Dôverne známe miesto
Preklad: Jimmi
Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)
Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.
wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/6/A_Familiar_Place
This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.
Časť VI.
Trpké spomienky:
Draco a Hermiona udržiavali ich novonájdené 'priateľstvo' v tajnosti. Niežeby sa o tejto záležitosti bavili, ale rozhodli sa, že budú opatrní. Bolo to prirodzeným dôsledkom udalostí. A okrem toho, nikoho iného sa to rozhodne netýkalo. Odkedy sa v podzemí pobozkali, prešli už dva týždne a všetko, čo odvtedy urobili bolo, že sa dvakrát držali za ruky a raz sa pobozkali na líce. Draco sa nechcel ponáhľať, páčilo sa mu postupovať pomaly. Chcel, aby ich vzťah zosilnel. Hermiona a on sa spolu učili, ale len v knižnici, alebo v spoločenskej miestnosti. Nechceli dávať akúkoľvek dôveryhodnosť Michaelovým obvineniam alebo začínať nejaké klebety. V ten piatok sa však, keď konečne skončili s večerou, Draco spýtal Hermiony, či by sa rada nepoprechádzala okolo jazera. Povedala mu, že si vybehne po kabát a stretne sa s ním pri veľkom schodisku.
Hermiona vybehla hore schodmi z Veľkej Siene a pocítila nával energie. Bolo to, ako keby ju pozval na rande. Ich 'prvé rande'! Vybehla do svojej izby, uhladila si vlasy, prezliekla si sveter a schmatla kabát, šál a rukavice, len pre prípad, že by jej bola zima. Keď odchádzala z izby, odhodila rukavice na podlahu. Keby jej bolo zima na ruky, možno ju za ne bude držať, aby ich zohrial! Mala by sa poponáhľať, keďže ho nechcela nechať čakať.
Vybehla z izby a uvidela Terryho, Michaela a Padmu ako vchádzajú cez portrét. „Kam sa ženieš, Hermiona?" spýtala sa Padma.
„Idem na prechádzku," povedala. Asi by mala zaklamať.
„Chceš spoločnosť?" spýtal sa Terry. Čo by na to mala povedať? Predtým než si vymyslela nejakú výhovorku, cez portrét prešiel aj Draco.
„Dovolíte, snažím sa prejsť," povedal. Rozostúpili sa mu a Hermiona ho uvidela ako kráča ku svojej izbe. Nechceli ísť na prechádzku?
Terry sa znova spýtal: „Hermiona, nechceš na prechádzku spoločnosť?"
„Ach, nie, to nie je nutné. Len si potrebujem prečistiť hlavu, ale vďaka," povedala a trojici zamávala. Vyšla z chodby a uvažovala, či sa má ísť naozaj prejsť, aj keď teraz pôjde sama.
Chovala sa tak hlúpo. Dvakrát ju pobozkal a raz sa dotkol jej tváre. To bolo sotva základ pre nejaký vzťah. To nevytváralo vzájomnú príťažlivosť. Ešte sa o svojom vzťahu ani nerozprávali. Hermiona zvyčajne rada všetko 'analyzovala' a rozoberala všetko do detailov, diskutovala o každej maličkosti. Ale pretože s Malfoyom to neurobila a ani on sa o to nestaral, jediný záver, ktorý mohla vyvodiť, bolo, že sú priatelia a nič viac. Očakávala, myslela si, že ich prechádzka dnes večer bude niečo podobné prvému rande, ale on sa ani nenamáhal počkať na ňu. Rozhodla sa, že aj tak pôjde na prechádzku. Naozaj si potrebovala vyčistiť hlavu.
Jeseň už bola určite vo vzduchu. Teraz si priala, aby neodhodila rukavice na podlahu svojej spálne. Schovala si ruky do vreciek a pokračovala v tej hlúpej, malej prechádzke. Bolo ešte len pol siedmej, ale vonku bolo tak tmavo, ako býva o polnoci. Dokonca ani mesiac nebolo vidieť na oblohe. Bol schovaný za tmavou oblohou plnou mrakov.
Hermiona ľutovala, že sem išla sama. Myslela si, že sa budú prechádzať okolo jazera, držať sa za ruky, kradnúť si bozky, pokiaľ možno v mesačnom svite. Ale nič sa nedialo tak, ako dúfala.
Sadla si na veľkú skalu a jej myseľ zablúdila k minulému roku. Stromy, temnota, ticho... to všetko jej pripomínalo hľadanie viteálov. Nenávidela minulý rok. Neustále sa bála, často bola hladná a napriek tomu, že s ňou bol Harry a väčšinou aj Ron, stále mala pocit osamelosti. Cítila sa rovnako osamotene ako práve teraz. Tu bola tak ďaleko od svojej rodiny a obrazne povedané, tak ďaleko z myšlienok jej priateľov. Ani Ron ani Ginny jej ani raz nenapísali. Harry jej napísal len jediný raz a len preto, aby ju pokarhal za jej priateľstvo s chlapcom, ktorý nemohol na ňu počkať ani desať minút, kým si zabehne po kabát!
Všetky spomienky z minulého roka v kombinácii s osamelosťou, ktorú cítila v tejto chvíli, na ňu dopadli ako tona tehál. Nechcela nič iné než plakať, a tak to bolo to, čo urobila. Ako plakala sediac na skale, pomyslela si: 'zdá sa, že plač je to, čo viem robiť najlepšie', čo ju rozplakalo ešte viac.
Nepočula, ako sa priblížil. Videl ju, ako sedí na skale, vedľa čiernej vody a vyzerala, že plače. Prečo plakala?
Čakal na ňu vedľa hlavných dverí, keď sa rozhodol, že asi tiež potrebuje kabát, a tak si poň vybehol hore. Keď vošiel do ich chodby, uvidel ju ako sa rozpráva s tými mizernými bývalými Bystrohlavčanmi a tak išiel do svojej izby. Rozhodol sa, že jej dá náskok, aby mohla uniknúť a potom ju dobehne. Došlo mu, že asi nebude chcieť, aby niekto vedel, že idú spolu na prechádzku. V poslednej dobe boli veľmi rozvážni, pokiaľ išlo o ich vzťah. Myslel si, že je to z jej strany úmyselné. Jemu nezáležalo na tom, či ľudia vedia, že sú priatelia, ale ona bola ohľadne tejto veci veľmi obozretná a on len chcel rešpektovať jej prianie.
Teraz, keď prišiel bližšie, uvažoval, či si myslela, že zmenil svoj názor ohľadne ich prechádzky. Mohla plakať kvôli nemu? Nie, nikdy. Na to bola Grangerová príliš citlivá a inteligentná.
Obrátila sa a uvidela, ako prichádza bližšie. Rýchlo si utrela oči. Bola rada, že ju obklopuje tma. Možno si nevšimol, že plakala.
„Prečo si plakala?" spýtal sa, keď prišiel bližšie. Všimol.
Skutočne nechcela, aby si myslel, že plakala kvôli nemu, pretože vlastne kvôli nemu neplakala. „Toto všetko mi pripomenulo minulý rok. Ako sme každú noc strávili v lese a ako všetko vyzeralo temné a desivé. Cítila som nešťastná a osamelá. A trochu opustená," prezradila.
Sadol si vedľa nej, hoci skala poskytovala veľmi málo miesta. Veľmi citlivo vnímala, že sa jeho noha dotýka jej. Povedal: „Nemyslíš si, že som ťa opustil?"
„Áno, nuž, nezastavil si sa hore pri mne, že?" zasekávala sa pri svojich slovách.
Obrátil sa, aby sa na ňu pozrel, ale ona sa pozerala smerom k jazeru. Trela si ruky. Asi boli studené. Vzal obe jej ruky do svojich a začal ich trieť svojimi rukami. „Máš ruky ako ľad, kde máš rukavice?" spýtal sa.
„Musela som si ich zabudnúť," predstierala.
„Počúvaj, nevykašľal som sa na teba. Len som si myslel, že nechceš, aby ostatní, najmä Corner, vedeli, že ideme na prechádzku spolu," pripustil.
„Prečo?" spýtala sa.
„Prečo som to urobil, alebo prečo som si to myslel?" bol zmätený.
Ani jej nebolo jasné, čo tým myslela, pretože sa sústredila na starostlivosť, ktorú venoval jej rukám. Už dlhšie jej netrel ruky medzi svojimi. Namiesto toho, preplietol svoje prsty pomedzi jej a trel povrch jej rúk svojimi palcami. Panebože, čo mal v úmysle?
Zhlboka sa nadýchla a vytiahla svoje ruky z jeho. „Čo si sa pýtal?" spýtala sa.
„Niečo som sa pýtal?" vyzvedal. Vážne si nemohol spomenúť. Venoval sa prezeraniu nádhernému vodopádu jej čokoládovo sfarbených vlasov a karamelových očí. Čo to s ním robí? Rýchlo sa postavil. „Poďme sa prejsť, Grangerová," navrhol. Ponúkol jej svoju ruku. Chvíľu na ňu pozerala. Chcel jej len ponúknuť pomoc, aby sa postavila alebo tým myslel niečo viac? Rozhodla sa, že sa tým teraz nebude zaoberať a prijala jeho ruku bez ďalších otázok.
Prechádzka, o ktorej vie celý svet; nuž minimálne Neville:
Draco pomohol Hermione postaviť sa tým, že jej ponúkol ruku. Potom čo vstane, mal v úmysle jej ruku pustiť, naozaj mal. Potom prečo ju zo všetkých síl stále držal?
Začali sa prechádzať okolo jazera. Prehovoril: „Je mi ľúto, že máš také zlé spomienky na minulý rok. Tiež nenávidím premýšľať o minulom roku."
„Viem o tom a tiež mi ťa to je ľúto." povedala úprimne. Hermiona potom pokračovala: „Riaditeľka ma požiadala, aby som našla niekoľko ôsmakov, ktorí budú ochotní robiť dozor na pripravovanom halloweenskom plese, najbližšiu sobotu."
„Aké milé," nenútene povedal. Choval sa ľahostajne, dúfal, že od neho neočakáva, že sa prihlási dobrovoľne.
Pochopila jeho ľahostajnú odpoveď tak, že nemá záujem. Nebude v tejto záležitosti pokračovať. Nuž, možno by mohla. „Terry Boot povedal, že bude ochotný pomôcť," povedala mu pravdivo. Terry jej to už povedal.
„Aké milé," zopakoval a potom dodal, „je to správny chlapík."
„Áno, je," súhlasila Hermiona, „a povedal, že by mohol zobrať svojich najlepších priateľov, aby mu pomohli, tak to už budeme štyria, čo bude postačovať."
Draco pustil jej ruku a otočil sa k nej. „Kto sú jeho najlepší priatelia?" spýtal sa. Radšej nech nepovie tie mená, ktoré si myslel, že povie. Pretože ak áno, znamenalo to, že sa s ním zahráva, zahráva sa s Dracom Malfoyom. Pokúšala sa ho zatiahnuť do robenia niečoho tak hlúpeho, ako je dozor nad bandou hlúpych deciek.
„Anthony Goldstein a Michael Corner," povedala. Znova sa začala prechádzať.
„Si podlá," povedal. Zvrtla sa a pozrela sa na neho. Prišiel k nej a povedal: „Obyčajne túto vlastnosť na človeku obdivujem, ale keď je podlosť používaná voči mne a nie v môj vlastný prospech, tak nie som príliš nadšený touto vlastnosťou."
Uvedomila si, že má pravdu. Snažila sa s ním manipulovať. „Myslím, že nemôžem manipulovať s majstrom manipulácie, však?" spýtala sa so zakriveným úsmevom.
Pokračovali v chôdzi, tentoraz bez držania sa za ruky. Draco sa spýtal: „Naozaj ti Terry povedal, že ti pomôže?"
„Áno, ale nenaznačil nič o tom, že mu jeho priatelia pomôžu. Spýtam sa Nevilla a Luny," povedala s nefalšovaným smútkom. Oveľa radšej by tam bola s Dracom.
„Ty vieš, Grangerová, ak to urobím, mohli by sme to považovať za akýsi druh rande, možno to nakoniec zaradíme ako naše 'prvé rande'," povedal so zábleskom v očiach. Pozrel sa na ňu, znova sa zastavil a povedal: „Ale najprv sa ťa musím niečo opýtať. Bozkávaš sa na prvom rande? Pretože, ak je odpoveď nie, tak potom si nie som istý, či sa tým mám zaťažovať." Udrela ho do ramena.
„Nuž, Malfoy, mala som taký blbý nápad v mojej hlave, že by sa toto mohlo počítať za naše prvé rande, ale pretože ty žiješ v domnienke, že je to len prechádzka, tak budem súhlasiť s tým, že tanec bude naše prvé rande," odpovedala.
Hermiona sa znova začala prechádzať, ale on ju zatiahol za kabát a spôsobil, že sa náhle zastavila. Potom ju zvrtol tvárou k nemu, položil jej ruku na okraj jej kabáta a spýtal sa: „A čo to bozkávanie na prvej schôdzke? Ak odpovieš správne, tak sa možno toto ZMENÍ na naše prvé rande."
„Nuž, keby toto bolo bývalo naše prvé rande, tak by si to už zistil. Teraz budeš musieť čakať a trápiť sa," zasmiala sa. Uvoľnila sa z jeho zovretia a začala od neho utekať do tmy.
Vážne si myslela, že ju nejaký 'Malfoy' bude naháňať v tme ako nejaký hlúpy školák? Bola nebezpečne blízko toho, aby sa zatúlala, takže keď ju musí naháňať, tak bude. Začal za ňou utekať. Všetko, čo kedy robil, bolo buď, že bežal za ňou, vedľa nej alebo od nej. Rýchlo ju dobehol, popadol za pás, pritisol sa k nej a zrazil ju k zemi. Dával pozor, aby ju dostal nad seba, tak bude niesť jej váhu on, a nie naopak.
Bola pritlačená na jeho hruď, ležala na jeho tele a smiala sa ako o život. Usmial sa na ňu so šelmovským úškrnom. Tváril sa jednoznačne ničomne, buď jej chcel skutočne ublížiť, alebo ju chcel pobozkať. Nebola si istá, čo chcel. Jej smiech rýchlo zamrel a ona sa pokúsila odtlačiť sa od jeho hrude. Spôsob, akým ležala na jeho tele, bol takmer nemravný. Čím silnejšie sa snažila odtlačiť, tým tesnejšie ju jeho ruky zovierali. Zvieral ju v pevnom objatí, ako keby vo zveráku.
„Hneď ma pusti, Malfoy," povedala s jemným trhnutím v hlase.
„Čo ak ťa nechcem pustiť?" spýtal sa vážne, pretože pravda bola, že nechcel, aby vstala. Páčilo sa mu byť blízko pri nej, tak ako teraz.
„Prosím," poprosila. Znela vystrašene. Myslela si, že jej chce ublížiť? Pretočil sa, takže teraz bola na chrbte a on bol naboku, mierne nad ňou.
„Je to lepšia poloha?" spýtal sa.
„Nie," povedala pokorne. Cítila tak veľa emócii, všetky naraz, takže si myslela, že asi vybuchne. Už pobozkala Rona pri viac než jednej príležitosti, ale nikdy k Ronovi nebola bližšie, dokonca nesúperila s takými pocitmi, ktoré mala teraz.
Znova sa chytila rukami jeho hrude, v skutočnosti ich položila medzi nich. Takmer ju za to obdivoval. „Ak mi dovolíš ťa pobozkať, potom ťa nechám vstať," povedal bez nejakej nadutosti.
„Vydieraním ma neprinútiš pobozkať ťa," povedala, snažila sa zostať pokojná.
„Tak čo potom zaberie?" spýtal sa a nadvihol jedno obočie.
Jeho srdce bilo tak silne, že ho počul až v ušiach. Možnože to bol tlkot jej srdca. Dýchala tak rýchlo, že jej hruď sa dvíhala a klesala v znepokojujúcom tempe. Bolestivo (áno, bolestivo) si bol vedomý stúpania a klesania jej hrude.
„Pobozkaj ma, Grangerová," prikázal jej, pritiahol hlavu bližšie. Svoje ústa nastavil blízko jej. Nie tak, aby sa jej dotkol, ale dosť blízko na to, aby mohla cítiť teplo z jeho dychu a zacítiť 'chuť' jeho zubnej pasty.
„CHOĎ OD NEJ!" niekto zakričal spoza druhej strany jazera. Hermiona aj Draco boli obaja prekvapení, a keď sa posadila, posadil sa tiež. Vyskočila na nohy a snažila sa zistiť, kým by tá osoba, ktorá stála na protiľahlom brehu, mohla asi byť.
Draco sa postavil a zakričal: „Kto si?"
„A kto si ty?" spýtala sa osoba.
„Neville, si to ty?" spýtala sa Hermiona.
„Áno, som. Si v poriadku Hermiona?" zakričal.
„Panebože, áno, som v poriadku." Pozrela sa na Draca, keď rozhorčený výraz poctil jej pekné črty.
„Kto je s tebou?" zareval Neville znova.
„Je to len Malfoy!" zakričala Hermiona nazad.
„To je smiešne!" zasyčal Draco na Hermionu.
„Prepáč, myslel som si, že na teba niekto zaútočil!" povedal Neville. „Čo ste robili?"
Draco znova Hermione zašepkal: „A ty hovoríš, že nie je hlupák."
„Nič, Neville, zakopla som a spadla, on mi len pomáhal postaviť sa," vymyslela si Hermiona rýchlo. Draco sa na ňu neveriacky pozrel, ale k jeho úžasu, Longbottom historku zhltol.
„Si zranená?" zakričal Neville.
„Neville, prestaň jačať cez celé jazero! Hneď sme tam," zajačala Hermiona na svojho priateľa. „Poďme Draco," povedala a potiahla ho za predok kabáta.
„A čo naša prechádzka?" spýtal sa, keď nasledoval jej chrbát na druhú stranu jazera.
„Stále sme na prechádzke," povedala.
„A čo môj bozk?" povedal cez zovreté zuby.
„No tak, skutočne si si myslel, že ťa pobozkám?" spýtala sa, než sa rozbehla smerom k Nevillovi.
Áno, to bolo presne to, čo si myslel. Počul ako Hermiona hovorí Nevillovi: „Čo robíš tu vonku, Neville?"
„Zbieram isté druhy lekien, ktoré kvitnú len počas bezmesačnej noci a len za určitých podmienok, ako správna teplota a správny tlak. Dnešná noc je perfektná."
„To je na tvoju prax?" spýtala, skutočne fascinovaná. Draco zazíval.
„Nie, to je na novú hodinu. Som v Herbológii ďalej než ty. Mohla by si ich zbierať so mnou, vy obaja. Všetci by sme si to mohli započítať, keď napíšeme referát spoločne," navrhol.
„Oh, Neville, to by bolo perfektné, že Malfoy?" spýtala sa, vzrušene, pretože sa stále s Herbológiou trápila.
Draco sa naklonil a povedal jej tak, že ho mohla počuť len ona: „Prečo ťa robenie domácich úloh nadchne viac než bozkávanie sa so mnou?"
Zasmiala sa a povedala: „Nuž, bozkávanie sa s tebou mi nepomôže zvládnuť ročník, a okrem toho, tieto ľalie vychádzajú len za určitých podmienok, nepočul si?" usmiala sa.
Draco sa posadil na skalu a sledoval toho 'hlupáka' a tú 'knihomoľku/dievča jeho snov' ako hľadajú tú pokašľanú ľaliu a nemohol uveriť, že toto je teraz jeho život.
Herbológia, Neville, Hermiona a iné veci:
V ten sobotný večer sedeli Hermiona a Neville v spoločenskej miestnosti a pozerali sa na dve odrody, ktoré našli. Neville ich mal pod sklom, v malom akváriu naplnenom vodou. Zakresľoval si ich náčrty, kým Hermiona kvôli ich referátu vyhľadávala nejaké fakty týkajúce sa ľalií.
Draco sedel pri ohni, s nohami vyloženými na opierke kresla, v ktorom sedel a pohrával sa so zamračeným výrazom na svojej tvári. Ak si mysleli, že im pomôže s ich prekliatym referátom, tak boli úplne vedľa! Kvôli Nevillovi a tým sprostým ľaliám nedostal minulú noc svoj bozk. Kvôli tomu si musel dať studenú sprchu, keď sa vrátil nazad do izby. A, oh, mimochodom, minulú noc sa vôbec nevyspal. Keď sa konečne dostal do postele, jediné, čo mohol urobiť, bolo snívať o bozkávaní sa s Grangerovou, čo znamenalo, že si dnes ráno musel dať ďalšiu studenú sprchu, takže nie, nie, nepomôže im za žiadnych okolností.
„Draco, poď sem a pomôž nám, lebo neuvedieme tvoje meno pod referát," sťažovala sa Hermiona.
„Draco, poď sem, pomôž nám, sme múdri a ty si sprostý a bla, bla, bla," povedal prenikavým, uštipačným hlasom. Keď si z nej robil žarty, Dean Thomas a Terry Boot vošli do spoločenskej miestnosti. Dean sa na Draca nevraživo pozrel, predpokladajúc, že si skutočne robí žarty z Hermiony. Nuž, vlastne si z nej žarty robil, ale nepotreboval, aby sa nejaký malý bývalý Chrabromilčan na neho sprosto pozeral, tým si bol istý. Zložil nohy pevne na podlahu a povedal: „Nechcem, aby moje meno bolo na tom vašom hlúpom papieri, dokonca som si ani nevybral Herbológiu, tak prečo by mi na tom malo záležať." Znova začal civieť do ohňa.
Hermiona na neho vyplazila jazyk a Terry sa zasmial. Draco sa zvrtol, nerozumel, čo je také zábavné. Terry povedal Hermione: „Hermiona, už si našla niekoho ďalšieho ako dozor na večierok?"
Hermiona sa pozrela na Draca, ktorý si tú chvíľu vybral, aby je ukázal dosť neslušné gesto, tak prižmúrila oči a obrátila sa k Terrymu a povedala: „Nie, len ty a ja zatiaľ, prečo? Nejaký nápad?"
„Nuž, Padma prejavila určitý záujem, tak ako aj Michael, ale nevedel som, čo ty na to." Posadil sa oproti nej. Zavrela svoju knihu a pozrela sa na Malfoya, ktorý sa zrazu už nepozeral do ohňa, ale pozeral sa priamo na ňu.
Otočila sa späť k Terrymu. „Počúvaj, viem, že on je tvoj najlepší kamarát, ale vôbec sa nepokúsil urovnať veci s Dracom a so mnou, takže si nie som istá, či by som sa s ním cítila pohodlne."
Dean dodal: „Áno, mal by sa ti ospravedlniť za to, že ťa nazval humusáčka, a že začal hádku s Malfoyom."
„Nevedel som, že ťa nazval humusáčkou, čestne, nevedel. Myslel som, že toto všetko bolo kvôli niečomu inému. Potom mi je ľúto, že som to vôbec navrhol," povedal Terry. Skutočne to veľmi ľutoval.
„Kvôli čomu by to ešte mohlo byť?" spýtala sa Hermiona, keď sa oprela dopredu.
„Nie som si istý, či to mám teraz rozoberať," povedal Terry, keď sa rozhliadol po ostatných v miestnosti.
„Prosím, povedz mi to. Neprekáža mi, že to Neville, Dean a Malfoy začujú, ak to je to, čo myslíš," povedala Hermiona. Dean si sadol za stôl tiež a Neville odložil svoje pero. Dokonca aj Draco sa naklonil bližšie k stolu z kresla pri ohni.
„Tak dobre," začal Terry. „Michael bol do teba trochu zamilovaný, keď si bola šiestačka. A žiarlil, pretože si myslel, že si ty a Malfoy vytvárate vzťah. Tak to bolo to, prečo sa choval tak hnusne. Ale naozaj som nevedel, že ťa nazval humusáčkou."
Hermiona bola zmätená. Nikdy nevedela, že sa páčila Michaelovi. Chodieval s Ginny. Rozhodne to ale nebolo ospravedlnenie za to, ako sa choval a navyše, ona mu určite neopätovala jeho city. Predtým, než si mohla premyslieť, čo ďalšie povedať, Draco povedal: „Aký prekliaty blbec. Hermiona sa môže priateliť, s kým chce."
Neville znova zdvihol svoje brko, bez toho, že by zdvihol pohľad od pergamenu, povedal: „Tak, tak, Draco. Teraz, Hermiona, dokončime náš referát."
Draco sa postavil a zobral jednu knihu, ktorá bola pred Hermionou a povedal: „Podaj mi brko a nejaký pergamen, Longbottom, aby som mohol začať s tým prekliatym referátom." Posadil sa hneď vedľa Hermiony.
Neville urobil, o čo ho požiadal. Terry a Dean prešli k malému stolu, aby si zahrali Kúzelnícke šachy. Hermiona sedela pokojne a ticho na svojej stoličke, dívala sa na svoje poznámky a v duchu sa usmievala. Draco ju mal stále rád. Pozrela sa na neho, stále s úsmevom. Naklonil sa k nej a potichu povedal: „Zbav sa toho nemožného úškrnu na tvojej tvári, vyzeráš ako šialenec."
„Myslíš tým, že mi pomôžeš s plesom?" spýtala sa potichu.
Naklonil sa ešte bližšie, tak že ich ani Longbottom nemohol počuť a povedal: „To záleží od toho, či sa bozkávaš na prvom rande."
„Možno, len možno," odvetila, keď sa usmiala a položila si ruky do svojho lona, keď sa snažila zvládnuť svoje nadšenie.
Pomyslel si, že je podarená. Chovala sa ako školáčka. Bola školáčka, pripomenul sám sebe.
Načiahol sa a chytil jednu z jej rúk a povedal niečo tak potichu, že sa musela nakloniť bližšie, aby ho počula. V skutočnosti sa jeho pery šúchali o jej vlasy, keď hovoril: „Tak potom, asi by som mohol ísť na ten ples s tebou, ale len možno." Pozrel sa dookola, uvidel, že ostatní traja muži sú ponorení do svojich aktivít, tak zdvihol jednu z jej rúk k svojím ústam a pobozkal ju, predtým než ju uvoľnil zo zovretia. Znova uprene civela na svoje poznámky, až kým sa k nej ešte raz nenaklonil, zdvihol ruku k jej tvári, aby jej zasunul vlasy za ucho a zašepkal tichšie ako predtým (tak, že jeho pery šteklili jej ušný lalôčik, keď hovoril): „Opravujem svoje predchádzajúce vyhlásenie a rozhodne pôjdem s tebou." Vedel, že je čas, aby jej urobil ústupok.
Sadol si zase dozadu, otvoril knihu a usmial sa v duchu, keď sa Hermiona zavrtela ako školáčka, ktorou bola, na svojom mieste. Ide na naozajstné rande s Dracom Malfoyom!
