Saske nebol žiadny hlupák. Nenechal šéfa mlokov vyrozprávať ten monológ len tak z nudy. V skutočnosti tu neboli lem dve veci ktoré pútali jeho myseľ, ale tri. Už od prvého momentu vytváral plán na porazenie svojho súpera. Neustále zbieral všetky dostupné informácie, ktoré len mohol. Jeho podprahová analýza došla k bodu kedy už boj bol úplne nevyhnutný.
Bol si dobre vedomí, že osoba pred ním je nadmieru schopný bojovník. Dôkazom toho boli i obidve porazené samurajky a pritom on sám mal problém sa vyrovnať čoby len jednej. Lenže už nie je taký aký bol pred tým, keď bojoval so Satsuky.
.
Ako náhle sa jeho oponent začal stavať do bojovej pózy, aktivoval prekliatu pečať. Ohnivé fľaky začali pokrývať jeho telo.
Šéf mu chcel na to niečo povedať, ale z výrazu mladíka mu bolo jasné, že už žiadne slová nepomôžu. Jediným ťahom odhodil svoj plášť i so slameným klobúkom, zatiaľ čo ladne zoskočil z kameňa.
.
Ak by Saske nemal aktívny Šharingan nepostrehol by ako prudko na neho vyrazil. Je rýchly.
Bleskovým krokom prebleskol kúsok od neho a z boku sa na neho zahnal palicou, lenže istý meč už vykrýval výpad. Ich zbrane sa skrížili a čo chvíľa sa ozývalo rinčanie výpadov dopĺňané o dupot úkrokov.
.
Obaja do toho šli riadne už od začiatku, ale nebolo pochýb, že obaja zatiaľ len testujú silu toho druhého. Bolo jasné, že takto sa nikam nedostanú, i cez to skúšali rôzne výpady, ale ani jeden nebol dostatočne dobrý.
Ako výpady pokračovali vystriedali pomerne širokú paletu pohybov.
.
Na moment sa zastavili keď meč smeroval kolmo na šéfovu hlavu, ale bol zablokovaný priečne palicou.
Len jediná sekunda, kedy boli takto zakliesnený, stačila na to aby obaja aktivovali genjutsu. Avšak tak ako predtým i teraz sa genjutsu ihneď rozpadlo v nepríjemnú bolesť v hlave u obidvoch.
.
Uskočili dostatočne vzad, aby simuntálne poskladali pečate. V mihnutí oka leteli proti sebe dve gule, jedna z vody a tá druhá z ohňa.
Ako náhle sa zrazili nastal výbuch a okolie zahalila hustá hmla. Jeden druhému sa stratili z dohľadu.
.
Takto to nepôjde, je nehorázne silný. Ak by nebolo prekliatej pečate už by som to nedal. K tomu všetkému som bez výbavy.
Nie tak celkom, ešte más mňa môj drahý. Chi, chi, chi.
.
Hm. Tak sa do toho pustíme.
Ách. Zaprorokovala, prejdúc do bezbrannej pózy, hrajúc sa na dámu z vyšších kruhov v ťažkej chvíli. Kto by si pomyslel, že budem pomáhať Učíhovy? Ale keď on je bezo mňa tak bezradný, skutočne nemám na výber.
.
Istý konkrétny Šharingan sa zatočil do ďalšieho štádia. Kde kto by povedal, že ide o Mangeko Šharingan, ale čierne znaky duše sa len prevrátili splynúc svoje brušká do čiernej šošovky. Tento výsledok bol dosiahnutím spoluprácou medzi ním a Kyuubi-Naruto skrz prekliatu Orochimarovu pečať. Tá samotná značka sčervenala, rozliala sa do ohnivo červeného kruhu a z jej stredu na novo vyrástla čierna prekliata pečať, ktorá nadobudla podoby aké mali jeho oči. Z toho miesta začal unikať prúžok oranžovej čakry.
.
„Ako vidím konečne to začínaš brať vážnejšie." Pochválil ho šéf, keď hmla zoslabla natoľko, až na seba mohli vidieť. „Takže je i na mne, aby som postúpil na ďalšiu úroveň. Tekkai!" Až jeho telo pokryla kovová čierna, hrdo napoľ hruď. „Tak sa pozrime aké triky máš v zálohe. Dúfam že ma nesklameš."
.
Mladík sa zhlboka nadýchol, postavený do pozície s napriameným mečom na svojho súpera. Prestúpi jednou nohou vpred a zatiaľ čo jeho prázdna ruka šla dlaňou vpred, tá druhá šla vzad stále s hrotom čepele namiereným na súpera. Oranžová čakra zaliala čepeľ, keď sa na jej hrote začala formovať žiarivá guľa.
.
Rýchlym priamočiarym švihom vpred tú guľu poslal závratnou rýchlosťou vpred a rázom nabrala na rozmeroch.
Mních ju len tak za použitia svojej palice chcel odchýlil a poslať na hor. Lenže reakcia tejto gule bola inšia než očakával a daná vec vybuchla. Mních bol donútený ustúpiť skokom vzad, ale to už sa na neho zboku vyrútil Saske. Priamočiarym výpadom mu mieril na torzo.
.
Palica sa v šéfových rukách zatočila ako ventilátor, čím sa dráha meča zmenila. Oblúkovým švihom sa s ňou zahnal na bok nastávajúceho, lenže ten sa zvrtol a šliapol na ňu. Výsledkom toho bolo, že mladík od neho odletel dostatočne rýchlo čo mu dalo priestor aby poskladal pečate.
.
* Katon: Housenka no Jutsu * (Oheň: Technika bájneho ohnivého fénixa)
.
Táto malá medzera stačila na to aby bol šéf zasypaný spŕškou firebalov nie väčších ako lopty, ale o to rýchlejších. Veru sa i bravúrne musel oháňať aby sa väčšine tých útokov vyhol, alebo ich aspoň nechal vybuchnúť skôr než sa dotkli jeho tela.
Saske na záver poslal lopty veľmi na tesno, kedy posledný Fireball bol poriadne veľký. Cieľ si toho úskoku v čas všimol a z miesta sa odkopŕcol skrz škáru v útokoch.
Nastala reťazová explózia zakončená čiernym oblakom dymu.
.
Len čo sa mu podarilo uniknúť z plameňov a explózií, ten mních ani len na moment nezaháľal a dal sa do behu aby si našiel lepšiu pozíciu.
Učíha ho sledoval a ďalšie skladanie pečatí na seba nenechalo čakať. Jeho protivník si to zamieril priamo na neho v snahe minimalizovať efektivitu ostreľovania.
.
* Katon: Ryuuka no Jutsu * (Oheň: Technika dračieho ohňa)
Z mladíkových úst sa vyvalil neustáli prúd ohňa ktorý sa rozostúpil do všetkých strán. Priestor medzi touto dvojicou sa zahalil do plameňov. Cieľ sa snažil utiecť ale útočníkovi stačilo, aby upravil ťah a rázom z toho bol dlhý pás plameňa chmátajúc po svojej koristi.
.
* Suiton: Suijinheki * (Voda: Vodná stena)
Proti plameňom vyrazila mohutná stena z vody.
Saske mal čo robiť, aby stihol uskočiť vlne ktorá by ho inak splavila z plošiny do údolia pod ňou. Len čo doskočil sledujúc ako vody ubúda sa preľakol. Pohľadom vyhľadal tie dve v bezvedomí či ich ten útok nespláchol.
.
„Žiadne obavy o svojom okolí mám prehľad." Oznámil mu šéf. „Ale pokiaľ máš o ne starosť, kúsok vyššie je malý výklenok na ktorý sa zmestia. Dovolím ti ich ti tam odniesť. Aspoň bude o jednu starosť menej."
Saského pohľad nasledoval hlas až pokiaľ neuzrel mnícha. Tekkai bola preč a takisto i väčšina jeho oblečenia, odhaliac tak pohľad na Aqua-mana. Pohľadaného Aqua-mana, alias dokonalú kombináciu medzi človekom a morským tvorom. Jeho pokožka sa v mesačnom svite leskla modrejúcim svitom. Dobre tvarované telo a peknú tvár kazili len tie čierno čierne sklenené oči a špicaté zuby v ústach.
„Ale poviem ti: Ty si teda číslo. Ako sa dalo očakávať schopnosť zabíjať si vypiloval do peknej výšiny, ešteže ja som piloval i obranu. Bez Tekkai by som bol už riadne osmažený."
.
Zatiaľ čo ho mních chválil Kyuubi-Naruto si z neho uťahovala. Chi, chi, chi. Ani si nešklbol obočím. Ó, aké strašidelné. A to som čakala, že si aspoň poriadne zanadávaš.
...
.
Musí to byť pre teba zdrvujúce. Vypľul si na neho čo sa len dalo a on to ustál bez zranenia. Chi, chi, chi. Tak čo vymyslíš ako ďalšie?
...
.
Aqua-man sa usadil na svojom balvane veľkoryso dovoľujúc svojmu oponentovi aby tie dve presunul na miesto ktoré spomenul.
.
.
Na čistinke v lesíku padol k zemi posledný mlok, ktorý sa odhodlal na tanec so štyrmi dievčinami v svadobných šatách. Už i posledná z nich uvoľnila svoju prekliatu pečať a i cez to ako moc boli unavené a zadýchane, i tak sa zmohli aby sa zišli na jednom mieste.
Tá Podráždená bola tak vyčerpaná, že už len ležala rozvalená na tráve nevysloviac jedinú poznámku. I Tichá s Rozvážnou klesli do trávy sužované bolesťami.
Postupne im ale dochádzalo, že je konečne po boji a na ich tvárach sa začínali zračiť úsmevy.
Poslednou stojacou bola Veselá. Radostne z plných pľúc zvolala na celé okolie, že to konečne dokázali. Rozpažiac rukami s veľkým úsmevom žuchla medzi nich. Netrvalo dlho a s úľavou na duši sa rozosmiali.
.
Čochvíľa sa k nim pridal z diaľky i istý neľudský smiech.
.
Úsmevy naraz vystriedalo zdesenie. Tie čo mohli obrátili svoje zraky k miestu istého dopadu. Niečo sa tam narovnalo... bola to Naga ktorá znovu vstala.
.
Jeho zachrapčanie mrazilo krv v žilách. „Už je to dávno čo som dostal tak riadne po papuli." Povzdychol si, následne pohliadnuc na ne. „Tak dievčatká, užili ste si voj pocit víťazstva? Pretože nastal čas, aby ste sa z toho sna prebudili." Pohľad na ich zdesené výrazy ho nádherne pobavil. „Ale no táák. Čo by som to bol za muža činu, ak by ma také krásavice dokázali skoliť? Hovorím to znovu, neopovažujte sa ma podceňovať!" Na chvíľu sa znova rozrehotal, až musela zalapať po dychu.
Dievčatá neverili, že by taký pád mohol niekto prežiť len s poškrabanými šupinami, ale zakrvavená čeľusť a od nej stále odkvapkávajúce kvapky krvi značili že napriek tomu ako vystupuje, vnútorne to schytal riadne.
.
Po ďalšej chvíľke podišiel kúsok k nim užívajúc si ich nenávistné výrazy. Kvetina na jeho hrudi už dávno bola na druhom svete a ten jeho motýlik na krku sa už len ťažko dal nazvať spoločenským doplnkom. „Ale, ale dievčence, nezabudli sme na pár vecí? Napríklad že mám tuhý korienok a v tejto podobe ešte tuhší. Keď k tomu pridám jednu maličkosť, ktorá rozhodla o vašej prehre, bude vám do smiechu. Šéf nás totižto všetkých neustále nabádal, aby sme sa čo najviac vzdelávali, zdokonaľovali vo všetkých smeroch a také hovadiny." Vyceril zuby zhlboka sa nadýchnuť. „Vybral som si prvú pomoc. Ale s tým rozdielom, že som sa špecializoval výhradne na seba." Zaceril sa škodoradostne. „Síce v tom nie som nijako extra dobrý, stačí to na to aby som sa lamákom, ako napríklad vy, liečil priamo pod nosom zatiaľ čo si užívali pocitu že to majú v suchu." Klapol čeľusťou. „Nechápali ako to, že dokážem znovu a znovu vstať keď ma zriadili tak, že by jeden potreboval doktora. Premohol som mocnejších než som ja vďaka tomu že som to ja." Síce mal na tvári niečo ako úsmev, ale v momente šiel jeho hlas dole. „Takže ani vy nepočítajte s tým, že ma dokážete poraziť. Vlastne som už vyhral." Znovu sa rozosmial ignorujúc zúfalé pohľady žien pred ním.
Dievčatá vyzerali zdrvene, prekliata pečať, ktorú doteraz používali, si vyžiadala za svojej služby obrovskú daň. I samotný pohyb im spôsoboval nemalé bolesti a na znovu vyvolanie preklatej pečate nemali dosť síl, takže na boj mohli zabudnúť. Teda až na Veselú ktorá preukázala sklony dobre znášať prekliatu pečať. Možno to bolo kvôli jej atletickému telu, alebo spôsobu života, ale ako jediná z nich skončila predchádzajúce boje s akou takou rezervou. Odhodlane vstala a so svojou dvojzubou kópiou mierila preč od svojich spoločníčok. Ušla niekoľko desiatok krokov do oblúku vražedne zazerajúc na predáka.
.
„O čo ti ide?" Riekol zmetene všimnúť si ako ho obchádza udržujúc si od neho odstup. Potom mu to došlo. „Cha! Tak to je dobré! Ty ma vyzývaš? Ty, sama?" Pobavil sa. „Cha! Prímam tú tvoju trápnu výzvu, aspoň tie ostatné môžu pozerať na to čo ich čaká. Do jednej ste prázdne palice, keď ste si mysleli, že máte šancu nado mnou vyhrať. Mali ste sa vytratiť ešte keď ste mali možnosť, teraz nastane váš koniec." Gestom jej poručil aby začala.
Založila si tú vidlicu pod pazuchu, poriadne sa sústrediac na skladanie pečatí.
.
* Suiton: Suidan no Jutsu * (Voda: technika vodnej strely)
Napla svoju hruď a z úst vypustila tenký vysoko-tlaký prúd vody.
.
Ten mieril priamo na Nagynu hruď, ale on sa stihol zvrhnúť do otočky schovajúc sa za svoj chvost.
Ako sa otáčal okolo svojej osi, tak sa dopadajúci prúd doslova trieštil o stále sa pohybujúcu šupinatú stenu. Síce útok zanechával brázdu, ale k žiadnemu prerazeniu šupín nedošlo. Nepomohlo ani, keď sa snažila mieriť na medzery, pretože sa tomu ihneď prispôsobil.
Strnula v šoku, keď jej došlo, že práve vyplytvala Eso ktorým ho mohla rozrezať v pol, alebo aspoň nepríjemne porezať.
.
Predák nespokojne klapol jazykom, keď už bolo po útoku. „Tomu hovoríš vodná technika? Tak ľahko som sa tomu ubránil. Ale neboj i ja mám dáke to ninjutsu naučené. Tak ti aspoň predvediem ako také jedno má vyzerať." Zo svojími pahýľovymi rukami poskladal niečo čo pripomínalo pečate. Následne klesol na svoje ruky ako jašterica, či ako by chcel začať robiť kliky a našponoval hubu.
.
Veselá zhíkla, keď dve sekundy na to sa už dívala na prichádzajúcu desať metov vysokú Tsunami.
Uchopila tú svoju kópiu, švihla s ňou do vzduchu. Ozval sa vysoký rezonančný zvuk ako keby zasiahla niečo tvrdého a kovového. Jej zbraň sa rozvibrovala rezonančným zvukom ako jedna obrovská ladička hudobných nástrojov.
Až sa tá vlna prihnala vyskočila priamo proti nej. Obojručne držiac tú rezonujúcu ladičku sa s obratnosťou gymnastky zahnala voči vodnej stene. Kus vodnej masy, ktorý ju mal zasiahnuť a spláchnuť sa začal ohýbať do strán. Tým sa vytvorila trhlina cez ktorú preletela.
.
* Suiton: Mizu Kamikiri * (Voda: Vodný krájač)
Časť vody z cunami sa obtočila okolo hrotov jej zbrane. S bojovým pokrikom zatočila tou vidlicou až sa z ukradnutej vody stal cylinder, ktorý sa každou otočkou splošťoval naberajúc tvar i rýchlosť kotúčovej píli. Po pár zatočeniach tento rotujúci disk hodila po Predákovi.
Oblúkom zaletel pred Nagu a len čo sa dotkol zeme vyrazil ako splašené koleso závratnou rýchlosťou na svoj cieľ, zanechávajúc za sebou hlbokú brázdu.
Šupinatec za pomoci svojich zvieracích inštinktov ukročil na stranu. V jeho prospech hral i pre Veselú nepríjemný fakt, že jej mierenie nebolo najlepšie. Síce tak krátko po vyvolanej tsunami nebola jeho mobilita dva krát najlepšia, ale i tak to stačilo aby sa zväčša vyhol. Burácajúci disk sa prehnal okolo neho zanechávajúc za sebou stopu.
Lenže, nebol dostatočne rýchli. Asi tak metrový kus konca predákovho chvosta letel na opačnú stranu než išlo jeho telo. Rotujúci disk rozrezal ešte niekoľko desiatok metrov zeminy než voda stratila súdržnosť a rozšpliechala sa do okolia.
.
Ako na ten úkaz šokovane zazeral nezmohol sa na jediné slovo.
Zato jeho sokyňa sa náramne zazubila zatiaľ čo, ledva dosadla na rozbahnenú pôdu. Len tak-tak sa vyhla tomu, aby nespadla tvárou priamo do blata. „Čo to má byť za ninjutsu? To si mi chcel ukázať takú slabotu? Mala som za to že na fórky som tu ja." Pohŕdavo na neho pozrela. „Len samá hrubá sila a žiadne čaro. Stačilo mi z nej ukradnúť len toľkoto vody aby som ti ukázala ako pravý Suiton vyzerá. Hlúpe dieťa s hlúpo veľkými rečami ako aj svalmi."
.
Nechápavo sa na ňu pozrel, ako na otravný hmyz a až po troch sekundách sa jeho výraz skrivil rozčúlením. „Ti jedna malá!... Si myslíš, že si vtipná? To si myslíš?... Nie... nie si! Si otravná ako poletujúci komár čo bzučí u uší keď sa ti chce spať! Ani jeden z tých tvojich fórkov sa už nedá počúvať!"
„Zaujímavé, žeby som ti ukradla i posledné zvyšky sebaúcty?" Zatvárila sa prekvapene.
.
Ale jeho nervy povolili. Zahučal na ňu tak hlasno, že stratila rovnováhu a upadla ne zem. Potom dodal: „Ukradni si toto!" Znovu poskladal pečate a znovu šiel do kliku, avšak tentoraz jeho našponovaná tlama nemierila na veselú ale na jej spoločnícky.
S dokorán otvorenými očami pozorovala ako sa druhá tsunami vyvalila na jej bezbranné kolegyne. „NIEEEEEE!" Zavrešťala, rozbehnúť sa priamo na neho.
.
Jedno z jeho červených očí sa zameralo na ňu prezrádzajúce zlosť a nenávisť. Sledovalo každý jej krok až k jej výpadu na jeho hlavu. So zavrešťaním zaborila celou svojou silou kópiu do jeho lebky, ale i tak predák ani len nežmurkol pokiaľ jeho technika nebola dokončená. Vrieskajúc na neho tlačila celou svojou váhou snažiac sa mu prebodnúť jeho hlavu. Avšak bez sily prekliatej pečate to nebolo dosť a jej dvoj-zubec uviazol na jeho lebke.
.
Trvalo niekoľko ďalších sekúnd než sa pomalými trhanými pohybmi natáčal k nej.
„Ty mizerné decko!" Zavrešťala na neho ledva udržujúc slzy, ale on sa konečne mohol hýbať natoľko, aby sa po nej zahnal. „Ghaa!" Protiľahlou rukou ju chytil za krk a až sa narovnal tou druhou si vytrhol tú kópiu z hlavy.
.
Zatiaľ čo ju škrtil, veľmi ťažko dýchal, vychutnávajúc si každý prejav jej bolesti, ignorujúc prúd krvi valiaci sa z jeho vlastnej hlavy. „Ako sa ti páči tento vtip?" Povolil zovretie aby mohla prehovoriť, alebo len kvôli tomu aby ju ihneď neodrovnal.
„Ghaa! Za všetko sa raz budeš spovedať! Ako si len mohol? Ghaa!" Cedila medzi stonaním.
.
„Ako som len mohol?" Zatriasol sa jeho hlas. „Ako som len mohol?!" Zúžili sa jeho zreničky na minimum. „Tak ti predvediem ešte raz, ako som mohol! A tento krát, sa k nim pripojíš. Cha! Pokiaľ to dáka náhodou prežila tak konečne môžete skapať spoločne!" Šmaril ju smerom kde predtým boli tie tri.
Slušne sa preletela, ale k jeho prekvapeniu, jej dopad bol spomalený vodnou bublinou, ako keby dopadla na meký vankúš.
.
Nechápavo zaostril svoj zrak, aby uzrel postavu stojacu medzi štvoricou žien, ktoré všetky ešte stále dýchali.
Bielovlasý chlapík priemernej postavy vo fialovom oblečení bez rukávov zložil veselú priamo k ostatným. Jeho škodoradostný uškrnúc odhalil radu žraločích zubov.
.
Predák sa zarazil. Vôbec nevedel ako má zareagovať a len tak na neho tupo zazeral. „Čo je to za Hipstera1?"
.
.
.
Medzitým Orochimaru v potemnenom odvodňovacom kanále stretol osobu, ktorá si to mierila smerom k utajenej kúpeľni. Zastavili sa len niekoľko metrov od seba.
Statný muž nevyzeral nijako výrazne okrem jeho nonšalantného výrazu a vražednej aury. Až jeho oči prezradia, že nie je spokojný s tým koho stretol. „Vážne... Dnes mám zlý deň. Kto by si pomyslel, že na takomto mieste narazí na jedného z legendárnych Sanínov?"
.
„Ale, ale, to je mi ale prekvapenie, byť slávnym má predsa len niečo do seba. Tak povedz čím si ty výnimočný?
„Výnimočný?... Ničím zvláštnym, len som dostal za úlohu niekoho nájsť. Plahočím sa týmito kanálmi už peknú dobu stopujúc istú nezvestnú osobu. Vlastne ani neviem ako dlho som tu dole, avšak stopa smeruje za vás. Tak by som bol rád ak by ste ma nechali prejsť, moc by to pomohlo." Znel znudene, ale z jeho slov mu bolo jasné, že si uvedomuje ako mocný Orochimaru je.
.
„Oho, myslím, že mám tak celkom ucelenú predstavu o koho sa jedná. Lenže sa obávam, že nemôžem nikomu dovoliť, aby ešte nejakú dobu vyrušoval."
„Zlý deň." Povzdychol si statný muž. „Aká je možnosť, že sa v pomerne blízkej dobe rozhodnete svoj postoj zmeniť?"
.
„Obávam sa že máš skutočne zlý deň, kvôli istému sľubu ktorý som z veľkorysosti dal."
„To je od váš veľmi šľachetné. Rád by som sa vrátil a vzal to inou cestou, ale mám pocit že by sme sa stretli znovu."
.
„Trefné."
„Ajaj, veľmi by som rád ak by toto bolo len nedorozumenie a nešlo by nám o tú istú osobu."
.
„FuFuFu. Máš ten najhorší deň pretože zaiste nám ide o tú istú osobu. I keď mne ide o viac osôb."
„Tak to sa ospravedlňujem Orochimaru sama, ale musím Vás požiadať aby ste ma nechali prejsť."
.
„Odvážne slová. A ak odmietnem?"
„Tak potom budem musieť do toho vložiť všetko." Bez zaváhania zlomil tobolku ukrytú v jeho prste čím spustil svoju premenu.
.
Sanín to celé sledoval s blaženým úsmevom na tvári. Čochvíľa sa díval na statného človeka-krokodíla stojaceho na zadných so žiarivo rubínovo červenými očami.
.
„Oho? Toto by mohla byť tá najlepšia voľba, aké to šťastie mi padá k nohám. Možno je to karma z dobrých skutkov."
„Nie som si istý čo tým myslíte, ale aligátor je prirodzeným lovcom hadov." Zasipel neľudským hlasom.
.
„Tak mi potom dovoľ, aby som si ťa najskôr otestoval, ako moc si vhodný. Ak uspeješ budeme v našom rozhovore pokračovať."
„Prepáčte, ale nemám čas..."
.
Krokodíl sa pripravil k výpadu, ale skôr než stihol čokoľvek, Orochimaru si nevídanou rýchlosťou zahryzol do prsta a svojou krvou potrel zložitý diagram na jeho ruke ukrytý pod jeho rukávom.
* Hebi no umi. * (More Hadov)
V ten moment z jeho rukávov začalo vyliezať či priam vylietať, neúmerne veľké množstvo hadov, rôznych veľkostí a farieb. Bolo ich tak veľa, že v priebehu sekúnd tato masa zaplavila kanál ako prívalová vlna.
.
Krokodíl urýchlene uskakoval vzad, aby si udržal odstup od tohto syčajúceho mora. Každý jeden z hadov mal svoju pozornosť zameranú len na neho a každý si chcel do neho hryznúť.
.
Až posledný had opustil rukáv a vydal sa do temného kanála, ostal Sanín bez pohybu stáť počúvať vzdialené zvuky boja. Prevažne tam bol rev po ktorom nasledovalo hromadné trhanie hadích tiel. Ich pán s nadšením čakal na výsledok tohto boja.
Po niekoľkých minútach boj ustal a po ďalších si to krokodíl prekráčal znovu na miesto kde predtým stál. „Ak dovolíte už žiadne testy." Kanál bol presiaknutý pachom krvi protivníkov ktorých práve zmasakroval.
.
„FuFuFu. To nebude problém, prešiel si."
„Necháte ma teraz prejsť?"
.
„..." Hadí muž mu na to neodpovedal a naďalej tam len tak stál.
Krokodílí muž pochopil. „Tak to mi potom nedávate moc na výber." Presne ako bojovník kung-fu sa postavil do bojového postoja vyzývajúc svojho protivníka.
.
Orochimaru sa rozchichotal až mu po chvíľu zabehlo a trošku sa rozkašlal.
Avšak isté chorobné prvky toho kašlania neunikli krokodílovej pozornosti. „Tak to vyzerá, že nakoniec to nemusí byť pre mňa až tak zlý deň." Usmial sa trošku.
.
„Pravdepodobne nemáš ani poňatia, tak ta nebudem zaťažovať drobnosťami, ale... z toho čo si práve povedal usudzujem, že si bol odhodlaný so mnou bojovať i cez to, že si nevedel o tomto hendykape."
„..."
.
„Aké bláznivé rozhodnutie. Mám rád ku všetkému odhodlané osoby. Ale nezabúdame, že stojíme proti Sanínovy, že nie? Tak mi povedz čo je na tebe tak výnimočné."
„To že uprednostňujem mlčanie nad zlato." V rubínových očiach tohto tichého predátor sa rozhorelo nezmerné odhodlanie. Prekrížil si svoje pahýle na hrudi sústrediac sa na svoje vnútro.
.
*Kaimon ((Prvá) brána otvorenia) otvoriť! *
Ozvalo sa hlasité zabúšenie srdca.
.
„Hm?" Zbystril Sanín.
.
* Kyuumon ((Druhá) brána odpočinku) otvoriť! *
Prišlo druhé zabúšenie srdca a krokodílie svaly sa jemne zachveli. K tomu všetkému sa objavil nepatrný opar čakry vychádzajúci z jeho tlamy ako keby to bola kondenzovaná para.
.
„Oho?"
.
*Tekkai!*
A do tretice sa jeho telo zalialo metalovou čiernou.
.
„Vynikajúce!" Nadšene prehlásil Orochimaru, ale to už krokodíl napínal svoje svaly k výpadu. Ale ešte predtým než k nemu došlo, Sanín na neho namieril rukáv z ktorého vystrelil veľký had. Tak veľký, že keď otvoril svoju papuľu nebolo azda žiadneho miesta kam by sa v tom kanále dalo uhnúť.
Ale krokodíl si s tým hlavu nelámal. Zastavil tú roztvorenú papuľu tak že o hornú čeľusť sa zaprel rukami a o dolnú jednou nohou, zatiaľ čo tá druhá a chvost poslúžila ako podpera aby sa nezvalil na zem. Hneď na to s tou hlavou zatočil tak intenzívne až vzniklo prepätie na krku plaza, ktoré viedlo k okamžitej smrti ohromného hada. Šmariac ho o stenu kanála pohliadol na svoj cieľ, na Sanína. Napol svaly a bleskovo k nemu vyrazil až sa kameň na ktorom predtým stál rozpadol na kúsky.
.
Oro na neho namieril druhý rukáv a z neho vyrazilo niekoľko jedovatých hadov.
Bez problémov ich rozdrápal na franforce prevaliac sa cez krvavú sprchu až k Sanínovy.
.
Ten sa po prvý krát prestal usmievať. Z každého rukáva vyrazili jeden had ktorý mu vypľul meč do každej ruky. S nimi sa odhodlal brániť, ale ešte predtým nechal tých dvoch hadov skočiť po súperovi.
Krokodíl ich jediným pohybom roztrhal ako by boli z papiera. Následne uchopil obidve čepele a rovno ich ulomil.
.
Vyzeralo to že chorý hadí muž mal proti nabudenému jašteričiemu teraz už len veľmi malú šancu, ale i tak to nevzdával. Ustúpil o krok vystreliac po ňom dvojicu veľmi úzkych a rýchlych hadov. Dlhý ako povrazy sa ihneď začali ovíjať okolo mohutného teľa aby ho znehybnili.
Lenže ani na chvíľu ho to nezastavilo. Posledným krokom mohutný krokodíl zaboril svoje pazúre do torza svojej obete.
.
V nasledujúcom mihnutí oka niečo vyskočilo z úst hadieho muža tesne pred tým než bol roztrhnutý na dva kusy a telo samotné odletelo na dva smery. Ten útok bol tak razantný, že to roztrhalo na márne kúsky i tie dva hady ktoré sa ovíjali okolo krokodíla.
.
Nastalo ticho, prerušované len hlasným dýchaním opancierovanej jašterice, stojacej v kaluži krvi. Stačilo pár nádychov a výdychov než sa upokojil na toľko, aby skrotil svoje zabijácke inštinkty. Tým sa, ale deaktivovala i jeho Tekkai, lenže jeho druhá brána ešte nie.
.
„Azda ste si nemysleli, že si nevšimnem." Odhodlane sa otočí rieknúc do tunela.
Pohliadne niekoľko metrov do temnoty v ktorej potichučky čakal veľký biely had. Jeho telo za hlavou nepokrývali šupiny, ale menšie verzie bielych hadov vyrastajúcich z jeho tela.
„Chápem, vy tiež ste monštrum."
.
Biely had zasyčal a početne množstvo jeho malých verzií sa prebralo k životu. Ako harpúny vyrazili priamo na jaštericu.
Krokodíl nabral vzduch do pľúc a zareval tak hlasno až jeho zvukový útok roztrhal všetky harpúny na márne kúsky.
.
Veľký had jemne zasyčal. Pohľad v jeho očiach nebol niekoho komu ide o život. Bol to pohľad nebezpečného predátora, ktorý sa díval na svoju koriť v pasci.
„Zlý deň. Ako vidím nedáte pokoj pokiaľ budete dýchať. Aké utrpenie..." *Tekkai*
.
Urobí krok vpred pri ktorom sa ozve čľapnutie do niečoho neforemného. Zo zvedavosti pohliadne na podlahu aby si všimol, že komplet pokrytá hadími pozostatkami. Tá masa dávno stratila svoju rôznofarebnosť, ktorou sa kedysi honosili tie nebohé tvory. Vlastne celý kanál vypĺňal pach krvi, smrti a jedu. „More Hadov... Mali by ste to premenovať na krvavé more." Pokrútil hlavou nad takou deštrukciou, nepáčilo sa mu, že musí utratiť toľko životov z rozmaru jedného muža. Sústredil sa. „Je čas to ukončiť." Cítil sa nadmieru unavený... Preto sa posledný krát zhlboka nadýchol, pred tým než zúrivo zareval na hada.
Ten mu to odplatil nepríjemným zasyčaním, ako keby ho navádzal k výpadu.
.
Súboj medzi dvoma predátormi v očiach ktorých sa ten druhý javil ako korisť pokračoval.
*Nabudúce: Dámsky čas?
Poznámky:
-1Hipster – osoba ktorá nasleduje posledné trendy a/alebo módu. Niekedy až tak výstredne, že aspoň dve tretiny niečoho až po make-up mohla vynechať.
-Kyuubi-Naruto hovorí Narutiným hlasom aby mohla Saského podpichovať
-Zdar, tak som trošku zvolil iného prístupu k vyrozprávaniu príbehu snáď uspel. Je to tak trošku po vzoru istého autora ktorého knižky čítam.
-Ohľadne *Hebi no umi* (More Hadov(údajne)) som sa dostal do problémov pretože mi stále vychádzalo v preklade niečo iné. Takže pokiaľ to nie je More hadov tak prepáčte. Varianty pôvodne boli:
-Orochimarova technika teritória: more hadov - Umihebi
-privolávacia technika teritória: more hadov - Umihebi: Gijutsu no ryōdo o shōkan