Dôverne známe miesto

Preklad: Jimmi

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.

wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/4/A_Familiar_Place

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.


Časť IV.

Vyučovanie začína:

Sekundy sa zmenili na minúty, minúty na hodiny a najdôležitejšie zo všetkého, hodiny sa zmenili na dni. Čoskoro prešiel prvý týždeň. V to sobotné ráno Hermiona sedela na posteli, cítila sa tak šťastne, ako už dlhý čas nie. Jej život bol konečne organizovaný. Jej život bol znovu na poriadku. Bola nazad v škole a cítila sa úžasne. Šťastná rutina pokračovala a ona sa usmievala, keď nad tým premýšľala. Vyskočila z postele a rozhodla sa, že si urobí úlohy. Stále bolo príliš zavčasu. Obloha mala ružovkastú farbu a na okennom skle bol ešte opar. Spočítala si, že má ešte dosť času na to, aby sa pred raňajkami niečo naučila. Nič netreba odkladať!

Páčilo sa jej, ako pokračovalo vyučovanie. Celá skupina sa stretla ráno kvôli inštrukciám od profesora Stephensa. Bude im dávať nové úlohy a nechá ich pracovať. Niektorí z nich budú pracovať v malých skupinkách a niektorí sami. Dali im veľa voľnosti, ktorá bola ideálna, aspoň pokiaľ išlo o Hermionu. Umožnili im pokračovať ich vlastným tempom, čo znamenalo, že Hermiona už bola ďalej než zvyšok triedy.

Profesor Stephens sa s nimi bude stretávať v polovici dňa a potom na konci dňa. Taktiež, keby mali nejaké otázky, na ktoré by nedokázal odpovedať profesor Stephens, môžu sa stretnúť aj s inými profesormi. To sa však nestávalo často.

V pondelok a v stredu mali Kúzla, Históriu Mágie, Herbológiu a Elixíry. V utorok a štvrtok mali Transfiguráciu, Obranu, Astronómiu a Štúdia muklov. V piatok mali Aritmanciu a Staroveké runy. Nikto si nevybral Starostlivosť o zázračné tvory a Veštenie, takže tieto hodiny zrušili. Keďže si Hermiona nevybrala Štúdia Muklov, jej prax v Elixíroch bola naplánovaná na utorok a štvrtok popoludní. V tom istom čase mali naplánovanú prax aj Michael Corner a Draco Malfoy. Nový Majster elixírov bol vysoký čierny čarodejník - profesor Mankin a Hermiona ho považovala za úchvatného. Veľmi dobre vyzeral a mal fantastický zmysel pre humor. Precestoval svet a videl tak veľa vecí. Bol veľmi inteligentný, a to nielen pokiaľ išlo o elixíry. Na praxi s ním sa robili zaujímavé veci, ako pôvodné zložené elixíry a chodilo sa do Zakázaného lesa zbierať prísady. Keď to Hermiona počula, praxe z ostatných predmetov popritom vyzerali ako nič viac, než pomoc učiteľom; triedenie papierov a podobne. Rozhodla sa, že mala vskutku veľké šťastie, dokonca aj keď to znamenalo, že bude tráviť čas s Dracom a Michaelom Cornerom.

Na Draca si zvykla. Počas vyučovania bol tichý a rezervovaný, radšej pracoval sám, podobne ako Hermiona. Len zriedka počas ich praxe prehovoril. Michael bol odlišný prípad. Hermiona ho nikdy nemala rada. Bol členom DA a často počas rokov chválil Hermionu za jej rozum, rovnako ako jeho najlepší priateľ Terry Boot. Avšak, zatiaľ čo Hermiona považovala Terryho za zábavného a prívetivého, u Michaela zistila, že je nadutý ako žaba, a že je arogantný. A taktiež bolo zjavné, že vôbec nemá rád Malfoya. Väčšina ôsmakov sa rozhodla dať Dracovi priestor, či už ho ignorovali, alebo sa mu vyhýbali. Michael na druhej strane, vyhľadával stretnutia s Dracom. Dvakrát prišiel blízko k nemu, aby ho vyprovokoval k boju a to bez zjavného dôvodu. Zdalo sa, že Draco nie je naklonený opakovať Michaelove nepriateľské správanie a s úspechom sa vyhol všetkým sporom. Za to bola Hermiona na neho pyšná.

Odvtedy, čo si len päť ľudí vybralo Aritmanciu a Staroveké Runy, bol piatok voľný deň pre väčšinu ôsmakov. Boli to Hermiona, Draco, Michael, Terry Boot a Padma Patilová. Piatok sa ukázal ako jej najobľúbenejší deň zo všetkých. Milovala oba predmety, hoci Aritmancia jej niekedy robila problémy. Keďže ich bolo len päť, rozhodli sa pracovať spoločne, rovnakým tempom, tak aby si mohli pomôcť.

Jediný problém bol Draco a Michael. Bolo zrejmé, že sa nemajú radi, ale zatiaľ sa obaja chovali dospelo a žiadne nezhody neprepukli, prinajmenšom nie počas vyučovania. Profesor Stephens sa im zdôveril, že si myslí, že oni piati sú najlepší zo všetkých ôsmakov. A že sa mu splnia jeho sny, keď v týchto dvoch predmetoch, ktoré každý považoval za dva najťažšie predmety na Rokforte, na MLOKoch všetci získajú „Výborne" alebo prinajmenšom „Nad očakávanie".

Mala úlohy z každého predmetu, takže strávi za stolom alebo v knižnici celý víkend. Konečne zišla dole na raňajky, na Deanove naliehanie, ale potom sa vrátila nazad a pokračovala v práci. Luna zaklopala na dvere okolo desiatej a spýtala sa jej, či by nechcela ísť do Rokvillu s ňou, Nevillom a Justinom Finchom-Fletcherom. Hermiona si pomyslela na všetku prácu, čo na ňu čaká, ale potom sa rozhodla, že asi bude príjemné prejsť sa. Povedala Lune, že si najprv musí dať sprchu. Rozhodli sa odísť o jedenástej.

Potom, čo sa obliekla a práve opustila izbu, aby sa stretla s ostatnými, uvidela Draca ako sa náhli s dobre viditeľnou krvou na pere. Pozrela sa na jeho ustupujúci chrbát a potom sa pozrela na dvere, ktoré viedli von z chodby. Rozbehla sa dole halou a povedala Nevillovi, aby išli bez nej a že ich zakrátko dobehne. Najskôr protestoval, ale sľúbila mu, že príde čoskoro, len musí niečo najskôr urobiť a nechce, aby na ňu museli čakať.

Rozbehla sa nazad k Dracovej izbe a zaklopala na dvere. Keď jej nikto neodpovedal, priložila ucho k dverám a povedala: „Malfoy, si tam?" Bolo to hlúpe pýtať sa, keďže vedela, že tam bol. Keď stále nedostala žiadnu odpoveď, pokúsila sa otvoriť dvere. Ako položila ruku na kľučku, on náhle myknutím otvoril dvere a spôsobil, že prepadla do jeho izby.

„Aké milé, že si sa zastavila," povedal.

Ako tam kľačala na kolenách, pozrela sa na neho a povedala: „Ahoj."

Neveriacky potriasol hlavou. Prešiel k svojej posteli a zvalil sa na matrac. Postavila sa a zatvorila dvere. „Čo sa deje?" spýtala sa. „Ako si si zranil peru?"

„Zakopol som a spadol som. Zdá sa, že som rovnako nešikovný ako ty. Ešte nejaké informácie ti môžem poskytnúť?" povedal úsečným tónom a civel na strop.

Prešla k nemu a pozrela sa mu na peru. „Vyzerá to, ako keby ťa niekto udrel," uzatvorila.

„Drahá, tvoje dedukčné zručnosti sú takmer také dobré ako tvoja schopnosť otravovať ľudí," povedal Draco a venoval jej prísny pohľad.

Posadila sa na jeho posteľ, vedľa neho, čo ho prinútilo odsunúť sa a prakticky zakričal: „Čo si dopekla myslíš, že robíš, Grangerová?"

„Nechaj ma pozrieť sa na tvoju peru," povedala, nahla sa bližšie k nemu, pozerajúc sa na jeho spodnú peru, ktorá bola opuchnutá a zašpinená uschnutou krvou. Dotkla sa pery špičkou svojho prsta, čo spôsobilo, že ucukol. Nie od bolesti, ale zo šoku z toho, že sa ho dotkla. Chytil ju rukou za zápästie a odtiahol ju od svojej tváre.

Blízkosť jej tela vedľa neho spôsobovala, že sa cítil nepohodlne. Kým si myslí, že je, keď sedí na jeho posteli a dotýka sa jeho tváre? Musel ju dostať preč, nechcel ju fyzicky odtlačiť a vedel len o jednej veci, ktorá dostane jej osobu z jeho izby, tak povedal: „Vypadni z mojej izby, humusáčka," a potom pustil jej zápästie.

A bolo to. Vyskočila z postele a rýchlo sa zvrtla na päte. Keby po tom všetkom proste odišla, mohol by sa len vyrovnať so svojím dňom, pohundrať si a byť namrzený, ale nie, ona musela mať posledné slovo. Musela spôsobiť, aby ľutoval deň, keď sa narodil, musela povedať: „Prepáč Malfoy. Len som mala o teba obavy. Keď nechceš moje priateľstvo, je to tvoje rozhodnutie, ale prosím nevolaj ma zase tým menom. Naozaj mi to ubližuje." Nepovedala to nahnevane. Nepovedala to v hneve. Povedala to so smútkom a žiaľom. Do pekla s ňou.

Došla k dverám a znova položila ruku na kľučku, keď sa posadil na bok postele a povedal slová, ktoré doteraz nikomu v celom svojom živote nepovedal, prinajmenšom pokiaľ sa pamätal. „Je mi to ľúto," povedal.

Zvrtla sa dokola, šokovaná tým, že sa ospravedlnil. Vrátila sa a sadla si na stoličku vedľa jeho stola. „Čo sa stalo?" spýtala sa. Chcela to naozaj vedieť?

„Len nejaká prekliata siedmacká zberba si myslí, že ma môžu obviňovať za činy každého smrťožrúta," povedal vážne.

„Musel si vedieť, že to bude ťažké, vrátiť sa sem. Musel si si uvedomovať, že ľudia budú takíto," povedala a dodala, „musel si vedieť, že ťa budú prenasledovať tvoje minulé činy."

Draco chcel povedať, 'potom prečo ty ku mne necítiš nenávisť?' alebo 'prečo ma ty neobviňuješ?', ale namiesto toho povedal: „Viem."

„Počúvaj," začala, „niekoľkí z nás idú do Rokvillu. Poď s nami, bude to pre teba dobré rozptýlenie. Žiadni otravní študenti. Možno ťa dokonca pozvem na ďatelinové pivo, keď sa budeš slušne správať." Usmiala sa na neho, keď sa postavila.

„Môžeš si to dovoliť?" povedal jej so štipkou sarkazmu.

„Budem ignorovať všetky hnusné veci, čo si dnes povedal. Práve som sa rozhodla." odpovedala.

„Choď so svojimi priateľmi, Grangerová," povedal, hodil sa nazad na svoju posteľ a zakryl si oči ľavou rukou.

Vedel, že stále stojí nad ním. Prečo už neodišla? Mohol ju znova nazvať humusáčkou, čo by ju pravdepodobne vyhnalo. Už sa takmer chystal urobiť to, keď ho namiesto toho totálne šokovala, keď sa ho už znova dotkla!

Hermiona sa načiahla po Dracovej ruke, ktorou si zakrýval oči. Stiahla mu ju z tváre a položila na posteľ vedľa jeho tela. Bol to celkom nevinný dotyk, ale pre neho to bolo, ako keby ho niekto zasiahol tisíc voltovým prúdom. A čo viac, ešte horšia vec bola, že ho stále rukou držala za zápästie!

„Nepovaľuj sa tu v sebaľútosti, Malfoy. Keď zmeníš svoj názor, uvidíme sa tam." S týmito slovami pustila jeho ruku, otočila sa a vyšla z jeho izby.

Dievča, ktoré má narodeniny:

Opustila pozemky Rokfortu, kráčajúc rýchlo, aby dohnala svojich priateľov. Bol nádherný septembrový deň. Bolo teplo a slnečno, ale nie vlhko. Obloha bola modrá s bielymi oblakmi, ktoré sa tiahli po oblohe. Keď Hermiona kráčala po ceste, niečo si nečakane uvedomila. Zajtra má narodeniny! Ako na to mohla zabudnúť? Možno by si mala kúpiť nejaký darček k narodeninám! Usmiala sa. Vedela, že jej rodičia pošlú niečo úžasné. Každý rok to tak bolo. Pochybovala, že Harry a Ron si budú pamätať, kedy má narodeniny. Nikdy to nevedeli. Nikto na Rokforte nevedel o tom, že má narodeniny. Jej devätnáste narodeniny. Jej posledný rok ako teenagerka, vďaka bohu.

Začula za sebou zreteľný zvuk krokov. Niekto utekal. Vedela, skôr než sa otočila, kto to bol. Malfoy ju práve dobehol, keď povedala: „Vieš čo, Malfoy, práve som si spomenula, že mám zajtra narodeniny a tak si myslím, že by si mi mal dnes kúpiť ďatelinové pivo ty, namiesto opačne."

Draco sa uškeril a povedal: „Mal som vedieť, že sa vyzuješ z toho, aby si mi kúpila ďatelinové pivo, ako si sľúbila. Dobre, objednám ti ho, ale len preto, že máš narodeniny. Nechceme predsa, aby si na mňa minula celý svoj týždenný príjem, však?" Pozrela sa na neho s úsmevom, ale on sa rýchlo pozrel na cestu a tak nemohla vidieť, ako sa tvári.

„Tak, dievča s narodeninami, koľko máš rokov?" spýtal sa, snažiac sa o bežný rozhovor.

„Budem mať devätnásť. Budem stará. Doslova som už teraz stará ženská," zaškerila sa.

„Si staršia než ja. Mal som osemnásť v júni," povedal jej.

„Áno, vždy som jedna z najstarších. Už som si na to zvykla," pripustila.

„Čo zvyčajne robíš na narodeniny?" spýtal sa, keď kráčali ulicou.

„Nuž, odkedy som prišla na Rokfort, tak nič moc. Moji rodičia mi vždy pošlú úžasný narodeninový darček, ale to je asi všetko. Ron a Harry si nikdy nepamätajú, kedy mám narodeniny, ale to v poriadku, naozaj je," povedala so štipkou melanchólie.

Pomyslel si, že je hnusné, že si jej priatelia nepamätajú, kedy má narodeniny. Každý by mal mať minimálne jednu osobu, ktorá jemu alebo jej zablahoželá všetko najlepšie k narodeninám. Pohľadnica a darček od rodičov sú fajn, ale osobné zaželanie 'Všetko najlepšie' má oveľa väčší význam. Z toho dôvodu Draco povedal: „Nuž, pre prípad, že ti to ešte nikto iný nepovedal, dovoľ mi, aby som ti oficiálne o jeden deň skôr zaprial všetko najlepšie k narodeninám."

„Vďaka," povedala, „keď budeš mať narodeniny ty, tak ti túto láskavosť vrátim."

„To je ešte ďaleko; povedal som, že až v júni," zopakoval.

„Tak v júni ti zaželám všetko najlepšie k narodeninám," sľúbila.

„Budem na to myslieť, ale už si mi sľúbila ďatelinové pivo a vyzula si sa z tohto sľubu, tak to nebudem brať vážne," povedal s malým úsmevom.

Zvyšok prechádzky bol tichý, ale krásny. Hermiona nemala rada, keď sa musela predvádzať, zabávať ľudí. Niekedy, keď nie je čo povedať, tak je lepšie byť ticho a nepovedať vôbec nič. Malfoy privítal ticho tiež. Celý týždeň znášal výčitky od študentov zo všetkých štyroch fakúlt. Dokonca aj niekoľko ôsmakov malo uštipačné poznámky. Minulý týždeň vyhľadal samotu svojej izby pri viac než jednej príležitosti. Keby sa tam mohol stravovať, možno by to bolo lepšie.

Včera dostal sovu od svojej matky. Bola umiestnená v najmenej stráženej časti väzenia a mala dovolené občas posielať sovy. Pýtala sa ho, ako všetko postupuje. Pýtala sa ho, či si už našiel priateľov. Chcela vedieť, ktoré predmety si vybral. Inými slovami, žila v ilúzii a chcela po Dracovi, aby jej klamal. Draco jej ešte neodpísal. Urobí to dnes večer, po vychádzke. Povedal: „Včera som dostal správu od matky." Oľutoval, že to povedal Hermione, v tej minúte ako to vyšlo z jeho úst. Prečo jej tak dôveroval?

„Oh, nevedela som, že má povolené listy. Ani sa nebudem pýtať, ako sa má. Som si istá, že je to tam hrozné, byť tak ďaleko od svojej rodiny a všetkého," zúčastnene povedala Hermiona.

„Áno, myslím, že je," domnieval sa Draco.

„Moji rodičia mi chýbajú tiež, ale to sa samozrejme nedá porovnávať s tvojou situáciou," poponáhľala sa dodať. „Zostali v Austrálii, a hoci som si myslela, že som si už zvykla na ich neprítomnosť, niekedy len to, že viem, že sú tak ďaleko, to celé sťažuje. Niekedy sa cítim osamelá."

„Nevedel som, že sú v Austrálii," priznal Draco. Uvedomil si, že vlastne o nej veľa nevie, a že vie ešte menej o jej rodine. Dokonca nevedel, či má súrodencov. Vedel jediné, že jej rodičia sú muklovia, a že sú zubári. Spýtal sa jej, prečo tam sú a ona mu to vysvetlila. Uvedomil si, o koľko staršie vyzerá než on. Nuž, bola o deväť mesiacov staršia, ale zdala sa tak strašne dospelá. Vyzerala ako dospelá. Draco sa niekedy cítil ako dieťa. Nevedel, ako sám zvládne ten svet okolo neho, ale tu bolo dievča, neveľmi staršie než on, ktoré už stálo veľmi dlhý čas na vlastných nohách v toľkých oblastiach. Cítil k nej obdiv a možno niečo viac, čo ešte nedokázal popísať.

Keď sa dostali do Rokvillu, išli priamo k Medovým labkám, aby sa stretli s ostatnými. Hermiona prišla až k Lune a Nevillovi, ktorí sa ani nezdali prekvapení alebo šokovaní tým, že tam bol Malfoy. Vlastne, Luna ponúkla Dracovi nejaký cukrík, ktorý zdvorilo odmietol. Justin sa zdal trochu zarazený tým, že tam je Draco, ale skryl to veľmi dobre. Pätica prešla uličkami k obchodu s cukríkmi za 30 minút. Hermiona nakúpila akúsi bielu čokoládu a niekoľko cukrových paličiek. Draco kúpil niečo, ale odmietol Hermione povedať, čo to bolo. Tvárila sa, že sa na neho hnevá, ale vedel, že to len hrá. Všetci išli nazad k Trom metlám a obsadili jeden box. Miesto bolo takmer prázdne. Nezvyklo tam byť plno, keď nebola naplánovaná vychádzka zo školy a nebolo preplnené rokfortskými študentmi. Draco považoval takmer prázdny podnik za osviežujúci. Vstal, aby im všetkým objednal ďatelinové pivo. Rozhodol sa zaplatiť za všetkých a potom sa vrátil nazad a usadil sa k nim. Sedel vedľa Hermiony, ktorá sa o delila o sedadlo s Nevillom. Luna a Justin boli na druhej strane. Draco sa pripojil k Hermione a snažil sa jej pritom nedotknúť. Posunula sa tak blízko k Nevillovi, ako len mohla, ale stále sa jej stehno nepatrne dotýkalo jeho. Páčil sa jej ten pocit blízkosti. Aj jej plece a ruka boli ľahko pritlačené k jeho. Uvedomila si, že ju to tiež teší. Dvakrát si pomyslela, že pritlačil svoje stehno bližšie k nej, ale to bola možno len jej predstavivosť.

Avšak znervóznela, keď sa jeho noha nechcene dotkla jej. Rýchlo sa odsunul, ale výsledok bol ten istý. Všetci vypili svoje ďatelinové pivá, objednali ďalšie kolo, ktoré zaplatil tiež Malfoy. Rozprávali sa o ich štúdiu, o ich praxi; Neville bol s profesorkou Sproutovou na Herbológii, samozrejme. Luna bola s jej pôvodným riaditeľom fakulty na Kúzlach a Justin bol s profesorom Stephensom na Transfigurácii. Povedal, že jeho prvú voľbu, Elixíry, mu pred nosom uchmatla Hermiona, Michael a Draco. Hermiona sa zasmiala, vedela, že žartuje, pretože v tomto predmete ani neštudoval na MLOKy, ale Dracova nálada zostala potemnená a zdržanlivá. Vedel, že Justin bol muklorodený a predpokladal, že ho hrozne nenávidí kvôli tomu, že ho Draco predbehol. Rozhodol sa, že bol čas vrátiť sa späť. Urobiť z tejto malej pätice štvoricu. Poďakoval sa každému, vstal a odišiel.

Kráčal po uličke, ktorá viedla von z dediny, keď tentoraz on bol ten, kto začul kroky, ktoré bežali za ním. Otočil sa a uvidel Hermionu ako beží, aby ho dostihla. Pomyslel si, že to bude zábavné spoznať jej skutočný beh. Uvidí, či sa ho vážne pokúsi dohnať. Obrátil sa tvárou k nej a začal klusať otočený dozadu.

„Prečo bežíš, Grangerová?" spýtal sa, keď bežal naopak.

„Je nádherný deň na behanie, nemyslíš?" spýtala sa, usmievajúc sa. Bola takmer pri ňom, keď sa otočil a zrýchlil svoje tempo. Bežala rýchlejšie, až kým nebola pri ňom. Pobehol rýchlejšie, takže bol zase na čele. Bežala tak rýchlo ako mohla, ale nedokázala ho dobehnúť. Čoskoro vybehli von z dediny. Keby ich niekto videl, pomyslel by si, že sú párik šialencov. Do pekla, dokonca aj Draco si to myslel.

Obrátil sa tvárou k nej a uvidel, že bola ďaleko vzadu. Musela byť za ním takmer kilometer, práve teraz kráčala a rukou si držala bok. Prestal utekať, oprel sa o strom a rozhodol sa počkať na ňu. Keď sa konečne dostala k miestu jeho odpočinku, len prešla okolo neho, dokonca ani náznakom nedala najavo, že vie o jeho prítomnosti.

„Dobre Grangerová, ignoruj ma, ale potom nedostaneš svoj narodeninový darček," zaškeril sa.

Zastavila sa a vykročila k nemu, takmer ako keby bol magnet a priťahoval ju k sebe, napriek tomu, že ich polarita bola evidentná. Postavila sa pred neho a povedala: „Nemáš pre mňa žiaden darček. Bola som s tebou po celý čas, nevidela som, že by si mi kúpil darček."

„Myslíš si, že vieš všetko," povedal a ukázal na ňu prstom, „ale nevieš nič, maličká. Ak si spomínaš, kúpil som niečo v Medových labkách, čo si nevidela."

„Dobre, pán 'kúpil som Hermione darček', daj mi môj darček!" natiahla ruku.

„Nemyslím si, že sa mi páči tvoje správanie," povedal povýšeneckým tónom.

„A ja si nemyslím, že si mi priniesol darček," vyhlásila.

Nekúpil jej darček. Vtedy si kúpil pre seba čokoládu. Nechcel, aby ho videla, lebo sa cítil hlúpo kvôli tomu, že si pred ňou kupoval sladkosti. Prial si, aby jej bol niečo kúpil, ale nekúpil. Zvrtol sa k odchodu a povedal: „Teraz sa to nikdy nedozvieš. Tvoj nedostatok dôvery ma učinil neschopným dávať. Nemám silu niečo dávať a je to všetko tvoja vina." Otočil sa a povedal: „Urazila si ma do špiku kostí."

Začala sa smiať a nemohla prestať. On bol niekedy taký zvláštny. Prestala kráčať, pretože sa tak strašne smiala.

Draco sa zastavil a pozrel sa na zábavnú čarodejnicu, ktorá sa smiala na ňom a rozhodol sa, že má oveľa radšej smejúcu sa Grangerovú ako Grangerovú, ktorá plače. „Všetko najlepšie k narodeninám," povedal.

„Čože?" spýtala sa pomedzi smiech.

„Rozosmial som ťa. To je môj darček pre teba," povedal. Toto vymyslel narýchlo, ale rozhodol sa, že to dáva zmysel.

„Vďaka, Malfoy," povedala, stále sa škeriac a teraz kráčajúc vedľa neho, „to je tá najkrajšia vec, ktorú som zatiaľ dostala, vlastne, je to jediná vec, ktorú som zatiaľ dostala, ale aj tak je to milé. Teraz viem, čo ti mám dať na tvoje narodeniny."

Sledoval ako kráča trochu pred ním a usmial sa. Svojím smiechom mu už darček dala a to dokonca ešte nemal ani narodeniny.

Nič než útrapy:

Ďalšie ráno Hermiona vstala zavčasu, aby šla do soviarne. Vedela, že jej rodičia pošlú balíček k narodeninám a tak si chcela ísť poň. Kráčala hore schodmi, keď uvidela Draca ako sedí na vrchu schodov so sklonenou hlavou.

„Malfoy? Čo sa deje?" spýtala sa a zastavila sa niekoľko krokov od neho.

Zdvihol oči a mohla odprisahať, že plakal. Rýchlo sa postavil a pretlačil sa vedľa nej, prakticky zbehol dole schodmi. Zachytila ho a dotkla sa jeho ruky.

„PRESTAŇ SA MA DOTÝKAŤ!" zareval.

„Prepáč," povedala a zamyslela sa nad tým. Nechcel, aby sa ho dotýkala humusáčka. To jej došlo. „Len som bola zvedavá, čo sa deje. Prepáč. Už sa ťa viac nedotknem. Chápem, že nechceš, aby sa ťa niekto ako ja dotýkal. Ospravedlňujem sa. Znovu sa ťa nedotknem, vážne." Zvrtla sa a pokračovala hore schodmi. Cítila sa tak trápne. Dúfala, že už dávno bude preč, keď sa bude vracať. Bez toho, že by jej dal niečo vedieť, posadil sa na koniec schodov a rozhodol sa počkať na ňu.

Ešte v soviarni otvorila balíček od rodičov. Potom čo preskúmala každú maličkosť v ich balíčku, začala schádzať po schodoch, jej balíček za ňou v závese. Nečakala, že tam stále bude. Mala by sa zastaviť alebo pokračovať ďalej? Rozhodla sa vyčkať a nechať rozhodnutie na neho. Pomaly okolo neho prešla. Keď bola dva schody pod ním, postavil sa a načiahol sa po jej ruke. Pozrela sa na jeho ruku na jej ruke a povedala: „Keď nechceš, aby som sa ťa dotýkala ja, tak potom sa ty nedotýkaj mňa. Nemôžeš mať oboje." Stiahol svoju ruku. Znova sa posadil. Sadla si na schod vedľa neho.

„Napísal som mame list a chcel som ho dnes poslať, ale nemôžem," vyhlásil.

„Prečo jej nemôžeš poslať list?" spýtala sa.

„Pretože je to lož!" zakričal a náhle sa postavil. „Všetko, čo som jej napísal, je lož! Napísal som jej, že som šťastný! Napísal som jej, že je všetko v poriadku! Napísal som jej, že ma ostatní prijali. Napísal som jej to, čo si myslím, že chcela počuť. Chcel som ju ochrániť pred pravdou. Už trpí dosť." Znova zvesil hlavu a potom pokračoval. „Dlhujem jej tak strašne veľa, ale nechcem jej klamať. Neviem, čo mám robiť." Vážne sa cítil rozpoltene.

Hermiona sa tiež postavila a povedala: „Ochraňovala ťa po celé tie roky, tak je teraz načase, aby si ty chránil ju. Myslím si, že by si mal poslať ten list. Nech sa jej myseľ uvoľní. Máš pravdu, ona už trpí dosť. Daj jej trochu pokoja. Nechaj ju myslieť si, že je o jej syna postarané. Pošli ten list."

Mala pravdu, samozrejme. Vedel, že mala pravdu. Pozrel sa na ten list a potom povedal: „Prečítaš si ho najprv ty a povieš mi, či to znie pravdivo a nie ako výmysel?"

Prikývla a on jej podal list. Prečítala si ho rýchlo a potom mu ho vrátila. „Je to veľmi milý list. Myslím, že znie veľmi uveriteľne," povedala. Pravda bola, že ten list jej lámal srdce. Písal, že si našiel priateľov, že sa zabáva, usilovne študuje. Mal pravdu, všetko bola lož.

Išiel nahor schodmi, aby poslal ten list. Na vrchole schodov sa otočil a pozrel sa na ňu. „Počkám tu na teba, dobre?" povedala. Nečakal to, ale prikývol a stratil sa jej z dohľadu.

Hermiona pociťovala ohromujúcu starosť o chlapca, ktorý im všetkým po celé roky spôsoboval tak veľa utrpenia. Ale keď ho život zrazil na kolená, bol taký istý človek ako oni, s pocitmi a citmi. Keby ste ho poranili, krvácal by práve tak ako ostatní. Uvedomila si, že on sa to už tiež konečne naučil pochopiť.

Poslal sovu a vrátil sa k nej na schody. „Počúvaj, myslím, že predtým si ma zle pochopila. Nevadilo mi, že si sa ma dotkla preto, že si niečo menej ako ja, alebo preto, že si sa narodila u muklov, prisahám. Len nie som zvyknutý na také dôverné prejavy ako je dotýkanie a držanie sa za ruky. Prepáč, prehnal som to." Zrazu musel zistiť, že jeho topánky sú strašne zaujímavé, pretože jeho oči sa upreli na ne a zostali tak. Až keď mu Hermiona rukou mávla pred nosom, zdvihol oči.

„Malfoy, to je v poriadku, ja sa naozaj budem vyhýbať tomu, aby som sa ťa dotkla. Len som zvyknutá na Harryho a Rona, a my sme sa vždy dotýkali, držali za ruky a objímali. Viem, že nie sme takýto priatelia, ešte rozhodne nie, tak budem rešpektovať tvoje želania."

Chcel povedať, 'chcem, aby si sa ma dotýkala', ale nepovedal to. Vždy žiarlil na spôsob, akým sa Potter a ona dotýkali, držali za ruku a objímali. Nevedel, akoby jej to mal povedať bez toho, aby neznel ako patetický blázon. Usmial sa, keď si pomyslel ako povedala, že nie sú takí priatelia, 'ešte' nie. To znamená, že niekedy možno budú priatelia, ktorí sa dotýkajú, držia za ruky, objímajú a možno ešte viac.

Kráčali nadol po schodoch zo soviarne, keď sa Hermiona spýtala: „Čo máš naplánované na zvyšok dňa?"

Nemal nič naplánované. Pravdepodobne pôjde do svojej izby, chvíľu sa bude učiť a potom sa bude zvyšok dňa nudiť. „Chcel som sa ísť učiť. Úloha z našich Starovekých rún mi robí ťažkosti." O tom neklamal.

„Možno by sme sa mohli stretnúť v knižnici a učiť sa spolu," navrhla. Keď nič nepovedal, ani sa na ňu dlhší čas nepozrel, rozhodla sa, že je príliš zavčasu na niečo také. Rozhodla sa, že mu dá šancu z toho vykľučkovať a tak povedala: „Porozmýšľaj nad tým, pravdepodobne sa chceš učiť sám, takže sa uvidíme neskôr, možno na obede." Začala ísť opačným smerom.

Zavolal na ňu. „Grangerová! Stavil by som sa, že by som ti mohol pomôcť s Aritmanciou! Keď mi ty pomôžeš so Starovekými runami, pomôžem ti tiež, čo ty na to?" Otočila sa chrbtom k nemu a zahryzla si do pery. Bol taký priehľadný.

Otočila sa nazad a povedala: „Čokoľvek chceš, uvidíme sa v knižnici o pol hodinu." Pokračovala behom opačným smerom. Sledoval ako uteká preč a došlo mu, že by si na ňu mohol zvyknúť. Nechcel si na ňu len zvyknúť a potom o ňu prísť.

Prešiel smerom k spálňam, s novým elánom v nohách. Nedovolí tým bastardom, aby ho zrazili k zemi. Za posledné dva roky zažil už priveľa trápenia. Mohol by vydržať trochu nenávisti, prezývok, posmeškov a výčitiek, obzvlášť, keby sa mohol tešiť z Grangerovej úsmevu. Bude v poriadku.