Dôverne známe miesto

Preklad: Jimmi

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.

wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/5/A_Familiar_Place

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.


Časť V. Október

Dážď začína:

September skončil a začal október. Bol to studený a vlhký október. Zdalo sa, že listy nebudú mať príležitosť zmeniť svoju farbu, pretože prišiel dážď a všetky ich odplavil z konárov. Na Hermionu začala dopadať ťažoba jej štúdia. Možno si odhryzla trochu viac, než zvládne prežuť. Nesťažovala sa, avšak takmer zabudla, aká náročná môže byť škola.

Všetci ôsmaci si začínali zvykať na ich 'nový školský systém' a na samostatné štúdium. Hermiona to po prvýkrát považovala za náročné, keď musela niektoré hodiny, ako napríklad Staroveké runy alebo Elixíry, zvládnuť bez toho, aby bol s nimi po celý čas profesor. A keď s tým mala problémy ona, dokázala si predstaviť, aké náročné to muselo byť pre ostatných.

V to konkrétne utorkové popoludnie, keď Draco, Michael a Hermiona oddeľovali prísady na ich prax z Elixírov, vonku padal prudký dážď. Dokonca aj vo vnútri hrubých kamenných stien, mohli počuť zvuk dažďa.

Michael sa načiahol cez stôl, aby vybral kúsok rastlinky, ktorá slabo vrela v kotlíku. Chcel ju premiestniť do tekutej formy pre piatakov, ktorí ju budú používať v nadchádzajúcej hodine. Bola to precízna práca, s presným množstvom vody na každú rastlinku kvôli tomu, aby sa výsledok podaril. Potom, čo sa Michael po tretí krát načiahol ponad stôl a po tretí krát vrazil do Dracovho tela, mal toho Draco konečne dosť. Rozlial po stole kyselinu, kvôli tomu, že mu vrazil do ramena a rozliata kyselina spôsobila, že stôl začať horieť.

„Do pekla, Corner, prestaň do mňa vrážať, ty prekliaty hlupák. Mohol som niekoho popáliť," kypel Draco, keď vzal svoj prútik, aby uhasil oheň.

„Choď robiť na iný stôl," povedal Michael. „Hermiona a ja tento priestor potrebujeme."

„Bol som tu prvý," odpovedal Draco ako malé decko.

„My naozaj robíme niečo dôležité, tak choď preč," povedal Michael a pokúsil sa vzpriamiť pred bývalým Slizolinčanom.

Hermiona sa rozhodla neprekážať. Hašterili sa takto každý deň, ale hoci jej to trhalo nervy, mala pocit, že nemôže nič urobiť. Všetci ostatní ôsmaci sa začínali k Malfoyovi chovať priateľskejšie, ale Michael bol stále nepriateľský a ona nevedela prečo.

Michael vrazil do Draca znova a Hermiona by povedala, že to bolo úmyselne, keďže bola svedkom celej veci. Draco sa naňho ostro pozrel, ale pokračoval v práci. Hermiona prešla k zásobárni a Draco ju nasledoval.

Hermiona sa otočila k nemu a povedala: "Nenechaj sa ním komandovať."

Myslela to vážne? Chcela po ňom, aby bojoval? „Ten chlapík ma nemá rád, čo s tým môžem urobiť? Nemôžem začať bojovať len preto, že on je blbec. To je to, čo všetci chcú. Chcú ma zatlačiť ku kraju a potom ma len zhodiť dole. To sa nestane!" vysvetlil Draco rýchlym tónom a dodal: „Odchádzam, idem hore."

Draco odišiel a Hermiona šla pomôcť Michaelovi s dokončením prác. „Michael, prečo musíš stále po ňom ísť? Je tu len preto, aby sa učil, tak ako zvyšok z nás," povedala Hermiona.

„Máš pre neho slabosť, tak prečo to nepovieš rovno," povedal Michael s hnevom.

„Sme len priatelia, to je všetko," odpovedala Hermiona.

„Správne, priatelia, učíte sa spolu po celý čas, chodíte sa spolu poprechádzať. Myslím, že je to odporné. Je synom smrťožrúta a ty si jedna z najlepších priateľov Harryho Pottera. Každému je jasné, že s ním spíš," škodoradostne povedal Michael.

„To nie je pravda!" povedala Hermiona a rýchlo dodala: „Sme len priatelia, nespávam s nikým. Je kruté a hrubé niečo také povedať!"

„Samozrejme, že ty nie," povedal sarkasticky. „Viem to, Grangerová; žiadny slušný chlapec by ťa nechcel, keby si bola použitý tovar, hlavne použitá smrťožrútom. Nechápem, prečo by ťa vôbec chcel; si pre neho len humusáčka."

Hermiona tam stála s otvorenými ústami. Nemohla nájsť žiadnu odpoveď. Nemohla uveriť, že povedal také podlé veci. Začala plakať ako idiot a vybehla z izby. Bežala nahor, von bočnými dverami, priamo von do dažďa. Stála vonku, v podstate za minútu úplne premokla. Pevne zovrela ruky okolo svojho tela a zostala tam, až kým jej neprestali stekať slzy. Pozrela sa na hodinky; väčšina ľudí bude teraz vo Veľkej sieni na obede. Vkradla sa nazad a takmer sa jej podarilo nepozorovane prejsť, keď Luna zbadala jej príchod do spální.

„Čo sa deje, Hermiona? Prečo si mokrá? Hľadala si vonku 'Evarvesent Dugger' červa?" spýtala sa Luna. „Oni vychádzajú von len v daždi, vieš?"

Hermiona jej silne túžila odpovedať: „Čože?", ale povedala len: „Áno, musím sa prezliecť na obed," a prešla okolo nej. Keď vošla do uličky s portrétom, uvidela ako Draco prichádza chodbou. Vrazila do svojej izby a dúfala, že ju nevidel.

Draco uvidel Hermionu, ako prešla cez portrét totálne premočená. Keď pred tridsiatimi minútami odišiel, bola ešte v podzemí. Prešiel k jej dverám a zaklopal. Zakričala: „Teraz nie, Malfoy." Vedela, že je to on.

„Grangerová, prečo si celá mokrá?" spýtal sa cez dvere.

„Prší," prosto odpovedala.

„Áno, vonku prší, nie vo vnútri," odpovedal Draco.

„Vlastne som bola vonku," povedala, stále stojac pri dverách.

„Prečo si bola vonku?" Už ho prestávalo baviť zhovárať sa cez dvere.

„Potrebovala som čerstvý vzduch," chabo odpovedala. „Prosím, choď preč."

To bolo hlúpe. „Grangerová, pusti ma dnu," povedal neohrozene.

Otvorila dvere. Stála v kaluži vody, ktorá sa vytvorila okolo jej nôh z mokrého oblečenia. Jej vlasy viseli dlhé, mokré a tmavé na jej chrbte. Na tvári mala prúžky od niečoho, čo si nebol istý, či sú slzy alebo dažďové kvapky. Jej šaty sa jej lepili na telo a vyzerala ako premočený potkan.

Draco naklonil hlavu nabok, nevediac, čo sa jej má spýtať, pretože ak chcela mať tajomstvá, bolo to jej právo. Jednako sa nakoniec opýtal: „Čo sa deje?"

Sklonila hlavu a povedala: „Nenávidím Michaela Cornera. Nazval ma humusáčkou."

„Prečo?" spýtal sa Draco s obavami, predstavujúc si všetky druhy múk, ktorými umučí toho hlúpeho blázna.

„Vlastne ani neviem. Bol odporný. Nazval ma tiež fľandrou. Nuž, nie presne týmito slovami, ale zmienil sa o skutočnosti, že ty a ja robíme nechutné veci," povedala potichu nepozerajúc sa pritom na neho.

Urobil dva kroky k nej. „Aké veci?" spýtal sa tiež potichu.

„Vieš," povedala.

„Nie, neviem, povedz mi." Urobil ďalší krok.

Pozrela na neho a povedala: „Povedal, že spolu spíme."

„Prečo by hovoril niečo také?" Draco teraz stál len centimetre od nej. Nenávidel toho hlúpeho bastarda Michaela Cornera viac, než kedykoľvek predtým.

„Pretože je bastard," povedala s úsmevom.

„Presne moje slová," odvetil Draco s úsmevom. „Takto si sa cítila zakaždým, keď som ťa nazval tým menom?" Naozaj robil divy.

„Áno, nikdy to nezlyhalo v tom, aby to nezranilo moje srdce," povedala poeticky.

Chcel sa jej ospravedlniť za všetky tie časy, keď ju akokoľvek rozplakal. Prečo chcel urobiť niečo také? Vo svojom živote nazval tak veľa ľudí toľkými menami a až doteraz mohol úprimne povedať, že neľutoval nikoho z nich. Dotkol sa jej tváre, keď sa znovu pozrela na podlahu. Jej líca boli stále zmáčané buď slzami alebo dažďom. Podržal jej tvár, hladiac ju svojím palcom.

Náhle sa cítila vratko na svojich nohách. Vážne si pomyslela, že asi 'omdlie', a tak urobila jedinú vec, ktorú mohla, aby udržala rovnováhu. Položila mu ruku na rameno. To bol jediný dôvod.

Zdvihol druhú ruku a dotkol sa jej mokrých vlasov a potom ju položil na jej plece. Len tam stáli, dívali sa jeden na druhého, zdalo sa to byť večnosťou. Jej ústa boli suché a pery otvorené. Chcel sa dotknúť jej pier. Mal pocit, že je k nej priťahovaný imaginárnou reťazou; naklonil hlavu, očami sa stále díval do tých jej. Prišla trochu bližšie a kvôli tomu, že bol tak blízko, musela mierne zdvihnúť hlavu, aby sa mu pozrela do tváre.

Hermiona bola nervózna. Chce ju Draco pobozkať? Chcela, aby to urobil. Mala by niečo urobiť. Zatvorila svoje oči a len čo to urobila, zacítila ako sa jeho suché pery zľahka dotkli tých jej. Použil len minimálny tlak, keď si ju pritiahol bližšie. Položil obe ruky okolo jej drieku a ona položila svoje pred seba a oprela mu ich o hruď. Trocha pohol perami, čiastočne ich otvoril, ale potom sa príliš skoro odtiahol.

Stále ju však tesne držal, takže urobila jediné, čo mohla urobiť, otočila hlavu nabok a položila mu ju na hruď. Cítila, ako keby niečo viedlo jej ruky a nohy, keď sa stúlila v jeho náručí. Pery sa jej chveli a bola trochu v rozpakoch. Pevnejšie ju zovrel, jednou rukou ju hladil po chrbte a začal ju pomaly kolísať sem a tam.

Skutočne sa Hermiona Grangerová a Draco Malfoy pobozkali? Draco si pomyslel, že to bol len letmý bozk pokiaľ ide o to. Chcel ju takto držať navždy, ale jeho rozum vyhral boj s jeho srdcom a on ju od seba odtlačil. Uvoľnil ruky, ale oboma sa načiahol po jej rukách. Odtiahla sa z jeho hrude, pozrela sa nahor na neho a vydýchla zadržiavaný vzduch.

Olizla si spodnú peru a on sa na ňu trochu zaškeril. „Mala by sa prezliecť do suchého a potom by sme mohli ísť dole na obed."

„Čo sa tu práve stalo, Malfoy?" zamyslene sa spýtala Hermiona.

„Nuž, možno sa mýlim, ale myslím, že sme sa práve pobozkali," vysvetlil. „Napokon, keďže si už každý myslí, že to aj tak robíme, keď sme sami, tak sme im len dali za pravdu." Usmieval sa, tak vedela, že s ňou len žartuje.

Pozrela na podlahu a povedala: „Prečo si ma pobozkal?"

„Tiež si ma pobozkala," povedal na obranu, pustil jej ruky a oprel sa chrbtom oproti dverám. Bola naštvaná?

Obrátila sa a pozrela sa z okna. Začal sa obávať, že asi urobil chybu. Ľutuje, že ho pobozkala? Tiež prešiel k oknu, kde sa dažďové kvapky pretekali jedna za druhou, aby zistili, ktorá z nich dosiahne spodok okna prvá. Obaja sa tvárili, že sú fascinovaní dažďom na okne. Položil pravú ruku na vrch studeného, hladkého skla. To isté urobil s ľavou rukou a v podstate ju zovrel medzi svojimi ramenami. Náhle sa otočila, hodila sa mu okolo krku a tuho ho objala. Dal preč ruky zo skla a položil ich znova okolo jej tela. Zašepkala mu do ucha: „Netráp sa, nebola to chyba."

Zovrel ju náručí. „Tak ty si taký malý čítač myšlienok." Pustil ju a povedal: „Prezleč sa a stretneme sa vonku na chodbe."

Dážď pokračuje:

Dážď pokračoval celý týždeň, a potom ďalší. Niekedy si Draco myslel, že nikdy neprestane. Sedel za stolom, pokúšal sa pracovať na svojom referáte z Transfigurácie a myslel na bozk, o ktorý sa podelil s Hermionou minulý týždeň. Taký obyčajný bozk, žiadna vášeň, ale bol to možno najzmysluplnejší bozk, o ktorý sa kedy podelil s nejakým dievčaťom. Nehovorili o tom, ani o tom, či si to zopakujú. Namiesto toho všetko pokračovalo tak ako malo, vrátane dažďa.

Hermiona dostala list od Harryho. Napísal jej, že mu Neville napísal a povedal mu, že sa začala priateliť s Malfoyom. Mala pocit, ako keby ju špehovali. Len jej pripomenul, že bol zlý a že by mala byť opatrná. Povedal jej, že informoval Rona a ten to nezobral príliš dobre. Hermiona poskladala list potom, čo si ho štvrtýkrát prečítala a vložila ho do zásuvky stola. Vynechala obed, aby si mohla prečítať Harryho list a teraz bol čas na štúdium Herbológie. Bude musieť počkať s jedlom až na večeru.

Prešla cez portrét smerom k ôsmackej učebni. Otvorila dvere, práve keď profesor Stephens prehliadal Nevillove nákresy kúzelných rastlín z horských jazier.

„Idete neskoro, slečna Grangerová, sadnite si prosím." Sadla si na jediné voľné miesto vedľa Terryho.

Žiarivo sa na ňu usmial, naklonil sa k nej a povedal: „Aspoň že nám tento rok nemôžu zobrať fakultné body kvôli pomalosti." Opätovala mu úsmev.

Profesor Stephens prechádzal dookola miestnosti a keď sa dostal k Hermione, požiadal ju o to, čo si pripravila. Podala mu referát o kúzelných vlastnostiach vodného lístia a povedala mu, že ešte nezačala s nákresmi horských jazier. Spýtal sa jej, či má toho tak veľa, a že možno zobrať si tak veľa učiva nebolo potrebné. Normálne predbehla každého v triede, ale toto bola tretia trieda, kde bola pozadu. Požiadal ju o slovíčko na chodbe.

„Slečna Grangerová, možno by ste mali vynechať jeden predmet. Nikto ešte nezvládol deväť, to viete," povedal láskavo.

„Vy áno," namietla.

„To je rozdiel. Mali sme vlastných učiteľov a nechceli po nás, aby sme sa pripravovali samostatne, len s minimálnou pomocou profesorov. Viem, že to nevyzerá fér, ale bolo v najlepšom záujme oddeliť nových ôsmakov od skutočných siedmych ročníkov. Zvlášť preto, že je to pre niektorých ôsmakov len zopakovanie," zastavil sa, otočil sa a potom pokračoval. „Ale vy ste tu posledný rok nebola, takže je to všetko pre vás nové. Mám v úmysle prebrať s riaditeľkou moje obavy. Ostatní si zobrali päť alebo šesť predmetov. Myslím, že by ste sa mali vzdať jedného alebo dvoch. Možno Herbológiu, kde ste, zdá sa pozadu, a možno Históriu mágie, ktorá vyžaduje veľa čítania a zaberá tak veľa času. Áno, myslím, že to bude prezieravé. Porozprávam sa s vami o tom ešte raz neskôr." Nechal ju stáť pred triedou a odkráčal po chodbe.

Bola v šoku. V škole vždy usilovne pracovala a bola najlepšia, krucinál! V pár veciach bola trochu pozadu, ale to boli aj iní študenti, ktorá mali štyri alebo päť predmetov! Toto nebolo treba! Nebolo to fér. To jej vážne spôsobilo, že mala zlý deň a hroznú bolesť hlavy. Najprv Harryho list, potom žiaden obed, potom prišla neskoro do triedy a teraz toto! Vrátila sa do triedy práve včas, aby uvidela Michaela Cornera a Draca Malfoya vo vášnivej debate. Nemali ďaleko od bitky.

„Nie si nič iné ako smrťožrút, ktorý nemá čo znečisťovať našu školu. Mal by si byť vo väzení s tvojou mamičkou a oteckom," posmieval sa Michael.

Hermiona nevedela, čo viedlo k boju, ale vedela, že to bude len a len horšie. Už mala skazený deň a toto bola čerešnička na torte. Všetci ostatní študenti stáli dookola a sledovali, takmer ako keby v spomalenom filme, ako Draco zaklonil svoju päsť, aby udrel Michaela priamo do tváre. Hermiona bola jediná, ktorá vyzerala, že si nevšimla, že sa niečo také chystá. Spravila osudnú chybu, keď sa postavila pred Draca, pretože jeho päsť dopadla tvrdo na jej tvár a zrazila ju na zem.

Ozvali sa výkriky, odsunutie stola a stoličiek. Niekto, pomyslela si, že Hannah Abbottová, zakričal po pomoc. Spadla k zemi, kde jej hlava tvrdo narazila na kameň, predtým než ostala ležať bez pohnutia na studenej, tvrdej podlahe.

Pred svojimi očami uvidela plávať pruhy svetla, ktoré sa vlastne skôr podobali hviezdičkám, ktoré vždy považovala za metaforické, ale ktoré teraz boli celkom reálne. Prestala rozmýšľať a jediné, čoho si bola vedomá, bola spaľujúca bolesť uháňajúca cez jej hlavu a tvár. Položila si ruku dozadu na hlavu a keď ju pritiahla spať, uvidela krv a omdlela.

Keď sa prebrala, bola v nemocničnom krídle. Vonku bola tma. A aby to ešte lepšie ukončilo tento prekliaty deň, tak teraz nielen pršalo, ale dážď bol sprevádzaný hromami a bleskami.

Vzpriamila sa v sede a uvidela ako Luna na stoličke číta knihu obrátenú hore nohami. „Oh, si hore, fajn," povedalo dievča spevavým hlasom. „Už sme si všetci robili starosti. Michael a Draco majú veľké problémy. Riaditeľka uvažuje, že ich vylúči. Michael sa rozosmial, keď ťa Draco udrel, a tak mu Neville vrazil, takže má problémy tiež."

Hermiona sa zvalila dozadu na vankúš a zavrela oči. Keď si pomyslela, že už to nemôže byť horšie, počula riaditeľku povedať: „Mali by ste ísť dole na večeru, slečna Lovegoodová, potrebujem sa osamote porozprávať so slečnou Grangerovou."

Profesorka McGonagallová si sadla veľa Hermiony na posteľ. „Cítite sa lepšie?"

Hermionu náhle prepadol nával citov. Vždy považovala profesorku za neobyčajne láskavú, ale to, že bola tak ďaleko od domova a od jej rodiny, spôsobilo, že chcela, nie potrebovala akúsi materinskú nežnosť a tak sa Hermiona posadila a vrhla sa riaditeľke do náručia. Tá bola mierne prekvapená, ale za to dievča objala.

„Teraz sa dajte do poriadku, dievča," povedala Hermione, narovnávajúc svoje vlastné šaty. „Profesor Stephens mi povedal, že si myslí, že by ste sa mali vzdať jedného alebo dvoch predmetov, ale ja si myslím, že budete skvelá. Viem, že vás pán Malfoy nechcel udrieť, mal v úmysle udrieť pán Cornera. Podľa očitých svedkov v miestnosti to vyzerá, že bol k tomu vyprovokovaný. Dala som im obom trest, taktiež pánovi Longbottomovi. Oddýchnite si tu cez noc a zajtra sa vráťte do triedy. Postaršia žena vstala, skutočne sa na Hermionu usmiala a vyšla von z nemocničného krídla.

Po daždi:

Hermiona sa naraňajkovala z podnosu v nemocničnom krídle a potom išla dole na jej prvú hodinu, ktorou bola Obrana proti čiernej mágii. Zvyčajne sa učili teóriu, ale dnes profesor Weasley (Bill) mal v pláne učiť ich skutočné obranné kúzla. Hermiona bola v triede prvá. Bill vstúpil a usmial sa, ale potom sa zamračil, keď uvidel veľkú modrinu na boku jej tváre. Jeho oči sa zúžili a chystal sa s ňou porozprávať o celej veci, ale ostatní študenti už začali vchádzať dnu.

Vyzeralo to tak, že každý reaguje rovnako pri pohľade na Hermioninu pomliaždenú tvár. Každý sa strhol, odvrátil preč alebo nemohol prestať civieť. Padma si sadla vedľa Hermiony, usmiala sa na ňu a položila jej ruku na plece. Keď vošiel Draco, on jediný sa nepozrel na Hermionu alebo na jej modrinu. Ihneď si sadol za ňu, vedľa Justina.

Hermiona sa chcela otočiť a povedať mu, že nie je na neho naštvaná, ale namiesto toho sa rozhodla počúvať profesora. Mali pracovať na ich kúzlach v dvojiciach. Hermiona pracovala s Padmou. Ani raz sa nepozrela Dracovým smerom.

Keď hodina skončila, profesor Weasley im všetkým dal domáce úlohy, ktoré mali dokončiť do budúceho týždňa. Povedal, že sa vráti niekedy na budúci mesiac, kvôli ďalším praktickým hodinám. Hermiona kráčala nadol do podzemia, mala namierené na jej prax z Elixírov. Prišla hneď po Dracovi. Už bol v pracovni a začínal s elixírom. Bez toho, aby sa na ňu pozrel, podal jej zoznam a povedal: „Choď do skladu a prines tieto prísady."

„Kde je Michael?" spýtala sa Hermiona.

Draco sa na ňu po prvý krát pozrel a jeho tvár sa zatiahla hnevom. „Preložili ho do inej skupiny. Je to teraz len na nás, vadí ti to?"

„Prečo sa chováš tak odporne?" opýtala sa Hermiona.

Vytrhol jej z ruky zoznam, ktorý je predtým podal a išiel si po prísady do elixírov sám.

Zatiaľ zapálila oheň pod kotlom. Vrátil sa s prísadami a takmer štyridsať minút pracovali mlčky. Na rozdiel od predchádzajúcich mlčaní, toto Hermione vadilo a spôsobovalo, že sa cítila napätá a nesvoja.

Naklonila sa, aby zľahka fúkla do ohňa, keď sa otočil, aby sa na ňu pozrel. Svetlo z oranžových plameňov jej blikotalo na líci, ktoré bolo zmesou fialovej, čiernej a modrej farby. Modrina pokrývala väčšinu ľavej strany jej tváre. Dokonca aj spodná časť jej oka bola pomliaždená. On to zavinil. Chcel zasiahnuť Michaela, nie ju, mal by sa jej ospravedlniť, ale do pekla, nikto jej nekázal postaviť sa mu do cesty. Bola to prekliata nehoda.

Postavila sa, cítila ako jej jeho pohľad prepaľuje pokožku, ale nie ohnivo, ľadovo. Pozrela na neho, otvorila ústa, aby niečo povedala a potom ich znovu zatvorila. Nemala čo povedať.

Začala pridávať prísady, keď ich pripravil. Načiahla sa, aby nabrala drvenú svrčkovú nohu, ktoré práve vložil do nádoby, keď sa jej ruka obtrela o jeho. Presne tak ako sa jej ruka ošuchla o jeho na portrétových dverách, aj teraz zacítila prejsť jej telom páľavu. Bolo zábavné, ako ten najmenší dotyk môže vyvolať také silné reakcie.

Pozrela sa mu do tváre, keď sa práve pozrel na ňu. Pustila fľaštičku a chcela odísť z miestnosti tak rýchlo, ako ju jej nohy dokážu uniesť. To bolo to, čo sa rozhodla urobiť. Prečo bol na ňu tak nahnevaný? Prečo najmenší, takmer nevinný dotyk zanechal jej dušu v plameňoch?

Dohnala sa k dverám, ale on ich dočiahol prvý. Chytil ju za plecia a zatriasol s ňou tak silno, že sa jej roztriasli zuby. „Prečo mi to robíš?" takmer zajačal. „Prajem si, aby si ma nechala na pokoji!"

„Čo robím, Malfoy?" Vážne to chcela vedieť. Cítil to isté čo ona? To bol ten problém?

„Počúvaj, bola to nehoda! Nechcel som ti ublížiť," zajačal na ňu.

„Ja viem!" vyhlásila, „obviňoval si sa za to?"

„Ty ma obviňuješ s každým pohľadom, s každým dotykom!" povedal Draco.

„Čože? Len si to predstavuješ! Je to tvoja vlastná vina, ktorá ťa núti myslieť si to. Prisahám, že ťa neobviňujem! Odchádzam; môžeš si to dokončiť sám." Pokúsila sa odísť, ale zablokoval jej cestu.

„Len si to priznaj, obviňuješ ma! Nenávidíš ma!" zakričal.

„Klameš sám seba!" hašterila sa.

„Priznaj to, ty prekliata fľandra!" To bola rana pod pás. Bolo slovo 'humusáčka' od toho príliš vzdialené?

„Chceš po mne, aby som povedala niečo, čo ti uľaví z tvojich pocitov. Máš ma rád a cítiš vinu za to, že si ma udrel, koniec príbehu," vysvetlila Hermiona.

„Ty klameš sama seba! Nemám ťa rád. Nepovažujem ťa ani trochu za príťažlivú!" zaklamal.

Chvíľu mlčala a potom povedala: „Nikdy som nepovedala, že ma považuješ za príťažlivú. Nemyslím si, že... viem, že nepovažuješ... chcem tým povedať, pozri sa na mňa a potom sa pozri na seba. Chcela som tým len povedať, že si myslím, že si ma začal mať rád ako priateľa." Vrátila sa k stolu, pociťujúc rozpaky a sklamanie. Znovu začala pracovať na elixíre. Oprel sa o dvere a povedal: „Aspoň to obaja berieme rovnako. Nepovažujem ťa za príťažlivú, ani v najmenšom."

„V poriadku, koniec pointy," povedala pochmúrne. Chcela plakať. On ju začal priťahovať a minulý týždeň sa pobozkali. Nepredstavovala si to. Ani si nepredstavovala spôsob, akým sa dotkla jeho ruka jej a čo pritom cítila. Bolo to skutočné, aspoň u nej.

Začala miešať elixír, keď jeho ruka zrazu zachytila jej a povedal: „Nie, miešaj to proti smeru hodinových ručičiek. Chceš, aby celá naša práca bola zbytočná?" Jeho ruka zostala na jej ruke a otáčala lyžicou proti smeru hodinových ručičiek. Hermiona išla vyskočiť z kože. Ak na jednej strane ona niečo cítila a on necítil nič, keď sa jej dotýkal, pomyslela si, že má vážny problém, pretože práve z toho, že zacítila, ako sa jeho pokožka dotkla jej, jej prebehol mráz po chrbte. Blízkosť jeho tela za ňou spôsobovala, že sa chcela rozpustiť. Pocit z horúceho dychu na jej tvári spôsoboval, že chcela kričať. Zvesila hlavu, vytiahla svoju ruku spod neho a prešla na druhú stranu stola.

„Tak si to miešaj sám," bolo všetko, čo dokázala vymyslieť. Pokračoval v miešaní a potom zakryl vrchnákom kotlík, keď začala upratovať ich pracovné miesto. „Musíme to sledovať ešte hodinu, než to zložíme z ohňa," povedala, „ty odídeš, ja zostanem."

„Dobre," povedal, zobral si knihy, tašku a zamieril ku dverám. Otvoril dvere, aby odišiel, ale zostal v nich stáť. Pozrela sa na jeho chrbát a čudovala sa, na čo čaká. Otočil sa a povedal: „Nechcel som ti ublížiť."

„Viem," potvrdila.

„Chcel som trafiť toho zasraného blbca Cornera," znovu zopakoval.

„Želám si, aby si ho trafil," povedala s malým úsmevom.

„A považujem ťa za príťažlivú," túto časť povedal tak rýchlo a keďže sa díval do zeme, tak si nebola dokonca istá, či dobre počula.

„Čože?" spýtala sa, chcela si to potvrdiť.

„Myslím, že si ma počula a len ma chceš trápiť tým, že ti to poviem dvakrát," povedal s náznakom úsmevu.

„Možno počula, možno nie," povedala hravo.

Zložil knihy a prišiel k nej. Zdvihol ruku a pohladil jej modrinu na tvári. Nahol sa a pobozkal jej pomliaždenú tvár, pričom na nej nechal svoje pery trochu dlhšie. Ruky mala vpredu na habite, medzi prstami zvierala látku. Prstom, ktorým jej hladil modrinu, nakreslil imaginárnu čiaru cez jej čelo, k jej lícu, k jej brade, nadol krkom a potom ho zanechal na zapnutom golieri jej blúzky. Predklonil, pritiahol si ju k sebe, keďže obe jeho ruky boli teraz na jej ramenách a pobozkal ju na čelo. Zatlačil ju jemne späť a využil príležitosť, aby ju pobozkal na pery, keď sa jej tvár zdvihla, aby sa na neho pozrela.

Tentokrát ju pobozkal pomaly a s väčšou intenzitou. Hral sa s jej perami, olizoval ich a ťahal za ne. Zacítila šteklenie v prstoch na nohách a jej ruky sa popod jeho habit ovinuli okolo neho. Držal ju pevne a pokračoval v bozkávaní, s vrúcnosťou a vášňou.

Bol to len jednoduchý bozk, nepredĺžil ho, neotvoril jej ústa svojím jazykom, bol to len vášnivý bozk od jednej osoby druhej, ktorý mal väčší zmysel než čokoľvek povedané slovami.

Keď ju pustil, povedal: „Zostanem tu tiež. Možno by som ti mohol pomôcť dokončiť tvoje nákresy na Herbológiu, kým budeme čakať."

Usmiala sa, začervenala sa a povedala figliarsky: „Myslím, že som viac vzrušená tvojou ponukou pomôcť mi s Herbológiou, než z tvojho bozku."

„Ty budeš veľmi zvláštne dievča," povedal Malfoy a zdvihol svoju tašku, aby našiel učebnicu Herbológie.