Dôverne známe miesto

Preklad: Jimmi

Autor originálu: AnneM_Oliver ( wwwdotfanfictiondotnet/u/1320004/AnneM_Oliver)

Pozerala sa von oknom vlaku, všetko vyzeralo tak dôverne známe a v poriadku. Šla domov, na Rokfort. Jedna otázka potrebovala odpoveď, čo v tom vlaku robil Malfoy. Odpoveď bola, že opúšťal domov a nemal kam inam ísť. Dramione.

wwwdotfanfictiondotnet/s/3790150/8/A_Familiar_Place

This story is based on characters and situations created and owned by JK Rowling, various publishers including but not limited to Bloomsbury Books, Scholastic Books and Raincoast Books, and Warner Bros., Inc. No money is being made and no copyright or trademark infringement is intended. Author of original story: AnneM_Oliver.


Časť VIII.

Kráska z bálu

Draco mal sucho v ústach a ruky sa mu potili. Prečistil si hrdlo. Vyrovnal si svoj slávnostný habit a pozrel sa na kvet v jeho ruke. (pozn. tá kvetina, čo nosí partnerka na zápästí). Nemohol uveriť, že sa cíti tak nervózne. Iste, len žartovali o tom, že to bude ich prvá schôdzka, veď v skutočnosti sa videli každý deň, takže dnešný večer by nemal byť taký významný. Zdvihol ruku, aby zaklopal na dvere. KLOP, KLOP.

Hermiona dokončila posledné úpravy svojej tváre a vlasov. Vlasy mala rozpustené vzadu na chrbte, rozdelené nabok, pôvabné krištáľové sponky jej vlasy spredu držali smerom dozadu. Bola trochu namaľovaná, mala ružový rúž a farbu na lícach, čo bolo viac než obvykle mávala, pretože obvykle nepoužívala nič. Pretože si nemohla kúpiť nové šaty, musela si na oblečenie nájsť niečo vo svojom šatníku. Vyskúšala niekoľko vecí. Nakoniec sa rozhodla pre čiernu sukňu v A strihu, čierne pančuchy, čierne lodičky a bielu hodvábnu blúzku, ktorá bola v páse zúžená, s výstrihom do V a širokým opaskom. Vzala si diamantové náušnice, ktoré dostala na trináste narodeniny a perleťový náhrdelník, ktorý dostala na jej pätnástku. Skutočne si priala, aby si mohla kúpiť nejaké nové šaty, ale stále si myslela, že vyzerá obstojne. Chcela si práve prezliecť blúzku, keď začula zaklopanie na dvere. Jej rande práve prišlo. Skoro sa zachichotala od očakávania.

Položil ruku k dverám, aby po tretí krát zaklopal, keď otvorila dvere. Počuteľne si vydýchol. Tak dobre vyzerala. Jej vlasy, z ktorých si, keď vyrastali, robil pri každej príležitosti žarty, boli teraz skutočne vrcholom dokonalosti. Na svoj vek vyzerala staršie, ale mlado, čerstvo a nádherne. Cítil úžas. Asi sa príliš vyparádil. Bol v slávnostnom habite a ona mala čiernu sukňu a bielu blúzku. Asi by sa mal prezliecť.

Pomyslela si, že vyzerá driečnejšie než ho kedy videla. Jeho vlasy boli bezstarostné, tak ako bol jeho úsmev. Mal tmavý slávnostný habit a v gombíkovej dierke mal červenú ružu. V ruke držal ďalšiu červenú ružu, kvet pre ňu. Cítila sa úboho oblečená. Pozrela sa na svoju čiernu sukňu a zahanbila sa. Možno by mala predstierať bolesť hlavy. Nie, nemohla to urobiť, pretože už bola oblečená a vedela, že na tvári má hlúpy úsmev. Dokonca cítila ako jej rumenec stúpa do líc. Prijala kvetinu a natiahla si ju na zápästie. „Som úboho oblečená, prepáč," povedala, keď sa pozrela nadol na svoje oblečenie.

„Myslím, že vyzeráš nádherne, ale vieš čo, počkaj chvíľočku, hneď sa vrátim a myslím, že sa budeš cítiť lepšie, keď sa vrátim, dobre?" povedal, keď sa rozbehol po chodbe.

Ešte predtým, než sa zvrtol s plášťom v ruke, si nebola istá, čo by mohlo spôsobiť, že sa bude cítiť menej nevhodne. Keď sa však vrátil, skutočne sa cítila stokrát lepšie. Kráčal nazad chodbou oblečený v čiernych nohaviciach, s bielymi hodvábnymi gombíkmi na košeli, šedou viazankou a čiernym sakom prehodeným cez plece. Doširoka sa usmiala. Prezliekol sa len kvôli nej, a vyzeral tak dobre ako predtým. Nie, lepšie.

„Kde máš teraz svoju ružu?" spýtala sa.

Obliekol si sako a ružu mal teraz vloženú v gombíkovej dierke saka. Vzal ju za ruku a prehodil si ju cez svoju druhú zohnutú ruku. „Môžeme?" spýtal sa. Prikývla a kráčali nadol na ples.

Počas ich cesty nadol do Veľkej Siene si ju letmo prehliadal, v naprostom a úplnom úžase. Mal pocit, že vedie najkrajšie dievča na svete a nebol si celkom istý, či on za to stojí.

Hermiona sa kradmo pozerala jeho smerom. Vedela, že ju vedie najlepšie vyzerajúci človek na celej škole. Nemala pocit, že si zaslúži tak veľa šťastia. Zaslúžila?

Pri ich ceste nadol uvideli Terryho a Padmu. Boli ďalší dozor. Padma mala skromné, hodvábne šaty farby polnočnej modrej a Terry mal sivé nohavice a sivý sveter na bielej košeli. Draco bol rád, že sa bol prezliecť. Bol by sa cítil ako blázon v slávnostnom habite. „Páni, aký ste vy dvaja pekný pár," vykríkla Padma a zavesila sa na Hermionine druhé rameno. Povedala: „Myslím, že by sme sa mali na začiatku rozdeliť, dať vedieť, že sme tam a potom sa znovu stretnúť, všetci súhlasíte?"

Hermiona sa nechcela rozdeliť, ale sú tam kvôli tomu, aby si robili svoju prácu, tak súhlasila. Zamávala Dracovi a prešla k stolu s občerstvením. Pozdravila sa s niekoľkými profesormi, ktorí tiež robili dozor a prikývla riaditeľke. Riaditeľka prišla k nej a povedala jej, že vyzerá pekne a poďakovala jej za pomoc s dnešným večerom. Spýtala sa jej, či ona a ďalší z dozoru by nechceli rozhodovať pri súťaži masiek a Hermiona povedala, že bude poctená. Hermiona začala sama nalievať nejaký punč, keď jej nejaký chlapec, ktorý sa jej zdal povedomý - bol šiestakom v Slizoline, keď bola v škole – povedal: „Páni, z humusáčiek si tu najkrajšie dievča." V jej očiach sa objavil hnev a položila naberačku. Chlapec na ňu žmurkol, keď sa on a jeho priateľka zasmiali a odišli preč. Hermiona zosmutnela. Staré predsudky sotva zanikli. Draco ju mohol uvidieť krížom cez miestnosť a všimol si, že sa zrazu zachmúrila. Keďže nechcel, aby sa cítila mrzuto, zvlášť na ich prvej schôdzke, pristúpil k nej. Práve kráčala smerom k druhej strane miestnosti, pomedzi tanečníkov a účastníkov párty, keď Draco prišiel za ňou a povedal: „Povedal ti Smith niečo, čo ťa nahnevalo?"

„Oh, nevedela som, ako sa volá," povedala potichu a prijala nápoj, ktorý jej podal. Pozrela sa na chlapca, ktorý práve svojim ústami naznačil bozk smerom k nej a povedala: „Nie, pochválil ma, ale hrubým, pochybným spôsobom. Povedal, že z humusáčiek som tu najkrajšie dievča."

Draco civel na chlapca. Keby pohľad mohol zabíjať, tak ten chlapec padne mŕtvy na zem. Ten chlapec určite pochopil Dracov výraz, pretože sa okamžite otočil a prestal sa pozerať na Hermionu. Draco bol stále v zastrašovaní najlepší. Položil svoju ruku na jej kríže. Naskočila jej husia koža, a zamieril s ňou na druhú stranu Veľkej Siene.

Terry prišiel k nim a povedal: „Práve som chytil nejaké malé decko, ktoré sa pokúšalo naliať do punču alkohol a ešte k tomu to bol Bystrohlavčan. Nahlásil som ho prefektovi. Nenávidím, že musím odrátať body fakulte, ale vážne, nejaké decko by sa toho mohlo náhodne napiť a opiť sa bez toho, že by o tom vedelo." Hermiona sa zasmiala.

„Som si istá, že ty si nikdy do punču nenalial alkohol, že Terry?" spýtala sa.

„Samozrejme, že nie, na to tu boli Slizolinčania," povedal, žmurkol na Draca a odišiel inou cestou.

„Myslíš, že by bolo nevhodné, keby sme si zatancovali?" spýtala sa Hermiona.

„To je muklovský spôsob ako niekoho požiadať o tanec? Vážne sa to nehodí?" spýtal sa zmätene Draco.

„Myslím tým, že sme dozor," povedala.

„Viem, čo tým myslíš, maličká. Daj mi pohár," požiadal. Podala mu pohár, punč už bol pravdepodobne reznutý alkoholom a ona chcela mať dnes večer čistú hlavu. Položil ho na stôl vedľa seba. „Teraz mi daj svoju ruku," povedal s úsmevom.

Zachichotala sa, skutočne sa cítila ako malé dievčatko, keď mu podala svoju ruku. Zobral jej ruku do svojej, zaviedol ju k tanečnému parketu, keď práve začala hrať pomalá pieseň. Nedržal ju príliš blízko. Chcel, aby sa uvoľnila, pretože sa cítila stuhnuto. Drvila jeho ruku vo svojej. Kto vedel, že je taká silná? „Grangerová, tvoj smrteľný stisk mojej ruky nie je potrebný, pretože ja ťa nenechám urobiť chybu a padnúť," povedal.

Bola v rozpakoch. Uvoľnila svoj stisk a povedala: „Prepáč." Posunul svoju ruku na jej chrbte trochu nižšie, takže teraz spočívala pod jej driekom. S druhou rukou preplietol svoje prsty s jej prstami. Svoju druhú ruku mala na jeho bicepse, ale v skutočnosti v ruke zvierala zhúžvanú látku jeho saka. Vážne sa potrebovala uvoľniť! Bez varovania ju pustil, obidvoma rukami ju chytil za ruky a zatriasol jej ramenami. Chvíľu sa čudovala, či je to nejaký druh nového čarodejníckeho tanca.

„Dostaň ten stres zo seba von, vytras to všetko, nech sa môžeš uvoľniť a trochu sa zabaviť." Ovinul ju svojimi rukami ešte raz a tá komická maličkosť spôsobila, že sa cítila uvoľnenejšie. Hermiona si dokonca stúpla bližšie k nemu a oprela si hlavu o jeho hruď. Oprel si svoju bradu o vrch jej hlavy. Pieseň bude čoskoro končiť, či to chcel alebo nie. Tak využil svoju šancu. Buď teraz alebo nikdy. Položil obe ruky okolo jej drieku a pritiahol si ju tak blízko k nemu, tak blízko ako je to pre len dve ľudské bytosti možné, tak že sa ich tela o seba pritláčali. Svoje ruky mala zovreté za jeho krkom. Vzhliadla nahor a on sa pozeral priamo na ňu. Spustil hlavu nižšie a pobozkal ju tak sladko, že si bola istá tým, že sa chce rozpustiť pod jeho perami. Bozk trval len niekoľko sekúnd. Hermiona znova oprela svoju hlavu o jeho hruď, a z nejakého neopísateľného dôvodu chcela plakať a nevedela prečo. Pieseň skončila, uvoľnila sa z jeho rúk a opustila tanečný parket bez toho, že by sa na neho pozrela. Bol zmätený. Čo spravil zle? Myslel si, že to bol najdokonalejší moment jeho života, tak prečo si to nemyslela ona?

Prešla do najvzdialenejšieho rohu a oprela sa oň ramenom, niekoľko krát sa zhlboka nadýchla, aby zadržala slzy. Prišiel k nej zozadu a položil jej ruku na chrbát. Vedela, že je to on ešte skôr než sa jej dotkol. Načiahla sa dozadu a vzala jeho ruku. Bez toho, že by sa na neho pozrela, začala kľučkovať cez dav ľudí, s ním vo vleku.

Robila tak celú cestu cez Veľkú Sieň a dostala sa k dverám, ktoré viedli k veľkému schodisku. Zatlačením otvorila dvere, stále držala jeho ruku a vyšla von. Nevedel, čo sa deje, alebo čo sa práve chystá, ale jednako ju nasledoval.

Keď sa konečne dostali na studený nočný vzduch, konečne sa otočila tvárou k nemu a prakticky sa mu hodila do náručia.

Čo sa to tu deje?

Povedať, že bol trochu šokovaný by bolo slabé slovo. Sama sa na neho hodila. Prakticky mu skočila do náručia. Vlastne ju v tej chvíli zdvihol zo zeme. Pritlačila svoje pery k jeho a silno ho pobozkala. Bolo to prudké a požadujúce a zdalo sa, že sa ho tým bozkom niečo pýta. Dúfal, že odpovedal správne, keď ju pobozkal naspäť.

Položil ju nohami zase na zem, ale stále ju pevne držal. „Čo sa deje, Grangerová?" spýtal sa, pokúšajúc sa nájsť jej ruky okolo svojho krku. Keď sa konečne od nej oddelil, uvidel, že bola nebezpečne blízko k slzám.

„Urobil som niečo zle? Ak som ťa urazil, alebo niečo povedal, alebo urobil niečo, tak ja, tak ľutujem. Prosím, povedz mi to," povedal s obavou. Držal jej ruky vo svojich a potiahol ju tak, aby si sadla na schod. Vyzliekol si sako a položil jej ho na plecia. Sedeli bok po boku, nedotýkali sa, a on bol stále rovnako zmätený ako predtým, keď od neho odišla na tanečnom parkete. Objal ju okolo pliec, pretože cítil, že je správne to urobiť, a ona sa o neho oprela, sklonila hlavu do jeho lona odpočívajúc v jeho náručí. Pohladil ju po vlasoch. Sedeli takto dosť dlho. Len ju hladil po vlasoch, druhou rukou ju objímal, ona s jej telom nakloneným k nemu a s hlavou v jeho náručí. Začala plakať a on zrozpačitel. Čo má robiť? Čo urobil? Čo bolo zle? Všetky tieto otázky a ešte ďalšie sa mu motali hlavou. Sklonil svoju hlavu a zašepkal jej do ucha: „Prosím, povedz mi, čo sa deje, Hermiona."

Nechala hlavu v jeho náručí a povedala: „Nič, je to perfektné rande. Ty si perfektný. Nemôžem uveriť, že je táto noc skutočná. Nemalo by to byť skutočné, ale je." Povedala to tak ticho, že takmer nemohol prísť na to, čo povedala. Keď bolo všetko tak perfektné, tak prečo sa chovala tak divne?

Viac už neplakala, posadila sa a pozrela sa mu priamo do očí a povedala: „Draco, nezdá sa ti toto všetko také neskutočné? Ty a ja sme dokonca ani nezamýšľali byť priateľmi, tobôž niečo viac. Vôbec nerozumiem, čo sa tu deje. Predtým som ešte nikdy necítila takéto emócie. Dokonca si nemyslím, že som niečo také cítila k Ronovi a to som bola do neho zamilovaná. Ani nemôžem popísať, čo cítim. Ty môžeš?" Pozrela sa nadol na jeho ruku, ktorá stále držala obe jej ruky ako zajatcov. Druhú ruku mal položenú na jej pleciach.

„Som zmätený," priznal. „Je toto všetko dobré alebo zlé? Si šťastná alebo smutná? Vysvetli mi to, pretože som zmätený. Povedz mi, čo čakáš, že budem cítiť."

Pokúšala sa usmiať, ale všetko čo dokázala urobiť bolo schovať hlavu nazad do jeho hrude. Nebolo mu to celkom tak nejasné, ako sa tváril. Chápal, čo tým myslela. Cítil sa rovnako, ale nechcel to všetko rozoberať. Myslel si, že veci budú diať len preto, že sa dejú. "Počúvaj Grangerová, prečo by to nemohla byť správna vec? Prečo záleží na tom, či je to zvláštna alebo neprirodzená záležitosť? Možno tu zmeníme chod histórie. Možno zrazíme na kolená predsudky o čistej krvi touto jedinou, obyčajnou schôdzkou. Mysli na to, čo by sme mohli dokázať, keby sme išli na dve schôdzky, a nakoniec na tri. Čoskoro všetci čistokrvní sa budú chcieť stretávať so svojimi vlastnými nečistokrvnými." Nemohol si pomôcť, ale zasmial sa na tom, čo povedal. Snažil sa dosiahnuť, aby sa zasmiala ona, ale časom sám nedokázal udržať vážnu tvár.

Pozrela sa na neho a povedala: „Páni, ty máš skutočne veľkolepé predstavy, však Malfoy?" Potriasla hlavou. „Áno, naša malá schôdzka sa chystá prevalcovať celý čarodejnícky svet," povedala s úsmevom. Položila mu svoju ruku na líce a zľahka ho pohladila.

„Zvláštne veci sa stávajú," podotkol, postavil sa a potiahol ju nahor tiež. „Mimochodom, vráť mi moje sako, je mi zima," povedal menej džentlemansky.

„Potom bude zima mne," zakňučala.

„Nie nebude, pretože ja ťa zahrejem," povedal a pobozkal ju na čelo. Vykĺzla z jeho saka a on si ho obliekol. Vkĺzla svojimi rukami okolo jeho drieku a on ju zabalil do svojho saka, medzitým pritiahol svoje ruky okolo nej. „Vidíš, nie je to lepšie?"

„Chcel si len výhovorku na to, aby si ma objímal," zamrmlala na jeho hrudi.

„Potrebujem výhovorku?" spýtal sa.

„Nie," odpovedala a potom dodala: „Musíme sa vrátiť dovnútra. Profesorka McGonagallová sa bude čudovať, kam sme šli."

„Hlúpa babizňa," zafrfľal Draco. Oboch ich otočil, aby mohli ísť nahor po schodoch, stále držiac jej ruky. Nebol si istý, či ju niekedy pustí.

Hermiona mala svoju ruku v Dracovej a smerovala nazad hore po schodoch, keď začula niekoho v temnote ako volá jej meno. Ona a Draco sa otočili v tej istej chvíli. Zišla jeden schod s Dracom hneď za ňou.

„Kto je tam?" spýtala sa Hermiona, trochu vystrašená. Draco zišiel dole a postavil sa pred ňu. Nahmatal prútik vo svojom vrecku.

Z temnoty vyšla tvár, ktorú taký dlhý čas nevidela. Najprv ho skoro nemohla spoznať. Bol to Harry.

Hermionin najlepší priateľ, zoznám sa s novým priateľom Hermiony:

Obehla okolo Draca a tak ako to predtým urobila s ním, teraz skočila do náručia Harryho Pottera. Draco zacítil nával žiarlivosti, ktorý sa pokúšal potlačiť, pretože si nebol istý, či ho dokáže skryť.

„Oh, Harry, tak veľmi si mi chýbal!" povedala Hermiona, keď sa s ním zatočila dokola. „Čo tu robíš?"

„Dostal som tvoj list a musel som prísť. Máme toho veľa prebrať," povedal túto poslednú časť, zatiaľ čo sa díval na Draca. Prešiel k nemu, natiahol ruku a povedal iba: „Malfoy."

„Potter," odzdravil Draco, zovrel jeho ruku, zatriasol ňou pevne a potom ju uvoľnil tak rýchlo, ako len mohol. Bolo to viac, než by Hermiona mohla dúfať.

„Harry, Draco a ja pomáhame s dozorom na halloweenskom plese, takže sa tam musíme vrátiť. Prosím, povedz mi, že nemusíš ísť hneď preč," prosila Hermiona.

„Nie, mám v pláne zostať tu cez noc. Písal som Nevillovi a povedal, že môžem ostať cez noc. Povedal, že požiada domácich škriatkov, aby pre mňa priniesli skladaciu posteľ," vysvetlil Harry. „Choďte nazad na ples, a keby sme sa dnes večer nevideli, tak zajtra spolu strávime celý deň." Harry prešiel okolo nich, ale potom povedal: „Vážne, urobte to. Som dosť unavený. Porozprávame sa zajtra. Strávime zajtra celý deň spolu." Znova ju objal a prešiel cez dvoje dverí, cez ktoré si myslel, že už nikdy neprejde. Ale musel prísť. Musel jej osobne povedať, čo sa chystá. Musel jej dať vedieť, že je v nebezpečenstve.

Hermiona povedala Harrymu ako sa dostane nahor do ich izieb, a aké bolo heslo. Ona a Draco sa vrátili nazad do Veľkej Siene práve, keď začínala súťaž masiek.

Draco si nemohol pomôcť, ale všimol si, že Hermiona vyzerala oveľa šťastnejšie teraz, keď tu bol Potter. On sám sa nezaslúžil o jej šťastie. Nie, bol presvedčený, že to bolo len kvôli Harrymu. Potom, čo rozdali ceny za masky, naklonila sa k nemu a povedala: „Som šťastná, ty si šťastný?"

Namiesto odpovede sa spýtal: „Si teraz šťastná, pretože je tu Potter?" Nemohol si pomôcť. Musel sa spýtať. Cítil sa vedľa Pottera ako druhá trieda.

Hermiona sa na neho prísne pozrela, vlastne takmer desivo a povedala: „Neodvažuj sa začať žiarliť, Draco Malfoy. Mám rada Harryho, pretože je to môj najlepší priateľ, ale moje šťastie dnes večer úplne spočíva na tvojich pleciach, tak sa s tým budeš musieť zmieriť." Prísne na neho ukázala prstom. Vzal jej prst do ruky a dal ho preč spred svojej tváre.

„Presvedčila si ma," vyhlásil „ale vieš, čo by ma presvedčilo ešte viac? Neviazaný, staromódny bozk na dobrú noc."

„Keď naša milá noc skončí a ty ma odprevadíš k mojím dverám, splní sa ti prianie," povedala Hermiona a sladko sa usmiala na muža, ktorý stál pred ňou a stále ju držal za prst.

Ples trval až do neskorej polnoci. Ako dozor museli zostať až do konca. Prefekt a prefektka prišli k nim a poďakovali starším študentom za ich pomoc, len čo tak urobila riaditeľka. Hermiona a Draco s prepletenými rukami začali ísť nahor do ich izieb, vzadu za Padmou a Terrym, ktorí sa tiež držali za ruky. Draco sa naklonil k Hermione: „Nevedel som, že spolu chodia."

Hermiona sa na neho pozrela, nadvihla obočie a povedala: „Neviem, či sami vedeli, že spolu chodia, prinajmenšom až do dnešného večera. Myslím, že je to milé. Tvoria veľmi pekný pár."

„A my tvoríme pekný pár?" spýtal sa jej s rukou teraz na jej pleci.

„Nie, my sme veľmi zvláštny pár, ale koho to zaujíma?" zaškerila sa. Rozhliadol sa dookola; nevidel ani živú dušu, tak ju zatlačil do tmavej, prázdnej chodby.

„Čo má toto znamenať, Malfoy? Myslela som zvláštny v tom najkrajšom zmysle slova," zasmiala sa.

„Chcem svoj bozk na dobrú noc a myslím, že by som ho mal dostať práve teraz. Nechcem riskovať, že sa ťa pokúsim pobozkať pred tvojimi dverami a Potter vyjde von a začaruje môj zadok," povedal, vykrútiac svoje obočie.

Zatriasla hlavou a povedala: „Po pravde," ale predtým než mohla povedať niečo ďalšie, položil jej ruku na líce, zohol hlavu a pritisol svoje pery k jej. Pomaly ju pobozkal. Chcel, aby to bolo významné. Posunul trochu svoje pery, skúšajúc vlhkosť, pokúšajúc sa zistiť, čo chcela, čo očakávala. Presunul svoju ruku z jej tváre okolo jej pása. Jej ruky sa pohybovali od jeho predlaktia až k jeho ramenám.

Posunula svoje pery s jeho. Bozk bol sladký, trochu vlhký, vášnivý bozk, ktorým dodržal sľub a odpovedal na viac než jednu otázku v jej hlave. Vedela, že môže Dracovi dôverovať. Nesnažil sa ju len využiť. Nepohyboval sa príliš rýchlo. Nechal na nej, aby určila tempo, čo znamenalo pre ňu viac než on vôbec tušil. Otočila hlavu iným smerom a nepatrne silnejšie zatlačila. Pochopil.

Nechal svoju ľavú ruku na jej páse a pravú ruku zdvihol k jej krku. Položil svoje prsty priamo na jej krk, pohybujúc s nimi slabo sem a tam. Posunul svoje ústa tak, aby mohol jemne otvoriť jej. Otvorila svoje ústa a on prehĺbil svoj bozk ešte viac. Po večnosti alebo nanosekunde, Draco si tým nebol istý, pretože čas sa zastavil, sa odtiahla preč. Takto to bolo pravdepodobne správne; pretože si nebol istý, či by sa odhodlal prerušiť ten bozk. Bol by v ňom pokračoval a pokračoval a kto vedel, či by sa zastavil sám. Oprela si hlavu o jeho hruď. Cítila ako jeho srdce rýchlo bije.

Pritiahol si ju do pevného objatia a povedal: „Bolo to pekné, že?"

Nepozrela sa na neho, ešte nie, ale povedala: „Myslím, že áno."

„Mali by sme ťa dostať nahor?" spýtal sa, odtiahol svoju hlavu nabok, položil svoju ruku pod jej bradu a prinútil jej pohľad, aby sa stretol s jeho.

„Draco toto bol nádherný večer. Budeme si to musieť niekedy zopakovať, „ povedala ostýchavo.

Vzal ju za ruku a vyviedol ju von z tmavej chodby, kde práve mali ich rande a povedal: „Nuž, to je jasné, Grangerová."