[PS: Kvôli veľkosti epizóda experti z kaviarne bola rozdelená na dve časti. Toto je 1 časť z dvoch. Pokiaľ tu bude dáky do očí bijúci nezmysel neváhajte ma kontaktovať aby som to opravil.]

.

Sukiyaki Ushinobu je istá reštaurácia, ktorá nachádzajúca sa v podzemnom obchodnom centre v školskej štvrti [School District] 7. Táto reštaurácia sa zameriava na suikiyaki, špeciality z japonskej kuchyne založené na hovädzom mase, ktoré je podávané štýlom hot pot, kde sa dané polievky, suroviny a vývary varia priamo na stole zákazníkov v nízkych, ale zato širokých hrncoch. Prípadne si môžete priplatiť za gril.

Jeden by nikdy nemal zabudnúť že hovoríme o niečom čo by sa dalo nazvať mraveniskovým bludiskom v ľudských rozmeroch. Takže na to aby ste sa do tejto reštaurácie vôbec dostali, najskôr ste museli zahnúť do istej konkrétnej uličky. Avšak vstup či odbočku, do tejto uličky bol strážený členmi cirkvi Amakusa, ktorý sú tajomnou organizáciou japonských mágov sústredených okolo Kaori Kanzaki. [mág: svätá, s dvojmetrovou katanou] Táto skupina používa ako základ pre svoje kúzla predmety všedného života. [miniatúrne ceremónie s obetovaním predmetov, niekedy i osobných] Dodatočne vynikajú vo svojej schopnosti splynúť s prostredím, predovšetkým v dave a tak sa vyhnúť nepríjemnostiam. Vlastne momentálne za použitia japonského nábytku ako stôl, pár stoličiek, okrasnej skladacej steny na oddeľovanie miestnosti s krásnym maľovaným vzorom prírody, sa im podarilo takmer zamaskovať vstup do tejto časti podzemia. Vlastne boli v tom tak dobrý, že ich kde kto s okoloidúcich kto letmo pohliadol ich smerom, považuje za skupinku zabávajúcich sa priateľov popíjajúc v mini bare.

Dokonca i Mikoto (Ťahajúc za ruku Misaki), s vlastným GPS prijímačom, ktorá už-už chcela zabočiť do danej uličky, sa s prekvapením zastavila s tým že sa pomýlila a skoro vstúpila do pubu namiesto spomínanej uličky. Bežný ľudia by danej skupinke v prirodzenom rozhovore nevenovali pozornosť. Ale ak by sa na danú scénu pozreli lepšie spozorovali by, že celé toto divadlo je iba zástierka aby ulička zostala bez prechádzajúcich návštevníkov centra. Vykoľajená Mikoto sa snažila pochopiť kde spravila chybu a naklonila hlavu na stranu, obzerajúc si scénu pred sebou, ale v skutočnosti danej vitríne bez predného skla nevenovala výraznú pozornosť. Teda až do bodu kedy jej zrak (náhodou) padol na opáleného chlapíka s tak hustým chumáčom vlasov na hlave, že by si daného muža pomýlili s priamym potomkom literárne známeho pradávneho afro samuraja. [zveličené prirovnanie ale ide o Tatemiya Saiji a tiež používa ako hlavnú zbraň netypický meč] Avšak ako tak na neho pozrela, jej oči sa rozšírili dokorán precitnutím. Spomenula si na istú scénu, kedy tento chlapík sa vychvaľoval, že predvedie svoje bravúrne futbalové schopnosti. Obzvlášť keď po tom jeho výkope, tá vykopnutá lopta trafila hlavu istého idiota,- a jeho tvár sa (hlboko zaborila) do hlbokého výstrihu,- ktorý si o to priam pýtal,- na hrudi slečny, ktorá ho v ten moment sprevádzala.[Itsuwa]

.

Pomyselný spínač [nakopem ti prdel] u impulzívnej tsundere, sa prepol.

.

Okamžite na neho namierila svoj ukazovák v bojovom postoji a štekla po ňom: "Hej! Ty si ten s tým čudesným zmyslom pre futbalové umenie zvrhlíkov."

Skupinka okamžite prestala predstierať, že si ju nevšimli a vykysli v štýle; (A do riti!), keď mnohý z prítomnej skupinky sa daného incidentu zúčastnili ako publikum či tajná mentálna podpora hráča [istá členka Amakusa] dole na hracom poli (lásky/ flirtovania). Pritom aktér výkopu mal výraz zhodný presne s osobou ktorá vedela, že dostane nakladačku. Avšak tento skúsený muž využil všetok svoj um, skúsenosti a vedomosti, aby sa džetlmensky dostal z tejto šlamastiky... Použil pre to tu najefektívnejšiu metódu v histórií ľudstva…

.

Dal sa na zbrklý panický útek.

.

.

Misaka sa zmohla len na 'Eh?', keď už po ňom zostal len pomyslený kúdol zvíreného prachu, po tom čo vyštartoval ako šprintér pri výstrelu štartovacej pištole, obehol tú skladaciu stenu a stratil sa za ňou.

Samozrejme Mikoto zo svojím 'Hej!, Počkaj!' sa vydala za ním i zo svojim príveskom. Ibaže keď už sa jej podarilo obísť tú dekoračnú skladaciu stenu na oddeľovanie miestností, tak ten šprintér už spravil deväťdesiat stupňové zatočenie a vbehol do danej reštaurácie kde mali mať dievčatá zraz. Prešmykol sa pomedzi posuvne dvere, ktoré vyzerali ako vystrihnuté z japonskej klasickej kultúry [tradične drevená mriežka s papierovou alebo sklenenou výplňou] a ich pomalý automatický zatvárací mechanizmus znemožnil prenasledovateľke ani najmenšie nahliadnutie dnu. Jej obočie poskočilo podráždenosťou keď si uvedomila, že to nemôže byť žiadna náhoda že zabehol priamo sem.

Stále za sebou nasilu ťahajúc Shokuhou, sa hnala k danej reštaurácií plne ignorujúc ostatných členov divadla na odbočke do uličky, či (takmer náhodne) postávajúcich (flákajúcich sa) divákov v uličke o ktorých by sa dalo špekulovať, že sú tam ako na stráži. Dokonca i nápis na vchode do danej destinácie: 'Uzavretá spoločnosť.'; iba prilial olej do pomyselného ohňa. Bola tak nabrúsená, že až siahla po tých dverách, tak sa dalo predpokladať, že ich otvorí tak rázne až by hlučno zaklapli do rámu naplno ich otvoriac. K tomu by jeden predpokladal že začne so svojím klasickým zvolaním 'Hej!', ktorým by si získala pozornosť celého osadenstva reštaurácie, keď by nacválala dnu ako dáky hrdina z mangy na scénu.

Ibaže ťažko fučiaca/ dychčiaca blondína za ňou, nedokázala spomaliť na tú sekundu ktorú hnedovláska potrebovala na otvorenie tých posuvných dverí. Ako nejaký príves od kamiónu pri brzdený sa celá jej váha natlačila na jej ťahač. Obzvlášť istá dvojka 'Mi-tan a Hi-tan' zatlačili na chrbát hnedovlásky.

Kvôli tomu Mikoto stratila to svoje úvodné momentum, a tie dvere nedostali toľko počiatočnej pohybovej sily aby klapli o rám. Namiesto toho ale musela bojovať o vlastnú rovnováhu, keď ten (batoh?) na jej chrbte na ňu prevalil svoju váhu, až natoľko že reálne hrozilo že sa zosype/ natiahne na podlahu tvárou na pred.

Preto keď sa tie dvere ešte len otvárali… nedobrovoľne spravila krok dnu… 'Whoah?' Ledva bola tým pol krokom dnu a ihneď dostala pomyselnú facku od zmesi chutných vôni, ktoré pochádzali od jedál pripravovaných priamo na stoloch zákazníkov z prítomných surovín, hot pot štýlom. Pri svojom druhom kroku napla svoje (železné svaly) aby sa nezosypala a vytuhla v pol polo-drepe. [ohnutá od ťažkého batohu]

Hneď na to prišla druhá pomyselná facka od podvedomého uvedomenia si prítomnosti pomerne silných postáv. Skoro akoby nevošla len do reštaurácie ale do akéhosi dračieho brlohu. S prísnym či takmer bojovým pohľadom sa pozorne poobhliadla po celej miestnosti.

.

.

Normálne by jeden očakával, že by to tu bolo usporiadané ako jedáleň: lavica stôl lavica a tak ďalej. Ale pre tento prípad súkromnej párty, tu boli dodatočne medzi stolmi prenosné meter a štvrť vysoké dosky z dreva ako steny pomyselne oddeľujúc boxy pre zákazníkov ktorý potrebujú osobný priestor. Síce sa tým výrazne znížil počet miest na sedenie, ale zato rezervácia celého placu vynahradí reorganizáciu z jedálne na reštauráciu.

Samozrejme že previnilec s afrom sa nespoliehal, že by sa mu podarilo medzi prítomnými zákazníkmi schovať, alebo nájsť pomoc a už bol pravdepodobne v ťahu, uniknúť cez priechod do zadnej časti pohostinstva. Pritom určite musel vedieť aspoň o nejakej zaručenej možnosti ako sa dostať z danej reštaurácie. Pritom bolo jedno či servisnou chodbou, výťahom, alebo šachtou, pretože by pre neho bolo veľmi trápne, ak by sám seba zahnal do slepej uličky bez východu.

Nemusíme azda pripomínať, že za ich náhli príchod, si dvojica dievčat získala pozornosť niektorých zákazníkov a je jedno či sa pôvodne obhliadali po predchádzajúcom vstupe.

Zato prehnaná rekcia prišla od Touma Kamijou, sediaceho u jedného stolu, ktorému takmer zabehlo, keď pohliadol na nabrúsenú hnedovlásku na love. Ako keby nedobrovoľne prevzal štafetový kolík v štafete znamenajúci, že on je teraz korisť po ktorej sa rozbehne najbližšia šelma, alebo si len spomenul na nejakú (možno traumatickú?) udalosť. Okamžite vstal s namierenou roztvorenou pravou dlaňou voči dáme z Tokiwadai v jasnom obrannom geste.

.

Keďže vyčnieval viac ako krivý kôl v plote, tá jeho zbrklá reakcia okamžite plne upútala pozornosť Railgunu a hneď aj upustila od prenasledovania predošlého previnilca, keď po dupnutí si do zeme štekla po novom previnilcovi: "Hej!, nesnaž sa tváriť, že akože sa ta chystám napadnúť!"

Ibaže mladík nepoľavoval vo svojej obrane/ obhajobe. "To je po väčšinou hneď druhá vec, ktorá nastane, alebo sa mi prihodí po tom čo sa dohrnieš. Ako isté porekadlo hovorí: 'Je lepšie nechať šelmu na pokoji.'; pretože po-väčšinou, keď unáhlene začneš rozhovor ako prvá, nemusíš to byť len ty kto po mne za moment skočí." Kto by si pomyslel, že tento hrdina ma príliš chabé znalosti vratkých zákutí delikátneho srdiečka mladej dámy v rozkvete...

.

Jeho odpoveď v nej rozdúchala viac hnevu než porozumenia, keďže zovrela voľnú ruku v päsť. "Takže, ty si ma vážne väčšinou ignoroval?!"

"To nie je to čo som mal na mysli. Chudobný študent ako ja, sa niekedy jednoducho musí podriadiť obmedzeniam svojho rozpočtu, v riešení jeho každodenných strastí o ktorých dobre zastrešené bohaté slečny, nemajú ani zdania."

.

Hnedovláske takmer zabehlo. "Ako to že máš neustále tak pomýlenú predstavu o tom ako to na Tokiwadai vyzerá?!"

Mladík sa chystal odpovedať, ale keď už otváral ústa jeho pozornosť prešla na (únavou zdrvenú?) blondínu ktorú si Misaka zo sebou dotiahla.

Shokuhou (momentálne opierajúc sa o chrbát spolužiačky z ročníku) sa pokúsila ovaliť svoju kolegyňu svojou kabelkou so slovami 'Sklapni na moment! Áno?', ibaže bola tak slabá, že Mikoto len ledva porozumela čože to hundre. Aj ten úder bol tak slabí, že kabelka nevykonala ten oblúk, ktorým by získal potrebnú silu, aby s ňou mohla tomboy tsundere udrieť. Niekto by azda povedal, že sa snažila získať pozornosť Misaky. Avšak hnedovláska jej venovala chladný pohľad za patetický výkon v snahe ovaliť ju kabelkou.

.

V tento moment Saten, ktorá nie čírou náhodou s Uiharu, sedela u samého stolu oproti Kamijou, uzrela že má okno príležitosti sa prihovoriť vtipnou poznámkou. "Tak konečne tu máme tých našich vychýrených novomanželov. Iskrí to medzi vami tak moc, že si viem predstaviť prečo je okolo tejto hviezdnej dvojke toľko vášne."

Ibaže veľký brat [Touma] sa zatváril prekvapene, ako keby mu niečo nedochádzalo, keď tá poznámka bola namierená na dvojicu dievčat.

Zato veľká sestra [Mikoto] mala nutkanie dohovoriť čiernovláske, ktorá si nemôže pomôcť dostávať sa do problémov: slovne i túlaním sa kadiaľ nemá. "Saten, ty sa nepoučíš o tom, že sa kobra nemá dráždiť bosou nohou? To samé platí i o tvojej tendencií cválať do scény, ktorá by ťa doviedla k úhone, že nie?" Síce jej na čele za-pulzovala žila, ale i tak sa pokúsila upokojiť sa zavretím očí na nepatrný moment.

Shokuhou, ktorá konečne znovu pochytila dych, sa rozhýbala. Avšak, rozhodla sa (nie až tak) simulujúc vyčerpanie, do-šuchotať sa k danému mladíkovi, ktorý využil príležitosti, že pozornosť sa z neho presmerovala na čiernovlásku, aby sa posadil. Bez pochyby si niekto mohol predstaviť, že má v úmysle si sadnúť priamo vedľa neho a nie až tak nevinne sa o neho oprieť 'rameno o rameno' ba aj viac. Dalo sa predpokladať, že zhodou okolnosti po chvíľke by o neho oprela svoju hlavu, či ba sa na neho môže zvaliť ak by sa (pošmykla?).

Ibaže Misaka ju zachytila ešte pred tým než mohla vykonať svoj plán a sadnúť na dané miesto. "Hej! Čo si myslíš, že sa práve chystáš urobiť?"

.

Falošný úsmev u blondíny prezradil hnedovláske, že udrela klinec po hlavičke. "Ara, ara. Nebol azda hlavným účelom našej vychádzky pozvánka na jedlo? Iba sa snažím byť spoločenská. Tak keď som videla volné miesto, rozhodla som sa naň posadiť. Ale pokiaľ sa ti táto lavica nepozdáva tak dvojica oproti [Saten Uiharu] ťa zaručene veľmi ochotne príme medzi seba. Alebo,- pokiaľ ti vadí prítomná spoločnosť..." Hoci sa tvárila medovo predsa na jej tvári boli známky zlomyseľnosti. "Môžeš posadiť k vedľajšiemu stolu, ktorá by vyhovovala tvojmu vkusu." Poukázala cez uličku na druhú radu stolov, konkrétne na skupinku dám vznešeného rodu, ktorá vyzerala že vypadla z ilustrácie znázorňujúcu dáku kráľovskú rodinu z dákeho kráľovstva.

Popravde to bola britská kráľovská rodina u hot-pot na návšteve Japonska na obede v tradičnej japonskej reštaurácií. Pritom kráľovná Elizard a jej tri dcéry, tak moc nezapadali do okolitej scény, až ich Mikoto príliš ľahko ignorovala. Vlastne podľa riadu na ich stole, to vyzeralo že tam len donedávna bol ešte niekto (možno dvaja?) kto si možno odskočil.

.

Ibaže dvojka na Level-5 nebola jediný pár, ktorý zamieril do daného pohostinstva a veľkohubá dvoja, plus dvaja ochrankári s čiernymi okuliarmi vošli dnu.

Kuroko Shirai zdrvená z faktov: že ju jej Misaka ignorovala aj keď na ňu po svojom príchode zavolala,- a nateraz priamo hašterivo súperila so nadmieru asertívnou Shokuhou o natvrdnutého hrdinovu ktorému to nedochádzalo,- sa nezmohla na nič iného než zúfalstvo. "Čo je toto za nadprirodzený úkaz?... kedy nie len Oné sama, ale i jej sokyňa mu odovzdala svoje srdce? Aké tajomstvo sa skrýva za týmito kúzlami, ktoré mu umožnili upútať náklonnosť nielen princezny z Tokiwadajskej, ale i údajnej kráľovny?"

Roberto Katze stojaci vedľa nej si neodpustil, aby sa neprihovoril dáme v ťažkostiach so svojou (radou?), položiac svoju dlaň otcovsky na jej drobné rameno. "Možnože ak by si s tým chlapcom zašla na bežné rande, možno by sa ti po pár pokusoch načúvať jeho duši, podarilo rozpoznať čo sa skrýva za ich očarovaním. Teda ak by si pocítila na vlastnej koži čo s ním zažívajú."

.

Ružovláska otočila na neho svoju hlavu, pohliadnuc na neho s tak zdrveným výrazom, ako keby sa jej celý svet rozpadol priamo pred očami.

Samozrejme trojica Mikoto, Misaki a Touma, ten komentár počuli a otočili svoju pozornosť k nim.

Kamijou mal veľmi podstatnú poznámku, ktorá musela byť vyslovená bez ohľadu na následky. "Nemyslím si že presadzovanie policajného nátlaku s tým; (že nedobrovoľného dobrovoľníka budete po ulici vláčiť zo sebou v putách,- tak aby to náhodný okoloidúci videli ako scénu: Kedy má dievča predviesť zadržaného podozrivého na vypočutie.); sa dá pokladať za rande v akomkoľvek kontexte. A nakoniec sa mi dostalo len pohŕdavých pohľadov a urážok."

Obe dievčatá na Level-5 na neho neveriacky pohliadli s 'He?'

Avšak to už bol moment kedy Roberto exceloval so svojimi nápomocnými rečami. "Chlapče, nenapadlo ťa ani raz, že je to vlastne pozvánka aby si pretrhol tie putá a ujal sa vedenia vo vzťahu pretože si to dievča potajomky želá, ale nedokáže to vysloviť nahlas?" Očividne ani nepomyslel, že to boli reálne putá akademického mesta.

.

Nielen dvojka na Level-5, zareagovala vybalením svojich očí na to čo počuli, ale i Level-4 Teleportér sa chladom vytriasla až jej naskočila husia koža. [zimomriavky] Následne jej výraz skysol. "Neuveriteľné, jeden by povedal že schopnosť dožrať niekoho do bodu, že mu chce dať facku pri každom stretnutí, by nemalo byť niečo čo by diplomat alebo politik mal mať." Povzdychla si než sa pokúsila nasilu navrátiť do normálu. "Avšak... nepredpokladám, že klišé ako porazil si ma a preto 'tri bodky', sa ťažko dá aplikovať na situáciu v ktorej figuruje vrchol na horskom ľadovci menom esper." Chystala sa ešte niečo dodať ale náhodný pohľad na Misaku a Shokuhou jej doslovne vyrazil dych s 'Čože?!' výrazom v tvári.

Obe spomínané celebrity mali temnotu v tvári ako čoby len spomienka na (dané stretnutia či incidenty) im spôsobila hlbokú depresiu, ktorú sa snažili zakryť nanúteným zúfalým úsmevom.

"Nie,- nie je to tak, že by šlo čisto o porážku, alebo niečo také…"

"He, he,… Povedzme ,že ten stres a boj mal vlastné emociálne následky, až som vzdala snahy zostať stranou."

.

.

Našťastie pre nich tu bola ďalšia záchrana v podobe ďalšej služobnej v zácviku [Kumokawa Maria], ktorá tu robila čašníčku ako výpomoc. Nutno priznať, že na dievča z danej školy pre služobné jej príťažlivá postava by bola v obyčajnej uniforme na škodu a preto mala na sebe niečo nažlto farebného s mini sukňou čo by ste našli v otaku maid-kafe a podobne. Pritom nesmieme zabudnúť na jej pobláznenú povahu. Príhodným príkladom bola úloha, kedy mala zadané udať vlastnoručne vyrobené bentá [domáce obedy] náhodným okoloidúcim na ulici. Tak na seba pripevnila ceduľku: 'Služobná v zácviku hľadá svojho budúceho pána.', ktorá jej zaistila expresné vypredanie, ale nakoniec si za to vyslúžila vynadanie od učiteľa. Ešteže si bola vedomá svojich povinnosti či životného ciela a vystrájala iba tak aby nemala problém s vlastnou rozbitou reputáciou.

Nateraz táto dievčina sebavedomo predstúpila pred výtržníkov, vynútiac si pozornosť zatľapkaním rúk. "Tak to by stačilo, ešte moment a rozsadím túto triedu."

Samozrejme Mikoto si ihneď vybavila isté stretnutie v naliehavom spáde, kedy táto konkrétna služobná neváhala použiť svoje prednosti dospievajúcej slečny aby si presadila svoje. Obzvlášť znepokojujúca výhoda v repertoári tejto servírky je fakt, že ako slúžka môže ignorovať osobný priestor a napríklad sa hruďou natlačiť na istého idiota s prosbou aby ju vzali zo sebou s nevinným prísľubom, že pre neho spraví čokoľvek či bude želať.

Ibaže predtým než hnedovláska vôbec stihla nejako zareagovať na danú študentku z 'Ryouran Maid School', daná výpomoc v reštaurácií sa odula na mladíka v centre diania, s rukami na jej bokoch, príhodne akoby bola urazená služobná, zazerajúc na svojho nezbedného pána. "Kamijou dono [úctivé oslovenie ako pre lorda], ak by som nevedela svoje, tak by som povedala že sa z teba stal protagonista zo 'Shoen manga', ktorému osud udelil aby z neho bol magnet na problémy, ktoré sa na neho zosypú v tú najpríhodnejšiu chvíľu. Ale i tak sa musím ohradiť a požiadať nielen teba ale i vás všetkých, aby ste prosím tú svoju lásky plnú komédiu udržali na uzde! Toto je Akademické mesto a takéto pokúšanie osudu zvykne uvrhnúť na opovážlivca osudovú skúšku hodnú bájneho eposu."

S povzdychom zatočila rukou v geste akoby ich chcela povzbudiť aby sa poohliadli naokolo. "Nezabúdajte, že okrem OP bojových protagonistov, sú v tejto miestnosti i podporné charaktery ktoré s hlavným kástingom [herecké obsadenie], nedokážu utiahnuť tempo. Navyše v hierarchii podnik, zákazník a japonská kultúra si môžem dovoliť dupnúť do zeme a ukázať výtržníkom dvere. To znamená vám." Pohrozila im vztýčeným ukazovákom. "Takže pokiaľ sa nezačnete chovať tak ako sa na zákazníkov v japonskom pohostinstve patrí tak to vaše koketovanie uzákoníte vyhrotí do tak niečoho extravagantného ako napríklad, že to čo sa tamtým vchodom dovalí ako ďalšie…" Poukázala na vchodové dvere. "-bude niekto tak zapálený do akcie, že sa nebude obťažovať triviálnymi otázkami o bezpečnosti práce a rovno bude šľahať plamene. Uvedomte si prosím, že sme v podzemí."

.

Hnedovláska na sebe pocítila husiu kožu, pretože tie poznámky sa jej dotýkali až príliš moc a zo všetkým mala osobné skúsenosti. Vlastne za pár takých mohla byť priamo zodpovedná.

Zato blondína pohliadla na požiarny ostrekovač visiaci zo stropu s tak veľkou nedôverou akoby jej hrozil, že na ňu zošle povodeň. Skoro akoby mala dáku traumatickú skúsenosť s vodou v podzemnom obchodnom centre. [vďaka jej slabej motorike neraz čelila utopeniu...]

Mladík (v centre sporu?) s orosenou tvárou pohliadol po štvorci, ktorá vošla do reštaurácií akoby v závese za dvojicou Level-5 a netváril sa dva krát nadšene.

Ironicky Shirai zdieľala jeho nedostatok nadšenia pre daný rozhovor a radšej sa viditeľne rozhodla od tejto debaty držať ďalej.

Zato prezident sa tváril ako keby mal dajakú myšlienku na jazyku.

.

.

V kontraste s hlavnou scénou, tak v momente keď Kumokawa spomenula čo by sa mohlo udiať, si obaja chlapíci v čiernych okuliaroch vyplňujúci pozadie, vymenili mlčanlivé pohľady akoby niečo vycítili vo vzduchu. Nebolo isté či mali obavy, že by sa niečo z toho o čom začala rozprávať skutočne mohlo stať. Avšak keďže sa nachádzali v Akademickom meste o ktorom sa tvrdí že je dvadsať rokov v budúcnosti... A kde kto tu má schopnosti rozpútať vravu, ktorá by náhodných prítomných mohla stáť krk... Tak moment na to vykročili naspäť k vchodu nečakajúc na žiadne inštrukcie. Nebolo isté či tam idú strážiť vchod (po tom čo pohľadom skontrolovali reštauráciu), alebo sa len chcú dostať von mimo túto vybranú smotánku za použitia príhodnej výhovorky. Rozhodne nemali v úmysle zachraňovať ich VIP pred kázaním od služobnej. Obzvlášť keď prítomnosť VIP britov sa nedala prehliadnuť.

Potajomky sa prešmykli cez dvere a rozhodli sa posadiť k osamelému stolíku s dvoma stoličkami. Na prvý pohľad ich tam položili priamo pre takýto prípad, ale na ten druhý tam boli skôr na okrasu než pre podnikový účel.

Nepatrná výmena pohľadov s postávajúcou osobou neďaleko jasne napovedala, že nie sú jediný kto sa rozhodol ustúpiť z danej reštaurácie za účelom strážiť perimeter. Vlastne sa medzi nimi odohralo tajomné pochopenie.

Ledva si sadli a už sa začali diať veci. Bez toho aby prehodili jediné slovko obaja pohliadli rovnakým smerom do chodby.

Istý mladík ktorého by ste popísali ako študent z vyššej strednej akého môžete nájsť kdekoľvek v tomto meste, príliš unáhlene vbehol do danej uličky v ktorej táto dvojica sedela. [Kamisato Kakeru] Jediné čo ho na prvý pohľad odlišovalo od bežného bolo že mal len jednu čiernu rukavicu a to na svojej pravačke.

.

Ochrankári reflexívne siahli do záhybov svojich sák po svoje zbrane, ale než ich stihli vytiahnuť tak sa zarazili, pretože ten mladík sa tváril ako keby pred niečim utekal a pritom šprintoval o vlastný život.

Mladík sa dovtípil asi čím sú tí dvaja vonku a zúfalo po nich húkol: "Je tam ten idiot?!"

.

Dvojka rozhodne bola na strehu pretože to mohla byť referencia na ich VIP a nemohli pominúť nepravdepodobnú možnosť, že tento tu sa chystá na atentát storočia. Ibaže až uzreli, čože sa to vyvalilo spoza rohu z ktorého vybehol i cez čierne okuliare ich výrazy tváre prezrádzali ako moc vyvalili oči. Za dupotu mnohých nôh sa ich morálka, zanietenie na bránenie, či ochota riskovať vlastné životy, rozbila ako nejaká ilúzia a doslovne začali polemizovať o otázkach života.

„Hej,- taká otázka: čo presne máme v popise práce?"

„Rozhodne v tom nie je ochrana pred sobášom a podobne. To nie je zahrnuté v našej platovej kategórií."

.

„Takže nevidíme nič podozrivé?"

„Pravdepodobne."

.

.

Osadenstvo Sukiyaki Ushinobu spozornelo, keď sa posuvné dvere znovu náhle otvorili a tentoraz tam bolo to nešetrne hlasité klepnutie do rámu. Obzvlášť to spozornenie platilo pre skupinku, ktorej dohovárala služobná v zácviku.

[Kamisato Kakeru] ledva vbehol dnu a už unáhlene, ba priam agresívne húkol po prítomných. "Idiot Sempai! Vďaka tebe sa mi baby zbláznili a idú po mne ako besné! Urob s tým niečo! Hneď teraz!"

Kde kto by si myslel že tým mohol mať na mysli kde koho, avšak cielený adresát danej žiadosti so spičatými vlasmi zareagoval okamžite.

.

To čo Kamijovi dopomáhalo k víťazstvám nebola ani tak moc jeho tajomnej pravačky, alebo šťastie (či skôr jeho nedostatok), ale jeho schopnosť rýchlo uvažovať. Okamžite siahol po tejto príležitosti... "A tvoj senpai ochotne pomôže svojmu bezradnému Kóhai!" Stačilo mu jediné ohliadnutie, aby sa rozhodol čo ďalej. Priskočil k istému vozíku na odkladanie použitého riadu postaveného hneď vedľa lietacích dverí do kuchyne. Tento skrinkový vozík tam bol pre prípad keby mal podnik plné ruky práce aby obsluha nemusela neustále pendlovať so špinavom riadom nazad do kuchyne. Pre túto konkrétnu záchrannú operáciu, mal Kamijou na mysli dolnú skrinku ktorá v sebe ukrývala zavesené odpadkové vrece na zbytky od jedla. Bol to aj kôš na kolieskach.

Kamisato už aj šprintoval za kolegom z (hrdinskej branže?).

Keď prvý otvoril dierka na tom vozíku posunúc to vrece kúsok na bok... Ten druhý okamžite pochopil aký je základný plán. Vytiahol z vrecka (od potu použitú?) vreckovku, schmatol z vozíka plátenú utierku do ktorej vložil tú vreckovku. Potom kopol do lietacích dverí, aby danú utierku cez ne prehodil do kuchyne. Hneď na to sa aj vrhol do toho vozíka potlačiac sa s tým smradľavým vrecom vo vnútri. Objal to vrece tak vrúcne, že prebitie jeho vlastného pachu na veleznámu značku smetiskového parfumu bolo zaručené.

.

A práve toto prebitie pachu bolo cieľom či nevyhnutnou podmienkou, aby tento záchranný plán vyšiel, pretože v momente keď Kamijou zatvoril tie dvierka na skrinke, prihnal sa dupot davu a vchodové dvere sa ešte raz nasilu rozrazili/ roztvorili.

To čo vbehlo po štvornožky dnu bola (vlčica v svadobných šatách?)… Nie!… Bola to zvlčená dievčina v niečom čo pripomínalo svadobné šaty, ktorá (po čuchu stopovala) svojho (ženícha). Bez najmenšej pochybnosti nasledovala jeho stopu k lietacím dverám do kuchyne. Dokonca neomylne nasledovala chabú stopu tej vreckovky za tými dverami. Ibaže akonáhle vrazí dnu, všetky tie pachy naokolo, s podnikovej kuchyne a podobne jej vrazia do nosu čím sa naň nebude môcť na moment spoľahnúť. Jednoznačne podľahla tomu triku s vreckovkou v utierke, keď náhle stratila stopu a inštinkt jej velil aby pokračovala ďalej.

Ibaže toto neba jediná prenasledovateľka v bielom ktorá sa dovalila do reštaurácie ako veľká voda. V tesnom závese za zvlčenou dievčinou sa hnala strapatá nevesta (oranžový strapatý účes budil dojem že sa v tej hrive skrývajú líščie uši), ktorá mala na chrbte prázdny nosič pre bábätká a batoľatá. I keď sa pre všetku istotu obzerala naokolo, predsa si veľmi dávala záležať, aby so stopárkou udržala krok.

Ďalším prenasledovateľom bola nevesta v plavkách a v pršiplášti s kapucňou majúc na tvári ostrý úškrn.

Za ňou sa hnala nevesta botanička s povievajúcimi úponkami zelene z jej vlastnej hlavy.

Následne to boli nevesta chemický vedec, nevesta gotická pirátska kapitánka, nevesta duch, cosplay nevesta magické dievča s (raketovou strelou?) opretú o plece ako jej (magickú palicu?), nevesta rádiológ, nevesta v plátovanej zbroji, nevesta roztlieskavačka, nevesta Samuraj s katanou po jej boku, a tak ďalej a tak ďalej. Vlastne,- dobrá stovka neviest (pochybného pôvodu a role) sa prehnala reštauráciou v honbe za svojím ženíchom.

Príhodne ako sa tento biely tajfún prihnal, tak aj pominul. Nebolo pochýb že tento splašený dav bol 'Kamisato faction' [frakcia] sústredená okolo údajného záchrancu týchto dievčat a žien ako nejaký samozvaný harém. Pritom fakt, že sa žiadna z nich z kuchyne nevracala naspäť nasvedčoval skutočnosti, že tam musela byť cesta ako prejsť ďalej. A pokiaľ nie: Tak scénka v tej kuchyni musí momentálne pripomínať surrealistické filmové dielo, ktoré by sa dalo popísať ako: 'Biela smršť! Invázia myšiek a vojna o podnikovú kuchyňu s majstrom kuchynských bojových umení v slogane: Pauzička na desiatu.'

.

.

Čírou zhodou okolností hneď ako svadobné šaty vtrhli cez vchodové posuvné dvere dnu do reštaurácie, Kumokawa ochránila prezidenta pred splašeným davom neviest, ktoré by sa na neho mohli povesiť tým, že ho odtlačila z cesty. Použijúc celú váhu svojho tela (a poprsia) ho nielen odtlačila z možnej cesty, ale priamo ho natlačila na stenu s nástenkou. Hneď ako mala momentum pohybu vo vlastných rukách, jej pravá dlaň zatlačila na jeho hruď tak mocne, že ho vlastne prišpendlila na miesto v akoby obrátenom Kabe-don ťahu. [Spôsob vyzdvihnutia/ oslovenia dievčat na rande – odkazuje na akciu prudkého búchnutia dlaňou po stene, čo vytvára zvuk „don".]

Síce ho doslova štítila vlastným telom pred potenciálnymi nevestami, jej natiahnutá pravačka dávala jasne najavo, že si od tohto momentu drží aký taký odstup. Pohliadla na policajtku od Judgement ktorá sa dva krát nepretrhla pohnúť z miesta, že sa o neho postará. Na oplátku Shirai, tým dvom venovala chladný pohľad a to bolo asi tak všetko z jej strany. Zväčša to bolo tým, že žiadna z neviest zanietených do vydávania o prezidenta nezavadila ani pohľadom, pretože mali jasný cieľ od ktorého neupustila. Pritom celý dav dievčat danou reštauráciou iba prebiehal, ako keby to bol iba úsek na pomyselných závodoch.

Predtým než ale Roberto mohol niečo múdreho zadrieť tak sa na neho služobná v zácviku usmiala. "Žiadne obavy ctihodný pane, hoci mám svoj sen slúžiť hlúpemu lordovi šľachtického pôvodu,- Predsa len vás vaša reputácia predchádza. Pritom viacej než jednu svadbu skutočne nemám v pláne. Prosím posnažte sa neoženiť počas vašej diplomatickej návštevy tohto vzrušujúceho mesta budúcnosti. Pritom pokiaľ ide o mňa? Tak nemôžem slúžiť niekomu, kto je defakto v matematickom bankrote." Usmiala sa na neho tak nanúteným obrovským úsmevom. On sa zmohol jedine na strohú poznámku o traumatickom zážitku akoby sa mu pred očami práve prehnal zástup všetkých jeho EX a na teraz si vystačí.

Po tejto jeho odpovedi na neho koketne žmurkla, než sa odtiahla porozhliadnuť sa po okolí. "Tak kam by sme vás usadili, aby ste si ešte viac neublížil?"

Na to zareagovala Britká Kráľovná, ktorá sa mala pred ním na pozore a pozorne tú dvojku sledoval. "Rozhodne nie k nám! Bez ohľadu na neoficiálnosť tejto akcie, stále si ako prominentná rodina musíme udržovať dáky ten štandard." Na to sa Roberto zmohol len na kyslý úsmev, pretože zvyšná trojica princezien ho prakticky ignorovala, chopiac sa výhovorky jedla pred nimi.

.

.

Pomyselný rozvírený prach po bielom tajfúne sa ledva usadil, keď sa lietajúce dvere do kuchyne otvorili z vnútra. Hoci sa to dalo očakávať, predsa len tento pohyb upútal pozornosť návštevníkov reštaurácie. Avšak jediný kto odtiaľ vyšiel bol vykoľajený kuchár, ktorý nie až tak náhodou pripomínajúci majstra bojových umení. "Okey, ako to povedať? Som za trošku odviazanosti zákazníkov pri súkromnej párty... Ale i keď toto je Akademické mesto, ktoré vlastne žije na posúvaní hraníc možného... predsa len si musíme stanoviť limity." Aby svojím slovám dodal váhu dôležitosti pretiahol si svaly príhodne ako to vidieť v akčných filmoch u hlavného hrdinu, ktorý sa práve rozhodol dať náhodným vyzývateľom nakladačku. "Prchajúci chalan pred babou je jasné. Ale Stovka neviest na hone na lišiaka je už na mňa veľa. Učlovečte sa, lebo inač už nič ďalšie nedostanete! Takže kto tu nemá čo na práci, alebo nie je pozvaný, nech sa ráči von!"

.

Tohto vyhlásenia využil Kamisato, aby vyšiel zo svojho úkrytu načo kuchár pozdvihol obočie. Mladík vstal a začal sa upravovať. "Určite tu viacej ľudí má otázky a v duchu sa pýtajú, že: (čože sa to skrýva za úkazom?), ktorý práve uzreli. V skratke…" Bez najmenšieho zaváhania vrhol svoju päsť do tváre (líca) svojho kolegu z hrdinskej branže, s nasrdeným výrazom vo vlastnej tvári. "...viním za to teba, senpai!"

Ale na druhú stranu mu Kamijou oplatil rovnakou mincou, keď jeho päsť vyletela tiež a zaryla sa do tváre (líca) svojho kolegu. "Očividne si Kóhai nemyslel, že by sa všetky jeho problémy dali vyriešiť takto ľahko. Že nie?"

.

Avšak ako si tak jednu vrazili ani jeden nemienil odlepiť svoju päsť od líca toho druhého a zatláčali ju do tváre v podivnom pretláčaní. Samozrejme ďalej viedli rozhovor ako štekajúci psy. "Táto šlamastika by sa neudiala ak by si mal čoby len najmenšie povedomie o svojom okolí."

"Krásna reč od niekoho kto je vlastne úplný samotár a zvyšok jeho frakcie sa mu len povesil na chvost. Fakt, že si sa do tohto dňa nenaučil princípy spolupráce v týme by ti jasne mal napovedať, že tú päsť by si mal vlepiť sebe!"

.

V tom strete ideí a pretláčaní pokračovali i keď boli centrom pozornosti. "To mám ale krásny vzor, keď sa vyhovára z problému, ktorý sám spôsobil, ale učí pravý opak!"

"Oh, ak narážaš na istého kňaza, ktorý z istého divadielka sa potajomky snažil urobiť a reálnu vec pre vlastnú agendu bez zvolenia priamych zúčastnených... tak nie si jediný od koho si ten zmetok zaslúži päsťovku do tváre!"

.

"Stále samé výhovorky! Všetkým načisto preskočilo až potom, keď uvideli ten bilbord z toho ostrova na ktorom sa odohrala ta mega show pre davy."

"Bola to skutočná bitka hojná do vojnového filmu. Tak sa konečne zmier s tým, že sa ti neušla ani vedľajšia rola!"

.

"Vydím že Egoizmuz ťa neopúšťa ani keď sú fakty na stole! A to celé je z toho, že sa ti do cesty pletú významné mená."

"Znovu a zas sa pozrime na toho kto sa opičí po druhom a dokonca sa opovažuje stažovať! Nebol si to ty kto sa ohradil, že si vyberie inú cestu než ja?"

.

V tento moment obaja zatlačili proti sebe natoľko až sa od seba odsotili.

Kamisato sa stále netváril nejako zhovievavo. "Tak to by stačilo! Povedal som čo som chcel povedať…" Poopravil sa ako keby pri tom jeho novom parfume vôbec záležalo. Potom pohliadol pol okom po dievčatách z Tokiwadai a obzvlášť po Railgun. Ale bolo ten len na moment než sa zatváril džentlmensky a posledný krát sa prihovoril svojmu kolegovy. "Len počkaj, až tvoju skupinu pochytia Yandere maniere. Pritom ti dopredu hovorím, že nemáš ďaleko od toho, až obrátia svoje pohľady na teba s tým, že zatočia s tvojou lajdáckosťou." [Yandere – Navonok milá a sladká, ale jej "oddanosť" ju môže dohnať k vražedným maniérom.]

Samozrejme že jeho sempai to v ten moment nepochopil a ďalej na neho zazeral pre prípad, že by sa pokúsil ešte o nejaký výpad.

.

.

Ako sa dal na odchod na jeho slová zareagovala skupinka z Anglicka príhodným komentárom vhodným do vyšších spoločenských vrstiev.

Presnejšie najstaršia princezná s aristokratickým monoklom na oku sa nahlas zamyslela nad istým japonským výrazom. [Yandere] Obzvlášť, keď boli informovaný o istom haréme lepšie než Kamijou ktorý je (nevedomou?) ústrednou postavou. Riméa jednoducho vyslovila myšlienku/ poznámku. "Battle royale?" [(Kráľovská bitka) je videoherný žáner, ktorý kombinuje prežitie, prieskum a bitky, pri ktorých víťazí ten, kto prežije ako posledný.]

Kde kto, by si v ten moment predstavil stredne epicky boj v televíznej súťažnej relácií medzi dievčatami v svadobných šatách, obsahujúca i zápasy v bahne a podobne, pokiaľ nezostane iba jediná vítazka. Pritom Kamijou tam figuroval ako nedobrovoľná hlavná cena, keďže bol priviazaný lanom o miesto aby náhodou neušiel. Nad týmto obrázkom (a možno i nie), sa kráľovná Elizard rozosmiala. "Tak tomu sa povie vážna konkurencia."

Zvyšná dvojica princezien: kde prvá by sa dala popísať ako bojový maniak a tá druhá zas ako miláčik davov, sa nad tým vážne zamysleli. Pritom by sa pozorný pozorovateľ mohol domnievať, že ak by sa tento scenár nejako týkal ich postavy a možného vzťahu s objektom ich záujmu, tak práve pomysleli na dostupnú zbraň vlastného výberu ako poistka k zaisteniu rovnice 1=1. [Prvá pomyslela meč, tá druhá na kušu.]

.

.

Keď mladík s čiernou rukavicou vychádzal von, dvojica prezidentových ochrankárov stála u pootvorených dverí a nahliadali dnu. Nielen že im odľahlo, keď prezidentovi nič nebolo, dokonca sa zatvárili ako keby sa ich život stal o niečo svetlejší keď študentka z 'Ryouran Maid schol' a kuchár mali situáciu pod kontrolou. Ako Kamisato odchádzal tak sa im poďakoval, že mu nestáli v ceste. Ale na to už mali pripravené odpovede.

„Riadenie premávky rozhodne nie je v našej náplni práce."

„Ani usmerňovanie splašeného stáda."

Ako ho nechali prejsť mladík sa takmer pousmial, ale i tak veľmi rýchlo nabral na opatrnosti pretože si nemohol byť istý či za ďalším rohom nenarazí na svoje baby.

.

.

S povzdychom sa Kamijou Touma usadil naspäť k stolu a vedľa neho sa usadili oba Level-5. Stačilo pár sekúnd než sa zastavil v uvedomení, že má z každej svojej strany študentku z Tokiwadai. Vlastne sa jeho tvár orosila keď mu došlo, že sedí sám u jedného stolu so skupinou stredoškoláčok ku ktorej sa bezo slova pridala i Shirai.

Podobne na tom bola i Mikoto, keď si uvedomila že si k nemu prisadla bez toho aby nad tým čo by len pouvažovala. Chcela si dopriať sekundu dve uvažovania aby upokojila svoje srdce, ktoré sa znenazdania rozbehlo zapýriac jej tvár. Ale nebolo jej to dovolené... Pretože priamo u ich stolu, vedľa nej, stála osoba ktorá sa na ňu zazubila širokým zlovestným úsmevom so zaspičatenýmy zubami. Samozrejme ten žraločí chrup bol prelud podvedomia, za ktorý možno mohla Keltská obetná mágia alebo povaha predátora tejto postavy. Avšak tento ostrý úsmev masového vraha stačil nato, aby sa zahryzol do podvedomia hnedovlásky a ona z neho preľaknuto poskočila. Jeden by povedal že počul to povestné: 'Kia!' Úplne ju to vykoľajilo z jej myšlienok a nechápavo zaočila na návštevníka.

To čo sa u ich stolu zastavilo bola Salome, nevlastná sestra Kamisato Kakeru. Jej dlhé strieborné vlasy boli zrolované po stranách do diskov, ktoré účelovo pripomínali démonie rohy. Jej bosé opálené telo bolo čiastočne zahalené v svadobných šatách pre plavcov. Čož vlastne boli jednodielne biele plavky, priehľadný dvojdielny/ dvojvrstvový pršiplášť s kapucňou a drobné doplnky, ktoré tomu celému dodalo svadobný nádych. Na jej krku sa hojdali plastové vreckové hodinky o veľkosti dlane na hrubej šnúrke.

.

Salome, pobavená tou reakciou prehovorila. "Čau."

Kamijou si ju všimol a relatívne pokojne sa prihovoril, ako keby hneď vedel o čo ide. "Tvoj oní chan tu nie je." [Oňí-čan – Braček]

.

Na to sa jej úsmev zafarbil sarkazmom a líca zapýreným. "Pche! Došlo mi, že sa siahlo na nejaký trik. A taktiež mi došlo, že práve odtiaľto vyšiel. S tebou nemám žiadne záležitosti, ale i tak sa na chvíľočku zastavím."

Pohľad čiernovlasého mladíka spozornel akoby očakával problémy. "Azda sa nechceš pustiť do niekoho naokolo?"

.

Táto jeho pripomienka ju prinútila odvrátiť pohľad a rozhodiť ruky do strán v (Mňa to nezaujíma!) geste. "Načo?… Ja lovím len darebákov, alebo ti aj to už vypadlo z hlavy? I keď som to ja kto stratila hlavu? Vlastne naopak: telo…" Uškrnula sa, pol okom poohliadnuť sa po okolí. "Síce je tu pár jedincov, ktorý by si zaslúžili naložiť na zadok… Ale mám za to, že by ich vynervovaný ochránkary predstúpili predo mňa s vetou: (Postav sa do rady dievča! A vyčkaj až na teba príde rada!) Na hovadiny nemám čas!" Preto pokrútila hlavou a namierila svoj prst na Railgun, pohliadnuť na ňu nebezpečne. "Ja iba chcem prehodiť jedno slovo s tebou!"

Hnedovláska vyvalila oči v možnej predzvesti boja.

.

Ibaže než Misaka stihla zareagovať bielovláska pokračovala vo vysvetlovacom tone obohatený o sarkazmus. "Nechcem dávať svojmu idiotovi veľký náskok a tak skutočne poviem len pár slov. Najskôr by som ti chcela povedať: že vôbec,- ale vôbec,- na teba nie som nahnevaná,- alebo ti niečo závidela." Hnedovláska znovu vyriekla svoje 'He?' ale Salome pokračovala ďalej. "Pekne sme sa,- a obzvlášť ja,- posnažili sabotovať celú tu vašu víkendovú parádu,- aby sa vôbec neudiala." V tento moment to nebola len Mikoto ale i Misaki kto vyvalil oči v tak nehanebné priznanie. "Pretože ak by sa tie vaše slávnosti neudiali, tým hore by to zhatilo plány. Ibaže... Celá moja práca sabotéra, bola rozprášená nevinnou poznámkou miestneho idola, ktorý vlastne chcel zostať mimo toho celého. Vôbec si neuvedomila kapacity, ktorú zbohatlé ženštiny majú pod rukami. Skutočne som sa zasmiala zúfalým smiechom, keď som videla z druhej ruky ako moc ďaleko sú baby ochotné zájsť s rozmaromy toho koho obdivujú." Ako tak o tom zúfalom smiechu hovorila, to jej zúfalé 'He, he.' opustilo jej ústa. Ale i tak pokračovala. "Obzvlášť na nervy to bolo, keď tento tu technologický kvetináč, ktorý všetky tie nezmysli spriadol do úspešného skvostu, bol neustále pod dozorom toho OP monštra, ktorému sa nedalo nijako dohovoriť. Skoro mám za to, že jediné čo tá tupá kvetina poriadne vie je, ako niekomu tak kvalitne vraziť až sa rozplaskne na mastnú škvrnu." Poskočilo jej obočie. "K tomu; čo je to s tou fúriou s jastrabím pohľadom? To komu preplo že zamestnal mentálneho vojenského inštruktora na škole pre zbohatlé kvetiny? To jej nikto do teraz nepovedal, že si vybrala nesprávne povolanie?" Doslovne to vyzeralo, že si spomenula na niečo traumatického.

Podobne na tom boli i zvyšné dievčatá u stolu ktoré majú aspoň jednu skúsenosť s nemilosrdnosťou Tokiwadaiského železného valu. [správkyňa ubytovne]

.

Strieborno-vláska po povzdychu pokračovala. "Nie! Nie som na teba naštvaná. Pretože mám skúsenosti z prvej ruky, keď sa schopnej skupine nechá voľná ruka, a oni si robia čo sa im zachce, a nakoniec to dajako funguje. Ibaže, bola som tam… v centre diania… a videla som, ako sa zo zlátaniny stal festival… a tí dementi v drahých sakách čo tam ani neboli… sa potľapkali po pleciach: (Oh toto vyzerá dobre, takto ešte nafúknime!)" Zašklbali jej prsty akoby chcela niekomu ublížiť. "Nie oni povýšili ten festival pre nábor nových študentiek do školy pre zbohatlíčky, na epizódu z telky o turistickom ostrove čo sa náhle zmenil na vulkán… Bola som v podzemí hrajúc sa s otravnými hlinenými panákmi, keď som pocítila padať prvý meteor. Neskôr som si pôvodne myslela, že sa niekto snaží vyvariť krysy v pivnici aby vyliezli na povrch. Ale na to si ani len nepomyslela…" Odfrkla si urazene. "A nakoniec niekomu z armády preplo a takmer prestal rozlišovať medzi: kto je tu civil, kto na návšteve, a kto za účelom invázie. Skrátka im bolo jedno kto je možný priateľ alebo nepriateľ. Ten vtieravý bojový vrtuľník mesta si až príliš koledoval o bitku. Do čerta aspoň neprekážaj, keď už nechceš pomáhať!" Nespokojne klapla jazykom.

Hoci tá jej poznámka zalarmovala dvojku Uiharu Shirai od Judgementu, tak táto podozrivá osoba nečakala na žiadnu odpoveď či komentáre a vykročila k východu. "Ak ma nateraz ospravedlníte tak musím svojmu oni chan rázne pripomenúť, že má voči svojej imoto povinnosti z ktorých sa nevykrúti."

.

.

Akoby na zavolanie, či skôr vyčkávajúc: pokiaľ opálená plavkyňa v bielom neodstúpi od stolu, k ich stolu pristúpila známa tvár. Tsuchimikado Maika sa medzi časom navrátila do Sukiyaki Ushinobu a momentálne svojvoľne dotlačila k nim vozík s jedlom určeným nielen pre pre novú dvojku (trojka zo Shirai), ktorá sa pripojila k stolu. Nebolo to len dopĺňanie zásob na stole, či ich navýšenie, ale týmto svojim vstupom do ich kruhu akoby otočila list rozhovoru na ďalšiu stránku deja a priamo naviedla ich myšlienky na niečo iné.

[Pokračovanie na druhej časti...]