, tým si bol istý. Keby ju ešte raz mohol objať, potom by aspoň zomrel šťastný. Teraz zomrie sám, bez kúska dôstojnosti, pretože na ňu jačal a nazval ju všetkými možnými menami, všetkými, na ktoré si spomenul, okrem volania ju humusáčka. Teraz zomrie mysliac si, že ju nenávidí.

Zatvoril oči a modlil sa za rýchlu a bezbolestnú smrť. Možno ak sa bude dosť silno sústrediť, začuje jej hlas vo svojej hlave, naposledy... „Draco," začul. Otvoril oči. To nebolo v jeho hlave. Prišlo to zvnútra tej malej tmavej kobky. Odstúpil od steny, pozrel sa dovnútra a ona sa posunula skoro úplne ku vchodu. Stále bola na boku, ale jej oči boli znovu otvorené.

Povedal: „Hermiona, myslel som si, že si mŕtva."

Čo mala na to povedať? „Teraz sme vyrovnaní," zvládla zamrmlať. Chcel ju chytiť, ale stále bol oddelený od nej neviditeľnou stenou.

„Hermiona, musíš sa preplaziť von. Nemôžem vojsť a zobrať ťa," žiadal.

„Nemôžem, som taká unavená," povedala, zatvoriac oči ešte raz. Tentoraz na ňu nekričal. Nechá ju odpočívať, aspoň teraz vedel, že je nažive. Sledoval ako dýcha, dnu a von. Vedel, že predtým nedýchala, ale teraz áno. Nevedel, aký druh zázraku sa stal, ale v skutočnosti mu to bolo jedno. Nebola mŕtva a to jediné malo pre neho význam. Nikdy znova nepodcení Hermionu Grangerovú.

Po prinajmenšom dvadsiatich minútach otvorila znova oči. On bol ten, kto tentoraz nepohol ani svalom. Uprene na ňu po celý čas pozeral. Povedal: „Dosť odpočinku pre krásu Grangerová, pretože sa naozaj musíme dostať odtiaľto von, do pekla."

„Dobre," povedala odhodlane. Hermiona sa zhlboka nadýchla, vzoprela sa na rukách a potiahla ešte trochu svoje telo. Teraz bola vo vchode. Pohla sa ešte troška, prekročila prah a keď to urobila, popadol ju za ruky a vytiahol ju zvyšok cesty von do chodby.

Držal ju v náručí, keď kľačal na podlahe. Jej telo bolo stále ochabnuté a bez energie, ale jej oči boli otvorené, kvôli slzám, ktoré z nich padali. Tiež plakal. Kolísal ju sem a tam v náručí. Pobozkal jej čelo a potom vlasy. Ako mohol dovoliť, aby sa jej niečo také stalo? Takmer ju stratil. Položil ju jemne na chrbát na podlahu, vyzliekol si svoj habit a zakryl ju ním. Ľahol si vedľa nej, položil jednu ruku pod jej hlavu a druhú ponad jej telo. Kolísal ju v bezpečí svojich rúk a pobozkal ju jemne na pery. Pozrela sa na neho a slza jej stekala po tvári. Bozkom ju dal preč a povedal: „Teraz si v bezpečí. Nedovolím nikomu, aby ti ublížil."

„Vezmi ma preč, Draco," prosila.

„Nemôžeme odísť. Potrebujeme, aby nás niekto našiel. Snažil som sa dostať von celý večer a nedokázal som to," vysvetľoval.

„Nie, ak sú vo vnútri dvaja, dvaja musia odísť, ak nepoznáš heslo. To kvôli tomu si nemohol odísť, pretože nevieš heslo, aby si odišiel," povedala mu. „Ale teraz by si mal byť schopný odísť so mnou."

„Ako toto vieš?" spýtal sa zvedavo.

„Mankin mi to povedal," povedala, trochu strojene. „Draco, je to on. Vždy to bol on s pomocou Deana. Zabil Terryho, vyhodil nás všetkých do vzduchu, dokonca použil na profesora Stephensa kliatbu Imperius. Stephens sa ti chcel pomstiť, ale nechcel, aby si zomrel. Mankin a Dean sú bratia a chceli, aby si zomrel, pretože smrťožrúti zabili ich skutočného otca."

Držal ju v náručí opretú o jeho hruď a povedal: „Toto všetko viem, maličká." Postavil sa, nadvihol ju zo zeme ako keby nevážila ani pierko a začal ísť smerom ku dverám. Magicky sa pre nich otvorili, rozpoznali, že tam boli dvaja a jeden z nich bol Slizolinčan. Utekal preč z toho diabolského malého priestoru tak rýchlo ako len mohol. Zabočil na rohu a uvidel Dona Boota.

Draco a Don:

Don pribehol k dvojici. Nedokázal si spomenúť na čas, kedy sa mu viac uľavilo. „Dean Thomas mi povedal, čo je to za miestnosť, v ktorej ste a ja som si hneď pomyslel na bystrohlavskoslizolinskú izbu. Vďakabohu, že ste nažive." Načiahol sa po Hermionu a zobral ju z Dracových rúk. Normálne by Draco namietal, ale bol taký unavený a slabý. Cítil sa totálne vyčerpaný.

„Kde sú ostatní?" spýtal sa Draco.

„Niekde tu dole," vysvetľoval Don, „počúvaj Malfoy. Neviem ako ty, ale ja chcem, aby ten bastard Mankin zomrel. Keď ho chytia aurori, pošlú ho k súdu a potom do väzenia. Väzenie je pre neho príliš dobré. Pripravil o život môjho malého brata. Milujem svoju rodinu viac než čokoľvek iné a chcem, aby za to zaplatil. Myslím, že viem, kde je. Pravdepodobne nemôže opustiť školské pozemky odvtedy, čo sa to tu hemží aurormi. Chcem, aby si zobral Hermionu hore a potom mi sľúbil, že nikomu nepovieš, že som vás našiel. Musím ho nájsť a nechcem, aby o tom niekto vedel."

„Idem s tebou," naliehal Draco. „Mám rovnaký dôvod ako ty, aby som ho zabil. Obaja ju zoberieme hore a potom odídeme. Možno sa ti zíde pomoc."

Don prikývol. Stále mal Hermionu v náručí. Začali bežať po chodbe, keď uvideli Billa, Harryho a pána Weasleyho. Hermiona vyzerala taká maličká a nehybná. Prvá vec, čo Harry povedal, bolo: „Nie je mŕtva, že nie?"

„Nie, ale nie som si istý, aký druh čiernej mágie na ňu použil, ale niekoľko hodín vyzerala mŕtva, bez pohybu a dokonca bez dýchania," povedal im Draco. Hnali sa s ňou do nemocničného krídla.

Keď už tam boli, madam Pomfreyová ju nedokázala úplne oživiť. Bolo to, ako keby bola v hlbokom spánku a k tomu ešte nadmerne potrebovala spánok. Zo všetkých ostatných pohľadov a zámerov bola v poriadku. Liečiteľka každému povedala, aby ju nechali osamote a nechali ju spať. Ešte nevedela, čo je s ňou zle, ale spánok bol liekom na mnohé choroby.

Draco a Don stáli v rohu, plánujúc čo urobia ďalej. Rozhodli sa, že nájdu Mankina, povedia mu, že Don zachránil Draca, ale že je Hermiona mŕtva, dokonca aj keď nevedeli, či im uverí alebo nie. Bolo im jedno, či im uverí. Len chceli jeho smrť.

„Počkáme do rána. Dnes večer nedokážeme odísť z hradu bez odhalenia," povedal Don. „Okrem toho potrebuješ trochu spánku a jedlo. Do úsvitu je len pár hodín. Choď si trochu pospať. Dnes večer nikam neodíde. Bude stále tu, počká na nás. Bude si priať, aby sa nikdy nenarodil." A s týmito slovami Don odišiel z nemocničného krídla.

Harry a Ron sedeli pri jej posteli. Draco sa rozhodol, že ich nechá sedieť s ňou. Ľahol si na posteľ vedľa jej a zatvoril oči. Don mal pravdu, potreboval trochu spánku.

Nevedel ako dlho spal, keď ju začul ako volá jeho meno. Vyskočil tak náhle, že takmer spadol z postele. Všimol si, že jej priatelia už odišli. V nemocničnom krídle bola tma. Rýchlo hodil pohľad von jedným oknom. Čoskoro vyjde slnko. Aj tak musel vstávať. Prevrátil sa na druhú stranu a povedal: „Volala si na mňa?"

„Áno, poď sem," povedala a natiahla k nemu ruku. Chytil ju za ruku, priložil si ju k ústam, opatrne ju pobozkal a priložil si ju na hruď. Posadil sa na posteľ, položil svoju druhú ruku na jej čelo a potom na jej líce.

„Počul si ma, keď som sa snažila s tebou komunikovať?" spýtala sa.

„Áno a počul som ako si mi povedala tiež sklapni," povedal s jemným úškrnom.

„Len som potrebovala, aby si bol ticho, aby som sa mohla sústrediť," vysvetľovala.

„Naozaj som si myslel, že si mŕtva a je mi to ľúto," povedal potichu.

„Prečo je ti to ľúto? To nie je tvoja chyba," pripomenula mu.

„Je mi to ľúto, pretože ty si si týždeň myslela, že som mŕtvy. Ja som si myslel, že si mŕtva len pár hodín a skoro som zo zármutku prišiel o rozum, takže sa ospravedlňujem." Zohol sa a pobozkal ju na čelo.

„Viem, čím si prešiel a láme mi to srdce. Počula som ťa po celý čas," povedala. Pokračovala, aby vysvetlila všetko, čím prešla, kým bola pod vplyvom elixíru. Povedala mu o tom, ako jej Mankin vysvetlil, že napokon zomrie, ale že bude plne pri vedomí až do konca. Povedala mu, čo jej Mankin povedal o profesorovi Stephensovi a o výbuchu a o všetkom ostatnom. Povedala mu, ako išla do archívneho krídla, aby našla Mankinove záznamy, pretože ho podozrievala už dlhú dobu.

Draco bol prvý človek, ktorému všetko povedala. Bol nahnevanejší než kedykoľvek predtým, po tom čo mu povedala, čo ten bastard urobil. Chcel, aby zaplatil, teraz ešte viac ako predtým. Po tom čo mu vyrozprávala svoj príbeh, povedala: „Počula som teba a Dona Boota dole v podzemí. Prosím, nechoď po ňom sám. Prosím, povedz to niekomu, nemôžem ťa teraz stratiť, nie po tom všetkom." Plakala. „Prosím Draco, neopúšťaj ma. Nechcem, aby si zomrel."

Nevedel, čo jej má na to povedať. Nechcel jej klamať, tak jej nesľúbi, že nepôjde pohľadať toho muža, pretože pôjde. To bolo niečo, čo musel urobiť. „Musím to urobiť. Nikdy nás nenechá na pokoji. Vždy nás tam vonku bude mátať. Treba, aby to skončilo hneď." Pokúsil sa utešiť ju svojimi dôvodmi, čo však malo opačný efekt.

„Nechoď." Plakala dokonca ešte silnejšie. Bola takmer bez seba. „Ak pôjdeš, zober ma so sebou. Chcem ísť s tebou."

„Nie, je asi lepšie, že si stále myslí, že si pod vplyvom tej kliatby a ak budeme prestierať, že si myslíme, že si mŕtva. Keď ho nájdeme, povieme mu, že ma Don zachránil z tej miestnosti. Nemusí vedieť, že si v bezpečí."

Hermiona povedala: „Draco, toto ťa nerobí lepším od neho a ty si lepší. Si oveľa lepší muž než on. Ak pôjdeš po ňom, aby si si vynútil svoj vlastný druh pomsty, ponížiš sám seba na jeho úroveň. Nechaj na ministerstve potrestať ho. Pravdepodobne dostane rozsudok smrti, pretože pripravil o život tak veľa ľudí. Dokonca mi povedal, že predtým použil ten elixír na ľuďoch. Je to chorý a zvrátený muž a takíto muži nepoznajú žarty, tak prosím nechoď. Nenaučil si sa nič od Voldemorta?"

„Áno, je to chorý a zvrátený bastard, ale poviem ti, Grangerová, nemal ma podceniť. Muž, ktorý takmer stratil lásku svojho života je rovnaká hrozba ako on. Zabijem toho bastarda a zabezpečím, aby už nikdy neublížil živej duši, kým žije, čo dúfam, nebude dlho!" Draco stál teraz nad jej posteľou. Bol taký nahnevaný, že jeho tvár očervenela. Pustil jej ruky. Nebol nahnevaný na ňu. Bol nahnevaný na Mankina. Bol rád za svoj hnev. To spôsobí, že pomsta bude sladšia.

Hermiona za ním natiahla ruku, plačúc. „Draco, prosím, nechoď. Zostaň kvôli mne! Ak ma skutočne miluješ, zostaneš."

Už kráčal smerom k dverám, vtedy sa vrátil a sadol si na jej posteľ. Neuľavilo sa jej na dlho, pretože povedal: „To kvôli mojej láske k tebe idem!"

Práve vtedy vošla na oddelenie madam Pomfreyová. Počula Hermionu plakať. Prišla k jej posteli a povedala: „Nesmie sa rozrušovať, pán Malfoy, takže by ste mali odísť. Pôjdem zobrať niečo, aby sa upokojila."

Išla nazad do kancelárie po nejaký elixír. Draco sa znova postavil a povedal,: „Niekedy ľudia musia urobiť to, čo musia urobiť. Sľubujem, že nezomriem." A rozbehol sa von z miestnosti. Otočil sa ešte raz, aby sa pozrel na jej plačúce telo, ktoré ležalo chatrne na nemocničnej posteli. Znova sa otočil nazad k dverám a vybehol pohľadať Dona Boota.

Hermiona na neho zakričala. Harry Potter, ktorý bol po celý čas vonku pred nemocničným krídlom, sediac na podlahe tesne za dverami, vbehol na oddelenie, keď začul jej výkrik. Privolala ho k sebe a porozprávala mu celý príbeh, o elixíre, o tajnej komnate a o tom, čo plánujú Draco s Donom. Harry šiel pohľadať Billa. Nevedel kam išli, ale musel ich nájsť. Nemohol dovoliť, aby Draco prešiel z blata do kaluže. Musel udržať Draca nažive, aj keď len kvôli Hermione.