[Poznámka na začiatok: S ohľadom na nadmieru dlhú Epizódu 'Zakázaná záhrada kvetín a líšok.', bola epizóda rozdelená do piatich časti. Prosím užite si čítanie.]

Zakázaná záhrada kvetín a líšok, časť 1/5

. . .

S ohľadom na nadmieru akčný víkend, sa Mikoto domnievala, že nasledujúci pondelok jej prinesie spomalenie tempa a priestor na odpočívanie. Avšak ani len nepomyslela, že Tokiwadai bude po víkende nabudená/ lačná po ďalšom senzačnom zážitku. Ten 'spoločenský tlak' ktorý sa na ňu zniesol bol únavnejší než náročná fyzická aktivita. Nielenže hlúčiky zvedavých dievčat na ňu čakali na každom kroku, ale 'tá zvedavosť' sa dozvedieť niečo viacej o jej Imoto, z nich priam sršala.

Ešteže prítomnosť Kuroko, ako strážneho vlkolaka, odrádzala všetkých odvážlivcov od 'osobnejšieho prístupu'. Obzvlášť keď červenovláska s hrdosťou eskortovala svoju Oné sama priamo do jej triedy, byť o ročník nižšie. K tomu sa uráčila vytratiť sa až tesne pred zvonením na prvú hodinu, takže nikto nedostal príležitosť na niečo viac než pozdrav.

V nasledujúcu prestávku, spolužiačky z jej triedy boli veľmi kreatívne a podarilo sa im ju zatiahnuť do rozhovoru, ktorý sa potom 'nevinne' stočil na tému jej sestričky. Jej ľahké náznaky 'aby toho nechali a na nič sa nevypytovali' nepomáhali, tak sa Mikoto poohliadla po inej možnosti. Lenže jej úniková cesta číslo jedna [dvere na chodbu], bola už zavčas blokovaná zvedavými tvárami z iných tried, ktoré nakúkali od okraja dverí do jej triedy. Takisto únikové stratégie ako 'musí si odbehnúť na záchod', alebo 'potrebuje na vzduch' tým, že vyskočí von oknom a zamieri buď na strechu, alebo k altánkom v záhrade, padli pretože mala za to, že by tam na ňu v rámci prevencie pravdepodobne už niekto čakal. Musela sa v duchu pousmiať nad paradoxom, že v tomto smere Tokiwadaiské dievčatá si dokonale osvojili schopnosť rozdelenia úloh. Ešte že zahrala ospalosť natoľko, aby sa vyvliekla z rozhovoru do ďalšej prestávky.

Lenže tá ospalosť sa v nasledujúcu hodinu ukázala byť skutočnejšia než si Mikoto pôvodne myslela, keď nedopatrením zadriemala v sede so založenými rukami, až tak veľmi až ju učiteľka musela zobudiť zatrasúc za jej rameno. Samozrejme ani rozprúdená krv sprevádzaná zapýreným z trápnej chvíľky, nezabránili tomu aby ju znovu nechytali mrákoty.

Ešte že predstúpila doteraz neutrálna 'predsedníčka triedy', ktorá sa ponúkla, že odvedie spáča na ošetrovňu s tým 'že pokiaľ si poriadne neodpočinie po jej včerajšom veľkom dni, nebude k dnešnému dňu k žiadnemu úžitku'.

.

(- Hitomi Aika: Esper: Táto nadmieru vrelá a príťažlivá blondína preferujúca voľnejšiu vestu, s dlhými nadýchanými vlasmi k pásu s kučeravým zvlnením na koncoch azda vymodelovaných hustých prameňoch a kruhovými okuliarmi na nose, bola zhodou okolností i prezidentkou študentskej rady. O jej 'nie až tak tajnom' romantickom vzťahu s o rok staršou viceprezidentkou sa viedli rôzne klebety. Zo svojou neodolateľnou charizmou trošku nešikovnej mladej dámy, si dokázala podmaniť náklonnosť nejednej osoby. Bolo to tak mocná sila, že stačila i na preniknutie tvrdej škrupiny u 'Railgunu' a 'Teleportéra'. Traduje sa, že sa so svojím úsmevom a líščím jazykom dostane tak hlboko pod kožu, až málo kto je schopný povedať jej 'nie', keď ho o niečo prefíkane požiada. Nebyť istej medovlásky, mohla by to bola ona, kto by nadobudol prezývku: 'kráľovná Tokiwadai', či 'usmievavá/ slnečná líška z Tokiwadai'. -)

.

Keďže tá ospalosť sa ukázala byť závažnejšia ako sa niekomu zdalo a možno si to odmietal pripustiť, Aika ju vytiahla z triedy ako nejakého zraneného druha z bojového pola, keď si prehodila ruku 'Tokiwadaiského esa' cez vlastné rameno, aby ju mohla podopierať vlastným telom.

Nateraz šli mlčky chodbou bok po boku pomalým krokom. Mikoto bola trošku nervózna z toho ako pevne bola podopretá druhým dievčaťom o ktorom by nepovedala, že skrýva v sebe toľkú pevnosť. Avšak čo ju znervózňovalo najviac bolo nadmieru obdarené poprsie slečny prezidentky, ktorá i keby sa o polovicu svojho objemu s niekým podelila, stále by jej zostalo viac než dosť. O to viacej to bolo pre hnedovlásku trápnejšie, keď to spomínané poprsie bolo až také vtieravé, že presahovalo trup svojej majiteľky. Presnejšie šlo do strán, priamo na susednú hruď, kde svojím prečnievajúcim objemom 'šikanovalo' isté skromné poprsie. Skoro akoby sa tam chcelo usadiť, alebo aby dokázalo, že hoci myslené v úplne inom zmysle, i ono samotné by malo byť honorované ako 'piata úroveň'.

.

Keď blondína ucítila opatrný pohľad na svoju tvár od svojej spolužiačky naraz sa s úsmevom dala do slova. Nahlas uvažovala či by sa Misaka chcela opýtať, kedy sa i jej súčasný sprievod pridá k zvyšku školy na výzvedy o istej záhadnej Imoto ikony ich školy: O ktorej azda vedel, či tušil každý, ale len do nedávna ju mali iba za mestskú legendu predávanú prevažne ústnym podaním. Hneď na to sa schuti zasmiala nad tým ako jej to vyznelo, keď to vyslovila nahlas. Po chvíli ale dodala, referujúc na vlastné skúsenosti, že vážne nebola pripravená na to: čo znamená popularita 'medzi dievčatami na Tokiwadai'. Ku kontrastu k prejavenej sympatii k 'Railgun', veľmi dôrazne hnedovlásku ubezpečila, že nech si nenahovára, že by sa jej podaril útek, poukazujúc že tá slabosť teľa ktoré podopiera je skutočným problémom, na ktorý by sa mal pozrieť odborník. Rázom ale začala znovu nahlas uvažovať, či nemala v triede spustiť dražbu o to kto sa chce s ňou vymeniť, aby slečnu Misaku odprevadil na ošetrovňu. Zasmiala sa, že by zaručene na tom vyzbierala peknú sumu, ktorá by samozrejme šla do fondu študentského koncilu.

Hnedovláska sa tomu slabo zasmiala, poďakujúc jej za srdečnosť, ale to už prechádzali dverami na miestnu bohato vybavenú ošetrovňu, ktorá by mohla súperiť i s malou luxusnou nemocnicou. To všetko v mene toho najlepšieho pre budúce dámy. Samozrejme vládu tu mala pod palcom rovno skúsená doktorka a nie len sestra ako to býva na mnohých školách. Ktorá okrem iného školila vybrané študentky v obore zdravotnej sestry, ktoré pre tento smer mali vhodnú esperskú schopnosť.

Usadiť usínajúceho na lôžko bolo dielom okamžiku. I keď sa chystali položiť zopár otázok a urobiť zopár testov, tak sa stretli s nedostatkom spolupráce, keď potenciálny pacient takmer okamžite zaspal ako drevo.

.

.

O jeden spánok, neskôr.

.

.

Mikoto sa prebudila na nemocničnej posteli Tokiwadaiskej ošetrovne. Ako býva zvykom, pre účely súkromia bolo každé lôžko obohnané závesom. [pre Tokiwadai Luxusný bordový] Ponad neho síce stále presvitalo dosť svetla aby sa mohla rozhliadnuť, ale nebolo ho zas dosť na to aby solárne žiarenie nahlodávalo spánkový cyklus a nútilo spáča k prebudeniu. Od prvého momentu čo otvorila oči, Misaka mala nepríjemnú predtuchu, že tu niečo nehrá. Veľmi rýchlo zistila, že jej pohyb je silno obmedzený pritiahnutou prikrývkou, ako nejaká náplasť, ktorá by ju mala udržať na mieste. Najskôr jej napadlo, že ide o nejaký spací vak, ale veľmi rýchlo zistila, že tá prikrývka bola takmer prišitá k okrajom matraca, takže skutočne šlo o dáky improvizovaný spací vak. Skoro akoby tým zamýšľali, že ak by mal istý spáč až tak moc živý spánok že by zo sebou energicky hádzal,- tak aby ho nemuseli každých desať minút zdvihnúť zo zeme a navrátiť do postele, pretože z nej náhodou nevypadol, tak ho priviazali k posteli. Ešteže vysúkať sa von z takejto ponožky, či skôr spacieho vaku, aby sa mohla posadiť nebol žiaden problém.

Následne sa konečne mohla poobzerať po okolí. Z hora, na šnúrke visel, takmer metrový papierový strapec pozostávajúci z dobrej stovky, ak nie viacej, papierových vtáčikov, poskladaných z papiera v uhladených pravidlách Origami. Ak si spomínala správne, tak Origami žeriavy [crane] sa zvykli dávať chorému ako prianie na skoré uzdravenie. Lenže samotný počet aký uzrela vyvolával v jej mysli obavy. Na stolčeku vedľa postele bol okrem kvetu vo váze, balenej vody i zdobený notes, ktorý svojím vzhľadom priam nabádal aby do neho nahliadla.

.

Ten notes bol niečo ako záznam, či správa zanechaná priamo pre ňu, ale už od prvého pohľadu dovnútra, Mikoto zaskočilo nadmieru uhladené písmo textu.

"Drahá Misaka san, keďže čas pokročil je vhodnejšie zanechať ti takúto správu, ktorú si môžeš prečítať až sa zobudíš. Nemám poňatia čo za extra vylomeniny si musela vystrájať, že si spotrebovala vitalitu na pár dní dopredu. Avšak môžeš si s úľavou vydýchnuť pretože túto únavu nakoniec prežiješ. Zatiaľ čo si bola mimo, podrobili ta azda každému možnému testu na ktorý si spomenuli. I keď neustále spomínali dákeho 'žabieho doktora', ako keby to bola dáka celebrita, môžeš si i v tomto vydýchnuť. Nenašli u teba žiadne blany medzi prstami či žiabre, operené krídla, chvost či zmenu pohlavia. I keď Shirai by to posledné určite privítala." Kvapka skondenzovanej rosy sa usadila na líci hnedovlásky. (Včerajšok bol tak hektický, že som na niečo také ako vedľajšie účinky nepomyslela. Pri pohľade ako si to odskákali niektorý je jasné, že dáke obavy o tom aký 'trest' pripadol mne, sú na mieste. Obzvlášť keď náhodnému divákovi, ktorý nemá ani potuchy o vede, 'Osobnej realite Esperov' a 'nadprirodzených javov', by prišlo celkom reálne, že by sa na pláži dala nájsť vyplavená kúzelná lampa s mystickým džinom, ktorý svojimi kúzlami mení rozprávkové želania v realitu.) Naraz si vybavila istú 'veľkohubú bielovlásku' a rázom niečo ako alternatíva k tej mníške ktorým bol #2 'Dark mater'.

.

Čochvíľa zamietavo zatriasla hlavou, než znovu pohliadla do notesa. Istá značka naspodku stránky prezrádzala čitateľovi, že myšlienka či príbeh pokračujú ďalšou stránkou. Alebo jednoducho ide o pripomenutie, že ďalšia strana tiež niečo obsahuje. A tak otočila list.

"Drahá Misaka san, námesačnosť by mala mať svoje limity. To čoho som bola svedkom sa vôbec nedá popísať za niečo vtipné, ale i tak ma to zanechalo v úžase. Nielenže si zo sebou energetická hádzala zo strany na stranu ako v delíriu, navyše si sa polohlasom vyhrážala okolitým osobám, ktoré sa pokúšali na teba siahnuť, tak kvalitne na telo, až jeden po druhom na moment zbledli. Na moment uvažovali o povolaní vyhánača/ vymietača diabla [excorcista], ale nakoniec sa zhodli na tom, že si sa vo sne vrátila na bojisko. Môžeš si vydýchnuť, pretože nedošlo k žiadaným zraneniam a nikomu nezostanú žiadne modriny. Nakoniec ale dostali ten tvoj nadmieru živý sen pod kontrolu natoľko, aby sa nemuseli obávať o ten prístroj na magnetickú rezonanciu, či niečo také. Keď s tebou skončili tak ešte stále mali obavy, že v momente keď s teba spustia oči, tak sa začneš ako námesačná prechádzať po škole a púšťať blesky kade tade. Máš šťastie, že namiesto tých kožených popruhov s ktorými sa vytiahli, sa nechali presvedčiť aby ťa pripútali k posteli len za pomoci tej prikrývky. Od toho tá tvoja nežná vtáčia klietka, ak by ta to zaujímalo. Ostatne veľmi sa pobavili, keď spomenuli dáke hromové vtáča." [Thunder-Bird] Tá kvapka potu na líci Mikoto vyzerala, že čoskoro po ňom stečie až na dol k brade. Naživo si predstavila ako jej prezývku 'Railgun' zamenia na niečo čo by ste očakávali od maskovaného hrdinu z komixu. (Čo za hlúposti sa diali, zatiaľ čo som bola mimo?)

.

Otočila list.

"Pokiaľ ide o tvoje až moc bujaré sny, tak si viem predstaviť prečo sa Shirai o nich ani raz nezmienila. Pravdepodobne v tom našla 'benefity/ osoh' [výhody] o ktorých zrejme nemáš ani poňatia. Nedokážem uveriť, že som čoby len na malý moment na ňu zas žiarlila. Na druhú stranu mince, mi je zrejme už jasné prečo je tebou tak posadnutá, keď jej 'oddanosť' je navonok len jednostranná. V každom prípade by si mala dať pripomienku, že by si mala v najbližšej dobe vyhradiť čas výhradne na ňu. I keď to nedáva najavo i ona je vyčerpaná do bodu, až si musela tiež 'odpočinúť' na jednej z postelí. Pokiaľ v tom bude pokračovať, tak ten stres ju môže sklátiť. Maj to na pamäti! Vtipné je že sa ironicky nepozrela, kto že to ležal na vedľajšej posteli, než unáhlene odišla naspäť do svojej triedy." Tá spomínaná kvapka na jej líci už aj stiekla dolu. (Kuroko tu bola predo mnou? Predpokladám, že zostať v posteli pre jej ego, nebola možnosť. Zaujímalo koľko toho vie o tom incidentu.)

.

Po povzdychnutí otočila list.

"Shirai utiekla po prvej sekunde čo vstúpila dnu. Zas ma to vytočilo…" Mikoto nahodila nechápajúci výraz. Nielenže si tú prvú vetu musela v duchu prečítať ešte raz, ale tá druhá veta bola popreškrtávaná ako keby ju tam pisateľ pripísal neúmyselne, keď na tú scénku myslel. Autor škrtal do bodu až text sa nedalo vôbec prečítať.

.

Tejto krátkej poznámke nevenovala prílišnú pozornosť pretože značka na konci strany nabádala k otočeniu na ďalší list.

"Shirai je tu zas a tento raz si priviedla niečo mystického, až sme museli zavolať posily, aby sme ju odtiaľto vyhnali. Asi už má tvojho spánku tak po krk, že sa obrátila na okultizmus, aby zas mohla aspoň počuť tvoj hlas." Hnedovláska vyvalila oči. (Čože?)

.

Trochu vykoľajená tak náhlou zmenou v údajoch, že si musela overiť ešte raz, či je toto písmo zhodné s tým na predchádzajúcich stranách ako keby neverila, že to píše jedná a tá istá osoba. Potom znovu obrátila list na ďalšiu stránku.

"Prichytila som Shirai, ako sedí u tvojej posteli a bľaboce prikrášlené zážitky z jej dákeho dobrodružstva. Je tak energetická, tak nadšená, keď sa s tebou zhovára, že jeden by tvrdil, že priam počul ako jej odpovedáš. Nemala som to srdce ju odtiaľto vyhnať, ale nakoniec ju pri večierke eskortovali na jej ubytovňu." (Si robíte zo mňa žarty?)

.

Na moment uvažovala, že ten notes s poznámkami ako do denníka konečne zavrie, ale skrz zas tú značku na konci strany, zvedavosť nad ňou prevládla a prešla na ďalšiu stranu.

"Shirai je neúnavná... prišla z rána, aby vylepšila tvoju posteľ o 'pocit domova'. Tá hádka údajne trvala hodiny, ale nakoniec sa za ústupok podrobila pravidlám. Je vážne ako nasrdená osa, keď príde na jej voľné dni. Kto by si pomyslel že budeme niekedy uvažovať o určení samostatnej osoby ktorá bude dávať na Shirai pozor."

.

Ani sa nezdržovala uvažovaním a rovno prevracala list.

"Už žiadne ústupky pre Shirai! Nikdy a vôbec!" Mikoto sa na moment zaskočila, než čítala ďalej. "Ten incident s darmi pre 'bohyňu' sa síce podarilo dostať pod kontrolu a nariadilo sa aby všetko, čo na ošetrovňu nepatrí, z nej zmizlo, ale maj na pamäti, že to premiestnili do nemalej svätyne postavenú na tvoju počesť." Na moment si predstavila tradičný šhinto chrám na vrcholku dákeho posvätného kopca, ku ktorému vedie strmé schodisko a zastúpi ľudí putujú tam i naspäť aby vzali hold, preniesli modlitbu, poďakovanie či pranie. "Bolo pre mňa nadmieru divné vidieť Shirai modliť sa v pokľaku pred Miko u oltára, vykonávajúcu obrad. Ani neviem odkiaľ tu kňažku splašili, ale mali sme podozrenie, že tú 'emo' čiernovlásku uniesli a tak sme sa na to pozreli. Po veľmi krátkom vyšetrovaní mám pocit, že ju uplácali nezmyselne veľkým množstvom kvalitne pripraveného mäsa."

.

S pochybovačným výrazom nad vzrastajúcim nezmyslom obrátila stránku.

"Už to prestáva byť trápne, ale priam je to smutné.

Misaka…

Shirai… to má bez teba ťažké, keď čochvíľa nastúpi na univerzitu. Nezistili sme síce ako sa jej to podarilo či ako mohla mať akýkoľvek študijný prospech, keď stále u teba trávi každú svoju voľnú chvíľu. Skoro akoby jej kultúrny a spoločenský život mimo teba vôbec neexistoval." Nech sa to snažila zamietnuť sebe viac opísaná myšlienka sa dala byť mimoriadne reálna. "Ako dlho chceš ešte späť? Všetkým nám chýbaš, tak sa k nám konečne vráť, Misaka san!"

.

Na rade bola ďalšia stránka.

"A tak sme tu zas… Nemôžem sa rozhodnúť čo je menej vierohodné:

Na jednej strane máme našu princeznú, ktorá hibernuje tak dokonale, že za tie roky naozaj nezostarla ani o rok.

Na tej druhej sa Shirai ukázala so všetkou parádou a dokonca priviedla zo sebou aj svoje bábätko, aby ti ho predstavila. Kedy to stihla nemám poňatia. Avšak mám dáke to podozrenie, že zaťahala za veľmi pochybné nitky, keď tvrdí, že ho má s tebou. Avšak vidieť ako si ta ten drobec okamžite obľúbil považujem len za nepriami dôkaz." 'Railgun' mala kamenný výraz. (Tento nezmysel by mal skončiť čoskoro.)

.

Obrátila na nasledujúci list.

"Nové storočie sme privítali…" Notes zastonal pod tlakom jej dopálenia. Už toho nevinného zvestovateľa chcela šmariť bokom, ale i cez jej vytočený výraz a šklbkajúce obočie, rozhodla sa dokončiť túto čitateľskú cestu a pokračovať v čítaní. "Na oslavu výročia svetového mieru, 'Tokiwadaiská nižšia stredná' bola znovu vybudovaná na jej pôvodnom mieste, podľa pôvodných plánov. Samotný premiér sa ukázal, aby ti preukázal úctu a preniesol povznášajúcu reč. S ním prišla i ministerka vnútorných záležitostí a smieš raz hádať, kto že sa to tak vypracoval z pozície Herolda, až na svetom uznávanú politickú elitu.

Napriek dokonalej 'poker face' u Shirai,- v momente,- keď sme vás dve nechali osamote, šla so slzami do kolien. Ďakovala ti za všetko čo si vykonala a za to že si tu pre ňu celý ten čas bola, plakala pre teba krokodílie slzy.

Preto dráha Misaka san, mám pre teba návrh: Prebuď sa! Prebuď sa zo svojich driemot a zavítaj medzi nás. Zaslúžiš si to."

.

Jej pohľad klesol na koniec stránky, kde namiesto značky prezrádzajúcej, že dokument pokračuje na ďalšej strane, tam bola jediná veta, napísaná drobným písmom: "Koncept príbehu o spiacej princeznej zo záhrady vzdelávania." Daná hnedovláska konečne zavrela ten notes a priložila si dlaň na tvár. [Face-Palm] (Síce mi to bolo viac menej jasné, už od samotného pohľadu na ten notes, že pôjde o žartík, ale i tak, toto je nadmieru znepokojujúce. Skoro ako keby ten autor tej stránky s tými príbehmi o mne, nikdy nepoľavoval vo svojej vášne a bol ku mne bližšie než som si myslela. Koľko času vôbec zabralo toto napísať? Musím uznať, že ten dotyčný urobil rozumný ťah, keď neuviedol žiadne iniciály. Na druhej strane je prečítanie tohto príbehu nízka cena, za to že na mňa niekto dohliadol, zatiaľ čo som bola mimo.)

.

Nakoniec sa hnedovláska pousmiala nad tým ako hlúpo to muselo celé vyznieť. Podnikla prípravy na odchod, ale to 'ticho' prezrádzalo, že na ošetrovni okrem nej nikto ďalší nie je. Ešte navonok skontrolovala vedľajšiu posteľ, ako keby na tom prázdnom mieste očakávala, že tam uvidí istú medovlásku ako tam s hlúpym výrazom na tvári a so slinou na kraji úst, 'odpočíva od únavy'. Alebo od dlhého čakania na to až sa hnedovláska zobudí, prečíta si ten príbeh, aby blondína mohla pri poslednej vete odhrnúť záves a vstúpiť na scénu s veľkým 'nevinným úsmevom' hovoriaci: 'Hádaj kto!'.

.

Mikoto opustila prázdnu ošetrovňu.

.

Ako putovala rovnako prázdnou a tichou chodbou, zmocnila sa jej neistota. Nemala si totižto ako overiť, aký je čas a hlavne dátum, keďže istá myšlienka o tvrdom spánku sa ešte nevytratila. Mala za to, že je telefón sa zrejme ešte nenavrátil z výletu na tropický ostrov a bolo otázne či sa tak vôbec stane. Lenže nateraz hlavným problémom pre ňu bolo, to podozrivé ticho, ktoré sa okolo nej rozprestieralo ako nepríjemný nočný závoj aj keď bol ešte deň.

Zamierila do svojej triedy aby si vzala svoju tašku. Aspoň to bolo cieľom, ktorého sa držala. Lenže ešte pred vstupom do samotnej triedy si dala záležať, aby potajomky skontrolovala či tam niekto nie je. Miestnosť bola bež živej duše, ako o víkende. Predstúpiac k svojmu miestu, ju znepokojilo, že jej lavica vyzerá ako chrám, s jej vlastnou fotkou v strede a kopou papierových vtáčikov naokolo ako symbolov skorého uzdravenia. Kvapka potu sa usadila na jej líci, keď si uvedomila, že to tak trochu pripomína oltár za zosnulých. Samozrejme po jej taške nebolo chýru či sluchu. Nie že by ju na niečo vôbec potrebovala.

Po nahliadnutí von oknom sa Mikoto konečne dozvedela, že škola je vo svojom popoludňajšom móde a študentky trávia svoj čas v krúžkoch, v 'Clique', alebo inde. Bez telefónu nemohla dať vedieť Kuroko o tom, že je vonku z ošetrovne, ale radšej usúdila, že toto je vhodná príležitosť pozrúc sa celému incidentu bližšie na zúbok.

...

[Časť prvá z piatich - Ospalosť a zabehnutý čas.]