Mikoto blúdiac vo vlastných myšlienkach ani nepostrehla kedy dorazila do svojej ubytovne. Ako vždy, bez toho aby nad tým nejako rozmýšľala na dvere elektrického vrátnika nepoužila kartu, ale rovno ich hakla.
"Misaka!" Ledva bola dnu a už sa k nej hnala správkyňa ubytovne.
((- Správkyňa ubytovne: 29 ročná, vysoká štíhla žena vo formálnom obleku, s vlasmi po ramená a so štíhlymi okuliarmi cez ktoré často nie je vidno jej priam jastraby pohľad. Má prísnu povahu a nulovú toleranciu voči každému kto nerešpektuje pravidlá, nech je výhovorka akákoľvek. Neváha potrestať (i fyzickým zaútočením, výpadom ako od profesionála z vojenského komanda na) problémových študentov. Vďaka jej povahe pôsobí strašidelne a je miestami referovaná ako Tokidawaisky železný val, ktorá udržuje morálku mladých dám železnou rukou a nežiaducich návštevníkov mimo jej územie. -))
.
I cez jej tituly ako Tokiwadajské Eso, Railgun, či #3, Mikoto pochytila husiu kožu zakaždým keď sa k nej táto osoba prihovorila. I teraz bola okamžite ako vystrašená srnka, ktorá zbadala striehnuceho vlka. "Ale nie... večierka..." Preriekla rozhodeným hlasom, kompletne zabudnúc na čas, práve keď sa s Kuroko celý týždeň snažila chovať najvzornejšie ako sa len dalo, aby sa vyhla prípadnému trestu.
Správkyňa bez najmenšieho zaváhania otvorila vrchnú škatuľu. Po optickom preskenovaní obsahu, prísnejšom než pri drogovej razií, zatvorila tú škatuľu, narovnala si okuliare, aby tak ukryla nespokojný výraz jej očí. "Čo sa deje Misaka? Nejako podozrivo vzorne sa spolu so Shirai chováte. Dokonca prejavuje pozitívny záujem o nadchádzajúcu udalosť. A predsa..." Dramaticky pauzla načože chcela Mikoto o krok od nej ustúpiť. "Prvé čo z teba vyjde, keď ťa oslovím je večierka... i keď do nej zostáva ešte nejaký ten čas? To ste si tak zvykli na jej porušovanie, za mojím chrbtom, že je to už pre vás prirodzené?" Mikoto neschopná odpovede len odvrátila svoj strápnený pohľad, nahodiac trápnu náhrážku smiechu. Správkyňa ju chvíľočku sledovala s očami stále ukrytím za jej okuliarmi, než sa otočila a dala do kroku. "Tak či onak, ako vás dve poznám: čím viac sa snažíte o vzorné chovanie, tým väčší prešľap neskôr spravíte. Veľa šťastia vo vašom snažení a žiadne prešľapy."
.
Bez toho aby ďalej otáľala sa vydala do svojej izby. ("Podozrivé... Čo tým chcela povedať? Čo mala na mysli?") Nechápala chvíľku než jej to došlo. (Toto nie je dobré. Tá ženská azda spraví čokoľvek, aby našla dôvod pre naše potrestanie. To má azda absták od toho, že nejakú dobu neudelila žiaden?) Doraziac na izbu 208 zavolala na svoju spolubývajúcu. "Kuroko?"
Z kúpeľne sa ozvalo híknutie, nasledované panikou a jasnými zvukmi pohybu v malej miestnosti, čo nasmeroval pohľad Mikoto na priam mliečne sklenené dvere od kúpeľne. „Oné-sama?" Ozvala sa Shirai v rozpakoch. "Aké to prekvapenie, že si prišla dom na čas. Uhm, vitaj doma. Uhm, ja som v kúpeľni a... odpusť že ťa hneď neprivítam, ale... ak by si sa chcela ku mne pridať, tak..."
.
„Ani nápad, pokojne si daj na čas ja si chcem ešte niečo rýchleho zariadiť. A čo si tak v rozpakoch? Mala si snáď ťažký deň?"
„Eh, ajaj. Ako to len popísať? Skrátka stalo sa niečo, čo človek nezažije každý deň."
.
„Uf. To mi hovor. Mám tu zopár škatúľ. Tak ich prosím neotváraj. Dobre?"
„I-iste, Oné-sama." Z kúpeľne sa znovu ozval pohyb a stlmené slová, ktorým nebolo rozumieť, akoby si Kuroko niečo brblala popod nos.
.
„Čo sa deje? Chováš sa nejako divno." Mikoto s vážnym pohľadom hľadela na to mliečne sklo, ako keby čakala, že sa za nimi zjaví známa silueta odhodlaná po nej skočiť.
„Vážne? To je divné, možno je to tým, že väčšinou sú naše miesta obrátene. Ale inač nejde o nič čo by stálo za vážnejšiu reč."
.
„Vážne? Oj. Dostala si to?" Mysliac ten každomesačný prejav.
„Čože? Oh... óó-ho-ho-ho. Pokúsila sa napodobniť smiech urodených paničiek, lenže v jej podaní to vyznelo až príliš hrané. "Drahá Oné-sama o to sa zatiaľ nemusíš strachovať, avšak chcela by som sa ťa aj ja niečo opýtať. Nebola si tak náhodou v blízkej pasáži?"
.
Trhlo to s ňou, ako ju táto otázka zaskočila. „Eh. Prečo sa pýtaš?"
„Dostali sme hlásenie, že sa tam dejú výtržnosti."
.
„Čo tým chceš povedať?" Zneistela. "Snáď ma z niečoho nepodozrievaš?"
„Oné-sama, tvoja reč sa prezrádza." Shirai prešla do svojho poučovacieho módu odignorujúc Misakynu námietku. „S takým vystupovaním, by si každý hneď myslel, že s tým máš niečo spoločného. Navyše: Koľko krát ti mám opakovať, aby si dávala pozor?"
.
„O... o čom to hovoríš? Bola som nakupovať. Áno. Na..ku..po..vať."
„Samozrejme, že áno Oné-sama, tak teda, čo je v tých škatuliach?"
.
„Len dáke koláče a iná ... vec. Čo ma tak vlastne vypočúvaš?"
"Ach. Oné-sama! Zase si kúpila dáku nevkusný detský doplnok?"
.
„Hej, neopovažuj sa do toho pozrieť a v žiadnom prípade sa nebudeš v ničom vŕtať, je ti to jasné?"
„Ako si želáš, avšak pokiaľ budeš jesť toľko sladkého, Stlstneš."
.
„O čom to melieš?! To nie je pre mňa. Všetko to pôjde do nemocnice."
„Čože?!" Zvreskla nechápajúc. "Tomu nerozumiem. Odkedy sa Oné-sama stala samaritánom?"
.
„S-sklapni! Raz za čas môžem byť aj ja, len tak štedrá."
„Podozrivé. Veľmi podozrivé. Pre koho to je?"
.
„Nechaj ma na pokoji! Kúpila som to, keď sme sa stretli v pasáži, ale sme sa rozdelili. Viem že je ubytovaná v nemocnici."
„óó-ho-ho-ho Aké milé od teba. Možno by som tam mala ísť s tebou, pozdraviť JU."
.
„To nie je nutné. Vôbec sa neobťažuj."
„Oné-sama, ty, ty... " –hlas sa jej až plačne roztriasol. „Ty ma podvádzaš?"
.
„Zas fantazíruješ. Vráť sa do reality! V prvom rade medzi nami nič takého ani nie je!"
„Tak prečo je pre teba tak dôležitá?"
.
„No tak... Sú ako moje malé sestry. Ach ty. Len ma zbytočne zas vytáčaš. Načo som sem vôbec chodila."
"Oné-sama, zas v niečom lieta a zas mi to nechce povedať, mysliac si že na všetko vystačí sama."
.
"Netrep. Nič sa tentoraz nedeje. Hlavne zostaň v kúpeľni a nevychádzaj von. Ja idem tie škatule odniesť hneď teraz. Som si celkom istá, že to zdolajú na posedenie." Vzala ich na ruky a chystala sa odísť z miestnosti. Už chytala kľučku, keď sa roztvorili dvere do kúpeľne. Prešla do obranného postoja, pripravená zelektrizovať Kuroko, avšak namiesto toho úplne vytuhla. Namiesto natešenej červenovlásky s plochým hrudníkom na ňu vybehol jej namydlený zrkadlový bez emočný obraz s chumáčkami krémovo hustej peny po celom tele. Vzal jej všetky škatule z rúk a odbehla nazad do kúpeľne, zatvoriac za sebou dvere.
.
"..." Misakyn mozog začal pracovať na plné obrátky, aby spracoval čo sa práve udialo. (Len pokoj, len pokoj. Toto má určite dáke racionálne vysvetlenie, ktoré začína momentom, keď som sa od nej oddelila. Kuroko sa musela medzičasom objaviť a pokiaľ tam prišla pracovne... uvidiac moju Imoto... musela si ju so mnou pomýliť a svojvoľne si znovu domyslieť, že zas vyvádzam a podniknúť schmatnutie a únik.
Musela podniknúť extra rýchly presun na ubytovňu, aby minimalizovala podozrenie. Pritom celý mlela tie svoje poučovania, vďaka čomu sa Inoue nezmohla ani len na slovo, ktoré by Kuroko neroztrhala ako výhovorky.
Ubytovňa musela byť pre moju sestričku niečo nové, takže asi na moment začala predstierať, že som ja aby našu izbu mohla podrobne preskúmať. Prehrabať sa mi vo veciach, poskúšať si moje oblečenie, prečítať maily, pohrať sa s mojím medvedíkom.) Vybavila si svojho meter vysokého Kill-Bear medvedíka a hneď striasla túto predstavu z hlavy. Sestry majú osobnosť opísateľnú leda tak EMO na druhú, takže o to sa obávať nemusím. Dôležitejšie je ako sa spolu dostali do jednej kúpeľne. Kuroko si musela ten jej bez emočný výraz vyložiť ako truc a tak trepla jeden zo svojich návrhov za ktorý by som ju poslala k zemi. Keďže sestrička zrejme nevie, že je Kuroko lesbická nymfa, tak pristúpila na ponuku, že si nechá od nej umyť chrbát. Avšak... ako dlho potrvá než sa jej spínač prepne módu otravného zvrhlíka? Pri mojom príchode zhíkla... to potom, už...) Jej tvár pochytil temný výraz a z jej spánku unikol výboj. "Asi s ňou poriadne zatrasiem. ... S Oboma."
.
V jej očiach zahorel oheň odhodlania. Vydala sa ráznym krokom ku kúpeľni. Už, už, siaha po kľučke, keď sa ozvalo cvaknutie. Dvere do kúpeľne sa práve zamkli a to zvnútra. O matné sklenené dvere kúpeľne sa chrbtom oprela Kurokyna silueta postavy. Misaka sa rýchlo spamätala a nasadila falošný úsmev. "Hej Kuroko, myslím že som si zabudla niečo v kúpeľni, pusti ma dnu."
"T-to je mi ale náhodička, vždy som chcela počuť tieto slová, keď som vo vnútri ja, avšak momentálne to nepôjde." Vyhovárala sa s jasnou panikou v hlase.
.
"No táák bude to len okamih. Sľubujem." Tieto slová spôsobili híknutie na druhej strane.
"T-to si viem celkom živo predstaviť. Lenže, Oné-sama, nechcela si niekam ísť?"
.
„Vyzerá to že už nikam ísť nemusím." Pokúsila sa použiť svoj elektromagnetizmus na zámok, ale jej snaha bola zmarená železným stiskom Kurkiných prstov na zámku. Ak by šla o niečo silnejšie mohla by tie dvere rovno vyvaliť.
"Ara-ra-ra-ra." Kuroko sa pokúsila o naivné roztomilé zasmiatie. "Oné-sama, nepokúšaš sa teraz trošku podvádzať. Nezabudla si na pravidlo, že vstúpiť do tejto miestnosti bez povolenia osoby v nej je neprípustné. Nechceš mi snáď tvrdiť, že to má platiť len pre mňa, zatiaľ čo ty to môžeš porušovať ako sa ti zachce, alebo sa mýlim?" Misakyne nespokojné klapnutie jazykom i povolenie elektromagnetizmu na zámok jej dodalo trošku odhodlania. "Navyše, mám zato, že by deti z nemocnice boli sklamané, ak by si za nimi neprišla.
.
"Ohóóó?" Potiahla nebezpečne chladno, mierne iskriac zo spánkov. "Obyčajne by to bola pravda, avšak to čo pôjde do nemocnice je na druhej strane týchto dverí. Tak sa nespieraj a otvor ich už konečne!"
Kuroko preglgla tak hlasno, že ju zaiste bolo počuť i na druhú stranu. "Vskutku, normálne by som sa ti podriadila, nechala svoje telo napospas tvojej nehe... Lenže, to tvoje elektrizujúce nadšenie je počuť až sem. Preto ta musím požiadať, aby si sa nepokúšala vniknúť do mojej kúpele. Vidíš? ...dokonca ani sama sebe neverím, že som to ja, kto vyslovil túto vetu." Odpoveďou bolo rázne zabúchanie o rám dverí, preto narýchlo pokračovala. "Oné-sama, prosím pochop môj náhľad na danú situáciu: mám zato že sa ti niečo zdalo. "
.
"Krásny pokus, ale som si celkom istá o tom, čo sa tu deje." Znovu sa pokúsila o magnetizáciu zámku, tentoraz jemne a potajomky avšak Kurokyne prsty boli stále pevne na mieste.
"S-skutočne? Ja som zas počula, že bol v pasáži použitý dáky neznámi plyn s halucinačnými účinkami. Musela si mu byť vystavená a teraz trpíš dákou utkvenou predstavou."
.
"Nemáš tie halucinácie náhodou ty? Tak otvor nech sa do vnútra poriadne pozriem a rovno pristúpim k spravodlivému zákroku."
"Zaujímavé prirovnanie. Avšak... ak by som nejaké halucinácie mala, tak by bolo celkom jasné o čom by boli, no nie? Avšak ne-nemusíš byť tak žiarlivá, moja oddanosť k tebe mojím telom, dušou i citmi sa nedá spochybniť. Nezamieňaj prosím lásku medzi nami, s láskou k rodine, kde je vždy miesto pre ďalší prírastok, Oné-sama."
.
"Z toho čo tu teraz trepla je mi celkom jasné, že už od momentu čo si sa ku mne votrela trpíš účinkami toho neznámeho plynu. Ty jeden ZVRHLÍK!" Mikoto zvýšila hlas natoľko, až takmer zvreskla, vypustiac poriadnu dávku výbojov a iskier ktorých modré svetlo zaiste bolo možné postrehnúť i v kúpeľni. Porazenecky povzdychla zvädnúc svoju hlavu dole a oprúc sa rukami o matné mliečne sklo dverí. Skoro by sa dalo povedať, že jedna druhú boli schopné cez to sklo cítiť dotyk toho druhého a napätie medzi nimi. (Naštvať! Tá je ale tvrdohlavo vytrvalá. Hrubou silou by som sa tam dostala, avšak aby som kvôli tomu počula neskôr jedinú pripomienku, tak o to nestojím. Takto jednoducho si sa mi ju asi nepodarí oblafnúť. Musím to skúsiť inak. Hmmm. Načo by asi tak skočila tá druhá trubka?) Upokojená sa zdvihla od sklenenej tabule a porozhliadla sa po ich izbe. Nič zvláštne nezaznamenala a tak s dumajúcim výrazom pristúpila ku chladničke. Po tom čo spozorovala v jej útrobách známu škatulo-prepravku sa na jej tvári objavil šibalský úsmev. Položiac ju na konferenčný stolík medzi ich posteľami sa i ona pohodlne usadila na tú svoju ako lajdy s prekríženými rukami i nohami. So zavretými očami si dopriala momentu, kedy sa vžila do role nenásytného labužníka, ktorú si pripravila, aby vymámila osadenstvo kúpeľne von. "Asi máš pravdu, Kuroko." Začala dostatočne nahlas aby ju bolo zreteľne počuť i kúpeľni. "Možno že to trošku preháňam, tak mi prosím prepáč." Povzdychla. "Hej Kuroko..." Zavolala na ňu. "Mám pred sebou ešte jednu škatuľu plnú nádherných a hlavne lahodne chutných kuriatok. Pod si dať!"
"Prepáč, ale musím odmietnuť. Momentálne... čože?!" Z kúpeľne sa ozývali pohyb, kroky a stlmené slová, akoby šuškanie.
.
Mikoto sa uškrnula a pár sekúnd jej trvalo než znovu prešla do svojej role neviniatka. "Lenže oni vyzerajú tak bezbranne."
"O, Oné-sama. Ak budeš jesť toľko sladkého tak stlstneš!" Oponovala Kuroko naliehavo a z jej hlasu sa dalo vyčítať akoby s niečím zápasila.
.
"Ako chcééééš. " Melodicky, priam spevavo prízvukovala, aby podstrčila nápovedu, ako moc si užíva pokrmu. "Pustím sa do nich priamo teraz. Zdolám ich úúúúplne všetky. " Šuchot z kúpeľne ustal. (Hmm? Žiadna reakcia? Tak to teda musím pritvrdiť.) " Hmmm. " Pridala na lahodnom hlase. Akoby si na nich priam labužnícky pochutnávala. "Sú takéé lahodnéé. Tak ... chutnéé. Hmmm. Delikatesa. Žiadne z nich neunikne." Jej snaha bola stále bez efektu, tak sa rozhodla pre ťažký kaliber. "Oj! Ty si sa kam vybralo?" Zahrala príjemne prekvapenú. "Márna snaha, mne neunikneš a vy ostatný to vzdajte už teraz a vráťte sa do škatule!"
Z kúpeľne sa ozval šramot, tlmené slová pripomienok a Kurokyn hysterický krik. "Ty trubka! Je to očividná pasca! Pasca! Len to hrá a snaží sa ťa vylákať von. Vbehnúť tam práve teraz je ako vbehnúť do náruče divokej šelmy."
.
(Kss, toto nevyšlo a tak som sa snažila.) Skonštatovala nespokojne, pol okom sledujúc dvere do kúpeľne z ktorej sa ozývali zvuky naznačujúce zápasenie. (Asi je čas predcvičiť si moje herecké umenie na mojej spolubývajúcej. Pekne si to uži moja drahá Kuroko, pretože malá uplakaná Mikoto-chan práve prichádza na scénu.) Trvalo len pár sekúnd než sa u končekov jej očí objavili kvapôčky sĺz a do hlasu votrel plačky tón. "To som nechcela. To som skutočne nechcela. 'smrk' Cítim sa tak osamelo. Kuroko si myslí, že som si za ňu našla náhradu a teraz ma nemá kto objať. 'smrk' Ach, Kuroko prosím. 'smrk' Chcem cítiť teplo tvojej náruče."
Z kúpeľne sa ozývalo jemné rytmické búchanie. To si priam dychčiaca Kuroko búchala hlavu o rám dverí, ako sa snažila vzdorovať pokušeniu.
.
(Je čas na finále.) Naša uplakaná herečka vstala z postele, aby mala viac miesta na svoje gesta. "Och Kuroko, prečo si na mňa až tak zlá? 'smrk' Asi vybehnem von a vrhnem sa do náruče prvej osoby ktorú na ulici stretnem. 'smrk' Och, krutý to osud. Idem ti v ústredí." Vykonala dva hlučné kroky smerom k dverám na chodbu.
To stačilo, aby to dohnalo Kuroko k slzám a na jej hranicu. "NIEEEE! Oné-sama NECHOĎ!" Jej silueta sa plne oprela spredu o sklenenú tabuľu a bolo jasne vidno, ako klesla na kolená. "Srdce mi káže áno, ale rozum hovorí nie. 'smrk' Trhá ma to zvnútra."
.
"Kuroko..." Mikoto hlasom, postojom i výrazom prešla do role svätice, mníšky s večne vrelým úsmevom a otvorenou náručou. "Prestaň sa skrývať pred nevy-hnuteľným a príjmy zodpovednosť. Kuroko, poď von!"
Červenovláska jej dala za pravdu krátkym hmknutím. Postavila sa a už siahala po zámku, keď nečakane dostala od Inoue silnú facku na líce ktorá bola až tak silná, že ju bolo počuť i na druhú stranu dverí.
"Námietka! Dovoľuje si Inoue, vložiť sa do situácie. V momente keď Kuroko-san otvorí dvere a preruší činnosť tejto záhadne mocnej bariéry, Oné-sama zhodí svoju masku pretvárky, sparí sa a plne vypustí svoju krutosť na potenciálnu korisť, ktorá sa akumulovala už nejakú dobu. Inoue si preto dovoľuje navrhnúť nerušiť túto bariéru a vyčkať zopár hodín kým Oné-sama vychladne, alebo sa nezačne nudiť natoľko, že pôjde hľadať inú korisť, alebo iný subjekt ktorému by venovala svoju pozornosť. Pritom sa Misaka primárne snaží predísť potenciálnemu scenáru v ktorom figuruje ako jedna z nadchádzajúcich sestriných obetí z ktorých sa bude pariť. Dodáva so strachom v tvári, pretože vie že Oné-sama sa nebude dva krát držať späť len pre to, že jej Imoto stojí vedľa Kuroko-san. Zakončuje Inoue svoju analýzu pevne obhajujúc plán neopustiť svätyňu, keď lovec číha pred bránou."
.
Obe obyvateľky izby 208 nad týmto jej výkladom už od začiatku tajomne zadržali dych. Len Mikoto sa na konci rozkašlala až jej došiel vzduch, zosunúc sa na všetky štyri. Trvalo chvíľku než pochytila svoj dych spať. So zavrčaním opäť vstala. "Ach, toľko námahy pre nič za nič. Úplná hlúposť! Zas som sa nechala poriadne zapáliť, napáliť i dopáliť v jednom kole." Zhlboka si povzdychla. "Vy dve si tam pokojne zostaňte a robte čo len chcete. Ja sa idem prejsť nasmerovať svoju pozornosť na niečo iné a pritom vypustiť hromadu horkej pary, že by vystačila na saunu." Vykročila rázne k dverám a ešte predtým než potiahla za kľučku obzrela sa na škatuľu ležiacu na konferenčnom stolíku. Venovala jej prísny pohľad. "V poriadku. Takže drobci!" Štekla. "Žiadne zdržovanie! Zoraďte sa do radu a pochodom vchod, odchádzame!"
Za zvuku potiahnutia za kľučku od dverí na chodbu ubytovne sa rozleteli i dvere od kúpeľne. Z nich sa vyvalila Inoue. V piruete za ňou Kuroko, ktorá sa do nej dostala, keď Misaka okolo nej presvišťala a prakticky ju vytiahla von. Za nimi sa z kúpeľne vyplavil dobrý meter kubický hustej snehovej peny, zaplaviac tak časť izby penou. Pritom pohľad na penové kopce v tej malej miestnosti si priam pýtal vysloviť otázku: ako sa k tomu dopracovali?
Lenže k tomu nedošlo. Inoue unáhlene a v panike prehľadávala miestnosť kút po kúte, zhadzujúc zo seba chumáče hustej peny sem a tam. "Čip, čip, čip, kuriatka kde ste? Misaka Inoue vás pred krutou sestrou ochráni." Nahliadala do políc, pod stoly i postele ignorujúc stále zavretú škatuľu na stole. Až keď si nevedela rady obrátila sa na smerom k šokovanej Mikoto. Stála tam ako skamenená s doširoka otvorenými ústami. "Oné-sama, kam sa podeli zvyšné kuriatka o ktorých sestra predtým hovorila? Pýta sa Misaka s obavami o životy preživších z kolónie jedna. Pritom sa na sestru pozerá s prosebným pohľadom nežnej dámy v problémoch, dúfajúc v jej precitnutie."
.
Mikoto sa nezmohla ani len na jediné slovo. To s tým pochodom kuriatok bol len tak úlet na mentálne vypustenie pary. Vôbec si ani len nepredstavila, že by to mohlo jej sestričku vytiahnuť z pomyselného penového bunkru. Namierila svoj prst na spomínanú škatuľu.
Jej sestrička pohliadla na predmet a potom zdesene na svoju sestru. "Oné-sama... ako si len mohla... zabiť ich všetkých." Pustila výboj do ovzdušia. Lenže Mikoto ráznym gestikulovaním zamietla svoju účasť na genocíde spomínaných drobcov. Inoue si až teraz všimla, že dvere na chodbu sú otvorené. "Oh? Je možné, že preživším kuriatkam sa podarilo využiť moment nepozornosti a už svojpomocne podnikajú cestu za slobodou? Misaka ich Musí okamžite dohnať a podporiť ich životnú cestu."
.
Len čo sa Inoue rozbehla k dverám, jej originál ich rázne zavrel, zatarasil jej cestu a dokonca ju pevne a možno i bolestivo schmatol za pravé rameno, zatlačiac ju takmer do stredu izby. "Prebuď sa konečne! Sú to len dezerty a sú stále v tej škatuli! Celá tá patália s tým, že sú živé a že sa vedia hýbať je čistý výmysel tej bandy chuligánov tam dole v pasáži, čo sa snažili pobaviť na náš účet! Od začiatku nám klamali! Tebe klamali! Tak už vychladni! Ako inač ti to mám už vysvetliť?" Tento dohovor riadne zapôsobil na malú sestričku, ktorá sa prestala vzpierať. Kto vie či to bolo skrz spomienku na posledný takýto ťah s jej ramenom, keď sa Mikoto snažila dopátrať k tajomstvu 'o tom' experimente. Tak či tak, toto ticho prerušil až moment keď si Mikoto uvedomila, že Kuroko si niečo žundre popod nos.
("Moe!... Moe!... Moe!... Moe!...") Stále dookola už nejakú chvíľku potichu opakovala toto slovo a pritom jej z nosa kvapkala krv ako uhrančivo sledovala túto dvojicu. Až keď si uvedomila, že sa na ňu pozerajú opustila svoju pozíciu diváka. "Žiadne obavy Oné-sama, ja sa o Inoue postarám." Pri-tele-portovala sa priamo k nim ovinúť sa okolo ľavej ruky Inoue. "Ochránim ju a naučím ju všetko čo viem." Riekla s vysokým a dôstojným duchom vo výraze i tóne, ale sekundu na sekundu ju jej vysoká morálka a dôstojnosť opúšťala a nahrádzala ich zvrhlosť a zvodnosť. Dokonca začínala slintať a zvrhlo sa smiať.
.
Mikoto hneď bola opäť pri zmysloch v móde: 'ja som staršia sestra a musím ochrániť mladšiu sestru'. "A sme zas doma, ty jedna chodiaca oplzlosť. Neopovažuj sa o nič s mojou Imoto! Okamžite zabudni na čokoľvek čo ta napadlo!" Zvýšila svoj hlas a ovinúc sa okolo ľavej ruky Inoue zatiahla za jej biceps čím si ju pritiahla.
"Oj joj Oné-sama, toľko nedôvery si skutočne nezaslúžim." Oponovala jej rovnakým zvýšeným hlasom v móde: 'zámožnej paničky v ruji'. "Za prvé naša vzájomná nehynúca láska je nesmrteľná. Takže tvoja žiarlivosť na vlastnú dvojičku je celkom neopodstatnená."
.
"Prestaň fantazírovať! Aká to žiarlivosť?! Ja vôbec nežiarlim!"
"Za druhé, až s ňou skončím bude z nej pravá dáma, hodna postu tvojej sestričky, to ti môžem garantovať."
.
"Ty nemôžeš garantovať ani výcvik pre skautský tábor zo základky. Odkedy vôbec zvrhlík, ako ty, vie vysloviť slovo dáma? Nič také ti nedovolím!"
"Oj joj Oné-sama, ale ty si nám už svoje povolenie dala. Navyše za tretie. Nie je lepšie ponechať reformovanie problémovej Misaky na niekom, kto už má v tomto smere značné skúsenosti a je nato vhodnejší než samotná problémová Misaka, no nie, Oné-sama?" A pritiahla si Inoue k sebe.
"ČOŽE?!... Ty jedna mala..." Navrela jej žila na čela.
.
Do už tak rozvírenej situácie. V ktorej sa Mikoto a Kuroko preťahujú o nahú Inoue. Vtrhlo hlasité rozrazenie chodbových dverí. Do miestnosti sa vrútila nasrdená správkyňa ich ubytovne. S jej jastrabím pohľadom zvolala na celú izbu. "STÍŠTE SA! To skutočne nemôže prejsť jediný týždeň bez dákeho vášho prešľapu?! Toto je ubytovňa, žiadne ihrisko! Pokiaľ tak moc prekypujte energiou, tak očakávam, že sa dve z vás budú zajtrajšieho podujatia aktívne účastniť! Tým nemám namysli dačo v zákulisí, ale niečo priamo v popredí, kde vás návštevníci uvidia. Dovtedy mlčte, alebo vypadnite von vypustiť paru! Máte moje povolenie mimoriadne prekročiť večierku!" Správkyňa nečakajúc na ich odpoveď sa vytratila tak rýchlo ako prišla, tresknúť za sebou zúrivo dvermi. Z chodby bolo už len počuť klopkanie istých dámskych topánok s vysokým odpadkom, ako sa rozzúreným temperamentom od nich vzďaľovali.
.
"Toľko k nášmu plánu relaxovať v zákulisí." Povzdychla si Kuroko, ktorá sa ako prvá prebrala zo šoku ktorý vyvolala priam hurikánová návšteva pani správkyne, načože si povzdychla i Mikoto. Inoue stále medzi nimi ich so svojim kamenným výrazom pozorne pozorovala. Vzápätí ale bolo počuť ako sa isté kroky o vysokom opätku unáhlene približovali. "To je zlé!" Prebehol červenovláske mráz po chrbte. Šeptom v rýchlosti nakázala: ("Oné-sama, rýchlo sa pusť!") Ako náhle sa tak stalo Inoue bola tele-portovaná do kúpeľne.
Stotinu sekundy na to sa hlasno rozleteli dvere do ich izby po druhý krát. Jastraby pohľad správkyne neveštil nič dobré. Pozorne si ich prezrela. Na rýchlo sa rozhliadla po izbe a bez jediného slova za sebou znovu zabuchla dvere. Dokonca bolo počuť jej naštvané kroky, ako sa vzďaľujú chodbou. Obe si vydýchli. [PS: Vďaka uhlu vchodových dverí, nie je možné od vchodu nazrieť do kúpeľne ani pokiaľ by boli do nej otvorené dvere.]
.
Vzápätí sa, ale naštvané kroky začali znova približovať. Obe zbledli. ("Oné-sama, rýchlo sa schovaj!") Bez toho aby stihla niečo odpovedať ju Kuroko od-tele-portovala von za okno, kde sa ihneď schovala mimo zorné pole, ignorujúc fakt, že sú na druhom poschodí.
Dvere sa rozleteli po tretí krát. Správkyňa vtrhla do izby a zastavila sa až pred Kuroko. Tá bola hneď zaliata potom. Skloniť sa k nej, ich tváre neboli ani desať centimetrov od seba. Ako keby ju chcela pohľadom roztrhať na kúsky. "Vy dve si asi myslíte, ako ste chytré, že áno?! Že?!... -ááno?!"
.
"O-o čom to hovoríte madam správkyňa?" Stiekla jej kvapka studeného potu po líci, zatiaľ čo sa postavila do vzorného pozoru so zavretými očami a nanúteným úsmevom.
"Neviem síce, ako ste to urobili, avšak trestu neuniknete."
.
"P-prosím upokojte sa. Nedali ste nám práve jeden, za čo je v tak krátkej dobe ten druhý?"
"Používanie schopností na ubytovni je zakázané!" Jediným bojovým chvatom odrovnala Kuroko k zemi. Rozhliadla sa po izbe a zamierila do kúpeľne. S vervou stúpila do nej. "Si na rade!" [*plesk*] Z kúpeľne sa ozvala silné preplesknutie. Správkyňa dostala tak silnú facku cez líce, až dostala šok čo ju úplne zastavil.
"Vstúpiť do tejto miestnosti bez povolenia osoby v nej je proti pravidlám. Sťažuje si Misaka na osobu, ktorá sa domáha dodržovaní pravidiel, ale sama toto pravidlo nerešpektuje."
.
Správkyňa zostala úplne zaskočená, chcela pozbierať sily ale Misaka k nej prikročila upriamene na ňu hladiac svojim bez emočným pohľadom. Tentoraz to už nevydržala, unavene si povzdychla a priložila si ruku na tvár. "Toto je už na mňa veľa." Pomalými krokmi sa vydala späť na chodbu.
"Smie Miska odporučiť kvalitný čierny čaj s mliekom a prípadne masáž ramien. Hovorí Misaka zatiaľ čo sa úctivo skláňa, ako snaží vybudovať rešpekt."
.
"Oh?... Ďakujem. Porozmýšľam nad tým. Hlavne sa nezabudni dať do zajtra do formy Misaka." Pomaly za sebou zavrela dvere na chodbu. Slabé kroky sa vzďaľovali až tentoraz zanikli úplne.
Mikoto prekĺzla cez okno do izby, zájduc za Inoue do kúpeľne. "Hej, to bolo o chlp, dobrá práca. Avšak mohla by si sa poponáhľať a obliecť sa? Bude načase sa vytratiť. Klebiet o Tokiwadai je už celkom dosť a bola by otrava dať niektorým za pravdu. Bolo by milé, ak by ťa všetci jednoducho prijali za moju záhadnú mladšiu sestru a nešpárali sa v tom, avšak najradšej by som nič neriskovala. Kuroko je jedna vec, avšak výhovorky typu 'tak to je tajomstvo', nezaberú na každého. Takže prosím je najvyšší čas ísť."
"Ako povieš, Oné-sama. Misaka na znak pochopenia skráti procedúru intímnej spoločenskej kúpele vo dvojici na nevyhnutné minimum. Púšťajúc sprchu snažiac sa ignorovať sestrine iskrenie."
Poznámky/vysvetlivky (keby náhodou niekto niečo nevedel) :
Medvedík - [Kirugumar] (Kill-Bear) Tento plyšák je obviazaný v obväzoch, akoby po dákej havárke a má čiernu pásku cez oko na ktorej je namaľované oko. Podobne ako Gekota(žabiak) je symbolickým maskotom pre isté komerčné produkty. Mikotin má skoro meter na výšku a pravdepodobne ho získala z arkády/herne, už pred nejakou dobou, i keď nie je isté, kde majú automaty, ktoré umožňujú výhry.
V Japonsku nie je povolené mať výherné (konkrétne hazardné) automaty na peniaze. Namiesto peňažnej hotovosti si za získané gučky /mince/ body môžu vybrať hodnotné ceny. Tieto ceny môžu speňažiť v záložni, ktorá nikdy nie je ďaleko od takejto herne/ kasína a pravdepodobne založené vyhraté predmety z nej čoskoro poputujú naspäť na policu cien v danom kasínu.
Mikoto - Význam mena: Okrem toho, že je to meno Japonského cisára, to môže byť i meno dievčaťa: krásneho, úprimného a veľmi lojálneho pokiaľ ide o lásku. Preferujúce malé skupiny ľudí. Ľahko zraniteľná pokiaľ posudzovaná negatívne. Vždy ochotná podať pomocnú ruku ostatným. Pripravená vypočuť si problémy druhých. Niekedy je divná... ale niekedy to, že je divná, podtrhne ako je pekná. Nedá dopustiť na svoje súkromie a vždy miluje byť nablízku k jej milovaným. Príklady: [Mikoto Myagi, Mikoto Suo] (Urban Dictionary)